Tropické daždové pralesy a ich využitie Tropické daždové pralesy Spôsoby využívania a problémy ich ochrany Február 2002 Obsah
ÚVOD 3
VYMEDZENIE ÚZEMIA 3
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ 4
STRUCNÝ POPIS DAŽDOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH 6
KLIMATICKÉ POMERY V TDP 8
PÔDA V TDP 9
RASTLINSTVO V TDP 10
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP 13
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP 14
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ. 15
VYUŽITIE DAŽDOVÝCH PRALESOV 16
OCHRANA TDP 17
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCT? 19
ZÁVER 20
POUŽITÁ LITERATÚRA 20
OBRAZOVÁ PRÍLOHA 21
ÚVOD
V tejto práci som sa zameral hlavne na význam tropických daždových pralesov (TDP), ako sa prales využíva a ochranuje, pretože to je v dnešnom svete rozhodujúce. Venoval som sa územiam, kde sa TDP vyskytujú a snažil som sa podrobne ich charakterizovat. Popísal som rastlinstvo v akej pestrosti sa vyskytuje a ako velká diverzita druhov rastlín a živocíchov naozaj v TDP existuje. TDP majú velký význam aj z medicínskeho hladiska, lebo je to ešte málo preskúmané územie a môžu sa tu vyskytovat lieky, alebo zdroje na výrobu liekov proti mnohým civilizacným chorobám. V tejto práci vám chcem ukázat aký nenahraditelný význam má prales pre celé ludstvo a život na Zemi. Dnom co dnom sa zmenšuje kvôli lahostajným potrebám ludí a konzumnému spôsobu života aký vedú. Uviedol som problémy využívania a formy ochrany. Hlavne som chcel poukázat na to, ako sa TDP drancuje a snaha ludstva bojovat za jeho ochranu a možno i záchranu nie je dostatocná.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
Daždové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach.
- 1. Oblast povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväcšia súvislá plocha, a na
- 2. Oblast povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales
- 3. Oblast indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indii na
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ
Latinská Amerika - je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvatelov tvorí mládež vo veku 15 rokov. Etnická skladba obyvatelstva odráža hlavné historické osídlovacie procesy. Pôvodní obyvatelia sa hojne miešali s pristahovalcami, takže je tam vela miešancov. V oblasti TDP žijú Indiáni, Mestici a Africania. Vhodné klimatické podmienky na väcšine územia Strednej Ameriky umožnujú pestovanie tropických plodín po celý rok. Najväcším štátom je Mexiko. Hospodárstvo štátu sa zakladá na tažbe nerastných surovín, polnohospodárskej cinnosti a na spracovatelskom priemysle. Väcšina vytažených nerastných surovín sa vyváža v málo spracovanom stave. Na plantážach sa pestuje cukrová repa, bavlník, sisal, tabak, kakaovník, kávovník, a vela druhov ovocia a zeleniny. Brazília Na rozsiahlom území je vela nerastných surovín, ale zásoby palív sú nedostatocné. Prevláda polnohospodárstvo a Brazília je na 2. mieste v chove dobytka. Základom vývozu sú priemyselné výrobky, potom káva, sója, kakao, bavlna, cukor. Andské štáty - Ekvádor, Bolívia, Peru. Hlavným hospodárskym odvetvím je tažobný priemysel, hutníctvo, strojárstvo. Významný je kožiarsky, potravinársky a textilný priemysel. Polnohospodárstvo sa orientuje na pestovanie pšenice, jacmena, kukurice, vinnej révy, cukrovej trstiny. V oblasti TDP sa taží mangán, bauxit, zlato, cín, diamanty, železo, ropa, plyn, Doprava je dobre vybudovaná, absencia vlakovej dopravy je v povodí Amazonky, v Bolívii nie je dobre vybudovaná infraštruktúra dopravy akéhokolvek druhu. Lodná doprava je na kvalitnej úrovni, okrem Amazonky môžu velké lode splavovat aj Orinoko a Magdalénu. Najbližšie letiská v Bogote a v Caracase. Vela ciest bolo postavených kvôli priemyslu, ale tieto cesty nie sú kvalitné. Najviac zaludnené oblasti sú na severe južnej Ameriky, ako okolie Caracasu, Medelinu, Bogoty. Vnútrozemie nie je tak obývané ako prímorské oblasti. V strednej Amerike sa taží striebro, zlato, zinok, železo, med. Doprava je tiež na dobrej úrovni, ale vlaková doprava je vybudovaná len na území Mexika. Velké letiská sú v Mexico City a v Paname. Velké Prístavy sú v Paname a Veracruze. Zaludnené sú oblasti Mexico City, San Salvador, Guatemala. V Afrike sú to štáty okolo Guinejského zálivu a Kongo a Zair. Sú tu znacné zásoby nerastných surovín. Využívajú sa energetické zdroje riek Volta a Niger. Pre miestnu potrebu sa pestuje ryža, kukurica, proso, bavlník, kakaovník a podzemnica olejná, kávovník. Taží sa tu ropa, zemný plyn, mangán, urán, diamanty, zlato a cín. Obyvatelia sú negroidného pôvodu, ktorí vyznávajú viacero náboženstiev od vlastných lokálnych náboženstiev až po islam a krestanstvo. Doprava je v okolí zálivu vybudovaná dobre, tiež je tu vlaková doprava. Lodná doprava je po rieke Niger, Congo, Chari a Logone. Letecká doprava je zastúpená v Lagoši a v Accre. V Zaire má doprava slabú úroven. Zaludnený je Guinejský záliv hlavne Nigeria-Lagos, kde je cez 100 miliónov ludí. Sociálna, zdravotná, osvetová stránka je zlá. Pomoc prichádza casto zo zahranicia vo forme prístrojov, kvalifikovaného personálu a financnej pomoci. Ázia
- sú tu zastúpené monzúnové štáty a Indonézia s Filipínami.
