Velká Británia Úvod 1 Názov štátu: Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska 2 Politický systém: Velká Británia je parlamentná monarchia s demokratickou formou vlády. Predstavitelov vlády volia obcania starší ako 18 rokov v parlamentných volbách na obdobie piatich rokov. 3 Orgány štátnej moci a správy: Súcasnou hlavou štátu je královná Alžbeta II. (Elizabeth the II.) Vydala sa v roku 1947 za princa Filipa, vojvodu z Edinburghu. Po smrti svojho otca Georga VI. V r. 1953 nastúpila na trón. (Jej oficiálny titul znie: Alžbet II. Z milosti božej královná Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska a jeho dalších ríši a území, hlava Commonwealthu, obhájkyna viery.) Královná vo všetkých oblastiach personifikuje štát: je najvyšším súdnym orgánom, vrchným velitelom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci velmi obmedzené. Královná jedná podla doporucení vlády, ktoré nemôže ignorovat. Parlament má povinnost informovat ju o všetkých dôležitých otázkach. Parlament zvoláva, odrocuje a rozpúšta, podpisuje ním schválené zákony, ktoré takto vstupujú do platnosti. Okrem predsedov a clenov vlády menuje do funkcií štátnych predstavitelov vo všetkých oblastiach: sudcov, dôstojníkov armády, vedúcich cinitelov cirkvi a pod. Vykonáva tiež radu ceremoniálnych funkcií: prijímanie velvyslancov, štátnych návštev atd. Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného královstva. Má dve komory: Snemovna lordov a Dolná snemovna. Funkcné obdobie parlamentu je 5 rokov. Snemovna lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglickej cirkvi. Do druhej skupiny patria dedicní lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania v snemovne lordov sa prakticky nikdy nezúcastnia všetci pretože spolu ich je okolo 1 200. Snemovni lordov predsedá lord kancelár a v britskom parlamentnom systéme tvorí krajne konzervatívny prvok. Dolná snemovna je tvorená 635 poslancami zvolenými vo všeobecných volbách, pricom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko. Jej hlavnou úlohou je prejednávat a schvalovat zákony regulujúce život v krajine, vytvárat zákonodárne predpoklady fungovania štátu. Vláda je velmi pocetná. Má viac ako 100 clenov: štátnych tajomníkov, ministrov, parlamentných tajomníkov a podtajomníkov. Všetci sú menovaní královnou na návrh predsedu vlády. Väcšina clenov vlády je poslancami Dolnej snemovne. Z velkej casti vládne právomoci vykonáva sám predseda vlády (Tony Blaire) a vládny kabinet tvorený 20-25 najskúsenejšími ministrami. O zložení kabinetu rozhoduje ministerský predseda. Predseda vlády je súcasne vrchným správcom štátnych financií a hlavou štátneho aparátu. Informuje královnú o zámeroch vlády a dohliada na cinnost jednotlivých ministrov. 4 Administratívne clenenie: Velká Británia pozostáva z Anglica, Walesu, Škótska a Severného Írska. Anglicko a Wales tvorí 53 grófstiev s 369 okresmi, Severné Írsko 26 okresov, Škótsko 9 oblastí s 53 okresmi. Samostatné administratívne jednotky sú Great London, ostrov Man a Normandské ostrovy. 5 Hlavné mesto a významné velkomestá: Najväcším mestom je hlavné mesto Londýn, ktoré má v aglomerácii viac ako 9 miliónov obyvatelov. Zaberá 1 580 km2 a nachádza sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdlž oboch brehov rieky Temža, 75 km nad jej ústím. Jadrom mesta je The City, kde v 1. stor. p. n. l. stála osada zvaná Llyn-din. Potom ako si ju podrobili Rimania premenovali ju na Londínium. V r. 1066 sa Londýn stal sídlom Williama Dobyvatela, ktorý tam dal postavit zámok Tower, jednu z najznámejších pamiatok Londýna. Londýnske City je strediskom medzinárodného obchodu, financných operácií a bánk, poistovní, búrz, sídli tu tiež BBC. Do tejto casti spadá tiež celý rad historických a kultúrnych pamiatok ako napr. Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla (St. Paul´s cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a dalšie. Westminster patrí tiež k velmi známym castiam Londýna. Jeho dominantou sú Parlamentné domy s Big Benom, Westminsterská katedrála, Buckinghamský palác, Whitehall, Downing street 10 – sídlo britského predsedu vlády. The West End je územie centrálneho Londýna, na sever od Oxford streed – nákupného centra Londýna, Regent street. Nachádzajú sa tam strediská zábavy ako Piccadilly Circus – kde sa nachádzajú dve najväcšie kiná Británie: Odeon a Empire, koncentrácia divadiel, diskotéky, živá hudba, potulní umelci bavia okoloidúcich svojimi kúskami. Odtial sa dá popri radoch pocetných obchodov a krámikov prejst za 10 minút na Leicesterské námestie a odtial za dalších 10 minút na Trafalgárske námestie. Tam stoja obrovské fontány, pomník admirála Nelsona a monumentálne sochy levov. Turisti zo všetkých kútov sveta tu oddychujú a opájajú sa atmosférou Londýna. Baker street je známa predovšetkým múzeum voskových figurín, jednou z najnavštevovanejších atrakcií Londýna. Za pekného pocasia je hodné prejst sa po rozsiahlych parkoch, z ktorých najznámejšie sú: Hyde park, Green park a St. James park. Velký význam pre život velkomesta má doprava. Hádam najjednoduchšie je dopravovat sa metrom, ktoré má 9 dráh: Bakerloo line, Central line, Circle line, District line, Jubilee line, Metropolitan line, Northern line, Piccadily line a Victoria line. Spoje sú velmi frekventované a v centrálnych castiach sa necaká na metro viac ako 3-5 minút. Úcelne spája všetky kúty Londýna a odlahcuje pozemné cesty. V Londýne sa nachádza množstvo stredných škôl a univerzít, knižníc, múzeí, divadiel, kín, koncertných sál a množstvo pamätihodností a každý návštevník si tu môže nájst svoje.
Významné velkomestá:
Birmingham je 2. najväcšie mesto s viac ako 1 500 000 obyvatelmi. Je to významné priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Leží uprostred Cierneho kraja (Black Country), nazvaného podla velmi znecistenej priemyselnej oblasti, v metropolitnom grófstve West Midlands, asi 180 km severozápadne od Londýna. V meste a jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover a závody najväcších elektrotechnických firiem Británie. Mesto je tiež známe výrobou najoblúbenejšej anglickej cokolády Cadbury. Glasgow je 3. najväcšie mesto, ktoré má viac ako 1 milión obyvatelov. Nachádza sa na juhozápade Škótska po oboch brehoch rieky Clyde. Je tu koncentrovaný tažký priemysel: výroba stavebných dielcov, lodiarenský priemysel (práve tu bol skonštruovaný a zacal svoju plavbu Titanic) a tiež lahký priemysel: textilný, odevný a tabakový. Leeds sa nachádza v grófstve západný Yorkshire, možno tu nájst obrovské oceliarske závody. Sheffield mesto ocele a zbrojárskeho priemyslu v grófstve West Midlands. Liverpool sa podobne ako Sheffield nachádza vo West Midlands, patrí k najväcším britským prístavom na rieke Mersey, je charakteristické lodiarskym, strojárskym a elektrotechnickým priemyslom. Manchester situovaný vo West Midlands, najväcšie stredisko textilného priemyslu, rozvinuté strojárstvo, elektrotechnika a farmácia. Tieto mestá patria síce k najväcším britským mestám, ale z hladiska turizmu sú málo atraktívne. Sú charakteristické skôr koncentráciou priemyslu a modernou výstavbou ako historickým pamiatkami. I Atraktívnost územia 1 Prírodné predpoklady rozvoja CR
1.1 RELIÉF KRAJINY
Britské ostrovy sú z geologického hladiska súcastou európskej pevniny, od ktorej ich oddeluje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ladovcov. Povrch Británie je možné pomyselnou ciarou vedenou od ústia rieky Tyne na severovýchode k ústiu rieky Exe na juhozápade rozdelit na nížinnú cast – dosahuje výšku do 300 m. Hornatá cast netvorí súvislú plochu ale sú v nej pocetné údolia a roviny. Najhornatejšou oblastou Británie je Škótsko. Škótska vysocina (Scotish Highland) prebieha od juhozápadu k severozápadu. Delí sa na Grampiany (Grampian Mountains) s najvyššou horou Ben Nevis (meria 1 343 m), severozápadne od Grampian je údolie tvorené zlomom, v nom sa nachádza jazero Loch Ness. Na sever odtial sa rozprestiera druhá cast Škótskej vysociny – Severozápadná vysocina s najvyšším vrchom Carn Eige (1 082 m). Strednú cast Škótska tvorí Stredoškótska nížina, ktorou pretekajú dve významné škótske rieky Forth a Clyde. Stredoškótsku nížinu ohranicuje na juhu Juhoškótska vrchovina (najvyšší vrch Merick Hill, 842 m). Severné Anglicko pretína hreben Pennin (Pennine Chain s najvyšším vrchom Cross Fell, 893 m); dlžka hrebena je 230 km. Západné svahy sú strmé, východné sa zvažujú len mierne. Masív je rozbrázdený hlbokými údoliami. Cast je tvorená pieskovcami a cast tvoria vápence, v ktorých sa nachádzajú krasové útvary. Dalej je tu Kumbrijské pohorie, na západe ktorého sa nachádza jazerný okres (Lake District – národný park). Velmi hornatý je Wales, ktorým prechádzajú Kambrijské vrchy, ktoré dosahujú nadmorskú výšku 700 až 800 m, prechádzajúce na severe do Snowdonu, s najvyšším vrchom rovnakého mena (Snowdon – 1 085 m). Južná cast Anglicka je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozclenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami. Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills). Pekné a casto navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka zhodne s grófstvami Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy.
