Tokio POCET OBYVATELOV: 27 245 000 obyvatelov
(Spolu s Jokohamou a Kawasaki):
ROZLOHA: 1 738 km2
POLOHA:
Tokio sa nachádza na ostrove Honšú, ktorého rozloha je 230 822 km2.
PODNEBIE:
Priemerná teplota v mesiacoch: Január: 4o Máj: 19o August: 26o Október: 16o Priemerné zrážky v mesiacoch: Január: 50 mm Máj: 150 mm August: 155 mm Október: 210 mm Pocet slnecných hodín: 1960 hodín rocne Vlhkost vzduchu : 85 - 95 %
VODSTVO:
Pre Tokio sú velmi dôležité štyri nevelké rieky Sumidagawa, Aragawa, Edogawa a Tamagawa, ktoré mu dodávajú pitnú i priemyselnú vodu a potom sa vlievajú do
Tokijského zálivu. DOPRAVA:
Železnicná doprava: Rýchlodráha (Hikari) premáva medzi Tokiom a Osakou / 510 km / Monorail ( vlak na jednej kolajnici ) Cestná doprava - nie je rýchla pretože sa najmä vo vecerných hodinách tvoria zácpy. Letecká doprava: - hlavné letiská: Haneda a Narita. Spojenie s väcšinou svetových štátov.
PRIEMYSEL:
výroba elektroniky - SONY, CASIO elektrotechniky polygrafická výroba presné strojárstvo /fototechnika, optika/ chemická výroba /lahká a cistá chémia/ potravinársky priemysel
POLNOHOSPODÁRSTVO:
V Tokiu nie je polnohospodárstvo velmi rozvinuté. Živí sa ním len 1,1% obyvatelov Tokia.
NAJNAVŠTEVOVANEJŠIE MIESTA V TOKIU:
GINZA - je to ulica, ktorá vyzerá ako jeden velký obchodný dom. Vraví sa, že „kto nebol na Ginze nebol v Tokiu, kto neprešiel Ginzou nebol v Japonsku.“ PARKY - V Tokiu je 8 velkých verejných parkov Ueno - najstarší a najväcší v Tokiu, nachádzajú sa v nom staré chrámy, mauzóleum rodu Tokugawa, národné múzeum a zologická záhrada. Meidži - je pomenovaný po cisárovi, s ktorého menom sa spája vznik moderného Japonska, nachádzajú sa v nom ihriská a športové haly. Kijosumi - možno v nom obdivovat tradicnú úpravu japonskej záhrady. Džinai - botanický park s 3000 druhmi rastlín. Cisársky park - nachádza sa v starom Tokiu, je prístupný len dvakrát do roka. Jeho súcastou je aj cisársky palác. Dalšie parky: Hibija, Korakuen, Rikugien .
TRADICNÉ JAPONSKÉ REŠTAURÁCIE:
Japonská kuchyna je velmi odlišná od tej našej, a preto sú v Tokiu velmi vyhladávané japonské reštaurácie. Každá vecera v takejto reštaurácii má 10-12 chodov. Oblúbenými
japonskými jedlami sú:
suši: je to jedlo, ktoré sa pripravuje zo surových rýb, krabov, ikier, rias a chalúh, ktoré sa stlacia do valcekov s nasladenou ryžou. fugu: toto jedlo sa pripravuje z rýb z celade Tetraodontidae. Pri nesprávnom pripravení je jedlo smrtelne jedovaté !