KONTINTOCH
Krajinou tropického pralesa je rovníkové pásmo zemegule, kde vládne tropické podnebie. Toto sa vyznacuje vysokými priemernými rocnými teplotami v rozmedzí 24-30 °C a miernym výkyvom teplôt 2-8 °C. Predstave bujného a nepreniknutelného pralesa zodpovedá vecne zelený a ciastocne opadavý tropický prales. Ked vojdeme do vnútra pralesa zaujme nás, že celý priestor je vyplnený niekolkými poschodiami rastlinstva, ktoré nebývajú na tej istej úrovni. Najvyššie vždy cnie niekolko vysokých stromov (50-60m), pod nimi rozkladá svoje koruny velké množstvo stromov nižších (30-50m), ešte nižšie je opät menší pocet stromov nízkych. Takéto zelené daždové pralesy sú hojne zastúpené v Južnej Amerike, Afrike, Azii a menej už v Austrálii. V Južnej Amerike je najrozlahlejšou oblastou vždy zelených pralesov povodie Amazonky, rieky Parana a krajina pri pramenoch rieky Orinoko. Teplota je tu velmi vysoká, takisto aj vlhkost (cez 90%) pri každodenných zrážkach (rocne je to až 3000-4000mm).Tieto pralesy v sebe skrývajú hojné množstvo rastlinstva a živocíšstva. Na brehoch rastú pocetné druhy paliem (Phytelephes). Najvyššie poschodie pralesa tvoria hospodársky cenné listnáce ako štíhle juvie (Bertholettia) ktorých semená sú známe ako para-orechy. Hospodársky velmi významné sú aj listnaté stromy Havea, z ktorých sa vyrába akostný kaucuk. V podraste môžeme nájst machy, tienové byliny, drobné a stromové paprade. Vetvy a kmene stromov zdobia pocetné druhy orchideí, bromélií a kaktusov. V tônach a zátocinách môžeme nájst listy Victoria Regia, ktorá sa pestuje aj v európskych botanických skleníkoch. Celkovo sa v brazílskych pralesoch vyskytuje asi 4000 druhov rôznych drevín. Pralesom brazílskym sa velmi podobajú aj vlhké tropické lesy na západoindických ostrovoch a na východnom pobreží Strednej Ameriky a na severovýchode Južnej Ameriky. Tu sú zvlášt zastúpené palmy (palma královská), cykasy, stromovité paprade a pestré begónie. Na rozdiel od brazílskych pralesov sa tu však cicavce, zvlášt hlodavce vyskytujú málo. Pocetné sú tu len netopiere. Inak tu žije vtáctvo a mäkkýše v hojnom pocte. Dalšia rozsiahla oblast vlhkých tropických pralesov sa rozkladá v Afrike. Tu sú zrážky nižšie ako v povodí Amazonky a sú tu väcšie rozdiely v klíme pocas roka. Na rozdiel od brazílskych pralesov sú daždové pralesy zvlášt v povodí rieky Konga zložené z pomerne pocetných druhov drevín a pripomínajú stlporadie s mohutným kmenmi na vrchole s hustými korunami, pod ktorými je vždy vlhko a šero. Nápadné je malé množstvo lian. Hojná je palma olejná. Rastú tu aj kaucukodárne stromy a iné dreviny poskytujúce drahé drevo (mahagónové, santalové, atd). Oproti západoafrickým daždovým pralesom sú odlišné vždy zelené pralesy na východe Madagaskaru, kde sa vyskytujú pocetné druhy poloopíc, ako lemuri, ale chýbaju tu cicavce ktoré žijú v Afrike, ako opice a šelmy. Hojne je tu rozšírené iba madagaskarské prasa, z plazov sú to leguány a hady. Africkým daždovým pralesom sa velmi podobajú pralesy ázijské. Vo svojom rastlinnom zložení sú rozdielne ako na pevnine tak aj na ostrovoch, lebo sa rozprestierajú na rozsiahlej oblasti s rôznymi klimatickými vplyvmi (monzúny). Stromy tu majú casto vzdušné korene, ako napríklad Ficus, iné sa upevnujú v mäkkej pôde diskovitými korenmi. Rastlinstvo dokonale vyplna priestor pralesa vertikálne aj horizontálne. Nápadná je tmavá jednotvárna zelen kožovitých listov. Pôda je pokrytá pestrou zmesou machov, papradí, bylín a stavacov. Svojimi nápadnými, až 1 meter širokými, cerveno škvrnitými kvetmi upúta Raffesia. Z korún stromov padajú na zem liany Rotang, ktoré sa používajú na výrobu pleteného nábytku a rákosiek. Vyskytujú sa tu aj velmi rýchlo rastúce bambusy. Zaujímavé sú aj mäsožravé rastliny (mravcomilné).
KLIMATICKÉ POMERY V TDP
Stredná rocná teplota kolíše od 24 do 30 °C a má velmi nepatrný výkyv. Nie je tu chladné rocné obdobie, nie je tu striedanie teplých a studených dní ako v miernom pásme ani rocná a mesacná premenlivost. Dažde sú prudké, obycajne medzi poludním a polnocou a sú doprevádzané búrkami. Najcastejšie sa vyskytuje oblacnost stredných stupnov a veterné pomery sú pomerne stále. Prevládajú tu východné pasáty alebo monzúny. Podnebie TDP Toto podnebie je charakterizované vždy zeleným pralesom s bohatým množstvom zrážok v rovnakom množstve. Následkom optimálnych vegetacných podmienok, vlahy a teploty sa vzhlad tohto pralesa pocas roka nemení, resp. nie je tu vegetacná doba prerušená ani zimou ani suchom. Dni sú rovnako dlhé, súmrak krátky, obloha belavá, ale nedosahuje nikdy tak intenzívneho modrého zafarbenia ako v subtrópoch. Vzduch je tu stále vlhký a teplý a preto umožnuje rýchly chemický rozklad, hnitie ústrojných látok a hlboké zvetrávanie hornín. Preto sú tieto kraje význacné svojimi vrstvami cervenej pôdy. Priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 24-29 °C. Rocná amplitúda teploty je (2-4°C). Výnimku netvoria ani vysoko položené pralesy, kde teplota niekedy klesá pod 20°C. Celorocné zrážky dosahujú 2000-8000 mm, niekedy až 12000 mm a sú v jednotlivých mesiacoch vyrovnané, zvlášt v pruhu tesne pozdlž rovníka. Dalej od rovníka sa vyskytujú krátke obdobia bez daždov. Vyrovnanost klímy sa uplatnuje pocas dna. Rozdiely medzi dennými a nocnými teplotami sú asi 12°C, niekedy aj menej. Najnižšie sú pred svitaním, ale potom rýchlo stúpajú až do poludnia. Vplyvom každodenného dažda dochádza k slabému ochladeniu, po ktorom teploty stúpajú až do súmraku. Vzdušná vlhkost dosahuje po popoludnajšom daždi až do úsvitu 90-100 % a iba okolo poludnia klesá na 40-25%. TDP zaberá Malajské súostrovie s Filipínami, Novou Guineou, Melanéziou, Polynéziou, v Afrike panva Konga, severného pobrežia Guinejského zálivu, východného pobrežia Madagaskaru, v Amerike široký pruh pozdlž rieky Amazon a dolných tokov amazonských prítokov, východné pobrežie Brazílie, Západoindické ostrovy a východne pobrežie Strednej Ameriky. Najdalej na sever siaha toto podnebie na južné pobrežie Floridy, až za obratník raka a najdalej na juh až za obratník Kozorožca na pobreží Madagaskaru a Brazílie. Je tu vplyv pasátov ktoré umožnujú rozvoj tohto pralesa až na severovýchodnom úpätí juhoamerických Kordilier, kde tento pás zvaný Tierra caliente, siaha do výšky 1000 m.n.m. Monzúnové lesné pásmo Toto podnebie zaberá iba obmedzené oblasti na pobrežiach vystaveným monzúnom. Od predošlého typu sa líši dobou sucha pocas zimného pevninského monzúnu. Vplyvom zimného sucha má tento prales už ciastocne opadavé dreviny. Rozdiel medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom je už väcší. Podnebie monzúnové má Predná India, Malabarské pobrežie, Thajsko, Laos, Vietnam, juhovýchodná Cína, Srí Lanka, Malajský polostrov, severná Austrália a v západnej Afrike Sierra Leone. Na južnej pologuli toto podnebie nie je zastúpené. V Cerapundží v pohorí Khasi prinášajú monzúnové dažde rocne až 11627 mm zrážok.
PÔDA V TDP
Mocnost kôry zvetrávania je velmi velká a dosahuje 20 m a viac. V dôsledku silného hydrolytického úcinku vody pri vysokých zrážkach a vysokej teplote znásobeného dobou pôsobenia dochádza k silnému zvetrávaniu. Väcšia cast primárnych minerálov bola rozložená a došlo k vylúhovaniu katiónov alkálii a alkalických zemín, ale i oxidu kremicitého. V pôde sa hromadia predovšetkým oxidy a hydroxidy Fe a Al a vytvárajú tak cervené ci žlté horizonty. K najvýraznejšej forme tohoto procesu zvaného feralytizácia dochádza pri dobrej vnútornej drenáži na bázických horninách. Tieto typy pôd majú nízky obsah zvetraných primárnych minerálov. Pri menšej drenáži a na kyslých horninách je stupen feralytizácie nižší a v pôde sa hromadí kaolinit (ílový minerál), ktorý je u výrazne feralytických pôdach v hlbších horizontoch. V dôsledku vysokých zrážok sú casté hydromorfné procesy, prejavujúce sa najcastejšie v podobe polygonálne alebo sietovito usporiadaných cervených akumulácií oxidovaného železa v svetlom íle. Týmto horizontom hovoríme laterit (plinit). Pre laterické pôdy je charakteristická velmi nízka katiónová sorpcná kapacita a nízka nasýtenost sorpcného komplexu katiónov alkálií a alkalických zemín. Biologický kolobeh látok je v týchto pôdach velmi intenzívny, ale obmedzený na niekolko centimetrov pri povrchu. I pri vysokej produkcii organických látok a ich prívodu do pôdy dochádza po celý rok k silnej mineralizácií organických látok a k nízkej kondenzácií produktov humifikácie, co je spojené s hromadením nízkomolekulárnych látok. Preto sú humusové pôdy morfologicky slabo vyjadrené. Výrazne sa humózne pôdy vyskytujú v horských polohách humidných trópov.