1.2 FAUNA
Fauna na Britských ostrovoch je v podstate podobná faune v severozápadnej Európe, s tým rozdielom, že sa tu vyskytuje menší pocet druhov. Niektoré z väcších cicavcov, ako vlk, medved, diviak a sob, boli vyhubené, alebo vyhynuli. Jelen je chránený pre športové úcely, vyskytuje sa v Škótskej vysocine a v grófstve Devon a Sommerset. Srncia zver a daniely žijú prevažne v oboroch a v prírodných parkoch. Vo vidieckych oblastiach sa možno stretnút s líškou. Z menších živocíchov sú zastúpené myši, hraboše, ježkovia, zajace, králiky, lasice a hranostaje. Na Britských ostrovoch bolo zaznamenaných 460 druhov vtákov. Široko rozšírené sú holuby (hlavne vo velkomestách), sýkorky a vrabce. Z velkých vtákov sa tu možno stretnút s morským orlom a holubom korunácom. Velmi rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kacice sú postupnou kultiváciou slatín zatlácané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, štuka, belica a plotica. Kapor, lien a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo. Plazov a obojživelníkov je tu velmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväcšie druhy patria motýle a roháce. 1.3
FLÓRA
Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá vegetácia. Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby. Z pôvodných velkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná cast. Okrem dubov sa casto vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších polohách a na piesocnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S postupnou kultiváciou pôdy bola väcšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné Škótsko a hranica Walesu a Anglicka. Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz. Odlesnovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku velkých mociarov. V miestach s nadbytocnou vlhkostou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papradou. Väcšinu povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami. Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rast ú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia.
1.4 NERASTNÉ BOHATSTVO
Taží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, med, olovo a zinok.
1.5 VODSTVO
Velké množstvo zrážok dalo pocat množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väcších problémov spojit kanálmi, cím vznikol základ pre riecnu dopravu. Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dlžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste co do velkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dlžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dlžke 188 km. Velká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km). Doba ladová zanechala po sebe na britských ostrovoch velké množstvo jazier. Najväcšie z nich je Lough Neag v Severnom Írsku o rozlohe 296 km2 a Lough Erne (123 km2). Ovela známejšie sú však rozlohou menšie škótske jazerá – Loch Lomont (71 km2, dlhé 33 km a široké 1,3-7 km a hlboké 200 m) a jazero Loch Ness (56 km2), známe vdaka bájnej príšere, ktorá údajne v jeho vodách žije.
1.6 KLIMATICKÉ PODMIENKY
Celé Spojené královstvo sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C. Priemerná rocná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Priemerná mesacná teplota v najsevernejšej casti Shetland je +4°C v zimných mesiacoch a +12°C v letných mesiacoch. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesacné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpit na +27 až +30°C a v zime môže poklesnút na –7 až –12°C. Priemerný rocný úhrn zrážok je 1 016 mm. Hornaté oblasti na západe a severe majú však podstatne viac zrážok ako nížiny na juhu a na východe. Maximum zrážok spadne v oblasti Snowdonu a Ben Nevisu od 4 000-5 000 mm/rok. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla. Slnecný svit sa znižuje od juhu k severu. V mesiacoch ked sú dni najdlhšie (od mája do júla) – slnecné žiarenie trvá 5 hodín v severozápadnom Škótsku a 8 hodín na ostrove Wight. Celý ostrov, predovšetkým však Škótsko, je vystavený velkým vetrom, ktoré dosahujú niekedy rýchlost až 170 km/h. Castejší je výskyt hmiel v mestských aglomeráciách ako na vidieku. Objavujú sa prevažne v zimných obdobiach. 2 Umelovytvorené predpoklady rozvoja CR
2.1 OBYVATELSTVO
Velká Británia má 57,8 miliónov obyvatelov a hustota zaludnenia je približne 239 obyvatelov na km2. Pricom najhustejšie zaludnené je Anglicko. Približne 80% všetkého obyvatelstva tvoria Anglicania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku, ale žijú tiež v južnom Walese a v južnej casti Škótska. Škóti sa na celkovej národnostnej štruktúre podielajú 10%, najviac sú koncentrovaní v strednom Škótsku a a na východnom pobreží. Samozrejme vnútornou migráciu sa Škóti dostali aj do Londýna, Birminghamu, Manchestru a iných väcších miest. Prišli tu hlavne za prácou, ci vzdelaním. Íri sa na celkovej národnostnej šturkúre podielajú zhroba 4 %. Obývajú Severné Írsko, ale podobne ako Škóti a Walesania prenikli vnútornou migráciou i do Anglicka, aj ked len vo velmi malej miere. Walesania tvoria približne 2 % obyvatelstva. Sú koncentrovaní hlavne v južnej casti Walesu, pri mori, kde sú situované aj 3 najväcšie mestá Walesu (Swansea, Newport a Cardiff). Ludia z povojnovej Európy a tiež v case vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci. Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku 1962 do Británie volný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ludia z Austrálie, Nového Zélandu a Kanady. Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ludia zo Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti sú koncentrovaní hlavne o velkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyclenili jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – cernošská štvrt na juhu Londýna, Southhall – indická štvrt v juhovýchodnom Londýne, alebo cínska štvrt priamo v centre.
