Vietnam Vietnam Štátne zriadenie: socialistická republika Hlava štátu: Tran duc Luong Rozloha: 331 033 km2 Pocet obyv. + hust.: 79,175 mil. (SP 13); 239,1 ob./km2 Hlavné mesto: Hanoj – 2,2 mil. obyv. Clenstvo: ASEAN, OSN, AsDB, IBRD, IMF, NAM, UNCTAD, WHO HDP/obyvat.: 370 USD Mena: 1 dong = 10 hao = 100 xu Nezamestnanost: 6,4% Jazyk: vietnamcina(úradný), cínština Náboženstvo: budhisti(55,3%), katolíci(7%), ostatní(37,3%) Povrch 75% územia tvoria hory, ktorých vrcholom je hora Phan Si Pan (3142m) na vietnamskom severe. Stredným Vietnamom sa tiahnu Annamské hory, ktoré delia dve najhustejšie osídlené nížiny – v okolí ústia Cervenej rieky na severe a Mekongu na juhu. Pri pobreží Annamské pohorie prudko klesá do úzkych pobrežných nížin. Podnebie Vietnam je pretiahnutý v poludníkovom smere, co svedcí o jeho klimatickej rozdielnosti. Zatial co sú na severe rozdiely medzi teplým a daždivým letom a suchšou a chladnejšou „zimou“ pozorovatelné, v Ho Ci Minovom meste na juhu sú tieto teploty takmer vyrovnané. Zrážky prináša letný a zimný monzún. Na jesen je celá krajina ohrozovaná tajfúnmi. Zrážky a teplotý stúpajú smerom na juh. Nekonecné boje Krajina bola sužovaná bojmi takmer pol storocia. V roku 1940, ked bol Vietnam ešte francuzskou kolóniou, vtrhli do zeme Japonci. V roku 1945 boli porazený a nacionalisti pod vedením Ho Ci Mina sa vzbúrili, aby sa k moci znova nedostali Francúzi. Francúzi najprv uznali nezávislost Vietnamu ale vzápätí sa pokúsili znova celú Indocínu kolonizovat. Tak vypukla v roku 1946 vojna, ktorá skoncila až porážkou Francúzov pri Dien Bien Phu. Francúzi sa museli stiahnut a Vietnam bol podla medzinárodných dohôd rozdelený demarkacnou 17. rovnobežkou na Vietnamskú demokratickú republiku (sev.) a Vietnamskú republiku (juh). Zatial co vo VDR sa chopili moci komunisti, na juhu vznikla antikomunistická vláda podporovaná USA. Neutíchajúce nezhody a roztržky prerástli v roku 1964 v otvorený vojenský konflikt. Po porážke prozápadnej Vietnamskej republiky a po zjednotení Vietnamu zacali vyvíjat komunisti agresívnu zahranicnú politiku. V roku 1979 obsadili vienamské vojská Kambodžu, zosadili komunistického vodcu Cervených Khmérov Pol Pota a vytvorili novú vlastnú vládu. Koncom 70. rokov zaútocila na sever Vietnamu Cína za podpory Cervených Khmérov, ale utrpeli znacné straty. Všadeprítomnost armády, ktorá zasahuje do všetkých oblastí každodenného života a neuveritelná húževnatost generácie ludí, ktorí nepoznajú slovo „mier“ sú charakteristickými crtami dnešného Vietnamu. Vojna vo Vietname (1964-1975) Po rozdelení Vietnamu na komunistický sever podporovaný ZSSR a prozápadný juh podporovaný USA vznikali mnohé roztržky medzi týmito krajinami. Neschopnost stabilizovat hospodárstvo Južného Vietnamu a neutíchajúci vojenský tlak severu viedli až k zaciatku Vietnamskej vojny v roku 1964. Do vojny sa zapojili aj Americania a po 8 rokoch bojov po prvý raz v histórii prehrali vojnu. Na zem zvrhli viac ako 7 miliónov ton bômb, postriekali chemickými jedmi 16 200 km2 uzemia a obetovali 56 000 z celkovo 2,8 mil. vlastných vojakov, ktorí sa zúcastnili Vietnamskej vojny. Chceli chránit Vietnamskú republiku pred komunistami, aby sa komunizmus nerozšíril aj po ostatných krajinách JV Ázie. Vo vojne zomrelo viac ako milión Vietnamcov na oboch stranách. Po docasnom prímerí a dva roky po stiahnutí amerických vojsk z Vietnamu 30. apríla 1975 kapitulovala Vietnamská republika. Po nastúpení komunistov k moci nastala najmä v rokoch 1978 a 1979 masová emigrácia do okolitých krajín, pri ktorej mnohí emigranti prišli o svoje životy. Hospodárstvo Vietnam patrí k najchudobnejším štátom sveta. Väcšina obyvatelstva musí každý den bojovat o holú existenciu – mnohí trpia podvýživou. Dlhodobá prítomnost vietnamských vojsk v Kambodži vycerpala posledné hospodárske zdroje. Znacnú cast lahkého aj tažkého priemyslu znicilo americké bombardovanie pocas Vietnamskej vojny. Polnohospodárstvo bolo ochromené – velká cast pôdy je otrávená chemickými defoliantmi. Cervená rieka zaplavuje severnú tonkinskú nižinu a prináša so sebou naplaveniny. Na týchto miestach sa potom pestuje ryža, ktorá prináša vdaka kvalitnej pôde úrodu dva-tri krát do roka. Dalšie ryžové polia sa nachádzajú v mociaristej delte Mekongu na juhu krajiny. Výhodnejšie predpoklady pre rozvoj priemyslu má sever Vietnamu, lebo sa tam nachádzajú bohaté ložiská uhlia a rúd železa. Taží sa tiež chróm, titán, mangán, fosfáty, atd. Významnými priemyselnými odvetviami sú dnes textilný a drevospracujúci priemysel. Aj ked je Vietnam komunistický, vláda sa rozhodla liberalizovat hospodárstvo a zmiernit centrálne riadenie. V roku 1994 zrušili USA hospodárske embargo, ktoré trvalo 19 rokov a zacali s Vietnamom nadväzovat diplomatické styky. Postupný rozvoj priemyslu v posledných rokoch priviedol do krajiny aj investorov, najmä z Tajwanu, Japonska, Nemecka, z USA ci z Francúzska. Dôsledkom toho sa hospodársky rast Vietnamu pohybuje okolo 10%, co ho radí medzi „tigre“ JV Ázie.