RASTLINSTVO V TDP
Vo vegetácii TDP prevládajú fenerofyty asi 60% až 80%. Velké množstvo tvoria epifyty a zbytok patrí chamaefytom a hemikryprofytom. Stromy tvoria asi 70% rozmanitosti a sú v tomto smere prevládajúcim elementom (rozmanitost dosahuje 40-90 druhov na 100 m2).
Rastlinstvo je v pralese budované v 3 poschodiach:
Horná vrstva dorastá do výšky 50-60 m. Casto je tvorené jednotlivými obrovskými exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50 metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená. Stromy zvlášt tejto vrstvy sú porastené lianami na kmenoch a na vetvách a listoch sú porastené epifytmi. Väcšina stromov ma stlpovitý štíhly kmen z pravidla 1m v priemere a vo vysoko položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celorocného rastu sa letokruhy nevytvárajú. U mnohých sa vytvárajú diskovité korene, presahujúce až 8m nad povrch pôdy. Stretávame sa s takými napríklad u zástupcov z celade Moraceae (morušovníkovité), Ficus, Bignoniaceae (trubacovité) Sterculiaceae, Caesalpiniaceae (sapanovité), Mimosaceae(citlivkovité), Euphorbiaceae(pryšcovité). Na bahnitých pôdach s vysoko položenou korunou sú takéto korene adaptacne výhodné. Rozdielnost mikroklimatických, zvlášt svetelných a vlahových pomerov sa odráža na charaktere listov. Horná vrstva stromov má listy celistvé, plošné nevelké, hladké a kožovité prispôsobené tak denným výkyvom vzdušnej vlhkosti. Listy dolných vrstiev sú naopak velké, tvarovo velmi rozmanité a mäkké. Postavením na vetvách a svojím povrchom sú prispôsobené rýchlemu stekaniu vody, ktorej vrstvicka na listoch bránila transpirácii. Pre zatienenú a vodou dobre zásobenú cast, je významná silná gutácia. U drevín a ostatných rastlín TDP je význacný spôsob opelovania. Uplatnuje sa chiropterogamia, ku ktorej sú kvety prispôsobené tvarom a žiarivým zafarbením od cervenej a oranžovej farby až po žltú. Silné zatienenie stromovým poschodím spôsobuje vyrovnanost klímy vo vnútri lesa. Teplota dnom a nocou kolíše iba nepatrne, zvlášt v prízemných vrstvách kde vzdušná vlhkost dosahuje až 90-100%. Nocné ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká spät a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka takže pri zemi tvorí iba 1- 0.1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho velký nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu. Nedostatok svetla a nutnost rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív vedú k rozvoju lian. Sú to dreviny s kmenmi až 20cm silnými, ktoré majú koren v pôde ale i liany epifitné, ktorých korene sa uchytávajú na kmenoch a vetvách stromov, a prenikajú do znacných výšok. Prevažne sú to rastliny nárocné na svetlo, zatienenie znášajú len vo svojich zaciatkoch. Zastúpené sú: Arecaceae(arekovité), Calamus(rotan), Caesalpiniaceae (sapanovité) rody Bauhinia a Entada, Medzi lianami sú aj také, ktoré znášajú velké zatienenie a pri epifitnom spôsobe života sú adaptované na zachytenie vody svojimi korenmi. Zástupcovia: rody Monstera, Philodendron, Vanilla. Epifity sú dalšie rastliny, ktoré sú prispôsobené tažkým svetelným podmienkam. Vyrastajú na kmenoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny cerpajú z nevelkého množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážd, alebo ju cerpajú zo vzdušnej vlhkosti vzdušnými korenmi. Zastupcovia: Orchidaceae (vstavacovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae (láckovité) Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmet). Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a potom poschodie bylinné. Zretelný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny znacne vysokého vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami. Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek tomu dominujú paprade nenárocné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z celade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich rastlinách. Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byt v jednotlivých prípadoch rôzne. Význacným rysom je velká rozmanitost druhov a v konkurencných podmienkach to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak obohacovaný živinami. Je v nom velké množstvo lian, casto visiacich nad vodným tokom. Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom kyslíka, vznikajú bažinné daždové pralesy. Tento les je ochudobnovaný o živiny nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok kyslíka sa živiny tažko rozkladajú a dostávajú sa spät do vody. Práve preto sa tu dobre darí drevinám so vzdušnými korenmi. Ked dôjde k poklesu zrážok tak vrchná cast zacne zhadzovat listy. Iba dolná vrstva ostáva vždy zelená. TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná rocná a mesacná teplota. Tým sa zmenšuje výpar a zrážky stúpajú tiež s nadmorskou výškou, takže vlhkost je trvalo blízka 100%.Vo vysokej nadmorskej výške sa vzrast stromov zmenšuje. V submontánnom stupni (od 400-1000mnm) sa vytvárajú 2 vrstvy stromového poschodia. Rozdiely medzi nimi nie sú velké. Väcšie rozdiely sú v montánnom stupni. Je tu väcšie množstvo zrážok a menší výpar, ale zlepšuje sa stav vody v pôde, lebo odteká zo svahov smerom dole. Medzi poschodiami už nie sú takmer žiadne rozdiely a stromy nepresahujú výšku 20 m. Stromy majú silný kmen a velkost listov je menšia. Liany už nie sú tak hojné a ustupujú. Epifitov naopak pribúda zvlášt papradí. V bylinnom a kerovom pásme prevládajú paprade. Pribúdajú húštiny bambusov. V polohách nad 2500m prechádzajú tropické horské lesy na hmlisté lesy. Vytvárajú sa v podmienkach kde sa tvoria oblaky, preto je tu úcast svetelne menej nárocných druhov. Paprade tu rastú a nie sú zatienené korunami stromov. Bylinné poschodie je bohato zastúpené rastlinami s vysokým vzrastom, bambusy a podobne. Z epifitov sú to paprade, machy lišajníky. V týchto výškach patrí najväcší podiel stromom s tuhými skoro tvrdými listami. Zástupcovia: Podocarpaceae, Araucariaceae, Pinaceae (borovicovité), Ericaceae.
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP
V TDP žije velmi vela živocíchov, ktoré sú viazané iba na jedno územie na zemi. Pre každé územie sú charakteristické iné živocíchy. Južná Amerika Zo živocíchov tu žije okrem hmyzu aj vela obratlovcov, ktoré majú dlhý chápavý chvost. Sú to zvlášt ploskonosé opice ako vreštan. Dalej tu žijú vacice, dikobrazy, tapíry, mravenciary, lenochody, vela netopierov a papagájov. Množstvo kvetov pomáha opelovat kolibrík, ktorý je známy svojim rýchlym letom. Nápadné sú aj velké hady a po stromoch lezúce žaby. Afrika Zo živocíchov tu žijú úzkonosé opice ako šimpanz alebo gorilla. Zaujímavé sú aj letuschopné šupinochostové vevericky. Najvlhšie a najhustejšie miesta pralesa obýva podivný druh žirafy-okapi pruhovanej. Pri brehoch rieky žije hroch. Z vtákov je najvýznamnejší papagáj šedý a zoborožci. Vela z týchto zvierat sa vyskytuje aj v pralesoch Indonézie. Juhovýchodná Ázia Zo zvierat sa tu vyskytuje velký pocet hmyzu, je tu vela hmyzožravcov, ako mravciar. Nájdeme tu aj opice makakové a gibony, vtáctvo, netopiere, tapírov, atd.