2.2 NÁRODOPISNÉ DEDICSTVO
K národopisnému dedicstvu možno zaradit domy tipického anglického vidieka. Najviac zachovalých dedín, ktorých domy pochádzajú ešte z obdobia stredoveku, možno nájst v grófstvach severného Anglicka, Northumerland a Yorkshire. V grófstve Northumerland možno nájst dedinky, ktorých základ položili ešte v 1. storocí n. l. Rimania a neskôr v období stredoveku ich velmi poznamenali anglicko-škótske vojny. Preto sú tieto dedinky obohnané vysokými kammennými valmi, casto sa v nich nachádzajú normanské zámky alebo ranogotické kostolíky. Steny domov sú nezvycajne hrubé a domy majú vždy pôdorys obdlžnika s jedinou izbou, ktorá v minulosti slúžila ako kuchyna, spálna i obývacia miestnost zároven s prilahlou maštalou. Domy v tejto oblasti sú stavané zo zmesi štrku a mlynského kamena v tmavosivých farbách ladiace s drsnými a holými svahmi Penninských vrchov. Niektoré domy boli zrekonštruované a prestavané, iné boli ponechané ako maštale. Celá táto oblast je svedkom minulých cias. K typickým predstavitelom dedín v tejto oblasti patria: Chesterwood, Blanchland, Eldon. Yorkshire – Domy boli stavané väcšinou na pozostatkoch románskej pevnosti a niektoré z nich patria k roztratenému osídleniu. Domy sledujú klukatiace sa údolia a casto sú od seba aj niekolko kilometrov vzdialené. Povrch údolí je rozdelení na malé polícka, na ktorých sa pestuje ovos a chová dobytok a ovce. Domy sú niekedy zoskupované do malických usadlostí, v ktorých nie je viac ako 5 – 10 domov. Tieto dediny boli budované z vápenca a mnohé sýpky, maštale a domy sa zachovali dodnes a dávajú tejto casti krajiny osobitý ráz. Domy na slatinách sú budované zo svetlých kamenov z jurského obdobia a sú typické svojimi svetlo-alebo tmavo cervenými škridlovými strechami, hoci sú o cosi menšie ako domy v údoliach Yorkshiru, pretože táto oblast bola vždy chudobnejšia. Dedinky sú charakteristické úzkymi stúpajúcimi ulickami vo viktoriánskom štýle a casto v nich možno nájst zachované gotické kostoly alebo menšie katedrály. Niektoré dediny v Yorkshire sú súcastou živého ludového múzea. Napríklad: Hutton-Le-Hole, Robin Hood´s Way, Keld, Bainbridge. Stredné Anglicko - grófstva: Lincolnshire, Derbyshire. Dediny tu zacali zakladat mnísi spolu s kláštormi a opátstvami. Domceky sú charakteristické svojím tehlovodreveným obložením, s tehlovými plotmi a kamennými štítmi. Domy sú budované v oranžových odtienoch v gregoriánskom a viktoriánskom štýle. Typické dediny: Thimbleby, Ticknall, Osbournby, Belton. Grófstva: Stradfordshire a Gloucestershire. Ide o bohaté grófstva typické svojimi velkostatkami, velkými farmami s prilahlými sýpkami a stajnami. Steny domov majú charakteristickú medovú farbu s olitického vápenca, velmi príznacného pre túto cast krajiny. Strechy domcekov sú prevísajúce a zvlnené s malými vykúkajúcimi podkrovnými okienkami. Domy sú zvycajne postavené v zhlukoch (3 – 5 domov) s velkými záhradami so starými stromami. V týchto dedinkách možno nájst množstvo kamenných mostov zo 16. – 19. storocia z pálených tehál. Typické dediny: Hidcote Bartrim, Ashleworth, Lower Slaughter. Juh a juhozápad krajiny – grófstva: Devon a Cornwall. Dediny s malými prístavmi casto stoja na útesoch. Sú postavené z vápenca, na bielo ovakované a ich okenné rámy sú nafarbené na modro. Ich strechy sú zo šedej bridlice a sú navrhnuté tak, aby co najlepšie odvádzali dážd. Devonské domy majú hrubé múry a boli budované zo zmesi zeme a drobných kamienkov. Ich strechy sú pokryté otiepkami slamy v kombinácii s ostružinami a kravskými a konskými hunami. Na strechách sa týcia vysoké komíny z pieskovca. Pre túto oblast sú charakteristické biele alebo ružovkasté domy. Dediny so zachovalou achitektúrou: Boscastle, Pizwell, Branscombe. Súcastou škótskeho národného dedicstva sú „klany a tartany“. Klan v podstate znamená rodinný zväzok, najširšieho príbuzenstva, na cele ktorého stojí rodinný vodca a hovorca. Klany sa od seba odlišovali aj nosením tartanov, t. j. kockovaných flanelových látok. Každý klan mal tartan inej farby s inými kockami. Dnes známe ako škótske káro. Pôvodne sa tartan nosil ako jeden kus látky, siahajúci od ramien k pásu, kde bol uviazaný. Škótsky kilt (mužská sukna) sa stala populárnou až v
- 18. storocí. Dnes ju muži nosia len pri slávnostrných príležitostiach ako súcast
2.3 KULTÚRA
Múzeá a galérie V Británii je takmer 1 000 múzeí a galérií, ktoré sú prístupné verejnosti. Ide jednak o celoštátne inštitúcie, ale aj o menšie komunálne alebo súkromné zariadenia. Najrozsiahlejšie umelecké, archeologické, vedecké, historické a dalšie zbierky sú sústredené v múzeách a v galériách v Londýne. Patria k nim: Britské múzeum, kde sú umiestnené archeologické a etnografické zbierky z celého sveta, Národná galéria, v ktorej sú sústredené malby európskych majstrov, Tate Gallery, so zbierkou umenia od 18. stor. po súcasnost, Národná portrétová galéria, Múzeum filmu, Britské prírodovedné múzeum, Múzeum numizmatiky, Viktorino a Albertovo múzeum, Škótske národné múzeum v Edinburgu a mnoho dalších. Divadlá a opera V Británii je viac ako 250 profesionálnych divadelných scén. Hlavním strediskom dramatického umenia je londýn , hlavne jeho cast West End, v ktorej je sústredených takmer 50 divadiel a divadelných scén. K najvýznamnejším divadelným súborom patria Spolocnost Národného divadla v Londýne, ktorá hrá klasický aj moderný repertoár britských ale aj zahranicných drmatikov, Královská Shakespearova spolocnost, Škótska divadelnaá spolocnost so sídlom v Glasgowe. V Británii fungujú štyri velké operné súbory: Královská opera, ktorá hrá na scéne v Covent Garden vLondýne, Anglickú národnú operu, vystujúcu v londýnskom Coliseu, Škótsku operu a Waleskú národnú operu. Literatúra Velká Británia sa môže pochválit celou plejádou skvelých poétov, dramatikov a prozaikov. Kto by nepoznal Charlesa Dickensa, Williama Wordswortha, Georga Gordona Byrona, Georga Bernarda Shawa, Rudyarda Kiplinga, Samuela Becketta, Williama Shakespeara, Oscara Wilda a mnohých dalších skvelých autorov.
2.4 ŠKOLSTVO A VEDA
Rodicia sú podla zákona povinní zaistit detom ucelené vzdelanie. Povinná školská dochádzka je od 5 do 16 rokov. Základné a stredné vzdelanie poskytuje približne 38 000 škôl. Súkromné školy, z ktorých niektoré majú velmi starú tradíciu, napríklad Winchester, založený v roku 1382, Eton, založený v roku 1440, navštevujú deti z najbohatších vrstiev. Aj súkromné školy sú však ciastocne dotované štátom a musia sa riadit celoštátnymi smernicami. Vyucovanie na štátnych školách je bezplatné. Základné školy Základné školy sú rozdelené na dve casti: pre deti od 5 do 7 rokov a pre deti od 7 do 11 rokov. Na strednú školu prechádzajú deti vo veku 11 rokov, v Škótsku o rok neskôr. Stredné školy Asi 75% všetkých absolventov základných škôl prechádza bez prijímacích skúšok automaticky na stredné školy. Ostatných 25% sa zúcastnuje výberového konania na prestížnejšie stredné školy s akademickým zameraním. Tie sú bud dotované štátom, alebo len s malým podielom štátnych dotácií, takzvané „Public school“ (verejné školy), ktoré poskytujú vysokú úroven vzdelania korešpondujúcu s vysokými nákladmi na školné. Po vykonaní maturitných skúšok (maturitné predmety si možno vybrat podla budúceho zamerania na univerzite) absolventi obdržia certifikát GCSE (General Certificate of Secondary Education), ktorý im umožnuje pokracovat v dalšom štúdiu. Vysoké školy Základné univerzitné štúdium trvá na univerzitách 3 – 4 roky, na lekárskej, veterinárnej a právnickej fakulte 5 – 6 rokov. Tituly absolventov sú rôzne podla jednotlivých univerzít. Najcastejšie tituly sú: bakalár umení, bakalár vied, doktor filozofie, atd. Veda Británia patrí ku krajinám s vysokou úrovnou vedy a kultúry. Preslávil ju po celom svete celý rad vynikajúcich britských vedcov a technikov, o com svedcí aj vysoký pocet britských nositelov nobelových cien. Vládnym orgánom, ktorý zodpovedá za vedecký výskum, je ministerstvo školstva a vedy. Má k tomu ustanovené zvláštne poradné orgány, výskumné rady. Sú to napríklad: lekárska výskumná rada, polnohospodárska výskumná rada, výskumná rada pre životné prostredie, výskumná rada spolocenských vied.
