Trasovanie po kultúrnych a historických pamiatkach, cestovný ruch
PRÁCA Z GEOGRAFIE CESTOVNÉHO RUCHU
TRASOVANIE: Kultúrne a historické pamiatky významných turistických stredísk Cestovná kancelária SATUR usporiada 7-dnový zájazd po kultúrnych pamiatkach významných turistických stredísk. Dátum: 10. – 16. 5. 2001 Pocet dní: 7 Plánovaný pocet úcastníkov: 40 + 2 Dopravný prostriedok: KAROSA LC 736 **** s klimatizáciou TRASA: Bratislava-Vieden-Graz-Klagenfurt-Villac h-Tarvisio-Udine-Venezia-Padova- -Bologna-Firenze-Roma-Firenze-Bologna-Pa dova-Venezia-Udine-Tarvisio- Villach-Klagenfurt-Graz-Vieden-Bratislav a
- 1. den: Bratislava - Vieden 63 km
- 2. den: Vieden - Graz 136 km
- 3. den: Venezia - Padova 20 km
- 4. den: Roma
- 5. den: Roma
- 6. den: Roma - Firenze 284 km
- 7. den: Venezia - Udine 134 km
PROGRAM
1. den: Odchod z Bratislavy 7:00 hod. Príchod do Viedne 10:00 hod. Obed v reštaurácií Hernals 13:00 – 14:00 hod. Prehliadka Hofburgu 14:30 – 17:30 hod. Ubytovanie v penzióne Mozart 18:00 hod. Vecera v penzióne 18:30 hod.
- 2. den: Ranajky 8:00 hod.
- 3. den: Príchod do Benátok 7:00 hod. Ranajky v reštaurácií Canova
- 4. den: Príchod do Ríma 6:00 hod.
- 5. den: Ranajky v hoteli Ravena 7:00 – 8:00 hod.
- 6. den: Ranajky v hoteli Ravena 7:00 – 8:00 hod.
- 7. den: Príchod do Bratislavy 7:00 hod.
VIEDEN
Vieden sa považuje nielen za jedno z najkrajších miest Európy, ale aj celého sveta. Má bohatú minulost a pokladá sa za hudobnú metropolu spojenú s takými slávnymi menami, ako sú Mozart, Haydn, Beethoven, Straus a iní. Vieden je aj dôležité priemyselné centrum krajiny a je tiež bohatá na kultúrne pamiatky. DÓM SV. ŠTEFANA (Stephansdom) Vypína sa uprostred mesta a je tiež symbolom mesta. Prvá zmienka pochádza z r.
- 1174. Je to gotická katedrála, ale niektoré jej casti sú postavené aj v románskom štýle.
HRAD HOFBURG
Hrad je bývalým sídlom habsburského panovníckeho rodu a jeho dejiny siahajú až do 13. storocia. Spociatku nevelký hrad neustálymi dostavbami rozširovali. To zaprícinilo, že netvorí jednotný komplex, ale súhrn budov najrôznejšieho štýlu. Najstaršie casti hradu sú na strane smerom k mestu. Do námestia Michaelerplatz sa obracia tzv. Michalský trakt postavený súcasne s krídlom Ríšskej kancelárie a dokoncený v r. 1889 – 1893. V jeho strede je velkolepá Michalská brána s farebným erbom, lemovaná monumentálnymi súsošiami symbolizujúcimi neobmedzenú moc Habsburgovcov. Po prejdení Michalskou bránou vstúpime do okrúhleho vestibulu zaskleného vysokou kupolou. Odtial sa môžeme dostat do cisárskych a reprezentacných miestností, zhromaždujúcich v niekolkých miestnostiach velkú kolekciu vzácneho porcelánu. Vlavo od Michalského taktu je krídlo Jazdeckej školy. Postavili ju v r. 1729 – 1735 za cisára Karola VI. Vo vnútri je velká sála, kde sa konajú predstavenia ,,španielskej jazdeckej školy“, ktoré patria k najväcším atrakciám Viedne. Tento trakt je spojený s tzv. Stallburgom. Dal ho postavit cisár Ferdinand I. r. 1558 pre svojho syna Maximiliána II. Pôvodne to bol honosný trojposchodový renesancný zámok, ale od cias cisára Karola VI. však jeho prízemie využívali ako stajnu cisárových osobných koní. Na poschodiach potom umiestnovali stále sa rozrastajúce habsburské zbierky. V case výstavby dostalo nádvorie Stallburgu bohato zdobené arkády, o ktorých sa tvrdilo, že sú najkrajšie v celom Rakúsku. Tie však pri úpravách v 18. storocí zamurovali a zostali pred zrakmi divákov ukryté až do r. 1955. Dnes je v Stallburgu umiestnená galéria moderného umenia (Neue Galerie) zhromaždujúca diela umelcov
- 19. a 20. storocia ako napr. Gogh, Monet, Degas a další.