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP
V kriede asi (pred 140-65 miliónov) bolo na celej planéte teplé a vlhké podnebie. Okrem tropického pásu vznikli rozsiahle pásy mierneho podnebia, siahajúcich až do polárnych koncín obidvoch pologulí. Rastlinstvo v kriede malo velký význam kedy sa zaznamenal nástup krytosemenných rastlín. V kriede boli úplne iné podmienky na flórogenézu pretože oceány a pevniny boli úplne inak rozložené. Výmena flór mohla prebiehat na územiach aj daleko od seba vzdialených. Napr. existovalo spojenie medzi Austráliou a Južnou Amerikou, ktoré umožnovala Antarktída, ktorá mala inú polohu ako má dnes. Tiež mohla nastat výmena flór medzi Afrikou a Južnou Amerikou, pretože k ich rozdeleniu dochádza až na konci kriedy, ale spojenie medzi Austráliou a Antarktídou trvalo až do mladších tretohôr. Koncom kriedy už existoval pás trópov a subtrópov so vždy zelenou vegetáciou zrejme zasahujúcou až daleko od rovníka. Napr palmy (rody Nipa, Sabal) rástli na územiach dnes ležiacich na 60 °s.š. Severná hranica prebiehala dnešným Anglickom, Dánskom až po južné Švédsko. V tretohorách bol na severnej pologuli vytvorený mierny pás s opadavými stromami. Na južnej pologuli to bola flóra tropická nazývaná gelindenská. Bola to flóra vždy zelených typov, s listami velkých rozmerov (40cm a viac). Bola tvorená zástupcami celadí dodnes charakteristických pre vlhké trópy hlavne Ázie a Afriky. Medzi Európou a juhovýchodnou Áziou bol tento pás prerušený rastlinstvom približne savanovitého typu vplyvom tamojších sezónnych aridných podmienok. Ladová doba nezasiahla trópy vo velke miere. Tu sa uplatnovalo striedanie období humidnejšej klímy (pluviály, casove podobné glaciálom) a obdobie aridnejšej klímy(podobné interglaciálom). Tieto zmeny podmienovali nástup a ústup niektorých druhov, ale aj ich vymieranie. Týka sa to menovite Afriky, kde vplyvom aridizácie podnebia, zaniklo vela zástupcov flóry vlhkých trópov, ale v Ázii a v Južnej Amerike sa táto flóra zachovala úplnejšie a rozsiahlejšie.
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ.
V strednej Amerike patrí k rozvodiu pohorie Sierra Madre v dolnej casti Mexika a Guatemaly. Významne rieky v tejto oblasti sú Usumacnia a Motagua. Medzi jazerá môžeme zaradit Izabal a Nikaragua. Úmorie je väcšinou Karibské more. Postavený je Panamský prieplav medzi Atlantikom a Tichým Oceánom. V južnej Amerike sú tri dôležité rieky a to Orinoko, Amazonka a Paraná. Rozvodím sú Andy a úmorie tvorí Atlantický oceán. Bezodtokové oblasti sú v medzihorských kotlinách (Bolivijská plošina). Dalšie významne rieky sú Magdaléna v Columbii a rieka Berbice. Zaujímavá je aj najväcšia lagúna sveta Maracaibo. V Afrike sú dôležité dve rieky Congo a Niger. Niger pramení v Guinejskej vysocine a vlieva sa do Guinejského zálivu. Má pritom vela prítokov napr. Benue a Sokoto. Rieka Congo prameni v Mitumba Mountains pri jazere Tanganika a vlieva sa do Atlantiku. Medzi jazerá patria Volta, Mai-Ndombe, a Ntomba. V Ázijskej casti rieky Ganga a Brahmaputra zavlažujú oblasti s vysokou koncentráciou ludstva. V Indii sú to rieky Krishna a Godavari, ktoré pramenia v západnom Ghate a úmorie je Indický oceán. V juhovýchodnej Ázii je to Mekong, ktorý pramení v Himalájach.
VYUŽITIE DAŽDOVÝCH PRALESOV
Využitie daždových pralesov sa v poslednom období spája predovšetkým s tažbou vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení na polnohospodársku výrobu. Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohladu na dôsledky. TDP má však aj iné využitie. Bohatstvo tropických pralesov by sme si mali uvedomit vždy ked navštívime lekáren. Pravdepodobnost že náš liek bol vyrobený z rastlín tropického pralesa je 25%. Môže to byt antibiotikum, diuretikum, laxativum, liek proti bolesti, alebo len obycajné kvapky proti kašlu. Aby sme si mohli docenit bohatstvo týchto rastlín stací ked si uvedomíme že rocní obrat tohoto využitia vo farmaceutickom priemysle v celosvetovom meradle sa odhaduje na 30 miliárd dolárov. Clovek sa naucil z pralesa brat a nic nevracat. Príkladom bezohladnosti niektorých krajín ktoré cerpajú z TDP je farmaceutická spolocnost, ktorá vynaložila mnohomiliónové investície na pestovanie madagaskarského barvníka (Catharanthus roseus), z ktorého sa vyrábajú lieky na boj proti Hodkingovej chorobe, leukémii. Rastlina sa pestuje na komercnom základe už v niekolkých krajinách, ale Madagaskar, z ktorého rastlina bola prvý krát dovezená, dostal velmi málo (pokial nieco dostal). Boj proti chorobám Antikoncepcné pilulky sa pôvodne vyrábali z divoko rastúceho jamu v mexických lesoch, a teraz používané pilulky vyrábame z lesnej rastliny, ktorá rastie na západe v Afrike. Okrem už hore spomenutej (Catharanthus roseus), Národný ústav pre boj s rakovinou (National Cancer Institute) tvrdí, že v TDP môže byt najmenej 10 dalších druhov, ktoré by sa mohli stat superhviezdami v boji proti rakovine. A je tiež nádej že jedna z rastlín rastúcich v lesoch Queenslandu by mohla byt použitá v terapii proti
AIDS.
