Velká Fatra Velká Fatra leží na strednom Slovensku a zahrna predovšetkým rovnomenné jadrové pohorie, tiahnuce sa severojužným smerom. Okrem toho k oblasti rátame prilahlú cast Turcianskej kotliny od záp. úpätia pohoria až po rieku Turiec, resp. Váh na JZ po potok Žarnovica. Na juhu hranicí Velká Fatra s Kremnickými vrchmi, na východe s Nízkymi Tatrami a na severe s Chocskými vrchmi a Malou Fatrou. V minulosti sa niekedy chápali ako súcast Velkej Fatry aj Kremnické vrchy. Vodstvo Prevažná cast Velkej Fatry patrí do povodia Váhu, len malú cast odvodnujú potoky Bystrica a Starohorský potok do Hrona. Najdôležitejším tokom je rieka Váh, pretekajúca pohorím v hlbokej doline v jeho S casti a oddelujúca severnú, šípsku cast od hlavnej masy pohoria.Váh je tu už pomerne mohutná rieka. Pre Velkú Fatru je však tokom allochtónnym, cudzorodým, lebo zberná oblast väcšiny jeho vôd leží na svahoch Vys. a Níz. Tatier, Chocských vrchov a Liptovskej kotliny. Jeho prietok pocas roka je pomerne vyrovnaný. Podnebie Vo Velkej Fatre, podobne ako v iných vyšších pohoriach Slovenska, je klimatická charakteristika závislá od reliéfu a s ním súvisiacej nadmorskej výšky.Vyplíva to z relatívne malých horizontálnych vzdialenastí a velkých výškových rozdielov, ktoré majú zásadný vplyv na teplotu, zrážky, silu a smer vetra a i. V mierne teplej oblasti leží úsek Turcianskej kotliny, dolina Váhu ako i najzápadnejší výbežok Liptovskej kotliny pri Ružomberku, ktorá je vlhká až velmi vlhká s chladnou zimou. Prevažná cast pohoria patrí do chladnej klimatickej oblasti. V Turcianskej kotline zrážky dosahujú do 800 mm. Oproti tomu v Liptovskej kotline sú zrážky nižšie, i napriek vyššej nadmorskej výške, spôsobuje to zrážkový tien Velkej Fatry v prevládajúcom západnom prúdení. Živocíšstvo Rozsiahle lesné pásmo Velkej Fatry s bohatým zastúpením horských ihlicnatých a zmiešaných lesov podmienuje pocetné rozšírenie živocíšstva tzv. montánneho typu. Z cicavcov tu ešte dnes nachádzajú útocište také význacné druhy ako sú velké šelmy medved a rys. Velká Fatra je po Nízskych Tatrách pohorím s najväcším poctom medvedov.Z ostatných šeliem možno spomenút kunu lesnú a kunu skalnú, líšku, zriedkavejšieho jazveca a macku divú. Z drobných cicavcov sa tu vyskytujú veverice, hrdziaky, ryšavky, chránený plch hôrny a plšik lieskový, hraboš mociarny, piskor vrchovský a myšovka vrchovská. V lesoch žije v hojnom pocte zastúpená jelenia zver. Známymi polovnými revírmi sú najmä Lubochnianska, Gaderská a Blatnická dolina. Kedysi hojné diviaky sú dnes zriedkavejšie. Predpokladá sa, že ich úbytok súvisí s vyšším poctom medvedov, obetou ktorých sa stávajú najmä mladšie jedince. V horských lesoch žije vela charakteristických druhov vtáctva, z ktorých treba uviest predovšetkým významné kurovité vtáky- hluchána, jariabka a zriedkavejšieho tetrova.