Vieden

Vieden Vieden je už od nepamäti obostretá mýtmi a nevyhla sa ani pomenovaniam Vieden – cisárske mesto, Vieden – nostalgická spomienka na starodávnu Európu. Dnes Vieden vyvoláva asociáciu o Mozartovi, Beethovenovi a o Johannovi Straussovi, o filozofii a otcovi psychoanalýzy – Sigmundovi Freudovi. Vieden, hlavné mesto Rakúska, je so svojou rozlohou 415 km 2 a poctom obyvatelov 1,5 milióna najväcším mestom Rakúskej republiky. Prechádzka Viednou je vždy stretnutím sa s najrôznejšími umeleckými slohmi. Na Dóme sv. Štefana je možné vidiet, ako po románskom období nasledoval gotický sloh. výška hrebena strechy je 60 m. Obria brána západného priecelia je z roku 1240. Stavba vznikala v niekolkých etapách. Najúžasnejšie pôsobí 137 m vysoká, monumentálna veža, ktorá je považovaná za najkrajšiu vežu nemeckej gotiky. Sú tu aj dalšie nádherné kostoly – augustiánsky kostol s kaplnkou sv. Juraja, kde sú uložené srdcia 54 clenov dynastie Habsburgovcov, ich telá spocívajú v kapucínskej hrobke. Kapucínsky kostol a hrobka boli v roku 1622 založené ako miesto ich odpocinku. Dalej je to kostol U Dvora, Kostol sv. Petra a bývalý minoritný kostol. Nie je snád turistu, ktorý bol vo Viedni a nenavštívil rakúske Versailles – zámok Schonbrunn – oblúbené miesto Márie Terézie. Mária sa vždy v tomto zámku zotavovala, zámok navštívil aj sám velký Napoleon, v roku 1916 tu zomrel cisár František Jozef I. V zámku je viac ako 1700 miestností, ktoré sú zariadené prevažne v rokokovom štýle. Na mnohých obrazoch je sama Mária Terézia a clenovia cisárskej rodiny. Známa je cínska okrúhla komnata – pracovna Márie Terézie, zrkadlová komnata, salón Márie Terézie vyzdobený ušlachtilým drevom. V zámockom parku je aj zoologická záhrada z roku 1752. Je najstarším existujúcim zverincom na svete. Všade sa stretneme s viedenskou secesiou – posledným samostatne vytvoreným slohom v Európe, ktorý na prelome storocia pripomenul Viedni lesk odchádzajúcej epochy. Hlavnou pamiatkou viedenskej secesie je výstavná hala moderného umenia. Stavbu korunuje kopula s vavrínovými ratolestami z pozláteného bronzu. Je to 3000 lístkov a 700 bobulí. Dalšie pamiatky sú stavby, ako je mestská železnica, kostol Am Steinhof a budova Poštovej sporitelne. Viedenský dvor zbieral pocas dlhých storocí umelecké predmety a jeho zbierky sa stali základným kamenom niekolkých svetoznámych múzeí. V bývalej cisárskej klenotnici môžeme uvidiet symboly bývalej moci – korunu a ríšske jablko rakúskeho cisára. Umelecko – historické múzeum – jedna z najväcších svetových galérií, vzniklo zo súkromných zbierok habsburgského panovníckeho rodu. Vyvrcholením zbierok je obrazová galérie. V tieni obrazárne zostávajú ostatné zbierky múzea: egyptská a orientálna zbierka, antická zbierka, zbierka plastiky a umeleckých remesiel, mincový kabinet, jeden z najvýznamnejších svojho druhu, zbierka zbraní, najbohatšia a najvšestrannejšia na Západe a zbierka starých hudobných nástrojov. Zbierka Albertina je jednou z najdôležitejších grafických zbierok na svete, je v nej okolo 45 000 kresieb a 1,5 milióna listov tlacenej grafiky. Táto zbierka zahrnuje skoro všetkých umelcov od Leonarda da Vinci, Raffaela, Michelangela, cez Durera, Rubensa a Rembrandta až ku Klimtovia Schielemu. Okrem velkých múzeí, ku ktorým patrí Historické múzeum mesta Viedne, existujú v meste i malé a casto velmi originálne zbierky. Medzi ne patrí múzeum hodín, múzeum fiakrov, múzeum skla a zvonov, múzeum divadla, filmu a fotografie a dalej jediné múzeum cirkusov a klaunov na svete. Mnohých hudobníkov, ako boli Haydn, Mozart, Beethoven, Schubert, Strauss a dalšie významné osobnosti – Sigmunda Freuda – pripomínajú pamätné budovy, ktoré dávajú možnost nahliadnut do súkromného života týchto velikánov. Vo Viedni viac ako 100 múzeí prezentuje v historickom prostredí jedinecné poklady z krajín Východu a Západu. Vo Viedni existujú džezové kluby, velké a malé diskotéky a okolo 30 divadiel, ktoré uvádzajú všetko, co patrí na dosky, ktoré znamenajú svet, od klasickej drámy až po avantgardné divadlo. Vedúce miesto medzi všetkými kultúrnymi stánkami zaberá Dvorné divadlo Burgtheater, jedna z najvýznamnejších scén v nemecky hovoriacej oblasti Európy. Prirodzene, že vo Viedni sú hotely ako Hilton, Hilton Plaza, Intercontinental a aj Palais Schwarzengerg – ide o barokový palác v celej svojej nádhere. Vzadu, až kam oko dovidí sa prestierajú zelené plochy parkov. Jedno krídlo kniežacej rezidencie Schwarzenbergov poskytuje prístrešie hostom najkrajšieho hotela vo Viedni. K luxusným hotelom patrí ešte hotel Bristol. Hotel Sacher vám urcite zavedie myšlienky na svetoznámu tortu. Áno, recept pochádza práve z tohto nemenej slávneho hotela. V bezprostrednej blízkosti mestského centra leží Práter. Je to kus prírody, zalesnená krajina, kedysi cisársky revír. Od cias cisára Jozefa II. je prístupný aj verejnosti. S Prátrom sa spájajú 3 slová – zábava, šport a rekreácia. Zo žiadneho velkého mesta porovnatelnej velkosti nie je možné dostat sa tak rýchlo do volnej prírody, ktorá nie je kultúrnou stepou, ale kde lesy a lúky sú také, aké sme ich oznali ešte pocas detstva. Vieden sa stala celkom netradicným velkomestom, a to tým, že prevažujú staré stavby, a je snaha túto starú zástavbu zachovat. Reštaurované budovy a nové fasady majú šancu zostat dlho svieže, pretože dalšou výhodou Viedne je nieco, co je netypické pre velkomestá – znecistenie ovzdušia. Znecistenie ovzdušia je totiž vo Viedni zanedbatelné. Je to spôsobené vetrom, ktorý takmer stále vanie a aj pocas horúceho leta je príjemným osviežením pre turistov. Dalšou prednostou Viedne je bezpecnost. Krásy Viedne teda môžete obzerat aj po zotmení bez akéhokolvek rizika. Viedencan berie tieto vymoženosti ako samozrejmé. A ešte ak sa chystáte niekoho vo Viedni obdarovat kvetinami, dobrá rada – dbajte na to, aby bol pocet kvetov v kytici párny. Je to tunajší mrav a pochádza ešte z cias starej monarchie.