Vedci zatial preskúmali len 1 z 10 rastlín z celkového poctu 125 000 druhov. Takže môžeme dúfat v prínos dalších produktov z TDP. Ale dôležité je kto sa dostane k rastline skôr - vedec alebo drevorubac. Zatial co máme každodenný úžitok z TDP tak každý den prispievame k jeho niceniu. Možno si to ani neuvedomujeme ale mnohí z nás o tom vedia. Ludia z rozvinutých krajín to ešte podporujú ked žiadajú o špeciálne druhy dreva. Parkety alebo drahý nábytok býva casto z vzácneho dreva a pritom cenu ktorú zaplatíme za nábytok nezodpovedá výlohám pri výrobe a ani nezahrna dan z vylesnovania. Dalšia nepriama cesta k niceniu TDP je dopyt západného sveta na krmivo pre dobytok. Európske spolocenstvo importuje velké množstvo energického manioku z Thajska. Maniok sa pestuje v Thajsku na pôdach, kde predtým bol vyklcovaný TDP. A znova treba zdôraznit že cena za hospodárske zvieratá vykrmené maniokom nepokrýva náklady. Odhaduje sa že asi 80% dreva sa taží nezákonne. Brazília nemá zdroje a ani zamestnancov ktorí by vykonávali dozor nad tažobným priemyslom. Takáto práca je naviac v miestnych podmienkach doslova životu nebezpecná. Mnoho spolocností taží drevo bez povolenia, taží sa v chránených oblastiach, pricom sa drevo ilegálne splavuje po riekach cez hranice. OCHRANA TDP TDP sú tou najkrajšou oslavou prírody, ktorá kedy zdobila tvár našej planéty. Ich biologická rozmanitost je naozaj velmi velká. Na ploche 50 ha Malajského polostrova je viac druhov drevín ako môžete nájst v celej Severnej Amerike. Jediný krík v Peru obýva tolko druhov mravcov, kolko ich nenapocítate na Britských ostrovoch. Nedávne výskumy ukázali, že v korunách stromov môže byt až 30 miliónov druhov rôzneho hmyzu, co znamená že tieto lesy ktoré pokrývajú 6% povrchu Zeme, sú domovom pre 70 možno 90% všetkých druhov organizmov žijúcich na Zemi. TDP nie sú len ozdobou prírody, ale aj živou súcastou kultúr v mnohých krajinách. Napriek tomu vela z nich ohrozených. Stratili sme už doposial polovicu TDP a rýchlost odlesnovania sa v priebehu 90 rokoch zdvojnásobila. V niekolkých budúcich desatrociach môžeme byt svedkami úplného vylesnenia TDP. Klcovanie pralesov sa stalo celosvetovým problémom. Denne vymizne viac ako 10 druhov rastlín a živocíchov. My si pomyslíme že vcera z planéty zmizlo trochu hmyzu,ale hmyz je môže byt velmi dôležitý pre opelovanie rastlín. Ako príklad môže slúžit plantáž palmy olejnej v Malajzii. Milióny týchto paliem museli doteraz opelovat rucne, teda velmi neefektným a nákladným postupom. Potom majitelia plantáží zistili že palma olejná vo svojom prírodnom prostredí v kamerunských lesoch bola opelovaná malými nosatcami co sú chrobáky. Priviezli ich teda do Malajzie a vypustili ich do plantáží.(Ekologické tažkosti nehrozili lebo bolo známe že nosatec sa venuje výlucne iba opelovaním palmy. Dnes opeluje palmy výlucne nosatec a rocné úspory sú 140 miliónov amerických dolárov. Na to všetko by sme mali pamätat ked budeme jest margarín alebo používat kozmetické prípravky alebo akýkolvek výrobok z palmového oleja - že musíme byt vdacní za služby nedôležitých malých chrobákov z kamerunských lesov. Najvýznamnejším dôvodom, preco ochrana TDP je celosvetovým problémom a nutnostou je skutocnost, že s nicením pralesov súvisí globálny environmentálny problém – oteplovanie Zeme. Na jednej strane neustále rastú emisie CO2 do atmosféry a na strane druhej významný absorbér tohoto skleníkového plynu ludia jednoducho nicia. Okrem globálneho významu existuje celý rad lokálnych dôvodov, preco TDP treba chránit. Medzi najdôležitejšie negatívne vplyvy nicenia TDP patria erózia pôdy a záplavy, pretože nemá co prílevy daždovej vody zachytávat ked sa pralesy vyrúbu. Ked sa vyrúbu pralesy okolo rovníka sa môže narušit systém daždov a vetrov a zväcší sa svietivost na rovník. Objavuje sa dobrá správa na záchranu TDP. Je to návrh kampane na vysadzovanie stromov vo vlhkých trópoch co by mohlo znacne zmiernit obsah CO2 v atmosfére. A urcite nenájdeme lepšie prostredie na rast stromov ako sú vlhké, teplé trópy. Iba jediný hektár tropického pralesa dokáže vstrebat za rok až 10 ton uhlíka. Znamená to že jeden milión m2 môže likvidovat z ovzdušia až jednu miliardu ton uhlíka. Vysadzovaním stromov nemôžeme všetku akumuláciu uhlíka z ovzdušia vylúcit, nie je na to dost volnej pôdy. Reálne by sme si mohli dat ciel o polovicné zníženie. Vyžadovalo by to za 10 rokov náklady asi 80 miliárd dolárov. Financné náklady by mohli znášat priemyselné krajiny, pretože práve oni sú zodpovedné za stav aký práve je. Keby sa táto kampan rozložila na viac ako 10 rokov rocne by bolo treba asi 8 miliárd dolárov. Je to 5násobok ciastky, ktorá je urcená na tropické lesníctvo. Nemalo by sa zacat vysádzat stromy v jednej oblasti a v druhej veselo pokracovat s výrubom. Práve preto by sa k tomu malo pristupovat s dôrazom a všade nielen na niektorých územiach. Nádej pre budúcnost TDP majú doposial nádej v niektorých krajinách ako na Filipínách, Thajsku a v Indii kde bolo odlesnovanie vyhlásené za národné ohrozenie. Tiež Brazília, kde bolo odlesnovanie v posledných rokoch velmi velké urobila kroky aby zabránila vyklcovaniu. Ešte daleko lepší je rozvoj skupín obcianskych aktivistov v krajinách s tropickými lesmi. Indonézke ekologické fórum (Indonesian Enviromental Forum) získalo podstatný politický vplyv. V Indii hnutie Chipko a kampan za Tiché údolie (Silent Valley) dosiahli už znacných výsledkov. V Keni vysadila organizácia Zelený pás (Green Belt) v období jedného roka viac stromov ako sa podarilo vláde za 10 rokov. Takáto snaha sa dá pozorovat aj v Kolumbii. AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCT? Ja osobne si myslím že Slovensko nemôže velkou mierou pomôct zastavit výrub TDP. Slovensko je malá krajina a rozvojové krajiny ani nevedia kto sme. Žeby sme mohli organizovat nejaké vysádzanie stromov sa nedá povedat. Jediné co môžeme podla mna urobit je, že sa môžeme aktívne zaclenovat do organizácii, ktoré sú proti výrubu a podporujú ochranu TDP. Alebo môžeme organizovat zbierku na pomoc TDP, ale vela penazí by sa asi nevyzbieralo a ako som uviedol rocný rozpocet na vysádzanie stromov v tropických oblastiach by mal byt okolo 8 miliárd USD. Neviem, ci na Slovensku by sa vyzbieralo niekolko, možno 100 tisíc. Co by bolo aj tak pekné. V prvom rade by sa mali snažit velké a bohaté štáty, ktoré by mohli ovplyvnit obchod s drevom a tak obmedzit tažbu v TDP. Tiež by mohli ponúknut financnú pomoc na kontrolu taženia dreva, pretože chudobné krajiny na to nemajú. Každá krajina by mohla zakázat dovoz vzácnych drevín a výrobkov z nich, ako nábytok parkety, a to vrátane Slovenska. Ale zatial je rozhodujúci dopyt po takýchto veciach a konzumný spôsob života, takže pokial nezmeníme svoje myslenie, alebo nenájdeme nejaké alternatívne riešenie, tak podla môjho názoru bude výrub pokracovat. Európa vrátane Slovenska môže íst vzorom aj v tom smere ako sa stará o svoje národné parky a územia a za porušenie zákona by malo dávat velké pokuty, možno by sa aj ostatné krajiny mali uberat týmto smerom a zacat si chránit aj to málo co im zostalo. Takže nie Slovensko samostatne, ale celý svet môže zastavit nicenie pralesov.
ZÁVER
Fakty nie sú povzbudivé. V súcasnosti je nenávratne stratených viac ako dve tretiny TDP. Faktom tiež je, že tento problém sa netýka len krajín, kde sa TDP rozprestierajú, ale nás všetkých – celého ludstva. Tempo nicenia TDP je velmi rýchle a prírodné bohatstvo nám mizne z pred ocí. Prales sú plúca Zeme a ked ich stratíme budeme dýchat? Možno dostaneme rozum a ešte zachránime co máme. Možno nakoniec tých múdrych bude tak málo, že bohatí ludia budú chodit na dovolenky do rezervácie TDP a obdivovat krásu ktorú sme my - tí obycajní ludia už dávno stratili. Ak majú dalšie generácie žit a nie živorit na tejto planéte, treba konat, alebo aspon burcovat ku konaniu tých, ktorí musia a môžu. Moja práca je tiež výzvou k tomu, aby sa problém ochrany TDP stal vecou každého z nás, prinajmenšom aby aspon každý o nom vedel. Tlak verejnosti na kompetentných býva tiež úcinným nástrojom ochrany životného prostredia. POUŽITÁ LITERATÚRA Zachránme Zem- Jonathan Poritt Základy Ekológie- Eugene P. Odum Ohrozená Príroda- E. Hadac, B. Moldan, J. Stoklasa Fytogeografia- R. Hendrych Lidé a Zeme, Rocník 5 National Geographic- World Atlas revised sixth edition Geografia pre 2 rocník gymnázia Internet Viliam Antal Tropické daždové pralesy Spôsoby využívania a problémy ich ochrany Február 2002 Obsah
ÚVOD 3
VYMEDZENIE ÚZEMIA 3
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ 4
STRUCNÝ POPIS DAŽDOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH 6
KLIMATICKÉ POMERY V TDP 8
PÔDA V TDP 9
RASTLINSTVO V TDP 10
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP 13
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP 14
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ. 15
VYUŽITIE DAŽDOVÝCH PRALESOV 16
OCHRANA TDP 17
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCT? 19
ZÁVER 20
POUŽITÁ LITERATÚRA 20
OBRAZOVÁ PRÍLOHA 21
ÚVOD
V tejto práci som sa zameral hlavne na význam tropických daždových pralesov (TDP), ako sa prales využíva a ochranuje, pretože to je v dnešnom svete rozhodujúce. Venoval som sa územiam, kde sa TDP vyskytujú a snažil som sa podrobne ich charakterizovat. Popísal som rastlinstvo v akej pestrosti sa vyskytuje a ako velká diverzita druhov rastlín a živocíchov naozaj v TDP existuje. TDP majú velký význam aj z medicínskeho hladiska, lebo je to ešte málo preskúmané územie a môžu sa tu vyskytovat lieky, alebo zdroje na výrobu liekov proti mnohým civilizacným chorobám. V tejto práci vám chcem ukázat aký nenahraditelný význam má prales pre celé ludstvo a život na Zemi. Dnom co dnom sa zmenšuje kvôli lahostajným potrebám ludí a konzumnému spôsobu života aký vedú. Uviedol som problémy využívania a formy ochrany. Hlavne som chcel poukázat na to, ako sa TDP drancuje a snaha ludstva bojovat za jeho ochranu a možno i záchranu nie je dostatocná.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
Daždové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach.
