Vodné dielo Gabcíkovo Vodné dielo Gabcíkovo, pôvodne projektované a stavané ako súcast Sústavy vodných diel Gabcíkovo- Nagymaros, leží na Dunaji poniže Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Mesto leží v strede Európy v blízkosti hraníc s rakúskom a Madarskom. Ideálne spojenie je zarucené dialnicami, železnicou, letecky i vodnou cestou po Dunaji. Viacúcelové vodné dielo sa zacalo stavat podla zmluvy z roku1977 spolocne s Madarskou republikou. Natolko Madarská republika v roku 1989, v case ked bolo vodné dielo Gabcíkovo na slovenskom území na 90% hotové, najprv pozastavila práce a následne v roku 1992 sa pokúsila vypovedat Zmluvu. Ceskoslovensko nemalo inú možnost v snahe zachránit investície a zabránit rozsiahlym ekonomickým a environmentálnym škodám ako vybudovat náhradné riešenie, nazývané Variant C, s menšou zdržou a prehradením Dunaja pri Cunove na Slovenskom území a uviest Sústavy do prevádzky. Úcelom vodného diel je najmä ochrana pred povodnami, ktoré na prilahlom území Dunaja spôsobili viackrát katastrofické záplavy. Dalej vodné dielo zabezpecuje plynulú celorocnú plavbu, poskytuje elektrickú energiu v množstve cca 8% rocnej spotreby Slovenskej republiky, stabilizuje koryto Dunaja a vytvorilo podmienky pre ochranu vnútrozemskej delty Dunaja i možnost pre rekreacný rozvoj celého prilahlého územia. Vodné dielo Gabcíkovo je v prevádzke od októbra 1992. Hydroagregáty, ktorých je nainštalovaných 8 majú výkon 720 MW. Výsledky už priniesol i rozsiahly monitoring prilahlého územia. V žiadnej zo zistovaných skutocností sa environmentálne parametre nezhoršili, ba dokonca kvalita pitnej vody sa zlepšuje. Nakolko ramenná sústava potrebuje každorocne v urcitom období zvýšené hladiny prietokov, bol pri obci Dobrohošt vybudovaný nápustný objekt do ramennej sústavy, ktorý umožnuje realizovat simulované záplavy v case, kedy je to podla odborníkov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky optimálne. Spor medzi Madarskou a Slovenskou republikou o Sústavu vodných diel Gabcíkovo- Nagymaros bol spolocne predložený medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Dna 25.
septembra 1997 bol vynesený rozsudok:
-že Madarsko nebolo v roku 1989 pozastavit a neskôr opustit jemu pridelené práce na vodnom diele, ako stanovovala zmluva podpísaná v roku 1977 Madarskom a Ceskoslovenskom a k nej patriace nástroje -že Ceskoslovensko bolo oprávnené v novembri 1991 zacat prípravu alternatívneho docasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviest ho do prevádzky v októbri 1992, ako jednostranné opatrenie. -že madarská notifikácia skoncenia zmluvy z roku 1977, vrátane pridružených nástrojov, zo dna 19. mája 1992 ich právne neukoncili (v dôsledku coho sú stále platné a urcujúce pre vztahy medzi stranami).
- a že Slovensko, ako následník Ceskoslovenska sa stalo stranou v zmluve 1977. Na