SCHONBRUNN
Jeho dejiny siahajú až do 14. storocia. Vtedy sa toto územie spomínalo ako majetok kláštora v Klosterneuburgu a nazývalo sa Kattermûhle. V roku 1471 sa prvýkrát spomína polovnícky zámok Katterburg. Dnešné pomenovanie je z cias vlády cisára Mateja, ked tu pomenovali najstaršiu studnu zámku ako ,,Schöner Brunnen“. Pôvodný zámok v 17. storocí vyhorel, ale Habsburgovci si toto miesto natolko oblúbili, že sa rozhodli zámok znovu vybudovat. So stavbou sa zacalo r. 1695 a bola ukoncená r. 1713. V r. 1744 – 1749 však dochádza k rozsiahlej prestavbe. Od cias Márie Terézie si budova uchovala svoju podobu až do súcasnosti. Pocas rokov sa stal Schonbrunn najdôležitejším sídlom rakúskych cisárov a bol svedkom castých vzácnych návštev. Býval tu cisár Napoleón I., r. 1832 tu zomrel Napoleónov syn zvaný Orlík a r. 1918 sa tu vzdal koruny a tým aj trónu cisár Karol. Hlavná budova je 175 m dlhá a 55 m široká. Vedie k nej široká aleja (Schloßalle), od ktorej sa otvára pekný pohlad na celé cestné nádvorie, oddelené od ostatnej plochy dvoma vysokými obeliskmi a sochami. Vpravo je potom nevýrazná budova Dvorného divadla, postaveného v r. 1766 – 1767. Hala zámku je priechodná, vedie do rozlahlého parku. Vpravo je vchod do reprezentacných miestností a vlavo do zámockej kaplnky. Kaplnka bola vysvätená r.
- 1745. Mramorový hlavný oltár zdobia reliéfy Panny Márie Bolestnej. Vpravo od
ktorých spomenieme:
VOTÍVNY KOSTOL
Bol postavený v rokoch 1859 – 1879. Je to dalšia významná novogotická stavba. Kostol dal postavit cisár František I. na znak vdaky za záchranu pred atentátom. V interiéri, kde je rad pamätných tabúl, upúta pozornost hlavne prvá kaplnka vpravo od hlavného oltára s renesancným náhrobkom N. Salma. Pekný je i gotický oltár z 15. storocia v pravej lodi. DVORNÉ DIVADLO Bolo postavené v rokoch 1874 – 1888 v novorenesancnom štýle. Koncom druhej svetovej vojny divadlo tažko poškodili, ale v r. 1945 – 1955 ho úplne obnovili. Z jeho výzdoby upútajú busty slávnych spisovatelov a básnikov pod oknami hlavného priecelia. Vo vnútri sú malby G. a E. Klimovcov.