- 1. Oblast povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväcšia súvislá plocha, a na
- 2. Oblast povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales
- 3. Oblast indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indii na
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ
Latinská Amerika - je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvatelov tvorí mládež vo veku 15 rokov. Etnická skladba obyvatelstva odráža hlavné historické osídlovacie procesy. Pôvodní obyvatelia sa hojne miešali s pristahovalcami, takže je tam vela miešancov. V oblasti TDP žijú Indiáni, Mestici a Africania. Vhodné klimatické podmienky na väcšine územia Strednej Ameriky umožnujú pestovanie tropických plodín po celý rok. Najväcším štátom je Mexiko. Hospodárstvo štátu sa zakladá na tažbe nerastných surovín, polnohospodárskej cinnosti a na spracovatelskom priemysle. Väcšina vytažených nerastných surovín sa vyváža v málo spracovanom stave. Na plantážach sa pestuje cukrová repa, bavlník, sisal, tabak, kakaovník, kávovník, a vela druhov ovocia a zeleniny. Brazília Na rozsiahlom území je vela nerastných surovín, ale zásoby palív sú nedostatocné. Prevláda polnohospodárstvo a Brazília je na 2. mieste v chove dobytka. Základom vývozu sú priemyselné výrobky, potom káva, sója, kakao, bavlna, cukor. Andské štáty - Ekvádor, Bolívia, Peru. Hlavným hospodárskym odvetvím je tažobný priemysel, hutníctvo, strojárstvo. Významný je kožiarsky, potravinársky a textilný priemysel. Polnohospodárstvo sa orientuje na pestovanie pšenice, jacmena, kukurice, vinnej révy, cukrovej trstiny. V oblasti TDP sa taží mangán, bauxit, zlato, cín, diamanty, železo, ropa, plyn, Doprava je dobre vybudovaná, absencia vlakovej dopravy je v povodí Amazonky, v Bolívii nie je dobre vybudovaná infraštruktúra dopravy akéhokolvek druhu. Lodná doprava je na kvalitnej úrovni, okrem Amazonky môžu velké lode splavovat aj Orinoko a Magdalénu. Najbližšie letiská v Bogote a v Caracase. Vela ciest bolo postavených kvôli priemyslu, ale tieto cesty nie sú kvalitné. Najviac zaludnené oblasti sú na severe južnej Ameriky, ako okolie Caracasu, Medelinu, Bogoty. Vnútrozemie nie je tak obývané ako prímorské oblasti. V strednej Amerike sa taží striebro, zlato, zinok, železo, med. Doprava je tiež na dobrej úrovni, ale vlaková doprava je vybudovaná len na území Mexika. Velké letiská sú v Mexico City a v Paname. Velké Prístavy sú v Paname a Veracruze. Zaludnené sú oblasti Mexico City, San Salvador, Guatemala. V Afrike sú to štáty okolo Guinejského zálivu a Kongo a Zair. Sú tu znacné zásoby nerastných surovín. Využívajú sa energetické zdroje riek Volta a Niger. Pre miestnu potrebu sa pestuje ryža, kukurica, proso, bavlník, kakaovník a podzemnica olejná, kávovník. Taží sa tu ropa, zemný plyn, mangán, urán, diamanty, zlato a cín. Obyvatelia sú negroidného pôvodu, ktorí vyznávajú viacero náboženstiev od vlastných lokálnych náboženstiev až po islam a krestanstvo. Doprava je v okolí zálivu vybudovaná dobre, tiež je tu vlaková doprava. Lodná doprava je po rieke Niger, Congo, Chari a Logone. Letecká doprava je zastúpená v Lagoši a v Accre. V Zaire má doprava slabú úroven. Zaludnený je Guinejský záliv hlavne Nigeria-Lagos, kde je cez 100 miliónov ludí. Sociálna, zdravotná, osvetová stránka je zlá. Pomoc prichádza casto zo zahranicia vo forme prístrojov, kvalifikovaného personálu a financnej pomoci. Ázia
- sú tu zastúpené monzúnové štáty a Indonézia s Filipínami.
KONTINTOCH
Krajinou tropického pralesa je rovníkové pásmo zemegule, kde vládne tropické podnebie. Toto sa vyznacuje vysokými priemernými rocnými teplotami v rozmedzí 24-30 °C a miernym výkyvom teplôt 2-8 °C. Predstave bujného a nepreniknutelného pralesa zodpovedá vecne zelený a ciastocne opadavý tropický prales. Ked vojdeme do vnútra pralesa zaujme nás, že celý priestor je vyplnený niekolkými poschodiami rastlinstva, ktoré nebývajú na tej istej úrovni. Najvyššie vždy cnie niekolko vysokých stromov (50-60m), pod nimi rozkladá svoje koruny velké množstvo stromov nižších (30-50m), ešte nižšie je opät menší pocet stromov nízkych. Takéto zelené daždové pralesy sú hojne zastúpené v Južnej Amerike, Afrike, Azii a menej už v Austrálii. V Južnej Amerike je najrozlahlejšou oblastou vždy zelených pralesov povodie Amazonky, rieky Parana a krajina pri pramenoch rieky Orinoko. Teplota je tu velmi vysoká, takisto aj vlhkost (cez 90%) pri každodenných zrážkach (rocne je to až 3000-4000mm).Tieto pralesy v sebe skrývajú hojné množstvo rastlinstva a živocíšstva. Na brehoch rastú pocetné druhy paliem (Phytelephes). Najvyššie poschodie pralesa tvoria hospodársky cenné listnáce ako štíhle juvie (Bertholettia) ktorých semená sú známe ako para-orechy. Hospodársky velmi významné sú aj listnaté stromy Havea, z ktorých sa vyrába akostný kaucuk. V podraste môžeme nájst machy, tienové byliny, drobné a stromové paprade. Vetvy a kmene stromov zdobia pocetné druhy orchideí, bromélií a kaktusov. V tônach a zátocinách môžeme nájst listy Victoria Regia, ktorá sa pestuje aj v európskych botanických skleníkoch. Celkovo sa v brazílskych pralesoch vyskytuje asi 4000 druhov rôznych drevín. Pralesom brazílskym sa velmi podobajú aj vlhké tropické lesy na západoindických ostrovoch a na východnom pobreží Strednej Ameriky a na severovýchode Južnej Ameriky. Tu sú zvlášt zastúpené palmy (palma královská), cykasy, stromovité paprade a pestré begónie. Na rozdiel od brazílskych pralesov sa tu však cicavce, zvlášt hlodavce vyskytujú málo. Pocetné sú tu len netopiere. Inak tu žije vtáctvo a mäkkýše v hojnom pocte. Dalšia rozsiahla oblast vlhkých tropických pralesov sa rozkladá v Afrike. Tu sú zrážky nižšie ako v povodí Amazonky a sú tu väcšie rozdiely v klíme pocas roka. Na rozdiel od brazílskych pralesov sú daždové pralesy zvlášt v povodí rieky Konga zložené z pomerne pocetných druhov drevín a pripomínajú stlporadie s mohutným kmenmi na vrchole s hustými korunami, pod ktorými je vždy vlhko a šero. Nápadné je malé množstvo lian. Hojná je palma olejná. Rastú tu aj kaucukodárne stromy a iné dreviny poskytujúce drahé drevo (mahagónové, santalové, atd). Oproti západoafrickým daždovým pralesom sú odlišné vždy zelené pralesy na východe Madagaskaru, kde sa vyskytujú pocetné druhy poloopíc, ako lemuri, ale chýbaju tu cicavce ktoré žijú v Afrike, ako opice a šelmy. Hojne je tu rozšírené iba madagaskarské prasa, z plazov sú to leguány a hady. Africkým daždovým pralesom sa velmi podobajú pralesy ázijské. Vo svojom rastlinnom zložení sú rozdielne ako na pevnine tak aj na ostrovoch, lebo sa rozprestierajú na rozsiahlej oblasti s rôznymi klimatickými vplyvmi (monzúny). Stromy tu majú casto vzdušné korene, ako napríklad Ficus, iné sa upevnujú v mäkkej pôde diskovitými korenmi. Rastlinstvo dokonale vyplna priestor pralesa vertikálne aj horizontálne. Nápadná je tmavá jednotvárna zelen kožovitých listov. Pôda je pokrytá pestrou zmesou machov, papradí, bylín a stavacov. Svojimi nápadnými, až 1 meter širokými, cerveno škvrnitými kvetmi upúta Raffesia. Z korún stromov padajú na zem liany Rotang, ktoré sa používajú na výrobu pleteného nábytku a rákosiek. Vyskytujú sa tu aj velmi rýchlo rastúce bambusy. Zaujímavé sú aj mäsožravé rastliny (mravcomilné).