2.5 DEJINY A PAMIATKOVÁ STAROSTLIVOST
Britské ostrovy boli osídlené už okolo roku 3 000 p.n.l. Ibermi, o com svedcia aj dve monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonehenge a Avebury. V roku 43 n.l. prišli Rimania a dali krajine jej dnešné pomenovanie – Britannia. Neskôr, zhruba v období velkého stahovania národov v piatom storocí, sem zavítali Anglovia a Saxovia z územia súcasného Nemecka, Dánska a Nizozemska. Z invázie Anglov dostalo Anglicko meno „Angle – Land“. V 9. storocí sa objavili Vikingovia pôvodom z Dánska a Nórska a v 11. storocí podnikli velkú inváziu na Britské ostrovy Normani, pôvodom z Francúzska. Títo zahnali Keltov do Wallesu a Škótska. Kelti prežili aj v Írsku. Anglicania sú teda potomkami všetkých invázií, ale viac, ako ktorýkolvek iný, ich poznacil vpád Anglo-Saxov. Vývojmi Normanov bol proces feudalizácie ukoncený. Zem bola politicky zjednotená, pricom centralizovaná štátna moc bola silnejšia ako moc feudálov. Politika královského dvora nie vždy zodpovedala záujmu zeme ako celku, preto vyvolávala rad opozicných vzbúr a v tomto pohnutom období v roku 1265 vznikol prvý parlament, ktorý bol pôvodne stavovským zhromaždením a o sto rokov neskôr sa rozdelil na dve komory. Proces integrácie celej dnešnej Británie zacal pripojením Wallesu. V 14. storocí sa walleský král Llevellyn Velký pokúsil zjednotit walleský lud do boja proti Anglicanom. Odboj trval tri generácie a pocas vlády jeho vnuka Llevellyna Posledného bol Walles porazený a v roku 1301 ho Eduard I. of England pripojil k anglickej korune a svojho najstaršieho syna menoval princom walleským. Táto tradícia je dodržiavaná dodnes. Prvorodený královský syn dostane titul princa walleského (posledný princ Charles). V roku 1536 Henry VIII. zjednotil walleský a anglický parlament a nástojil na používaní anglického jazyka v obchodnom styku, aj v školách. Škótsko bojovalo svoj boj o prežitie s Anglickom niekolko storocí. V roku 1603, ked sa syn královnej Márie bol taký silný, že Henry musel vyslat do Írska svoje armády, aby utíšil búrku nepokojov. Nútením Írov na protestantskú vieru a konfiškáciou ich pôdy spôsobil Henry dva pretrvávajúce problémy: náboženský problém a problém pôdy. Tieto problémy pretrvávajú dodnes. O dvoch národoch v Írsku sa dá hovorit od roku 1845. Ked vypukol v Írsku velký hladomor, severné industrializované Írsko vdaka jeho vztahom k britskej korune prekonalo hladomor podstatne lepšie ako ostatné casti. Pocas hladomoru zomrelo viac ako milión ludí a další milión bol nútený emigrovat hlavne do Spojených si Írsko konecne vydobilo svoju nezávislost. Severné Írsko sa však oddelilo a zostalo pod britskou správou. Náboženské a politické nepokoje však pretrvávajú dodnes. V Británii existujú pamiatky prehistorického charakteru (Stonehenge), ako i pamiatky z doby rímskej (Hadriánov múr), z doby románskej, gotickej, renesancnej a barokovej. Pamiatkam sa venuje mimoriadna starostlivost, štát každorocne uvolnuje zo štátnych fondov znacné sumy na udržiavanie a rekonštrukciu pamiatok, no prispievajú aj mestské samosprávy. Pod správu UNESCA bolo zaradených až 18 pamiatok, nachádzajúcich sa na Britských
ostrovoch:
· 1986 – Giant´s Canseway and Canseway Coast · 1986 – Durhamský hrad a katedrála · 1986 – Železný most Gorge · 1986 – Studleyský královský park, vcetne ruín Fountainskeho opátstva · 1986 – Stonehenge, Avebury a prilahlé pamiatky · 1986 – Hrad a mestské hradby v Gwynedd (král Edward) · 1986 – St. Kilda · 1987 – Blenheimský palác · 1987 – Mesto Bath · 1987 – Hadrianov múr · 1987 – Westminsterský palác, Westminsterské opátstvo a kostol sv. Margaréty · 1988 – Ostrov Henderson · 1988 – Tower of London · 1988 – Canterburská katedrála, Opátstvo sv. Augustíny a kostol sv. Martina · 1995 – Staré a nové mesto Edinburghu · 1995 – Prírodná rezervácia Gough Island · 1997 – Prímorské pobrežie v Greenwich · 1999 – Neolitické pamiatky na Orknejách
DOSTUPNOST
1 Urcenie zemepisnej polohy Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska leží na európskych ostrovoch medzi Severným morom a Atlantickým oceánom. Od európskej pevniny ich oddeluje (The Channel alebo prieliv La Manche), ktorý je na najužšom mieste – Doverská úžina, len 31 km široký. Najjužnejším bodom britskej pevniny je Lizardský polostrov, ktorý leží na 50° severnej šírky a najsevernejší bod prechádza Shetlandskými ostrovmi, ktoré ležia na 60° stupni severnej šírky. Základný 0-tý poludník prechádza observatóriom v Greenwichi. Najvýchodnejší bod je na 1°45’ východnej dlžky a najzápadnejší bod je v Severnom Írsku na 8°10’ západnej dlžky. Spojené královstvo a Severné Írsko zaberajú prevažnú cast Britských ostrovov. Väcší z hlavných ostrovov je Velká Británia a má rozlohu 244 880 km2. Menší ostrov Írsko má 70 300 km2. Okrem toho je súcastou Spojeného královstva takmer 5 500 dalších ostrovov pricom medzi najväcšie patria: Vonkajšie a Vnútorné Hebridy spolu majú rozlohu 7 555 km2, Shetlandy s rozlohou 1 425 km2 a Orkneje 974 km2, dalšie ostrovy Scilly (JZ od britskej pevniny), Anglesey na sever od Walesu, Normanské ostrovy v prielive La Manche, Isle of Wight na juh od Portsmonthu. 2 Dlžka hraníc, susedné štáty Velká Británia bezprostredne susedí len s Írskou republikou a dlžka ich spolocnej hranice je 360 km. 3 Dopravná siet (cestná, železnicná, letecká, námorná) V Británii je 359 426 km ciest, z toho je 3 200 km dialnicnej siete. Najhustejšiu cestnú siet má Anglicko. Rozvinutá je miestna aj dialková autobusová doprava. Dlžka železnicnej siete je 16 584 km. Slúži prevažne na prepravu nákladov medzi vnútrozemím a velkými námornými prístavmi. The Channel umožnil železnicné spojenie Londýna s hlavným mestom Francúzska, Parížom. Vodná doprava pozostáva zo 4 828 prieplavov a splavných vodných tokov. Z dopravného hladiska je najdôležitejší systém riecnych tokov a prieplavov v oblasti Yorkshire – Humberside. Najväcšie prístavy sú: Londýn, Tees, Hartepool, Milford Haven, Glassgow, Southampton, Hull, Dover. Britská námorná flotila je štvrtá najväcšia na svete. Letecká doprava – Pravidelné letecké spojenie má 53 britských miest a najväcšou leteckou spolocnostou v krajine sú Britisch Airways. Londýn s letiskami Heathrow a Gatwick je najväcším európskym leteckým uzlom a lety z Londýna smerujú na všetky kontinenty Zeme, do viac ako 150-tich rôznych zahranicných miest. Cenová hladina 1 Mena a jej pomer k významným svetovým menám Menovou jednotkou vo Velkej Británii je britská libra, ktorá má 100 pencí. Libra patrí k najsilnejším menovým jednotkám na svete. Podla kurzu NBS k 30.10.2000: britská libra = 74, 028 Sk 1,694 EURO 1,453 USD 3,318 DM 2,565 CHF. Inflácia v roku 1999 bola 2%. 