NOVÁ RADNICA
Je dominantou Radnicného námestia. Bola postavená v rokoch 1872 – 1883. Je to najvýznamnejšia novogotická stavba mesta s 97,9 m vysokou vežou zakoncenou 6 m vysokým ,,železným radnicným mužom“, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Vnútri je velkolepé schodište, na ktorého odpocívadle je pamätná tabula slávnych osobností mesta, a velká novogotická sála vyzdobená sochami. Konajú sa tu koncerty. Pred radnicou je radnicný park s mnohými modernými sochami slávnych osobností. Napríklad: Johana Straßa, Josepha Lannera, prezidenta Dr. K. Rennera, starostu a neskôr i prezidenta Th. Kornera a maliara F. Waldmüllera. V parku môžeme vidiet i tzv. Peknú studnu (Schõner Brunnen) je to najstaršia studna zámku a podla nej dostal pomenovanie i zámok. Z parku možno vyjst bránou, kde stojí tzv. Kaiserstockl – budova, ktorú dala postavit Mária Terézia pre svojho radcu a kancelára grófa Kounica. Neskôr bol sídlom ministrov zahranicia.
PARLAMENT
Postavili ho v r. 1873 – 1883. Atiku jeho budovy zdobia viac ako dve desiatky sôch. Sochárske stvárnenie tympanónu v priecelí je dielom E. Helmera a mozaika za stlporadím je od Lebiedzkiho. Sochársku výzdobu rampy doplna velkolepá Aténina studna, socha Atény, pri jej nohách sú alegorické postavy hlavných riek mocnárstva: Labe, Vltava, Inn, Dunaj.
BENÁTKY
Pôvod Benátok – V priebehu dlhodobého historického procesu, ktorý zacína prvými náznakmi úpadku Rímskej ríše, X. Regio, to je Venetia a Histria, sa stalo najviac trpiacou oblastou celého impéria. Život v kraji sa stával cím dalej tým viac neistý. Ožobracení obyvatelia boli nútení opustit svoje obydlia a hladat útulok a väcšiu istotu na ostrovoch. Mesto Benátky vzniklo na ostrovoch Rivoalto v roku 810, ked sa skupina ludí, na celo ktorých sa postavil Angelo Partecipazio, rozhodla opustit Malamocco, v tej dobe dôležité centrum, a rozhodla sa usadit na ostrovoch uprostred lagúny. Nové generácie, ktorým toto prostredie ponúkalo vhodnú pôdu na akúkolvek ludskú cinnost, vytvorili vlastnú existenciu v symbióze s prírodou a s výhodami, ktoré im táto poskytovala. Benátky – Mesto ponúka návštevníkom zbytky zrúcanín z 8.-10. storocia na ostrovoch Torcello a Murano alebo dalšie zastavané niektorými benátskymi budovami. Ide o zbytky civilizácie, ktorá v dobe Atily a Longobardov opustila pevninu a priniesla medzi vody lagúny vlastnú prastarú tradíciu benátskeho kraja. Potom je tu viditelná stopa byzantskej kultúry, viditelná na rytinách starého Dóžovho paláca, alebo v dodnes zachovaných byzantských oblúkoch, v systéme baziliky sv. Marka a niektorých kostoloch. Neskôr clovek gotiky, ked stotožnenie umenia a ekonomického rozmachu je potvrdením seba samého ako neobmedzeného pána sveta: Dóžov palác, dekorácia baziliky sv. Marka Ca`d´Oro, a všetky ostatné paláce stredných velkostí so stavebným a sochárskym dekorom cistej orientálnej idei. Clovek renesancie stotožnený v námestí sv. Marka, v Malom námestí, a v palácoch na Canal Grande, kde velkolepost a odmeranost prerušujú byzantskú rovnováhu mesta, tento clovek prekoná hranice vody a spojí sa s tradíciou románskou, ktorú už ovládol a ktorej pôsobenie vytvorilo základ kultúry. Benátky v18. storocí nevytvárajú dejiny, ale ani im nepodliehajú. Benátcan žije v ústraní, vo svojej lagúne, stretáva sa s ludmi sebe podobnými v divadle, pri hrách, na námestiach, v uliciach necháva volný priebeh revolúciám – najskôr priemyselnej, neskôr politickej. NÁMESTIE SV. MARKA Republika Serenissima (v preklade Najjasnejší) vytvárala námestie sv. Marka mnoho storocí. V 12. storocí to bol volný priestor pred bazilikou, neskôr sa stalo miestom, ktoré slúžilo k cirkevným a politickým manifestáciám. Vybudovanie súkromnej