Trencín Zaciatky osídlenia Od juhu i severu prístupnú kotlinu, a tým aj územie dnešného mesta, osídlil praveký clovek už v paleolite. V nedalekých Zamarovciach, dnešnej mestskej štvrti Trencína, odkryli v tehelni stanicu so szlétienskou industriou, pod Borinou eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, na Brezine hroby unetickej kultúry z mladšej doby bronzovej a na hradnej skale sídlisko púchovskej kultúry. Nechýbajú však ani pamiatky, najmä pohrebiská, hradištnej slovanskej kultúry - v Zamarovciach i dalších k mestu pripojených obciach. Najstarším známym názvom osady na území mesta je Laugaricio (grécke Leukaristos) v povestnom nápise vyrytom na hradnej skale, ktorý je zároven prvou epigrafickou pamiatkou mesta. Nápis vyryli na oslavu vítazstva 2. rímskej légie nad Kvádmi a dozvedáme sa z neho, že r. 179 n. l. táborilo tu 855 vojakov, ktorí si na prezimovanie volili asi plošinu Breziny, siahajúcu skalným výbežkom až k Váhu. Hrad Zaciatky kamenného hradu na vápencovom brale treba klást azda už do 11. storocia. Vyrástol na mieste staršieho slovanského hradiska z 9. st. A spociatku pozostával z obytnej veže a architektonicky cennej rotundy. Bol jedným z pocetných královských hradov strážiacich pohranicné územie Uhorska, brod cez Váh i križovatku dôležitých ciest. jeho další rozvoj podmienovala nielen výhodná strategická poloha, ale aj moc a postavenie jeho majitelov. Už koncom 12. a zaciatkom 13. st. dostal sa do rúk mocných feudálnych rodín, ktoré zacali s jeho prestavbou a rozširovaním, preto takmer všetci významnejší vlastníci zanechali na nom vizitku svojho bohatstva a dobového vkusu. Na objekt veže, postavený v ranej gotike v pol. 13. st., charakteristický množstvom portálov a okienok, nadviazala stavebná cinnost mocného oligarchu "Pána Váhu a Tatier" Matúša Cáka, ktorý dostal hrad r. 1302, prebudoval vežu a pristaval k nej tzv. Matúšov palác, k nemu neskôr pribudol Ludovítov palác. V královskom vlastníctve bol hrad aj za Žigmunda, ktorý ho daroval manželke Barbore. Nárokom pánov už starý hrad nevyhovoval, preto zac. 15. st. dali postavit v gotickom štýle nový priestrannejší palác s kaplnkou - Barborin palác. O dalšiu väcšiu prestavbu sa postaral Štefan Zápolský, ktorý získal hrad r. 1475. Dal znovu upravit staršie objekty, zaklenút ich novými klenbami, vystaval druhé predhradie a jeho manželka - dedicka hradu - dala pri starom hrade pristavit nový, tentoraz už renesancný palác. K podstatnejšej prestavbe došlo však až po poškodení hradu obliehaním a požiarom r.

  • 1526. Opravené budovy horného hradu dostali vysoké renesancné atiky s plastickými
oblúcikmi. V dalších rokoch dochádzalo viac-menej iba k opravám a korekciám, k spevnovaniu obvodových múrov a štýlovej modernizácii palácov. Koncom 16. st. sa hrad stal majetkom Illésházyovcov, dedicných trencianskych županov. Tí venovali pozornost predovšetkým dobudovaniu predhradia a posilneniu fortifikacného systému - jeho prispôsobeniu zdokonalenej dobyvacnej vojenskej technike, ale aj tak postavili na hrade tzv. sobášnu sien a mlyn. V pol. 17. st. Illésházyovci si postavili nové pohodlnejšie sídlo, kaštiel v Dubnici nad Váhom, a hrad opustili. Ešte za Thokolyho povstania sa tu úspešne bránila cisárska posádka, ale vzniknuté škody už nik neopravoval. Skazu dovršil požiar r. 1790, ktorému neodolali najmä hospodárske budovy a mladšie nadstavby a prístavby. Odvtedy zacal celý mohutný komplex ohlodávat zub casu, ktorému napodiv lepšie odolávali staršie masívnejšie stavby. Trenciansky hrad ako celok okrem historického významu slúži aj ako doklad o štýlových premenách takmer ôsmich storocí, ktoré sa síce realizovali až do detailov, ale tvorili ucelený architektonický celok. To, ako aj dobre zachované podstatné casti hradu, bolo dôvodom na prehlásenie hradu za národnú kultúrnu pamiatku už r. 1949 a na zacatie jeho konzervácie a rekonštrukcie. Konzervacné zásahy a zastrešenie hradnej veže pred r. 1914 síce spomalili rozkladný proces, ale už r. 1945 bolo ho treba staticky zabezpecit, kým sa neprikrocilo k plánovitej etapovitej rekonštrukcii. Po jej dokoncení využijú sa hradné priestory na muzeálne úcely, najmä na stále expozície feudalizmu, starého umenia, ale i na príležitostné výstavy. História mesta Pod ochrannými krídlami mocného hradu vznikla a rýchlo sa rozvíjala remeselnícko-obchodná osada spomínaná kronikármi už r. 1067 a 1091, ale najmä v zoborských listinách z r. 1111 a 1113 (Trienchen, Trencsin), kde sa okrem hradu spomínajú trhová osada a mýto na starej obchodnej ceste popod Brezinu. Z pôvodne malej trhovej osady sa casom vyvinulo významné stredoveké mesto, živé remeselnícke a obchodné stredisko Považia. Aj napriek spustošeniu r. 1321, ked ho pri obliehaní hradu vypálil král Karol Róbert, už r. 1324 dostalo prvé mestské výsady, najmä právo volit si richtára a konat výrocné trhy, a opevnilo sa múrmi. Do erbu si dalo strieborného baránka v modrom poli. Král Žigmund r. 1412 povýšil Trencín na slobodné královské mesto s právami královského Budína, neskôr dostalo mesto právo skladu a završením výsad bolo, že r. 1454 získalo právo meca. Obdobia rozkvetu a prosperity casto striedali obdobia stagnácie a úpadku. Bolo to najmä za vojen a po živelných pohromách. Mesto trpelo aj pri dobývaní hradu a napriek výsadám královského mesta casto muselo celit i svojvôli hradných pánov. Roku 1431 ho vypálili husiti, neskôr ho plienili Turci a po porážke Rákócziho vojsk zac. 18. st. opät vyhorelo. Treba však zdôraznit, že práve v nepokojných casoch - koncom 16. a pocas 17. st. - prežívalo obdobie najväcšieho rozkvetu. Malo vyše 200 remeselníckych dielní a 30 cechov, ktoré svedcia o kvitnúcich remeslách a o obchode. Z cechov treba spomenút krajcírsky, súkennícky, kožušnícky, cech cižmárov, remenárov a pod. Pocet obyvatelov vzrástol natolko, že už sa dávno nevmestili do priestoru medzi múrmi, ale usadzovali sa a budovali ulice za múrmi. Školstvo Už v minulosti mal Trencín dobre vyvinuté a vyspelé školstvo - mestskú školu azda už koncom 14. st., od 16. st. gymnázium, neskôr meštiansku školu a od r. 1919 obchodnú akadémiu. Možnosti vzdelania širokých ludových vrstiev vytvorila až vítazná socialistická revolúcia po februári 1948. Dnes má mesto okrem gymnázií celý rad SOŠ i SOU. Nachádza sa tu aj univerzita. _____________ _________

Zdroje: