Voda pôda vzduch

Voda pôda vzduch Úvod Životné prostredie je všetko, co vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane cloveka a je predpokladom ich dalšieho vývoja. JEHO ZLOŽKAMI SÚ NAJMÄ OVZDUŠIE, VODA, HORNINY, PÔDA A ORGANIZMY. Voda Povrchové a podzemné vody sú jedným zo základných surovinových zdrojov, tvoria dôležitú zložku prírodného prostredia a slúžia na zabezpecovanie hospodárskych a ostatných celospolocenských potrieb. Pre svoju nenahraditelnost a celospolocenský význam je nevyhnutné vody všestranne chránit, plánovite riadit ich odbery a nakladat s nimi tak, aby sa zabezpecila rovnováha medzi spotrebou vody a kapacitou vodných zdrojov, starat sa o ich cistotu a najhospodárnejšie využitie a zabezpecovat ochranu pred povodnami. Pitná voda Kvalita pitnej vody sa hodnotí na základe výsledkov rozborov vody z vodovodnej siete, surovej povrchovej vody a surovej podzemnej vody, ktorú dodávajú podniky vodární a kanalizácií. Rozsah stanovených ukazovatelov vychádza z požiadavky STN 75 7111 “Kvalita vody. Pitná voda.”, novelizovanej v júli roku 1998. Do databázy monitoringu prispievali svojimi údajmi závody VaK. Databáza neobsahovala údaje o kvalite pitnej vody z individuálnych zdrojov. Výsledky sledovania kvality pitnej vody vyrábanej a dodávanej spotrebitelom podnikmi vodární a kanalizácií v roku 2000 ukazovali, že podiel analýz ukazovatelov pitnej vody nevyhovujúcich limitným najvyšším medzným hodnotám a medzným hodnotám referencného rizika podla novelizovanej STN 75 7111 “Kvalita vody. Pitná voda” dosiahol 4,54 %, co v porovnaní s rokom 1999 (4,84% nadlimitných analýz) predstavuje zlepšenie. Ukazovatele epidemiologickej bezpecnosti Mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody predstavujú najpocetnejšie stanovenia, ktorými sa sleduje epidemiologická bezpecnost pitnej vody. V tejto skupine ukazovatelov podliehajú monitorovaniu fekálne streptokoky, koliformné baktérie, mezofilné baktérie psychrofilné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, abiosestón, bezfarebné bicíkovce, mrtve organizmy, živé organizmy, železité a mangánové baktérie. Z hladiska mikrobiálnej kontaminácie pitnej vody v rozvodných sietach sa zachoval priaznivý trend v kvalite pitnej vody pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Ukazovatele chemickej bezpecnosti Ukazovatele dusicnany, železo, reakcia vody, dusitany, amónne ióny a mangán, patria medzi fyzikálno – chemické ukazovatele kvality pitnej vody s najväcšou pocetnostou stanovení. Z analýz vykonaných v roku 2000 STN 75 7111 vyhovovali najvyšším percentuálnym podielom ChSK-Mn (99,94%), dusitany (99,85%), a amóniové ióny (99,84%). Najväcší pocet analýz nevyhovujúcich uvedenej norme pripadalo pre ukazovatel železo. Z hladiska chemickej bezpecnosti pitnej vody v rozvodných sietach sa zachoval priaznivý trend v kvalite pitnej vody pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Ukazovatele rádiologickej bezpecnosti V rámci základných fyzikálno-chemickým ukazovatelom sa na základne normy STN 75 7111 hodnotili i rádiologické ukazovatele, medzi ktoré patria: celková objemová aktivita alfa, celková objemová aktivita beta a objemová aktivita radónu 222. Oproti roku 1999 sa v roku 2000 pocet analýz celkovej objemovej aktivity alfa zvýšil, pricom poklesol pomer analýz vyhovujúcich STN 75 7111. V prípade objemovej aktivity radónu 222 v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol pocet analýz a zvýšilo sa percento analýz vyhovujúcich Dezinfekcia Pitná voda dodávaná spotrebitelom systémom hromadného zásobovania musí byt zdravotne zabezpecená dezinfekciou. Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. STN 75 7111 stanovuje pre obsah aktívneho chlóru v pitnej vode minimálnu hodnotu 0,05 mg.l-1 a maximálnu hodnotu 0,3 mg.l-1. Z rozborov vzoriek pitnej vody odobratých z rozvodných sietí v roku 2000 bolo zrejmé, že castejšie dochádza k nesplneniu požiadavky na minimálny obsah aktívneho chlóru než k prekroceniu maximálnej hodnoty. Analýzy nevyhovujúce STN 75 7111 z dôvodu prekrocenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavovali v roku 2000 7,52% a minimálnu hodnotu aktívneho chlóru v distribucnej sieti (0,05 mg.l-1) nedosiahlo 9,88% analýz vzoriek kvality pitnej vody. V roku 2000 podiel vzoriek splnajúci kritéria v ukazovateli aktívny chlór dosiahol najvyššiu úroven za obdobie troch rokov úcinnosti novelizované znenia SNT 75 7111 “Kvalita vody. Pitná voda”, a to 82,61%. Povrchové vody Slovenská republika leží na rozvodnici Cierneho a Baltického mora. V dlhodobom priemere preteká slovenskými tokmi 3 328 m3.s-1 vody , ktorá tvorí teoretický potenciál povrchového vodného fondu. Z tohto prietoku len 398 m3.s-1 (12%) pramení na území SR a zvyšných 88 % priteká zo susedných štátov tokmi Dunaj, Morava, Dunajec, Uh, Latorica a Tisa. Vzhladom na polohu Slovenska, ktoré leží na faktickej hydrologickej streche Európy, až tretina vôd vznikajúcich na našom území odteká rocne za hranice Slovenskej republiky. Zrážkové a odtokové pomery Priebeh množstva zrážok, ako i odtoku zo slovenských castí povodí, mal v období rokov 1989-2000 mierne stúpajúci charakter, pricom najmenej zrážok spadlo v roku 1989 (32 741 mil. m3) a najviac v roku 1996 (41 127 mil. m3). Najnižší odtok zo slovenských castí povodí predstavoval 7 303 mil. m3 (v roku 1993) a najvyšší 12 842 mil. m3 (v rokoch 1996 a 2000). Rocný prítok do SR a s ním súvisiaci aj rocný odtok v tomto období tiež stúpal. Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2000 hodnotu 765 mm, co reprezentuje 100,4 % normálu. Maximálne priemerné mesacné prietoky sa vyskytovali v marci (povodie Moravy, Nitry, Dunaja, dolná cast Váhu) a v apríli (povodie Hrona, Ipla, Slanej, Bodvy, Popradu, Hornádu, Bodrogu, horná cast Váhu) a ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 72 % (Chvojnica, prítok Moravy) až 366 % (Ronava, prítok Bodrogu) príslušných dlhodobých hodnôt. Najmenšie priemerné mesacné prietoky sa vyskytovali alebo v januári (prítoky Váhu, Hron, Turna, Poprad, Hornád) alebo v auguste až októbri a ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 4 až 141 % príslušných Qma. Najnižšie hodnoty boli dosiahnuté na Chvojnici (povodie Moravy) 6 % Qma(11.1931-1980) a na Turni (povodie Bodvy), a to iba 3,89 % Qma(1.1931-1980). V období pomerne výrazného jarného odtoku (marec, apríl) boli zaznamenané kulminacné prietoky s významnostou 1 až 5-rocných prietokov. Na Váhu v Hlohovci a v Šali dosiahol kulminacný prietok významnost 5 až 10-rocného prietoku. V povodí Váhu na Bielej Orave v Lokci bol zaznamenaný