dóžovej kaplnky, to jest baziliky sv. Marka, bolo základným dôvodom vzniku námestia. Bazilika spojená na južnej strane sa stala už od zaciatku základným bodom architektúry celého námestia. Náboženská funkcia námestia sa objavuje v celej svojej dôležitosti už na priecelí baziliky, bohaté cirkevným obsahom, ktoré nielen predstavuje interiér baziliky zvonku, ale súcasne sa stáva velkým oltárom pre lud na námestí, ktorému nebol povolený vstup do chrámu, a ktorý sa mohol odtialto zúcastnit cirkevného obradu. BAZILIKA SV. MARKA V roku 832 bol zasvätený prvý kostol evanjelistovi sv. Markovi, ktorého pozostatky boli podla legendy ukradnuté v kláštore v egyptskej Alexandrii dvoma benátskymi moreplavcami a privezené do Benátok. Evanjelický symbol okrídleného leva sa stal symbolom mesta a sv. Marek jeho patrónom. Kostol nazývaný tiež Partecipazov bol znicený v roku 976, ked vzbúrený lud , aby sa pomstil Pietrovi IV. Candianovi, podpálil Dóžov palác. Jeho nástupca, Pietro Orseolo zacal rekonštrukciu o obnovovanie znicených budov. V roku 1094 bol kostol vysvätený. Kostol bol dalšie storocia nepretržite obohacovaný výzdobou, mramorovým obložením a mozaikami. Doplnujúce práce boli v 15. storocí dokoncené okázalým zakoncením listovou dekoráciou. Bazilika sv. Marka je známa taktiež svojimi mozaikami, ktoré zdobia vnútro i priecelie baziliky. Na týchto mozaikách zdobených zlatom, nájdeme výjavy so svetskou i náboženskou tématikou. Na priecelí chrámu sa taktiež nachádzajú štyri kone. O týchto konoch privezených benátcanmi z Konštantinopolu dobytého v roku 1204 behom štvrtej križiackej výpravy, nepoznáme s presnostou vôbec nic. Ani dátum ich odliatia, zliatinu kovu z ktorého sú vyrobené ani miesto ich pôvodu. Vyvolali mnoho dohadov, Grécko ci Rím, bronz ci med, 4. storocie p.n.l. alebo 2. storocie n.l. Pre Benátsky štát predstavovali tieto kone v minulých storociach vzor sily a moci. Po dobití Benátskeho štátu Napoleon nariadil tieto kone previest do Paríža. V dobe rakúskej nadvlády boli vrátené na svoje miesto, aby nadalej reprezentovali tradíciu mesta. Interiér chrámu je postavený podla starého zvyku stavby katedrál. Má pôdorys tvaru gréckeho kríža, nevelkých a nepresných rozmerov. Podlaha je z mramoru a zostavená je do mozaík. Piliere sú zo vzácneho mramoru, steny sú obložené mramorovými doskami rôznej farby, horné steny a kupola sú pokryté zlatými a sklenenými mozaikami.
DÓŽOV PALÁC
Vznikol v druhej polovici 9. storocia a Benátska republika vykladala neustále obrovské množstvo penazí na udržiavanie jeho vonkajšieho i vnútorného vzhladu, aby dôstojne reprezentoval ideál štátu. Jeho pôvodný úcel bol obranný a preto bol postavený ako hradná pevnost, neskôr v dobe byzantskej a predovšetkým v dobe gotiky získal odlahcený architektonický štýl. Súcasný vzhlad paláca predstavujú gotické tvary 14. storocia v širokých oknách, spolu so vzácnym mramorovým obložením stien zobrazujúcich blahobyt Benátskeho štátu. Dóžov palác mal niekolko presných funkcií. Na strane ku kanálu bol umiestnený dóžov apartmán, v nasledujúcich sálach sídlili rôzne benátske magistrály, ako Senát a Kolégium(Rada), palác Spravodlivosti so súdnymi sálami a väzením, v rohovom krídle smerom k Ponte della Paglia bola zbrojnica. V krídle smerom k lagúne je sála Rady Starších. Volebná miestnost je umiestnená v krídle smerom k Malému námestiu, kde sa predtým nachádzala Markova knižnica. Sály paláca sú zdobené nástennými malbami. Priecelie paláca tvoria mohutné stlpy zakoncené vzácnymi hlavicami. Na hlavných stlpoch sú zobrazené výjavy, ktoré predstavujú dôležitost paláca a štátu: symboly obchodu, vojny a mieru. Steny priecelia sú zdobené farebnými doskami z mramoru v tvare kosoštvorcov.