2 Obchod a financie Británia patrí ku krajinán s vysoko a všestranne rozvinutým hospodárstvom. Vo svetovom obchode zaberá 5. miesto po USA, Japonsku, Nemecku a Francúzsku. Patrí medzi najväcších svetových vývozcov lietadiel, motorových vozidiel, elektorotechniky, textilu a obrábacích strojov chemického priemyslu, tabakových výrobkov, nápojov a potravín. Na dovoze sa najviac podielajú suroviny a polotovary pre spracovatelský priemysel, hotové priemyselné výrobky, hlavne stroje a dopravné prostriedky, potraviny a palivá. Tržby, ktoré vytvárajú viac ako 60% národného dôchodku. Británia najviac obchoduje s krajinami Európskej únie a tiež udržiava obchodné styky s krajinami, ktoré v minulosti tvorili kolónie britskej koruny. Dalej obchoduje tiež so Spojenými štátmi americkými, Saudskou Arábiou, Iránom, Kuvajtom, Nigériou a dalšími krajinami. Financie Zdanovacie obdobie trvá od 1. apríla do 31. marca. Štátny rozpocet sa riadi podla financného zákona, ktorý urcuje výšku jednotlivých daní. Hlavným zdrojom štátnych príjmov sú dane, ktoré sa delia na dane z príjmu, dane z kapitálu a nepriame dane. Najvýznamnejšou súcastou nepriamych daní je dan z pridanej hodnoty VAT (Value Adet Tax), ktorú platí spotrebitel pri nákupe väcšiny druhov spotrebného tovaru s výnimkou potravín a niektorých životne dôležitých potrieb. Britský bankový systém sa skladá z centrálnej banky a komercných bánk, ktoré poskytujú základné bankové služby. Centrálnou bankou je Bank of England, založená rozhodnutím parlamentu a panovníka v roku 1694. Banka reguluje menovú politiku vlády a zároven pôsobí ako hlavný bankár vlády. Má výhradné právo vydávat bankovky v Anglicku a vo Walese. Za vydávanie mincí zodpovedá Royal Mint (královská mincovna). Mnoho financných operácií je vykonávaných mimo bankového systému, touto cinnostou sa zaoberajú predovšetkým financné korporácie, investicné a iné združenia, stavebné spolocnosti a podobne. Londýnska burza (London Stock Exchange) patrí k najdôležitejším burzám na svete. 3 Národné hospodárstvo Najvýznamnejšími odvetviami britského hospodárstva je spracovatelský priemysel a služby, ktoré vytvárajú až 60% národného dôchodku. Priemysel Británia bola prvou krajinou na svete, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia. Priemysel je významnou základnou zahranicného obchodu, pretože viac ako 80% britského vývozu tvoria priemyselné výrobky alebo polotovary. Medzi najdôležitejšie patrí spracovatelský priemysel, hlavne spracovanie uhlia a ropy, taženej v Severnom mori, tiež chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva strojársky a kovospracujúci priemysel. Británia je jedným z najdôležitejších výrobcov ocele a popredné postavenie zaberá tiež vo výrobe dopravných prostriedkov. Známe sú automobilky: Rover, Daimler, Jaguar, Vauxhall. Vo velkých prístavoch (Liverpool, Glassgow a Belfast) sa nachádzajú obrovské lodenice, v ktorých sa vyrábajú až 4% svetovej tonážnej stavby lodí. Británia je tiež charakteristická výrobou bojových stíhaciek, riadených striel, vrtulníkov a súcastí lietadiel. Významnú úlohu zohráva tiež produkcia polnohospodárskych strojov, priemyselných motorov, vedeckých prístrojov a hodín. Široko rozvinutá je tiež báza elektrotechnického a elektronického priemyslu, výroba pocítacov, telefónnych aparátov, mikroelektronika. Textilný priemysel súvisí s tradicnou výrobou vlny a syntetických vlákien, hlavne v Manchestri, Edinburgu a Belfaste. Dôležitú úlohu v zložení priemyslu zohráva aj chemický priemysel, vo velkej miere koncentrovaný v Manchestri – organická chémia, farmácia, plastické hmoty. Energetika Najdôležitejšími energetickými zdrojmi sú ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Prevažná cast ropy sa dováža, menšiu cast spotreby pokrýva tažba ropy v Severnom mori, ktorá sa stále rozširuje. Spotreba plynu je zabezpecená tažbou v Severnom mori, kde sa nachádza 7 velkých tažobných vrtov. Väcšina plynu je urcená pre priemyselné úcely, zbytok spotrebúvajú domácnosti. Rozvody sú zabezpecené dialkovými plynovodmi. Tradicným zdrojom energie v Británii do polovice 50-tych rokov bolo uhlie. Z jeho rocnej tažby, ktorá presahuje 120 miliónov ton, sa dve tretiny používajú na výrobu koksu a len zanedbatelná cast je urcená na domácu spotrebu. Verejné zásobovanie elektrickou energiou existuje v Británii už od roku 1881. Výrobu elektriny zabezpecujú hlavne jadrové a vodné elektrárne. Polnohospodárstvo Z celkovej rozlohy 24 miliónov ha sa na polnohospodárske úcely využíva 19 miliónov hektárov. Tri pätiny závodov sa venujú výrobe mlieka a chovu hovädzieho dobytka, jedna šestina je špecializovaná na pestovanie obilia a dalších plodín, zbytok sa zaoberá chovom prasiat, hydiny a pestovaním zeleniny a ovocia. Obilnicou Anglicka sú grófstva na juhovýchode krajiny: Kent, East Anglia, Lincolnshire, Humberside. Pestujú sa tu jablká, hrušky, slivky, jahody, papriky, paradajky, uhorky, chmel a v neposlednom rade obilie a zemiaky. Produkcia mlieka sa sústreduje na juhozápade Škótska, západe Anglicka a v juhozápadnom Wallese. V hornatých a bažinatých oblastiach Škótska, Wallesu a tiež na severe Anglicka sa chovajú ovce. 4 Sociálna politika Základnú sústavu sociálneho zabezpecenia v Británii tvorí národné poistenie, poistenie pre pracovné úrazy, rodinné prídavky, doplnkové dávky rodinám s nízkymi príjmami, sociálne dávky. Celý systém je spravovaný ministerstvom zdravotníctva a sociálneho zabezpecenia v spolupráci s miestnymi samosprávnymi orgánmi. Štátny systém sociálneho zabezpecenia je doplnený dobrovolnými charitatívnymi inštitúciami a fondami, z ktorých znacná cast je spravovaná rôznymi cirkvami. V rámci systému sociálneho zabezpecenia možno rozlíšit tri druhy sociálnych dávok: dávky vyplácané na základe príspevkov poistencov, napríklad – starobné dôchodky, podpory v nezamestnanosti, materské dávky, vdovské a sirotské dôchodky a podobne. Do druhej skupiny patria bezpríspevkové dávky, ktoré sú vyplácané len urcitým skupinám bez ohladu na ich príjmy, napríklad – rodinné prídavky a tretiu skupinu tvoria bezpríspevkové dávky pre obcanov, ktorí nie sú plne zamestnaní a ich príjem je nižší ako hranica stanovená zákonmi. Starobný dôchodok – na starobný dôchodok vzniká nárok u žien po dovršení 60-tého roku života a u mužov po dovršení 65-teho roku. Ak je dôchodca ekonomicky cinný, dôchodok mu je znižovaný podla výšky mzdy. Podpora v nezamestnanosti (Benefit Support), je vyplácaný nezamestnaným obcanom od 16 do 60 rokov. Je podstatne nižšia ako minimálna mzda. Nízka úroven podpory v nezamestnanosti má byt motivacným faktorom aktívneho hladania si práce. Dlhodobo nezamestnaní sa môžu prostredníctvom „job centers“ zapísat do rekvalifikacného kurzu hradeného štátom. Absolvonie týchto kurzov im umožní lahšie si nájst prácu, respektíve im umožní uplatnit sa v inom odbore. 5 Cenová hladina v turizme Vzhladom k vysokému kurzu a stabilite britskej meny patrí Velká Británia k cenovo najdrahším krajinám v Európe. V turizme sa táto vysoká cenová hladina prejavuje hlavne vysokými cenami základných, ako i doplnkových služieb. Ceny základných a doplnkových služieb som bližšie rozviedla v bode 1.3 Siet a úroven základných služieb cestovného ruchu. Vysoké vstupné je aj do kín (od 3,5 libry pre držitelov študentskej karty až po 7 libier za film v závislosti od druhu filmu, od kina, v ktorom sa premieta a ci ide o premiéru, alebo o reprízu). Cenovo nákladné sú tiež vstupy do kultúrno-historických objektov, ktoré podmienujú turizmus (vstup do Rock Circus – 4,5 libry, múzeum voskových figurín Madammes Tussaud – 12,5 libry vcetne observatória). Vstupy do Britského národného múzea a Britskej národnej galérie sú zadarmo. IV Úroven poskytovaných služieb 1 Hranicné priechody
1.1 HUSTOTA PRIECHODOV
