Velká Británia (Anglicko) Štátne zriadenie– parlamentna monarchia Clenstvo – EU, OSN, NATO Hl.m. – Londýn – 6,8 mil. obyvatelov Pocet obyvatelov – 59 miliónov Jazyk – anglictina, waleština, gaelština Gramotnost – 99 %
priemerná délka života :
muži - 73 ženy – 79 hustota zaludnenia – 240 obyv. / km2 mena – libra HDP – 18 110 / obyv. Velke mestá – Birmingham, Leeds, Glasgow, Sheffield, Liverpool, Edinburgh, Manchester, Cardiff Hospodárství – vyspelý, všestranne rozvinutý priemyslový štát. Tažba ropy a zem. plynu v Sev. mori, cierneho uhlia, rud zinku a cínu. Vyspelé strojárenstvo, elektrotechnika, chémia, petrochémia, polygrafický. Intenzivné polnohospodárstvo. Hl. odvetvie je živocišna výroba, chov oviec, skotu, prasat. Hl. plodiny – obiloviny ( pšenice, jacmen ), cukrová repa, zemiaky, chmel.Tažba dreva. Rybolov. Rozvinutý dopravní systém - železnicní, silnicní, letecká, námorní ( londýn, Liverpool, Glasgow, Southampton ). Centrum leteckej dopravy – Londýn – 4 letište. Správne rozdelenie – 4 historicke krajiny – Anglicko, Škotsko, Wales, Severné Irsko Podniky s najvyšším obratom – Shell, British Petrol, British Aerospace Automobily – Rolls – Royce je jediný britský výrobca automobilov ( Rover predaný v r. 1995 BMW ) Eurotunel – podmorský tunel mezi VB a Francií. Prevádzka odštartovaná v r. 1994 . Trasy : Londýn –Paríž Londýn – Brusel Rozloha: 244 046 km štvorcových Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska je ostrovný štát v Atlantickom oceáne. Hlavný ostrov Velká Británia , na ktorom sa nachádza Anglicko, Wales a Škótsko je najväcším ostrovom v Európe, obklopuje ho Severné more a Irské more. Dlžka pobrežia je 7500 km. Vdaka pocetným zálivom nie je žiadna cast ostrova vzdialená moru viac než 120 km. Okolo je velké množstvo ostrovov a súostrovou , najznámejšie sú Isle of Wight, Hebridy, Orkneje a Shetlandy. Severné Írsko na druhej strane Írskeho mora, ktoré zaberá šestinu ostrova Írsko má jedinecnú suchozemskú hranicu Spojeného královstva s iným štátom, Írskou republikou. Vzdialenost od európskeho kontinentu je z cesty v Dovere, najjužnejšieho miesta prilivu 33 km. Ku Spojenému královstvu patrí ešte dalšie územia v Európe a v zámorí, ktoré sú s materskou zemou spojené rôznymi spôsobmi. Hlavný ostrov Velkej Británie sa dá rozdelit zemepisne na dve velké oblasti : sever a západ zaberajú Highlands, Midlands a Lowlands na juhovýchode ostrova. Ku Škotskej vysocine sa pocítajú North West Highlands a Grampian Mountains s najvyššou horou zeme Ben Nevis (1343 m) a deliacim údolím Glen Mor, v ktorom sa nachádza legendárne jazero Loch Ness. Hornaté a clenité sú aj osrovy Vnútorné a vonkajšie Hebridy na severozápade a na severe sedemdesiat Orknejských a sto Shetlandských ostrovou patriacich ku Škótsku, ktorých je celkom asi 500. Hranicu medzi Škótskom a Anglickom tvorí predlžený, do vnútrozemia zasahujúci morský záliv Solway Firth – Cheviot Hills. Severojužným smerom navezujú s dlžkou 240 km Penniny, až necelých 900 m vysoké pohorie. Na západ od Piennin leží izolovaná skupina kopcov Cumbrian Mountains s mnohými priepastami a jazerami, pretosa táto oblast menuje Lake District. Vo Snowdonu vo Walese, kde sú sž 1085 m vysoké Cambrian Mountains. Na úplnom juhovýchode vycnieva do mora svojími útesmi hornatý poloostrov Cornwall. Siet hlbokých, úzkych údolí sa strieda s náhornými plošinami, ktoré sa stupnovite zdvíhajú uprostred pollostrova.Dolnú Britániu tvorí nížina s malými výškovými rozdielmi. V strednom Anglicku, na prechode od vysociny do nížiny, obímajú stredoanglickú nížinu (Midlands, Lowlands) južné