ZÁLIV SV. MARKA A KANÁL GRANDE
Záliv sv. Marka je tá cast lagúny, ktorá sa rozprestiera od Prístavu sv. Marka k brehu ostrova sv. Juraja. Na pravej strane naproti je ostrov Giudecca a bližšie Punta della Dogana, s ktorou je spojený Chrám Spásy. Od prístavu sv. Marka môžeme zacat našu exkurziu po Canal Grande. Pre turistov je možnost plavit sa po Canal Grande na gondolách, ktoré sú jedným zo symbolov Benátok, až k námestiu Roma. Hlavne pri západe slnka zažije turista nezabudnutelné chvíle na vodách lagúny.
RÍM A VATIKÁN
NÁMESTIE SV. PETRA
Námestie sv. Petra je majstrovským dielom Berniniho. Má tvar oválu otvoreného do ul. Via della Conciliazione a má charakterizovat otvorenú náruc Cirkvi. Hranice Vatikánskeho mestského štátu sú v otvorenej casti vyznacené inou dlažbou. Celú plochu obklopuje kolonáda s 284 stlpmi a 88 piliermi. Toto dielo, ktoré sa pokladá za skvost baroka, postavili na príkaz pápeža Alexandra VII. v roku1556-67. Monumentálnu kolonádu doplna 144 sôch svätcov. Uprostred námestia stojí egyptský obelisk pochádzajúci z Nerónových záhrad a tvrdí sa, že pri nom v r.67 ukrižovali sv. Petra. Medzi kolonádou a chrámom sv. Petra je tzv. Bronzová brána, ktorú stráži švajciarska garda. Tu sa nachádza vstup do Vatikánu, ktorý sa vždy po smrti pápeža pecatí. BAZILIKA SV. PETRA Baziliku postavil na mieste chrámu vybudovaného už za vlády cisára Konštantína. Konštantinova pätlodová bazilika postavená okolo r. 326 nad miestom, kde bol pochovaný sv. Peter, bola bohato vyzdobená mozaikami, vdaka ktorým patrila k najkrajším chrámom na svete. Pápež Július II. položil základný kamen na stavbu nového chrámu, ktorého prvým stavitelom sa stal Bramante. Neskôr stavbou poverili Raffaela. Na chráme pracovali aj slávni stavitelia ako A. da Sangallo, M. Buonarroti, Vignola, Giacomo della Porta, Maderna a Bernini. K prieceliu vystupuje široké schodište, nad ktorým sa týci vysoká fasáda, zakoncená rímsou s radom sôch apoštolov, Krista, a sv. Jána Krstitela. V interiéri nás budú zaujímat portály, ktorých je celkove pät. Úplne vpravo je zamurovaná tzv. Svätá brána, ktorú pápež otvára iba vo svätom roku, t. j. raz za 25 rokov. Druhé dvere sú bronzové, tretia brána pochádza z pôvodnej baziliky, nasledujú nové dvere a posledné sa nazývajú aj Brána smrti. Strednú , hlavnú lod nesú mohutné piliere. Pod kupolou sa nachádza velkolepý hlavný oltár. Pred oltárom sa nachádza hrob sv. Petra, kde stále horí 72 olejových lámp, pre ktoré sa olej získava z Olivovej záhrady. Dalšou zaujímavostou interiéru je Cappella Colonna s kupolou, kde sa nachádza najväcší reliéf v Európe – Stretnutie Leva Velkého s Atillom. Za hlavným oltárom sa nachádza oltár katedry. Je to bronzový trón, nad ktorým sú pápežské znaky. Chrám je bohatý na nádherné kaplnky, ako kaplnka sv. Sebastiána , kaplnka Capella Colonna , kaplnka Capella Clementina, Capella delle Presentazioni, a kaplnka s krstitelnicou. Kým opustíme baziliku sv. Petra, môžeme zostúpit do podzemných krýpt alebo vystúpit na kupolu, odkial sa otvára krásny pohlad na Rím.