Jedinú hranicu má Velká Británia s Írskou republikou. Táto hranica má dlžku 360 km a hranicné priechody sú: Londonery, Dún Dealgan, Dún na n Gall. Za hranicné priechody možno považovat aj prístavy, do ktorých sa cudzinci prepravujú lodou a v týchto prístavoch absolvujú aj pohovor na colnici. Medzi najznámejšie prístavy patrí: Dover, Harwich, Hastings, Eastbourne, Portsmouth, Brighton, Plymouth, Svansea, Liverpool, Glassgow, Aberdeen, Edinburgh, New Castle, Hartepool, Hull, Belfast. Za hranicné priechody možno tiež považovat v prípade použitia leteckej dopravy medzinárodné letiská, ktorých súcastou sú aj colníci a pasové kontroly (Londýn – Heathrow, Gatwick, Luton, letisko v Birminghame, Manchestri, Glassgowe, Edinburghu). 1.2 ÚROVEN SLUŽIEB PASOVÝCH A COLNÝCH ORGÁNOV Velká Británia je jedna z krajín Európy, ktorá zaviedla v Slovenskej republike vízovú povinnost. Pred vstupom do krajiny je nevyhnutné požiadat na britskom velvyslanectve o vízum. Poplatok za víza sa pohybuje od 1200 do 2000 korún podla druhu víza a podla poctu vstupov do krajiny. Najlacnejšie vízum stojí 1200 korún, je to turistické vízum a oprávnuje držitela k jednorazovému vstupu na dobu 6 mesiacov. Maximálna doba pobytu, na ktorú držitela oprávnuje vízum, sú dva roky. Ak žiadatel obdrží vízum na dobu jedného roka a viac, je nevyhnutné, aby sa najneskôr do 14 dní zahlásil na policajnej stanici, ktorá je na to špeciálne urcená. Pri vstupe do krajiny musí každý držitel víza absolvovat pohovor v mieste vstupu (záleží na tom, ci prišiel do krajiny lodou, letecky alebo tunelom). Pohovor sa týka väcšinou úcelu cesty, dlžky pobytu, otázky zabezpecenia ubytovania a stravovania a podobne. Velká Británia je jednou z krajín, ktorá podpísala zmluvu GATT (General Agreement on Trade and Taxes), t.j. že urcité druhy tovaru sa nesmú prevážat (kvety, ovocie, zelenina, zvieratá), môže sa prevážat len limitované množstvo parfému, alkoholu, cigariet, taktiež vyvážat spotrebný tovar len do urcitej cenovej výšky. Tieto služby sú na vysokej úrovni.
1.3 SIET A ÚROVEN ZÁKLADNÝCH SLUŽIEB CR
Základné služby cestovného ruchu možno rozdelit do dvoch základných skupín: služby stravovacie a služby ubytovacie. Vo Velkej Británii existuje kvalitná, široko rozvetvená a hustá siet. Návštevníkov Velkej Británie urcite prekvapí „nová britská kuchyna“, ktorá je kombináciou viac ako 100 rôznych svetových národných gastronómií a ich reštauracných a pohostinských zariadení. Návštevník sa tu môže stretnút okrem tradicnej britskej kuchyne s cínskymi a indickými reštauráciami, talianskymi pizzériami, navštívit japonské suchi bary, americké steakhouses, kvalitné francúzske reštaurácie, mexické a thajské reštaurácie a mnohé dalšie. Vo všeobecnosti možno reštaurácie a pohostinské zariadenia zaradit do štyroch kategórií. Do prvej kategórie patria menej kvalitné, ale cenovo velmi výhodné zariadenia, kde za jedlo návštevník nezaplatí viac ako desat libier. Tu patrí široká siet franchisingových zariadení, ako sú: Mc Donald, Burger King, KFC, Fisch and Chips, Pizza Hut a mnohé iné. Tieto patria medzi takzvané „take away“ reštaurácie, t. j. rýchle stravovanie. V týchto reštauráciách návštevník dostane aj z domovskej krajiny známu kvalitu za relatívne nízke ceny (okolo troch libier). Kategória dva – široká siet reštaurácií strednej cenovej skupiny, kde sa ceny za jedlo pohybujú od desat do dvadsat libier. Do tretej kategórie patria honosné reštaurácie, kde sa ceny jedál pohybujú od dvadsat do štyridsat libier. Štvrtá kategória zahrna menší okruh špickových luxusných reštaurácií s najkvalitnejšími pokrmami a výberovými vínami. Medzi gurmánmi najvyhladávanejšie a tiež najdrahšie reštaurácie možno zaradit reštaurácie v hoteli Ritz vo francúzskom štýle, ktorá je zdobená zlatom a mramorom, reštaurácia v Blakes Hotel s orientálnou kuchynou v individualistickom štýle, Chez Nico - klasická francúzska kuchyna s provensálskym vplyvom. Dalšie velmi vyhladávané reštaurácie sú: Bibendum, Claridge´s, La Gavroche, Mr. Chow, Zen, Bombay Brasserie a iné. Okrem reštaurácií, „take away“ reštaurácií tu možno nájst množstvo vinární, brasérií, v ktorých je možné dobre sa najest za velmi prijatelnú cenu. Nemožno vynechat ani typické anglické „pubs“ (krcmy), ktoré sa stali súcastou britských tradícií. Tieto ponúkajú širokú škálu rôznych nápojov, v ktorých jednoznacne dominuje pivo, sudové, capované, anglické alebo z dovozu, návštevník si má z coho vyberat. Tradicné anglické krcmy možno delit
do dalších piatich skupín, a to:
· „pubs“ s hudbou · „pubs“ s kabaretom · „pubs“ s divadlom · „pubs“ s transvestitskou show · „pubs“ so záhradou. Ubytovacie zariadenia Urcite najnákladnejšou položkou návštevníka je ubytovanie. Vo Velkej Británii je možné stretnút sa s pestrou paletou ubytovacích zariadení, z ktorých najdôležitejšie sú hotely. Hotely majú jedno- alebo dvoj- lôžkové izby. Jednolôžkové izby sú väcšinou velmi malé. V cenách za izbu je zapocítaná aj dan z obratu, ale nie je tam zahrnutá cena ranajok. Ranajky si musí väcšinou návštevník zaplatit zvlášt. Hotelové kategórie v Británii sú dost neprehladné, pretože rôzne hotelové retazce si tvoria vlastné symboly podla rôznych kritérií. Hotely však možno vo všeobecnosti rozdelit do troch hlavných skupín, pricom hlavným ukazovatelom je cena. V najlacnejšej cenovej skupine sa cena za prenocovanie pohybuje od tridsat do sedemdesiatpät libier. V hoteloch strednej úrovne stojí jedno prenocovanie od sedemdesiatpät do sto libier a v najluxusnejších hoteloch cena jedného prenocovania stojí viac ako sto libier. Medzi najluxusnejšie hotely patria: Hotel Savoy vo viktoriánskom štýle, kde väcšinou bývajú hviezdy pop-music, herci, maliari atd (cena prenocovania až 180 libier). The Dorchester v klasicistickom vidieckom štýle s výhladom na Hyde Park v Londýne – cena prenocovania sa môže pohybovat až do výšky tisíc libier za noc. Conrad Hotel – moderný komfortný hotel (400 libier za noc). Prirodzene, ceny hotelov variujú aj podla lokality, najdrahšie ubytovanie je v hlavnom meste a jeho cena stúpa úmerne s jeho blízkostou k centru. Ubytovanie pre nenárocných: v Británii existuje ubytovacia siet pod názvom „Bed and Breakfast“. Ide o ubytovanie na súkromí. Tento typ ubytovania je rôzny, co sa týka ceny aj kvality. Niektoré domy ponúkajú izbu so sprchou a samostatnou kúpelnou, iné ponúkajú len ubytovanie so spolocným sociálnym zariadením pre viacerých návštevníkov. Toto ubytovanie je doplnené o typické anglické ranajky, t.j. caj, toast s jamom, alebo so syrom, praženica a podobne. Za ubytovanie sa platí obycajne desat až pätnást libier. Vo Velkej Británii funguje tiež mnoho ubytovní pre mládež, ktoré sa zatvárajú o 23:00. Na to, aby tu mohli mladí ludia (do 26 rokov) prenocovat, potrebujú vlastnit medzinárodný preukaz pre mládežnícke ubytovne. Všetky tieto mládežnícke ubytovne zastrešuje organizácia YHA (Youth Hostel Association – Mládežnícka hotelová asociácia). Ubytovanie stojí menej ako 10 libier. „Students hostel“ (mládežnícke ubytovne) ponúkajú ubytovanie vo viaclôžkových izbách, pricom väcšina týchto ubytovacích kapacít je velmi skromne zariadená. Cena ubytovania sa pohybuje od pät do desat libier. „Camping and Caravaning Association“ – ide o siet kempingov, niekedy s možnostou karavaningu, ktoré možno nájst vo všetkých kútoch Velkej Británie. Ponúkajú prenocovanie vo vlastných alebo prenajatých stanoch. Delia sa podla kvality na kempingy prvej, druhej a tretej kategórie.