KLIMATICKÉ POMERY V TDP
Stredná rocná teplota kolíše od 24 do 30 °C a má velmi nepatrný výkyv. Nie je tu chladné rocné obdobie, nie je tu striedanie teplých a studených dní ako v miernom pásme ani rocná a mesacná premenlivost. Dažde sú prudké, obycajne medzi poludním a polnocou a sú doprevádzané búrkami. Najcastejšie sa vyskytuje oblacnost stredných stupnov a veterné pomery sú pomerne stále. Prevládajú tu východné pasáty alebo monzúny. Podnebie TDP Toto podnebie je charakterizované vždy zeleným pralesom s bohatým množstvom zrážok v rovnakom množstve. Následkom optimálnych vegetacných podmienok, vlahy a teploty sa vzhlad tohto pralesa pocas roka nemení, resp. nie je tu vegetacná doba prerušená ani zimou ani suchom. Dni sú rovnako dlhé, súmrak krátky, obloha belavá, ale nedosahuje nikdy tak intenzívneho modrého zafarbenia ako v subtrópoch. Vzduch je tu stále vlhký a teplý a preto umožnuje rýchly chemický rozklad, hnitie ústrojných látok a hlboké zvetrávanie hornín. Preto sú tieto kraje význacné svojimi vrstvami cervenej pôdy. Priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 24-29 °C. Rocná amplitúda teploty je (2-4°C). Výnimku netvoria ani vysoko položené pralesy, kde teplota niekedy klesá pod 20°C. Celorocné zrážky dosahujú 2000-8000 mm, niekedy až 12000 mm a sú v jednotlivých mesiacoch vyrovnané, zvlášt v pruhu tesne pozdlž rovníka. Dalej od rovníka sa vyskytujú krátke obdobia bez daždov. Vyrovnanost klímy sa uplatnuje pocas dna. Rozdiely medzi dennými a nocnými teplotami sú asi 12°C, niekedy aj menej. Najnižšie sú pred svitaním, ale potom rýchlo stúpajú až do poludnia. Vplyvom každodenného dažda dochádza k slabému ochladeniu, po ktorom teploty stúpajú až do súmraku. Vzdušná vlhkost dosahuje po popoludnajšom daždi až do úsvitu 90-100 % a iba okolo poludnia klesá na 40-25%. TDP zaberá Malajské súostrovie s Filipínami, Novou Guineou, Melanéziou, Polynéziou, v Afrike panva Konga, severného pobrežia Guinejského zálivu, východného pobrežia Madagaskaru, v Amerike široký pruh pozdlž rieky Amazon a dolných tokov amazonských prítokov, východné pobrežie Brazílie, Západoindické ostrovy a východne pobrežie Strednej Ameriky. Najdalej na sever siaha toto podnebie na južné pobrežie Floridy, až za obratník raka a najdalej na juh až za obratník Kozorožca na pobreží Madagaskaru a Brazílie. Je tu vplyv pasátov ktoré umožnujú rozvoj tohto pralesa až na severovýchodnom úpätí juhoamerických Kordilier, kde tento pás zvaný Tierra caliente, siaha do výšky 1000 m.n.m. Monzúnové lesné pásmo Toto podnebie zaberá iba obmedzené oblasti na pobrežiach vystaveným monzúnom. Od predošlého typu sa líši dobou sucha pocas zimného pevninského monzúnu. Vplyvom zimného sucha má tento prales už ciastocne opadavé dreviny. Rozdiel medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom je už väcší. Podnebie monzúnové má Predná India, Malabarské pobrežie, Thajsko, Laos, Vietnam, juhovýchodná Cína, Srí Lanka, Malajský polostrov, severná Austrália a v západnej Afrike Sierra Leone. Na južnej pologuli toto podnebie nie je zastúpené. V Cerapundží v pohorí Khasi prinášajú monzúnové dažde rocne až 11627 mm zrážok.
PÔDA V TDP
Mocnost kôry zvetrávania je velmi velká a dosahuje 20 m a viac. V dôsledku silného hydrolytického úcinku vody pri vysokých zrážkach a vysokej teplote znásobeného dobou pôsobenia dochádza k silnému zvetrávaniu. Väcšia cast primárnych minerálov bola rozložená a došlo k vylúhovaniu katiónov alkálii a alkalických zemín, ale i oxidu kremicitého. V pôde sa hromadia predovšetkým oxidy a hydroxidy Fe a Al a vytvárajú tak cervené ci žlté horizonty. K najvýraznejšej forme tohoto procesu zvaného feralytizácia dochádza pri dobrej vnútornej drenáži na bázických horninách. Tieto typy pôd majú nízky obsah zvetraných primárnych minerálov. Pri menšej drenáži a na kyslých horninách je stupen feralytizácie nižší a v pôde sa hromadí kaolinit (ílový minerál), ktorý je u výrazne feralytických pôdach v hlbších horizontoch. V dôsledku vysokých zrážok sú casté hydromorfné procesy, prejavujúce sa najcastejšie v podobe polygonálne alebo sietovito usporiadaných cervených akumulácií oxidovaného železa v svetlom íle. Týmto horizontom hovoríme laterit (plinit). Pre laterické pôdy je charakteristická velmi nízka katiónová sorpcná kapacita a nízka nasýtenost sorpcného komplexu katiónov alkálií a alkalických zemín. Biologický kolobeh látok je v týchto pôdach velmi intenzívny, ale obmedzený na niekolko centimetrov pri povrchu. I pri vysokej produkcii organických látok a ich prívodu do pôdy dochádza po celý rok k silnej mineralizácií organických látok a k nízkej kondenzácií produktov humifikácie, co je spojené s hromadením nízkomolekulárnych látok. Preto sú humusové pôdy morfologicky slabo vyjadrené. Výrazne sa humózne pôdy vyskytujú v horských polohách humidných trópov.