kulminacný prietok 298,1 m3.s-1, ktorý prekrocil významnost 20-rocného prietoku a na Zázrivke v Párnici bol zaznamenaný kulminacný prietok 101,6 m3.s-1, ktorý dosiahol významnost 20 až 50-rocného prietoku. Minimálne priemerné denné prietoky sa podobne ako minimálne mesacné prietoky vyskytovali v letno - jesennom a zimnom období a vo väcšine dosahovali hodnoty Q330 až Q364, ojedinele Q180 až Q270 (v povodí Váhu - Bystrica, v povodí Moravy - Stupavský potok). Takmer vo všetkých hlavných slovenských povodiach sa na niektorých prítokoch zaznamenali minimálne denné prietoky menšie ako Q364, napr. v povodí Dunaja (Stolicný potok, Cierna Voda), v povodí Nitry (Tužina, hlavný tok Nitra), v povodí Moravy (Malina), v povodí Slanej (Rimava), v povodí Hrona (Bystrica, Klak). V roku 2000 pritieklo na územie SR 77 999 mil. m3 vody, co je o 811 mil. m3 viac ako v predchádzajúcom roku. Odtok z územia SR bol nižší o 539 mil. m3 aj napriek celkovému nadlepšovaciemu úcinku akumulacných vodných nádrží. Rocný odtok teda celkovo dosiahol 90 629 mil. m3, z coho 12 842 mil. m3 predstavoval odtok zo slovenských castí povodí. Celkové využitelné množstvo vody k 1.1.2000 v akumulacných nádržiach SR bolo 798 mil. m3, co reprezentuje 68 % celkového zásobného objemu vody v akumulacných vodných nádržiach SR. K 1.1.2001 celkové využitelné množstvo vody hodnotených VN mierne poklesol na 757,0 mil. m3. Užívanie povrchovej vody Z hladiska vodohospodárskych charakteristík, celkové odbery povrchovej vody v SR v desatrocnom období zaznamenali dlhodobý pokles, na úroven 57% z roku 1989. Tento pokles sa spolu s rozkolísanostou rocných odtokov odrazil i na znižujúcej sa miere užívania vody, ktorá je vyjadrením pomeru medzi celkovým odberom vody a rocne odteceným množstvo vody z územia SR. Z pohladu hodnotenia desatrocného obdobia možno konštatovat klesajúci trend tak v celkovej dodávke povrchovej vody spoplatnenej z povrchových zdrojov, ako aj v odberoch vody v rámci jednotlivých kategórií hospodárenia s vodou. V porovnaní s ostatnými kategóriami, relatívne najvyrovnanejšie boli odbery vody pre vodovody, ktoré do roku 2000 poklesli oproti roku 1990 o 21,6%. Odbery vody pre priemyselné úcely, ktoré predstavujú najväcšiu cast odberov povrchovej vody, rovnomerne klesali do roku 1994, po ktorom znovu mierne stúpli a potom opät do roku 2000 mierne poklesli. V porovnaní s rokom 1990 je to pokles o 43,4%. Percentuálne najvyšší pokles bol zaznamenaný pre odber vody pre potreby polnohospodárstva (v ktorom jednoznacne dominuje využívanie vody na zavlažovacie úcely), kde tento pokles od roku 1990 predstavoval až 67,65% (dokonca v roku 1999 až o 96,66%). Na klesajúcom trende odberov a spotreby vody sa v znacnej miere podielala stagnácia hospodárskej cinnosti na jednej strane a využívanie technológií s nižšími nárokmi na vodu, cenová politika a racionalizacné opatrenia na strane druhej. V roku 2000 odbery povrchových vôd dosiahli hodnotu 737,027 mil. m3 (nárast o 7,8 % oproti roku 1999). Zvýšenie odberných množstiev bolo spôsobené najmä nárastom odberov povrchových vôd pre závlahy v dôsledku nedostatku zrážok pocas letného obdobia. Odbery z povrchových vôd vzrástli takmer vo všetkých povodiach: v povodí Moravy (88,5 %), Malého Dunaja (73,9 %), Váhu (11,0 %), Nitry (3,8 %), Hrona (32,7 %), Ipla (59,0 %), Slanej (9,9 %), Hornádu (1,1 %). Odbery pre priemysel, ktoré reprezentujú 78,13 % odberov povrchových vôd poklesli o 31,76 mil. m3. Pôda Polnohospodárska pôda v roku 2000 predstavovala 49,8 % z celkovej výmery pôdy. V porovnaní s rokom 1999 sa zaznamenal pokles výmery polnohospodárskej pôdy o 1 563 ha, nárast výmery lesných pozemkov o 1 164 ha a zastavaných plôch o 910 ha. Pôdna reakcia V posledných desatrociach sa na zmenách pôdnej reakcie významne podielajú antropogénne cinitele. Používanie fyziologicky kyslo pôsobiacich hnojív ako aj kyslé atmosferické polutanty prispievajú k zvýšenému okyslovaniu pôd. Hodnota pH pôdy je jedným z hlavných parametrov, ktoré ovplyvnujú priebeh väcšiny chemických reakcií v pôde. Významným negatívnym dopadom zmien pôdnej reakcie smerom ku kyslej oblasti pH je zvyšovanie mobility rizikových látok - aktívneho hliníka a tažkých kovov. V pôdach SR boli zistené urcité mierne acidifikacné trendy len na kyslých pôdach a kyslých substrátoch (kyslé kambizeme, podzoly, rankre podzolové). Na ostatných pôdach neboli zistené výraznejšie zmeny pôdnej reakcie, okrem pôd v okolí cementární a magnezitiek, kde stále prevláda alkalická pôdna reakcia (pH v KCl prevažne v rozpätí 8 - 9). Vývoj pôdnej reakcie smeruje k zakysleniu v prípade pôd s hodnotou pôdnej reakcie v slabo kyslej a kyslej oblasti a môže sa perspektívne odrazit v zvýšení prístupnosti hliníka. Vplyv volných katiónov hliníka je jedným z najvýznamnejších faktorov obmedzujúcich výživu a rast polnohospodárskych plodín. Akumulácia hliníka v ludskom organizme prebieha v mozgu a negatívne ovplyvnuje centrálny nervový systém. Zhutnenie pôd Zhutnenie (kompakcia) polnohospodárskych pôd SR je nasledovné: 457 tis. ha pôd je potenciálne ohrozených kompakciou a 191 tis. ha je reálne zhutnených polnohospodárskych pôd. Hlavnými prícinami sú používanie tažkej techniky a chyby v sústavách hospodárenia. Erózia pôd Pod potenciálnou eróziou pôdy sa rozumie taká erózia (maximálna možná strata pôdy), ku ktorej by došlo na povrchu pôdy vplyvom pôsobenia prírodných cinitelov za predpokladu, že by tento povrch nebol porastený žiadnou protierózne odolnou vegetacnou pokrývkou a neboli by na nom vybudované ani nijaké antropogénne protierózne zábrany, resp. opatrenia. Na rozdiel od potenciálnej erózie, reálna (skutocná) erózia, vyjadrená intenzitou pôdnych strát, alebo len postihnutím plochy pôdneho povrchu eróziou, hustotou eróznych rýh a podobne, znamená erodovanost pôdy. Potenciálna vodná erózia polnohospodárskych pôd je najvýraznejšia pri pôdach s nízkym obsahom humusu a vyšším obsahom prachových castíc, ako sú napr. hnedozeme a luvizeme. Aktuálna vodná erózia polnohospodárskych pôd sa v SR sleduje na ôsmich transektoch. Na všetkých lokalitách bola zistená väcšia ci menšia intenzita erózie v závislosti od svahovitosti, pestovaných plodín, spôsobu obrábania i rozloženia a intenzity zrážok. Najnižšia intenzita eróznych procesov bola zistená pod trvalými trávnatými porastami. Z prehladu vyplýva, že asi 1 359 tis. ha polnohospodárskych pôd SR je potenciálne ohrozovaných vodnou eróziou. Veterná erózia nie je závažným problémom v SR. Postihuje asi 6,5 % z výmery polnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach s lahkými pôdami (napr. Záhorie). Degradácia pôdy Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov, slabý acidifikacný trend u pôd na kyslejších pôdotvorných substrátoch) a fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutnovanie podornicia vplyvom tažkej mechanizácie a velkoplošných závlah, pokles humusu najmä v ornici vplyvom dlhodobého uprednostnovania priemyselných hnojív pred organickými a zvýšená plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok velkoplošného hospodárenia bez primeraných protieróznych opatrení). Stupen poškodenia pôd v SR sa sleduje v rámci monitoringu - CMS Pôda. Stav pôd v SR sa komplexne vyhodnocuje v pätrocných cykloch. Vyhodnotenie druhého cyklu bude ukoncené v roku 2002, preto táto cast obsahuje len dielcie výsledky. Kontaminácia pôd V zmysle doteraz platných hygienických limitov bolo zistené v rámci celej výmery pôdneho fondu SR (polnohospodárske a lesné pôdy) 1,4 % kontaminovaných pôd a 0,4 % výrazne kontaminovaných pôd. Tieto sa nachádzajú prevažne v horských oblastiach s výskytom geochemických anomálií (Stredný Spiš, Slovenské rudohorie, Štiavnické vrchy, ale aj iné pohoria). V rámci doteraz zistených údajov monitoringu pôd neboli zistené signifikantné zmeny v obsahu tažkých kovov po roku 1993, a to ani v kontaminovaných, ani v nekontaminovaných oblastiach. Zistené hodnoty obsahu tažkých kovov pôde (vo výluhu 2M HNO3) neprekracujú rozpätia prirodzenej priestorovej heterogenity, ktorá je výraznejšia v lesných pôdach oproti orným pôdam. Na polnohospodárskych pôdach prevažujú hodnoty obsahu tažkých kovov výrazne pod platnými hygienickými limitmi. Priemerný obsah polycyklických aromatických uhlovodíkov (PAU) v polnohospodárskych pôdach SR sa pohybuje okolo 200 m g.kg-1, co sú pozadové hodnoty. Hodnoty nad 1 000 m g.kg-1 sú len lokálneho charakteru. Vyskytujú sa v oblasti niektorých priemyselných centier (Žiar nad Hronom, Strážske), v nivách väcších riek - Dunaja a Moravy. Doterajší vývoj v obsahu PAU je bez výraznejších zmien. V lesných pôdach sa PAU z financných dôvodov zatial nesledujú. Plošný prieskum kontaminácie pôd (PPKP) ako subsystém monitoringu pôd sleduje obsah tažkých kovov vo vybraných katastrálnych územiach. Pôdy týchto území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu tažkých kovov, ktorý bol preukázaný v rámci 1. cyklu PPKP. V roku 2000 bolo z kontrolovanej rozlohy 40 160 ha, o pocte 1 214 honov, z 94 polnohospodárskych subjektov zistených 4 508 ha nadlimitných, co predstavuje 167 honov. Obsah vodorozpustného fluóru je aktuálny len v regióne Žiar nad Hronom ako dôsledok dlhodobého vplyvu výroby hliníka. Napriek tomu, že emisná situácia sa v danom regióne zlepšíla o 80 - 90 %, kontaminácia pôd fluórom nadalej pretrváva, najmä v najviac kontaminovanej zóne okolia ZSNP FOUNDRY, a.s. Tu sa v súcasnosti pohybujú hodnoty vodorozpustného fluóru okolo 30 mg.kg-1 (hygienický limit je 5 mg.kg-1) a jeho hodnoty majú len mierne klesajúcu tendenciu (asi 3 % rocne z pôvodného obsahu na zaciatku realizácie monitoringu pôd v roku 1993) Ovzdušie Emisná situácia Bilancia emisií základných znecistujúcich látok Slovenský emisný inventarizacný systém predstavuje Register emisií a zdrojov zne--cistovania ovzdušia (REZZO). Vývoj emisií oxidu siricitého a tuhých znecistujúcich látok