VATIKÁNSKY PALÁC A VATIKÁNSKE MÚZEÁ
Druhou castou Vatikánskeho štátu, ktorá je prístupná verejnosti, je historická cast vatikánskych budov a múzeá, patriace k najväcším na svete. Múzeá založil pápež Mikuláš V. a významne ich rozšírili za pápeža Júliusa II. Za pápeža Pia V. sa tieto zbierky rozdali a znicili a obnovené boli až za pápeža Klementa XIV. Existujú tu 4 okruhy turistických prehliadok. Prvá cast je venovaná egyptskému umeniu. Velmi cenné sú Galéria búst, Galéria sôch, Siene zvierat, Sien múz, Okrúhla sála, Sály gréckeho kríža. Další priestor sa nazýva Galéria svietnikov, okruh smeruje do Galérie Profana, Galérie gobelínov a Galérie máp. Hodnotné sú Konštantínova sála, Sien šerosvitu. Súcastou tohto celku sú dalšie miestnosti – Stanze di Raffaelo, ktoré sú vyzdobené freskami. Známa je freska Aténska škola. Do dalšieho okruhu patrí šest miestností nazývaných Appartamento Borgia. Najväcším klenotom je však Sixtínska kaplnka.
SIXTÍNSKA KAPLNKA
Dal ju postavit v r. 1473-84 pápež Sixtus IV. Je vyzdobená freskami od najpoprednejších umelcov (Pinturicchio, Botticelli, Roselli, Perugio). Najväcšiu hodnotu má freska na strope, ktorú namaloval Michelangelo. Za tému si zvolil stvorenie sveta, ktorý doplnil prorokmi a Sibylami. ANJELSKÝ HRAD Táto stavba inác nazývaná aj Hadriánovo mauzóleum, pochádza z r. 135-139. Posledným cisárom, ktorého tu pochovali, bol Septimius Severus. Neskôr, ked sa stavala Auretánska hradba, stalo sa mauzóleum jeho súcastou. Premenoval ho pápež Gregor a dôvodom boli vidiny na odvrátenie moru. Pápež videl ako archanjel Gabriel zostupuje z hradieb a zasúva mec do pošvy, ako znak vyplnenia ich prosieb. Na strechu nechal pápež umiestnit sochu anjela. Anjelský hrad sa stal pevnostou, kde sa utiekali pápeži v case nebezpecenstva. V nasledujúcich rokoch ho spojili podzemnými chodbami s pápežskými palácmi.
