Trnava Okres Trnava Rozloha 741 km2 Pocet obyvatelov 126 333 Hustota zaludnenia 170 obyv. na 1 km2 Okres Trnava sa zaraduje medzi husto osídlené okresy Slovenska. V okrese je 45 obcí. Okresným mestom je Trnava. Je 7. najväcším mestom Slovenska. Trnava je riadiace administratívne centrum, je sídlom rímskokatolíckeho arcibiskupského úradu. Okres Trnava patrí medzi najpriemyselnejšie okresy Slovenska. Celoslovenský význam má Jadrová elektráren Jaslovské Bohunice, chemický priemysel zastupuje Chemolak Smolenice. Potravinársky priemysel zastupujú hydinárske závody Hydina Cífer. V textilnom závode Zorena šijú košele a bielizen. Oblúbené pudingové prášky a škrob vyrába Dr. Oetker v Bolerázi. V okrese sú výborné podmienky pre polnohospodárstvo. Najväcšie plochy sú obsiate pšenicou, kukuricou, cukrovou repou, jacmenom, pestuje sa zelenina aj krmoviny. Darí sa tu vinicu a ovocným stromom. Z hladiska dopravy má okres velmi dobrú polohu. S mestom Trnava sa spája dialnica aj železnica. História Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riecke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku

  • 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa. Trnava bola prvým mestom na území
dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného královského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský král Belo IV. V 13. storocí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storocí, ked sa sem pred blížiacim tureckým nebezpecenstvom, v roku 1543, prestahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. V roku 1635 založil Peter Pazmán Trnavskú univerzitu. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského uceného tovarišstva. V júni 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trat z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 zacal v Trnave pôsobit Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu cinnosti Matici slovenskej, pomáhal udržiavat národné povedomie. Od roku 1996 je Trnava krajským mestom, v ktorom žije takmer 70 000 obyvatelov. Trnava v súcasnosti

Zemepisné súradnice:

Zemepisná šírka 48'23'' východnej zemepisnej šírky Zemepisná dlžka 17'36'' východnej zemepisnej dlžky Nadmorská výška: 146 m Najnižší bod 135,10 m Najvyšší bod 174,50 m Územná rozloha k. ú. Trnava 2532 m2 k. ú. Modranka 2393 m2 Trnava 4925 m2 V súcasnosti má Trnava 69 800 obyvatelov. Z toho je 35 933 žien a 33 867 mužov. Hustota zaludnenia je 976 obyvatelov na km2. Nezamestnanost Pocet v % Pocet obyvatelov Január 2001 13,3

9213

Február 2001 13,23

9138

Priemysel v Trnave Najvýznamnejšie sú strojárske závody TAZ Sipox s výrobou úžitkových automobilov, Sachs (spojky do nákladných vozidiel), ŽOS (kontajnery pre nákladnú dopravu). V Skloplaste sa vyrábajú sklené vlákna. Potravinársky priemysel zastupujú Trnavský cukrovar, Figaro, GIM (výroba sladu), Kabát (spracovanie mäsa) a cukrovinky Trité. Trnava je centrom vzdelávania. Sídli tu Trnavská univerzita, Materiálovo-technologická fakulta STU a Fakulta odborných štúdií STU. Kultúrny život obohacuje Trnavské divadlo. Cestovný ruch sa orientuje na oblast Malých Karpát (jaskyna Driny, Dobrá Voda, Ostrý Kamen). V kaštieli v Dolnej Krupej je domov hudobných umelcov a Smolenický zámok slúži Slovenskej akadémii vied. Trnava - najstaršie mesto Slovenska má zachovalé mestské jadro, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V Trnave má sídlo Západoslovenské múzeum. Známe osobnosti Anton Bernolák (1762-1813) jazykovedec a kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov. V Trnave študoval a neskôr v Trnave pôsobil. Od roku 1792 vedúca osobnost Slovenského uceného tovarišstva. Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) hudobný skladatel. V Trnave sa narodil a tiež tu žil a tvoril. Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Zaradil don 226 vlastných piesní. S jeho menom je spojená Medzinárodná spevácka sútaž, ktorá sa v Trnave uskutocnuje od roku 1972. Peter Pázmán (1570-1637) kardinál, politik. V roku 1635 založil v Trnave Trnavskú univerzitu. Bol mecénom mesta, s jeho menom sa spája výstavba niektorých svetských stavieb v Trnave. Ján Koniarek (1878-1952) slovenský sochár, ktorý od roku 1924 žil a tvoril v Trnave. Pre mesto vytvoril Pomník padlých, sochu gen. M. R. Štefánika a pomník Antona Bernoláka. Ludovít I. z Anjou (1326-1382) uhorsko-polský král, mecén mesta, ktorý sa zaslúžil o jeho rozkvet. V Trnave aj zomrel

  • 10. 9. 1382. Kultúrne pamiatky
Radnica Dnešná radnica je komplexom prinajmenej troch samostatných architektúr /vlastná radnica, barokový nárožný dom a kaplnka na nádvorí /. Pôvodne stredoveká stavba. Rok 1791 znamenal zaciatok klasicistickej prestavby. Ústredná budova radnice je upravená klasicistickým štýlom s doznievajúcimi barokovými prvkami. Radnica tak získala elegantný vzhlad , dôstojne reprezentujúci moc mesta. Divadlo Klasicistická stavba postavená v roku 1831 podla projektov architekta Grunna. Bolo prvým kamenným divadlom na Slovensku. Súsošie Najsvätejšej Trojice Barokové súsošie postavené v roku 1695. Autorom je sochár Ján Krištof Khien. Súsošie pozostáva z podstavca, skalného hrobu a stlpa s plastikou korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Bolo obnovené a znovu postavené v roku 1993. Kostol sv. Mikuláša Je trojlodová stavba bazilikálneho typu v štýle neskorej gotiky. Trnavcania ho zacali stavat okolo roku 1380. V roku 1629 bol kostol rozšírený o bocné kaplnky. V rokoch 1739-1741 bola k severnej casti pristavaná osemboká baroková kaplnka, v ktorej je umiestnený obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária. Obraz pochádza zo zaciatku 16. storocia a je kópiou obrazu Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Väcšia cast interiéru kostola je z

  • 18. storocia. V bocných kaplnkách sú náhrobníky cirkevných hodnostárov zo
stredoveku i z neskorších období. Mestská veža Renesancná stavba z roku 1574. Veža štvorcového pôdorysu v tvare masívneho hranola na nárožiach zdobená sgrafitom a ukoncená ochodzou má 8 nadzemných podlaží. Výška po ochodzu je cca 29 m, celková výška je cca 57 m. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Immacculaty. Na juhovýchodnej strane veže sú osadené slnecné hodiny. Katedrálny chrám sv. Jána Krstitela Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo cistou stavbou ranného baroka u nás. Tvoril súcast komplexu univerzitných budov. Kostol je jednolodový s rovným uzáverom svätyne. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby, v kaplnkách, po oboch stranách lode sú krížové klenby. Vzácnostou celého interiéru je hlavný mohutný drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska výzdoba interiéru kostola je dielom významných talianskych umelcov G.B. Rossa, G.Torniniho a P. Contiho. Cast stropných malieb je od viedenského maliara J.Grubera z obdobia okolo roku 1700. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, uskutocnovali sa tu aj významné teologické rozpravy, promócie.