Penniny. Inak sú Midlands v južnom Anglicku charakteristické pocetnými pahorkatinami, ktoré však siahajú maximálne do výšky 300 m. Východ je prevažne plochý, menšie územie leží pod úrovnou morskej hladiny. Pobrežie Velkej Británie je na západe clenené zátokami podobnými fjordom a * ústiami riek, ktoré zcasti tvoria prirodzené prístavy. Proti tomu má výcjodná strana prevažne rovné naplavené pláže. Biele útesy na pobreží prielivu vznikli vyvrásnením kriedových brstiev. Pretože je západná strana britských ostrovou hornatá, tecú rieky hlavne na východ, sú krátke, ale bohaté na vodu a splavné až hlboko do vnútrozemia.Väcšie jázerá sú vzácne. Najdlhšia rieka je Temža (338 km). V severnom Írsku pokracujú pohoria Škótska. V údolí rieky Bann sa nachádza najväcšie jazero Lough Neagh (396 km2). Na severnom pobreží sa nachádza prírodná pamiatka Giant´s Causeway, asi 5 km dlhej pláže z bazaltových stlpovobrúsených príbojom. Podnebie Vo Velkej Británii vládne chladná, oceánska klíma. Studené letá a mierne zimy sú pravidlom. Kontinentálne crty má pohorím chránený juhovýchod. Tam sú priemerné teploty 15°C v júni a 6°C v januári. V západných castiach zeme je to 17°C v júni a 3 až 4°C v januári. Smerom na sever sa teploty znižujú. Primerné množstvo zrážok klesá z 2000 až 4000 mm v západných horách na 600 až 800 mm na východnom pobreží. Najsuchšou oblastou zeme je londýnska panva. Celkovo spôsobuje poloha v pásme západných vetrov velké množstvo zrážok a velmi premenlivé pocasie. Vplyv Golfského prúdu sa prejavuje len zriedkavým výskytom mrazov a snehu mimo horských oblastí. Kvôli vysokej vlhkosti vzduchu dochádza casto k tvorbe hmly. Hlavne Londýn je vdaka svojej polohe známy tzv. "ciernou" hmlou, ktorá vedie spolu so znecisteným vzduchom a chýbajúcej cirkulácii vzduchu k tvorbe smogu. Fauna a flóra Velká Británia bola v poslednej dobe ladovej spojená s pevninou , preto tu nájdeme také zvieratá a rastliny ako na európskom kontinente. S 8% lesa patrí Velká Británia, ktorá bola kedysi pokrytá rozsiahlými listnatými a zmiešanými lesmi, dnes k európskym zemiam, ktoré sú chudibné na lesy. Casto sa vyskytujú buky, jasene, brezy, borovice. Na vela miestach rámujú cesty, polia a lúky a prepožiciavajú spolu so stále zelenými živými plotmikrajine južného a stredného Anglicka charakter parku. Hranica lesa je vo výške 450-600 m. Vo vyšších oblastiach rastie alpínska vegetácia a skalnicky. Kvôli priepustnosti pôdy, ktorá je tvorená prevažne vápencom sa na suchých, vysoko položených plochách vytvorili typické pastviny pre ovce. Háje a rašeliniská zaberajú so svojou charakteristickou vegetáciou (byliny, trávy) tretinu plochy zeme. V Cornwallu ojedinelé rastú kaktusy a palmy. Vdaka osídlovaniu a skultúrnovaniu krajiny je svet zvierat vo Velkej Británií málo bohatý na druhy. Srncia a vysoká zver, líšky, zajaci, králici, vevericky a krtkovia sú najcastejšími savcami. Okrem nich sa tu vyskytujú aj niektoré druhy hadov, jašterov a žiab. Zvláštnostou je Exmoor-Pony vyskytujúci sa v rozsiahlych rašeliniskách juhozápadného Anglicka, kde zostal vzhlad pôvodných poníkov dobre zachovaný. Britské ostrovy naviac ponúkajú ideálne životné podmienky stovkám vtácich druhov. Okrem bažantov, ktoré nájdete vo všetkých castiach zeme sa tu vyskytujú sluky a cajky v Škótsku ,v blízkosti vodných plôch je to orol morský a kolónie mnohých morských vtákov na súostrový Saint Kildana západe od Hebrid. Z celkovo asi 160 chránených prírodných oblastí sú Cairngorm a Caerlaverock National Nature Reserve s 260, resp. 55 km2 plochy najväcšie. Velká Británia má 10 národných parkov.