Emisie tuhých znecistujúcich látok (TZL) aj oxidu siricitého (SO2) sa od roku 1990 plynule znižujú, co je okrem poklesu výroby a spotreby energie spôsobené aj zmenou palivovej základne v prospech ušlachtilých palív a zlepšovaním akostných znakov používaných palív. Na redukcii emisií tuhých castíc sa podielalo aj dalšie zavádzanie odlucovacej techniky (Slovnaft, a.s., Bratislava), resp. zvyšovanie jej úcinnosti. Klesajúci trend emisií SO2 od roku 1996 pokracoval aj v roku 2000 v dôsledku zníženia spotreby hnedého, cierneho uhlia a tažkého vykurovacieho oleja (SE, a.s., Elektrárne Nováky, o.z. Zemianske Kostolany, SE, a.s., Elektráren Vojany I a II a Slovnaft, a.s., Bratislava) a odsírovania velkých energetických zdrojov (SE, a.s., Elektrárne Nováky, o.z. Zemianske Kostolany). Súcasne vzrastá spotreba zemného plynu. Emisie SO2 v roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 76,39% a emisie TZL o 81,8%. Vývoj emisií oxidov dusíka Emisie oxidov dusíka (NOx) vykazovali v období od roku 1989 mierny pokles. Mierne zvýšenie emisií v roku 1995 súviselo so zvýšením spotreby zemného plynu. Pokles emisií oxidov dusíka v roku 1996 bol zaprícinený zmenou emisného faktora, zohladnujúcou súcasný stav techniky a technológie spalovacích procesov. Znižovanie spotreby tuhých palív od roku 1997 viedlo k dalšiemu poklesu emisií NOx. Emisie NOx v roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 49,76%. Vývoj emisií oxidu uholnatého Emisie oxidu uholnatého (CO) mali od roku 1989 klesajúcu tendenciu, ktorá bola spôsobená najmä znížením spotreby a zmenou zloženia paliva vo sfére malospotrebitelov (REZZO 3). Emisie CO zo spalovacích procesov vo velkých zdrojoch tiež mierne klesajú. Na celkových emisiách CO z velkých zdrojov sa najvýznamnejšie podiela priemysel železa a ocele. Pokles emisií CO v roku 1992 bol spôsobený poklesom objemu výroby železa a ocele. Po náraste ich výroby v roku 1993 na úroven z roku 1989 sa úmerne zvýšili aj emisie CO. Pokles emisií oxidov uhlíka v roku 1996 súvisel s pôsobením opatrení na obmedzovanie emisií CO v najvýznamnejšom zdroji tohoto sektoru. Od roku 1996 pokracoval mierny pokles emisií až do roku 1999. V roku 2000 bol zaznamenaný mierny nárast emisií CO. Emisie CO v roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 37,8%. Bilancia emisií prchavých organických látok Prchavé organické látky (VOC) sú všetky organické zlúceniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka a za prítomnosti slnecného žiarenia môžu produkovat fotochemické oxidanty. Emisie VOC poklesli v roku 1999 v porovnaní s rokom 1990 o 47 %. Tento vývoj bol zaprícinený najmä poklesom spotreby náterových látok a postupným zavádzaním nízkorozpúštadlových typov náterov, rozsiahlym zavádzaním opatrení v sektore spracovania ropy a distribúcie palív, zmenou palivovej základne v energetike a zmenou automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Bilancia emisií tažkých kovov Emisie tažkých kovov (TK) majú od roku 1990 taktiež klesajúci trend, napríklad emisie Pb poklesli v roku 1999 v porovnaní s rokom 1990 o 68,82%. Okrem odstavenia niektorých zastaralých neefektívnych výrob, tento trend ovplyvnili rozsiahle rekonštrukcie odlucovacích zariadení, zmena používaných surovín a najmä prechod na používanie bezolovn.