Vodopády Vodopád je náhly pokles rieky resp. potoka nad strmým zostupom jej koryta, niekedy ide o volný pád vo vzduchu. Vodopád rôznej výšky majúci malý objem vody alebo ak je jedným zo série mnohých sa nazýva KASKÁDA. Pojem kaskáda sa tiež používa pre vodopád, ktorý sa pocas svojho pádu dotýka viackrát svojho koryta. Dnes sú vodopády významné ako zdroje hydroelektrickej sily.

AKO VZNIKAJÚ VODOPÁDY

  • 1. Vodopády sa vyvíjajú hlavne ako výsledok erózií rôznych stupnov. Pritom stála
(stabilná) vrstva kamenov a skál v koryte rieky prekryje mäkšiu vrstvu. Velmi pomalá erózia mäkšej skalnatej vrstvy spôsobená padajúcou vodou rozrušuje a pravidelne vylamuje casti koryta rieky. Takto vznikli niektoré z najväcších vodopádov na svete. Sú to Niagarské vodopády a Victóriine vodopády.

  • 2. Vodopády v hornatých a skalnatých oblastiach vznikajú tam, kde obrovské kusy ladu
vyhlbili velké údolie, viac menších riek alebo potokov sa spojí vytvoriac tak vodopád. Takto vznikli napríklad Vodopád – Nevestin Závoj, Horný a Dolný Yosemitský vodopád v Yosemitskom národnom parku, vodopád Gavarnie vo Francúzsku, Sutherlandské vodopády na Novom Zélande a mnohé iné...

  • 3. Iné vodopády vznikajú tam, kde nejaký defekt (zlom) vydvihne vrch alebo cast
pohoria vytvoriac tak príkru resp. kolmú stenu, ponad ktorú strmo padá voda z rieky. Potom nastáva erózia spôsobujúca rozlicné posuny, ktoré podmienujú najrozmanitejšie tvary vodopádov. Obzvlášt objemné alebo velkolepé vodopády sú : Anjelské vodopády (979 m) – Venezuela Tugelské vodopády (948 m) – KwaZulu-Natal, južná Afrika Cuquenán (610 m) - Venezuela Takakkan (503 m) – Britská Kolumbia Vodopády Krála Juraja VI (488 m) – Guayana Krimmler (381 m) – Rakúsko Wollomombi (335 m) - Austrália Gersoppa (235 m) – India Vodopády Iguaçu – Argentína, Brazília

NIAGARSKÉ VODOPÁDY

Sú to urcite najznámejšie vodopády v strednej východnej severnej Amerike na rieke Niagara. Tá vyteká z jazera Erie a ústi do jazera Ontario. Sú situované do západného New Yorku a juhovýchodného Ontaria. Jeden z najscénickejších pohladov pozostáva z dvoch samostatných vodopádov. Ten prvý, kanadský, tiež nazývaný aj HORSESHOE (49 m), sa nachádza na kanadskej strane rieky. Druhý, americký (51 m), je na strane USA. Oba sú oddelené ostrovom Goat. Kanadskými vodopádmi preteká asi devätkrát viac vody. Celková dlžka podkovovito – tvarovaného Kanadského vodopádu je okolo 790 m. Zatial co výrazne kratšia americká cast, ktorá ma priamociary tvar, meria len 305 m. Malá cast Amerických vodopádov pri ostrove Goat je tiež známa ako Vodopád- Nevestin Závoj. Niagarské vodopády sa zacali formovat asi pred 12.000 rokmi, ked sa obrovské ladovce pohli smerom na sever a umožnili odtekat vode z jazera ERIE. Táto postupne spôsobila eróziu skál, po ktorých tiekla, a tak sa sformovalo Niagarské koryto. Žial, nežiadúca erózia pokracuje aj v súcasnosti. Následkom tohto procesu sa Kanadské vodopády každorocne zmenšia asi o 5 metrov a Americké asi o 15 centimetrov. V kanadskej casti prebieha erózia rýchlejšie pre ovela vyšší objem vody, ktorý tadeto pretecie. V 1954 sa znacná cast Amerických vodopádov ulomila a tento velký skalnatý výlom sa nachádza na dne vodopádu. V 1969 bola postavená priehrada medzi americkou castou a ostrovom Goat. Niagarské vodopády sú velkou turistickou atrakciou, ktorú navštívi milión ludí rocne. Na vodopády sa dá pozerat z oboch strán rieky Niagara, z mnohých vyhliadkových veží, z lodí, z ostrova Goat a z dúhového mosta (Rainbow Bridge), ktorý je postavený tak, že poskytuje najkrajší pohlad na vodopády. Objem, ktorý pretecie Niagarou je 5.5 milióna litrov za sekundu. Toto kvantum vody jej dáva velkú silu. Tento obrovský potenciál sa v minulosti využíval na pohon vodných mlynov. V roku 1950 sa Kanada a USA dohodli na dvoch hydroelektrických projektoch. Obe hydroelekrárne sú umiestnené cca 6 km pod Niagarskými vodopádmi. Väcšina vzniknutej hydroelektriny spotrebuváva priemysel v okolí New Yorku a Ontaria.

VICTÓRIINE VODOPÁDY

Patria medzi jedny z najfascinujúcejších vodopádov na svete. Sú lokalizované v strednej Afrike na rieke Zambezi na hranici medzi štátmi Zambia a Zimbabwe. Rieka, ktorá je tu široká až 1.6 km, padá z výšky cca 108 m. Hluk, ktorý vodopád vytvára, inšpiroval miestnych domorodcov k názvu MOSI – OA – TUNYA, co v preklade znamená dym, ktorý hrmí. Toto miesto s okolitými prírodnými lesnatý mi parkami a vybudovanými zábavnými parkami sa stalo najväcšou atrakciou pre návštevníkov Zambie a Zimbabwe. Oficiálne meno týmto vodopádom dal škótsky misionár a bádatel Dr. David Livingstone, ktorý ich navštívil v roku 1855. V roku 1935 boli vodopády a okolitá oblast vyhlásené za národný park. Stalo sa tak hlave kvôli ochrane jedných z najkrajších vodopádov. Tento národný park je typickým tropickým rajom. Nájdeme tu palmy, ebenové a mahagónové stromy, figovníky, prekrásne krvavé lalie, zo zvierat sú tu leopardy, levy, tigre, opice a nechýbajú ani krokodíle.