PIAZZA VENEZIA
Centrom historického jadra je námestie Piazza Venezia obklopené historickými budovami. Dominantou je pamätník Viktora Emanuela II. z bieleho mramoru a travertínu. PANTEÓN Leží medzi ulicami Corso Vittorio Emanuele II., Piazza Colonna a Piazza Navona. Panteón, hlavná zaujímavost, jediný dodnes zachovaný rímsky chrám, v ktorom uctievali všetky rímske božstvá. Panteón založil r. 27 p.n.l. Markus Agrippa. Vnútorný priestor má dokonalú akustiku, mohutnost priestoru znásobuje jeho prázdnota, nie sú tu nijaké oltáre. Piazza Navona patrí k najkrajším rímskym námestiam. V rímskych casoch tu stál štadión, konali sa tu gladiátorské hry. V strede stojí monumentálna Fontána štyroch riek. KAPITOL Býval centrom a symbolom mesta, stál tu hrad a chrám Jupitera Kapitolského. Pôvodný chrám neskôr patril benediktínom a františkánom. Interiér delí 22 antických stlpov. V minulosti boli okolo kostola kláštorné budovy. Kapitolské námestie je vybudované podla návrhu Michelangela. V jeho strede je jazdecká socha Marka Aurélia. Nad sochou stojí palác s vežickou – Rímska radnica. Na lavej strane námestia je tzv. Palazzo Nuovo, a na pravej je Palazzo dei Conservatori. FORUM ROMANUM Forum romanum je najnavštevovanejšie miesto starovekého Ríma. Stojí na mieste, kde boli v dávnoveku mocariská odvodnené kanálom Cloaca Maxima. Najväcší rozkvet prežívalo toto miesto v 2. storocí p.n.l. Na tomto priestore sa odohrával verejný život. Vlavo od vchodu stojí Emiliova bazilika, vedla stála dalšia z budov fóra – Curia. V nej zasadal rímsky senát a rozhodoval o dianí v ríši. dominantnou stavbou je Vítazný oblúk Septimia Severa. Nedaleko od neho sa týci 8 stlpov Saturnovho chrámu. Zo stavieb na Fore Romane treba pripomenút recnícku tribúnu, stlp cisára Foku. Vedla Vítazného oblúka je tzv. Umbilicus urbis Romae – pupok Ríma, ktorý mal urcovat stred Ríma. Z dalších stavieb sú známe chrámy Dioskurov Kastora a Polluka, zvyšky Augustovho chrámu, Romulov chrám, zvyšky najväcšej stavby Fóra – Maxentiovej baziliky. KOLOSEUM V r. 70-80 ho nechal vybudovat cisár Vespazián na pamät vítazstva Rimanov nad Židmi. Dielo dokoncil syn zakladatela, cisár Titus. Pri príležitosti jeho otvorenia sa konali 100 dní hry. Koloseum tvorí ovál s rozmermi 188 x 156 metrov a hladiskom, ktoré malo 5 poschodí. Udáva sa, že pocas hier a popráv tu prišlo o život asi 400 000 ludí. Smrt stoviek muceníkov dnes pripomína kríž pred vchodom.
VIA APPIA ANTIKA
Je najslávnejšou rímskou cestou. Cestou si možno prezriet kostolík S. Cesareo in Palato, hrobku rodu Scipioneovcov, i Drusov oblúk. Viu Appiu založil v r. 312 p.n.l. cenzor Appius Claudius. Podla zákona sa mrtvi pochovávali popri hlavných cestách. Preto sa tu zacali budovat v podzemí pohrebiská – katakomby, ktorých dlžka v okolí Ríma presahuje niekolko sto kilometrov. Katakomby slúžili v case prenasledovania krestanov ako miesto bohoslužieb.
BAZILIKA SANTA MARIA MAGGIORE
Bazilika stojí južne od hlavnej železnicne stanice – Stazione Termini. K jej založeniu v roku 352 sa viaže povest, podla ktorej mal pápež Liberius sen, že uprostred leta tu napadal sneh. Vybral sa na toto miesto a zistil, že je to pravda, preto nechal na tomto pahorku vystavit kostol. V roku 867 tu pápež Hadrián II. za prítomnosti Cyrila a Metoda schválil slovanskú liturgiu. Do predsiene kostola vedie 5 vchodov, z ktorých jeden (Svätá brána) sa otvára iba vo svätom roku. KOSTOL S. PIETRO IN VINCOLI Jeho zakladatelkou bola cisárovná Eudoxia, manželka cisára Valentiniána III. Mal slúžit na uloženie relikvie – retazí, ktorými bol spútaný svätý Peter. Najväcšiu pozornost v interiéri si zasluhuje socha Mojžiša od Michelangela. Použitá literatúra
1. Automapa - Autoatlas , GKP , Praha,
2. Benátky , Vydavatelstvo Storti Edizioni , Venezia 1993
3. Benátky , vydavatelstvo Šport , Bratislava 1994
- 4. Rím a Vatikán , Dr. Jromír Sopouch ,Vydavatelstvo Šport , Bratislava 1991