RASTLINSTVO V TDP
Vo vegetácii TDP prevládajú fenerofyty asi 60% až 80%. Velké množstvo tvoria epifyty a zbytok patrí chamaefytom a hemikryprofytom. Stromy tvoria asi 70% rozmanitosti a sú v tomto smere prevládajúcim elementom (rozmanitost dosahuje 40-90 druhov na 100 m2).
Rastlinstvo je v pralese budované v 3 poschodiach:
Horná vrstva dorastá do výšky 50-60 m. Casto je tvorené jednotlivými obrovskými exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50 metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená. Stromy zvlášt tejto vrstvy sú porastené lianami na kmenoch a na vetvách a listoch sú porastené epifytmi. Väcšina stromov ma stlpovitý štíhly kmen z pravidla 1m v priemere a vo vysoko položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celorocného rastu sa letokruhy nevytvárajú. U mnohých sa vytvárajú diskovité korene, presahujúce až 8m nad povrch pôdy. Stretávame sa s takými napríklad u zástupcov z celade Moraceae (morušovníkovité), Ficus, Bignoniaceae (trubacovité) Sterculiaceae, Caesalpiniaceae (sapanovité), Mimosaceae(citlivkovité), Euphorbiaceae(pryšcovité). Na bahnitých pôdach s vysoko položenou korunou sú takéto korene adaptacne výhodné. Rozdielnost mikroklimatických, zvlášt svetelných a vlahových pomerov sa odráža na charaktere listov. Horná vrstva stromov má listy celistvé, plošné nevelké, hladké a kožovité prispôsobené tak denným výkyvom vzdušnej vlhkosti. Listy dolných vrstiev sú naopak velké, tvarovo velmi rozmanité a mäkké. Postavením na vetvách a svojím povrchom sú prispôsobené rýchlemu stekaniu vody, ktorej vrstvicka na listoch bránila transpirácii. Pre zatienenú a vodou dobre zásobenú cast, je významná silná gutácia. U drevín a ostatných rastlín TDP je význacný spôsob opelovania. Uplatnuje sa chiropterogamia, ku ktorej sú kvety prispôsobené tvarom a žiarivým zafarbením od cervenej a oranžovej farby až po žltú. Silné zatienenie stromovým poschodím spôsobuje vyrovnanost klímy vo vnútri lesa. Teplota dnom a nocou kolíše iba nepatrne, zvlášt v prízemných vrstvách kde vzdušná vlhkost dosahuje až 90-100%. Nocné ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká spät a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka takže pri zemi tvorí iba 1- 0.1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho velký nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu. Nedostatok svetla a nutnost rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív vedú k rozvoju lian. Sú to dreviny s kmenmi až 20cm silnými, ktoré majú koren v pôde ale i liany epifitné, ktorých korene sa uchytávajú na kmenoch a vetvách stromov, a prenikajú do znacných výšok. Prevažne sú to rastliny nárocné na svetlo, zatienenie znášajú len vo svojich zaciatkoch. Zastúpené sú: Arecaceae(arekovité), Calamus(rotan), Caesalpiniaceae (sapanovité) rody Bauhinia a Entada, Medzi lianami sú aj také, ktoré znášajú velké zatienenie a pri epifitnom spôsobe života sú adaptované na zachytenie vody svojimi korenmi. Zástupcovia: rody Monstera, Philodendron, Vanilla. Epifity sú dalšie rastliny, ktoré sú prispôsobené tažkým svetelným podmienkam. Vyrastajú na kmenoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny cerpajú z nevelkého množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážd, alebo ju cerpajú zo vzdušnej vlhkosti vzdušnými korenmi. Zastupcovia: Orchidaceae (vstavacovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae (láckovité) Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmet). Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a potom poschodie bylinné. Zretelný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny znacne vysokého vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami. Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek tomu dominujú paprade nenárocné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z celade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich rastlinách. Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byt v jednotlivých prípadoch rôzne. Význacným rysom je velká rozmanitost druhov a v konkurencných podmienkach to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak obohacovaný živinami. Je v nom velké množstvo lian, casto visiacich nad vodným tokom. Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom kyslíka, vznikajú bažinné daždové pralesy. Tento les je ochudobnovaný o živiny nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok kyslíka sa živiny tažko rozkladajú a dostávajú sa spät do vody. Práve preto sa tu dobre darí drevinám so vzdušnými korenmi. Ked dôjde k poklesu zrážok tak vrchná cast zacne zhadzovat listy. Iba dolná vrstva ostáva vždy zelená. TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná rocná a mesacná teplota. Tým sa zmenšuje výpar a zrážky stúpajú tiež s nadmorskou výškou, takže vlhkost je trvalo blízka 100%.Vo vysokej nadmorskej výške sa vzrast stromov zmenšuje. V submontánnom stupni (od 400-1000mnm) sa vytvárajú 2 vrstvy stromového poschodia. Rozdiely medzi nimi nie sú velké. Väcšie rozdiely sú v montánnom stupni. Je tu väcšie množstvo zrážok a menší výpar, ale zlepšuje sa stav vody v pôde, lebo odteká zo svahov smerom dole. Medzi poschodiami už nie sú takmer žiadne rozdiely a stromy nepresahujú výšku 20 m. Stromy majú silný kmen a velkost listov je menšia. Liany už nie sú tak hojné a ustupujú. Epifitov naopak pribúda zvlášt papradí. V bylinnom a kerovom pásme prevládajú paprade. Pribúdajú húštiny bambusov. V polohách nad 2500m prechádzajú tropické horské lesy na hmlisté lesy. Vytvárajú sa v podmienkach kde sa tvoria oblaky, preto je tu úcast svetelne menej nárocných druhov. Paprade tu rastú a nie sú zatienené korunami stromov. Bylinné poschodie je bohato zastúpené rastlinami s vysokým vzrastom, bambusy a podobne. Z epifitov sú to paprade, machy lišajníky. V týchto výškach patrí najväcší podiel stromom s tuhými skoro tvrdými listami. Zástupcovia: Podocarpaceae, Araucariaceae, Pinaceae (borovicovité), Ericaceae.
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP
V TDP žije velmi vela živocíchov, ktoré sú viazané iba na jedno územie na zemi. Pre každé územie sú charakteristické iné živocíchy. Južná Amerika Zo živocíchov tu žije okrem hmyzu aj vela obratlovcov, ktoré majú dlhý chápavý chvost. Sú to zvlášt ploskonosé opice ako vreštan. Dalej tu žijú vacice, dikobrazy, tapíry, mravenciary, lenochody, vela netopierov a papagájov. Množstvo kvetov pomáha opelovat kolibrík, ktorý je známy svojim rýchlym letom. Nápadné sú aj velké hady a po stromoch lezúce žaby. Afrika Zo živocíchov tu žijú úzkonosé opice ako šimpanz alebo gorilla. Zaujímavé sú aj letuschopné šupinochostové vevericky. Najvlhšie a najhustejšie miesta pralesa obýva podivný druh žirafy-okapi pruhovanej. Pri brehoch rieky žije hroch. Z vtákov je najvýznamnejší papagáj šedý a zoborožci. Vela z týchto zvierat sa vyskytuje aj v pralesoch Indonézie. Juhovýchodná Ázia Zo zvierat sa tu vyskytuje velký pocet hmyzu, je tu vela hmyzožravcov, ako mravciar. Nájdeme tu aj opice makakové a gibony, vtáctvo, netopiere, tapírov, atd.
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP
V kriede asi (pred 140-65 miliónov) bolo na celej planéte teplé a vlhké podnebie. Okrem tropického pásu vznikli rozsiahle pásy mierneho podnebia, siahajúcich až do polárnych koncín obidvoch pologulí. Rastlinstvo v kriede malo velký význam kedy sa zaznamenal nástup krytosemenných rastlín. V kriede boli úplne iné podmienky na flórogenézu pretože o