1.4 SIET A ÚROVEN DOPLNKOVÝCH SLUŽIEB CR
Každé mesto vo Velkej Británii, aj väcšina turisticky zaujímavých dedín, majú svoje turistické informacné centrá (TIC), ktoré sú otvorené od deviatej do piatej, okrem nedele, ale v miestach s velkou koncentráciou cestovného ruchu, ako sú: Londýn, Edinburgh, Stradfort-upon-Avon, Oxford, Cambridge, .. sú tieto centrá otvorené sedem dní v týždni do neskorých nocných hodín. Poskytujú turistom informácie o zaujímavých historických pamiatkach, o kultúrnych podujatiach a akciách, o športových podujatiach, o zábavných a iných atrakciách, ale tiež o cestovnom poriadku, o možnosti dopravy do urcitých centier, poskytujú mapy a spolupracujú s cestovnými kanceláriami a ubytovacími zariadeniami a je možné prostredníctvom nich uskutocnit rezerváciu cestovného lístku, hotela, alebo rezervovat miesto v reštaurácii, zabezpecit vstupenky na niektoré podujatia. Medzi doplnkové služby cestovného ruchu možno zaradit aj úroven dopravy. Cestná siet vo Velkej Británii patrí k najhustejším v Európe, v Británii je 54 letísk, prebudovaná železnicná siet, vo velkých mestách (Londýn, Glassgow, Edinburgh) funguje aj metro. Doprave som sa bližšie venovala v kapitole „Dopravná siet“. Dalšie doplnkové služby cestovného ruchu sú banky a pošty. V Británii je hustá siet pôšt, telefónnych automatov a bánk európskeho a celosvetového významu. Z telefónnych automatov je možné dovolat sa do všetkých kútov sveta a tiež je možnost nechat si zavolat spät. Vo všetkých väcších mestách, aj vo väcšine atraktívnych dedín fungujú aj zmenárenské zariadenia. V Británii platí, že je výhodnejšie menit peniaze v banke, pretože hotely a zmenárne úctujú casto vysoké poplatky a pri výmene penazí je niekedy potrebné predložit aj pas. V Británii je v prevádzke siet velkých supermarketov, ako je: TESCO, Selfridges, Sainsbury, atd. Každé väcšie mesto má svoje velké nákupné centrum, kde možno zohnat všetko od odevov až po potraviny. Londýn možno jednoznacne zaradit medzi významné centrá svetovej módy a luxusné salóny na Oxford street, obchodný dom Harrods, ci butiky vo West Ende uspokoja aj najnárocnejších zákazníkov. Dalšie doplnkové služby cestovného ruchu sú: siet lekární, siet kaderníckych salónov a salónov krásy, fitnes centier a ihrísk. Siet všetkých týchto služieb v Británii je hustá a na velmi vysokej úrovni. 2 Podmienky na realizáciu foriem turizmu Velká Británia má podmienky na realizáciu týchto foriem turzimu:
Rekreacný turizmus:
· prímorský turizmus – Jeho atraktivita sa neprejavuje v takých rozmeroch ako u stredomorských krajín, ale predsa má výhodnú klímu na juh a juhozápade, ovplyvnenú Golfským prúdom. Na ostrovoch Wightscilly Lundy, v Cornwalle a prímorských letoviskách možno nájst takmer subtropickú flóru. Rastie tu fuchsia, myrtha, agáva, nachádza sa tu množstvo krásne upravených pieskových pláží, do tejto oblasti spadá aj Torquay – známa ako perla anglickej riviéry. Každorocne sem prichádzajú návštevníci z celého územia Británie, i zo zahranicia. Medzi velmi populárne rezorty patrí Brighton s nádhernými plážami, dlhým mólom a známy svojím královským pavilónom, ako aj podmorským múzeom najväcším v Británii. · zábavný turizmus – V Británii existuje niekolko známych velkých zábavných parkov, najväcším a najznámejším z nich je park Althon Towers, ktorý sa nachádza nedaleko od Londýna. Možno v nom nájst množstvo pútových atrakcií, rýchlodráh, vodných dráh, strašidelných zámkov, zámkov s krivými zrkadlami, poskytuje možnost vyskúšat si bungee jumping a iné viac ci menej riskantné kúsky. Je tu tiež množstvo kolotocov, stánkov s obcerstvením, strelníc a podobne. V Británii sa nachádza druhá najväcšia diskotéka v Európe – Cudos Club v Londýne. Okrem tejto diskotéky je hlavne vo velkých mestách sústredený velký pocet najrôznejších diskoték a diskotékových klubov s laserovými show, s transvestit show. Tieto diskotéky možno rozdelit aj podla hudobného štýlu, ktorý sa v nich hrá, napríklad na hip-hopové centrá, diskotéky s acid jazzom, techno diskotéky, diskotéky oldies, rockové diskotéky a podobne. Známe diskotéky sú v Hippodrome, Camden Palace, Empire Ball Room, Fridge. Hlavne vo velkých mestách je sústredené tiež množstvo kasín a herní, ktoré ponúkajú možnost širokému spektru návštevíkov vyskúšat svoje štastie. Niektoré z nich sú urcené len úzkemu kruhu návštevníkov, pri ich návšteve musí mat turista vhodné oblecenie (dámy šaty, páni oblek a kravatu) a okrem možnosti hazardu ponúkajú aj bufetové stoly a obcerstvenie, ktoré je už v cene. Možno tu nájst aj velký pocet kasín a herní nižších úrovní bez požiadaviek na odev, s jednoduchými hracími automatmi. Kultúrno-poznávací turizmus · návštevy kultúrnych podujatí, kultúrnych predstavení, koncertov a festivalov Z Británie pochádza a pôsobí znacný pocet svetovo známych a slávnych pop-skupín, ako napríklad: Eurytmic, Rolling Stones, Spice Girls, Pulp, Blur, Oasis, Sex Pistols, David Bowie. Každý mesiac sa v Londýne organizuje aj niekolko známych medzinárodných koncertov vážnej, ale aj populárnej hudby. Velmi známy je festival populárnej hudby Glastounburry, ktorý sa koná každorocne v júli a láka fanúšikov populárnej rokovej hudby a piva z celého sveta. V Aglicku sa nachádza tiež najväcší otvorený areál pre koncerty a festivaly a otvorené diskotéky – Wembley Arena v Londýne. Casto sa tu koná premiéra filmov hollywoodskej produkcie v Európe, ktorej sa zúcastnujú samotné hollywoodské hviezdy. Vo väcších mestách sa nachádzajú kongresové paláce a priestory pre kongresový turizmus. · prehliadky múzeí, kultúrnych a historických pamiatok Velká Británia disponuje obrovským kultúrno-historickým potenciálom, nachádza sa tu až 18 pamiatok, ktoré boli zapísané do zoznamu UNESCA. Silne koncentrované
pamiatky sú najmä v týchto mestách:
Londýn – budovy parlamentu, Westminsterské opátstvo, Westminsterská katedrála, Katedrála sv. Pavla, hrad Tower a Tower Bridge, Buckhinghamský palác, Kleopatrina ihla (obelisk pochádzajúci z Egypta) a tak dalej. Z múzeí: Britské múzeum najväcšie svojho druhu na svete so zbierkami egyptského, asýrskeho a gréckeho, orientálneho umenia a kultúry, Viktóriino a Albertovo múzeum, Prírodovedecké múzeum, Múzeum numizmatiky, Múzeum dopravy, Múzeum voskových figurín, .. Z galérií: Tate Gallery so zbierkami flámskych, talianskych a holandských maliarov, Královská galéria portréto a mnohé iné. Oxford a Cambridge – dve najstaršie univerzitné mestá v Británii s komplexom stredovekých budov, množstvom kostolov a vysokých škôl. Edinburgh – Edinburghský hrad a románska kaplnka, Škótske národné múzeum, Kláštor Hollyroad, Škótska národná galéria, ktorá patrí k najvýznamnejším galériám Európy, Škótska národná galéria portrétov a Národné múzeum starožitností. York – Gotická katedrála Minster, gotické kostoly sv. Michala a sv. Trojice, Brána Monkbar (najväcšia mestská brána v Británii), Clifford´s Tower (pozostatky hradu z Yorku), Yorkshirské prírodovedné múzeum. Bath - zachovalé pozostatky rímskych kúpelov, historické centrum mesta, zámok Prior Park, Múzeum odevov, Královské divadlo. Stonehenge – prehistorická stavba, pochádzajúca z rokov 2700 – 2500 p.n.l. v tvare kruhu zo 60-tich modrých cadicových kamenov. Predpokladá sa, že stavbu zhotovili Druidi Stradford upon Avon – rodisko Williama Shakespeara s pozostatkami jeho domu. Windsor – už viac ako 900 rokov letné sídlo královskej rodiny. Medzi dalšie vyhladávané strediská kultúrno-historických pamiatok patria: Winchester, Canterbury, Bristol, Cardiff, Colchester. · prehliadky prírodných parkov so safari a arboret Velká Británia má aj podmienky súvisiace s návštevou chránených parkov a ZOO. Medzi najvýznamnejšie chránené celky vo Velkej Británii patria: Cairngorms – horská skupina v oblasti Grampian so skalnými žulovými vrchmi, jazerami a zbytkami pôvodných lesov. Dartmoor – žulová oblast v oblasti grófstva Devon v juhozápadnom výbežku Anglicka s rašeliniskami a vresoviskami, ktoré sa striedajú so skalnými útvarmi. Lake District – velký národný park v severozápadnej casti Anglicka s hlbokými údoliami, množstvom jazier, medzi ktorými sú bažiny a rašeliniská a zbytky pôvodných porastov. Peak District – v južnej casti Pennin, s vresmi, rašeliniskami a bažinami. Okrem toho sa v tejto casti tvorenej vápencami nachádza aj množstvo ohromujúcich krasových útvarov. Snowdonia – národný park na území Walesu v okolí hory Snowdon s rašeliniskami, machovými porastami a zbytkami ladovcovej cinnosti Nachádza sa tu tiež množstvo arboret a zoologických záhrad. · kúpelno-liecebný turizmus Klimatický – vhodné podmienky na horský, podhorský a jaskynný turizmus je hlavne v Škótskej vrchovine, aj ked nie na takej úrovni, ako v klasických krajinách s horskou turistikou (Rakúsko, Švajciarsko, Taliansko, Francúzsko). Minerálny - Velká Británia nie je velmi bohatá na pramene liecivých minerálnych vôd. Najznámejšie kúpele sú kúpele Bath (liecia sa tu choroby pohybového ústrojenstva) Kombinovaný, prímorský a talasoterapia – Velká Británia má velmi dobré podmienky na tento druh turizmu, pretože ide o ostrov, ktorý je zo všetkých strán obmývaný moriami. · vedecko-informacný turizmus Velkú Britániu možno jednoznacne zaradit medzi krajiny so širokou vedeckou základnou a anglický jazyk je vo svete známy ako jazyk vedcov. Preto sa tu každorocne koná množstvo kongresov, konferencií, sympózií, veltrhov, výstav, komercných prezentácií, ako aj workshopov a mestá s koncentrovaným kongresovým turizmom majú vybudované špeciálne festivalové haly a kongresové paláce s príslušným vybavením. Vdaka vyššie uvedeným podmienkam a vdaka širokej vedeckej základni je Británia aj castým centrom pracovných ciest zo zahranicia. · športovo-turistický turizmus Británia má vhodné podmienky pre vodácky turizmus, ako morský, tak aj riecny a jazerný. Vodáctvo patrí k tradicným anglickým športom a je velmi rozšírené medzi univerzitnými mestami. Uskutocnuje sa jednak na riekach, ale aj na umelo vybudovaných kanáloch pri Oxforde alebo Cambridge. Pešia turistika – vhodné podmienky sú v Británii hlavne v chránených parkoch, ktoré majú špeciálne vyznacené chodníky. Mimoriadne atraktívne túry sú v Škótskej vysocine s organizovanými výstupmi na Ben Nevis a na iné škótske vrchy. Mototuristiky – Británia má tiež vhodné podmienky pre mototuristiku a pre cykloturistiku. Podporuje ich dobre prebudovaná cestná siet a chodníky pre cyklistov, s castými zastávkami na oddych, pri mototuristike s pocetnými odpocívadlami, pri ktorých sa nachádzajú motoresty. · kombinované formy turizmu Velká Británia má mimoriadne vhodné podmienky pre vidiecky turizmus a agroturizmus, pretože mnohé dediny pochádzajú z 15. – 18. storocia, sú nádherne upravené so zretelom na staré architektonické hodnoty a návštevník sa pocas pobytu môže oboznámit s prácami na gazdovskom dvore alebo farme a aktívne sa zapojit do všetkých cinností, ktoré farmárcenie ponúka. Mimoriadne vhodné podmienky sú v grófstvach: Yorkshire a Glouchestershire, kde je velmi rozšírené ovciarstvo a chov hovädzeiho dobytka. V Politika turizmu 1 Vonkajšie vztahy štátu Vonkajšie vztahy štátu sa prejavujú v clenstve v medzinárodných organizáciách. Velká Británia je jedným zo zakladajúcich clenov NATO a je stálym clenom Rady bezpecnosti
OSN.
Okrem toho sa v roku 1973 stala clenom EÚ a z dalších velmi významných zoskupení je clenom G-7, GATT, OECD, FAO, UNICOM a mnohých dalších. Združenie Commonwealth zoskupuje bývalé britské kolónie, ako sú: Kanada, Austrália, Nový Zéland, Bermudy, Kaimanské ostrovy, Fauklandy, Isle of Man, Jersey, Guernsey a mnohých dalších, dohromady je to 53 clenov. Vonkajšie vztahy štátu sa prejavujú v zahranicnom obchode. Velká Británia najviac obchoduje s clenmi EÚ a s clenmi Commonwealthu. Jej politika je totožná s politikou organizácií, ktorých je clenom. Momentálne nevedie žiadnu vojnu.