Oblúbenými japonskými nápojmi sú:
saké: je to alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába s kvasenej ryže. Pije sa studené, mierne zohriete alebo takmer predvarené. Rozdeluje sa do niekolkých skupín: ama - kuci (jemné saké), kara - kuci (silnejšie saké), a taru - zake (najsilnejšie saké) caj: podáva sa pri dlhej cajovej ceremónii
DIVADLO NÓ
Divadlo sa vyvinulo z pôvodných rituálnych slávností. Je doprevádzané hudbou, spevom a tancom. Dnes existuje asi 250 hier. Divadlo hrajú len muži a na tvárach majú masky. Divadlo nó kladie na hercov velké nároky a vyžaduje si osobyté štúdium. Program sa skladá z dvoch hlavných hier a jednej frašky. Aj ked je divadlo velmi pôsobivé, laik asi tažko spozná zmysel hry. OBLÚBENÉ VÝLETNÉ MIESTA TOKIJCANOV:
ENŠIMA:
Je to nevelký ostrov, ktorý leží asi 80 km od Tokia Má koralové pobrežie, kde žijú rozlicné morské živocíchy. S pevninou ho spája most.
NÁRODNÝ PARK NIKKÓ
Leží v pohorí rovnakého mena. Nachádza sa v nom 22 budhistických a šintoistických chrámov, z ktorých niektoré sú vyše tisíc rokov staré. Dalej sú to 38 km dlhé aleje kryptomérií ( asi 13 000 stromov, vysokých 45 až 50 m), ktoré boli vysadené Masacunom Macudairom v roku 1625.
NÁRODNÝ PARK FUDŽI - HAKONE
Nachádza sa v nom posvätný vrch Fudžisan (3776 m). Dalším lákadlom je aj krásne prostredie a pät jazier: Jamanaka, Kawaguci, Nišinoumi, Šódži a Motosu.
PODUJATIA A SLÁVNOSTI, KTORÉ V TOKIU:
CELONÁRODNÝ ŠPORTOVÝ DEN
Koná sa každý rok 10. októbra, za prítomnosti cisára.
CELONARODNÝ TURNAJ SUMO
Koná sa každý rok na jar a jesen.
TOKIJSKÝ MEDZINÁRODNÝ VELTRH:
Koná sa každé dva roky. Patrí medzi najvýznamnejšie podujata ázijského kontinentu i celého sveta. Je rovnako významný, ako tokijský autosalón.
NÁBOŽENSTVO:
šintoizmus, budhizmus, v menšej miere aj krestanstvo a náboženské sekty (najznámejšia je sekta Óm šinrikjó)
ŠKOLSTVO:
V Tokiu je 310 materských škôl, 160 gymnázii a 50 univerzít.
EKOLOGICKÉ PROBLÉMY:
So zväcšovaním Tokia a rastom životnej úrovne sa neustále zväcšuje aj množstvo odpadu. Za den prekracuje odpad 12 000 ton odpadu, co je za rok priemerne 4 380 000 ton. Asi tretina z denného odpadu sa spaluje, zvyšok sa odváža na smetisko alebo sa sypy do mora 20 - 30 míl od pobrežia. Dalším problémom je znecistovanie ovzdušia velkým množstvom automobilov a primyselných závodov.
OSOBNOSTI KTORÉ PÔSOBILI V TOKIU:
SPISOVATELIA:
Džuniciró Tanizaki: diela: Klúc, Jemné snehové vlocky, Sanširo ... Seikici Fudžimori: diela: Watanabe Kazan, Smutná láska ... Takidži Kobajaši: diela: Kanikósen (Lovci krabov) ... atd.
MALIARI:
Masai Jošida, Kaii Higašijama, Kijoši Saitó, Kacušika Hokusai atd.
ARCHITEKTI:
Kenzó Tange: navrhol olympískeho štadióna v Tokiu ... Kendži Maekawu : autor tokijského kultúrneho centra ... atd
ZAUJÍMAVOSTI:
Tokijské metro prepraví 40- 50 miliónov cestujúcich denne. Tokio bolo 3. miestom na svete, kde bola vystavovaná Mona Líza. Tokio je sídlom 1. Medzinárodnej univerzity UNESCA. Denná spotreba vody v Tokiu je 10 000 000 m3
TOKIO
HISTÓRIA
Podla povestí na mieste dnešného Tokia vznikla asi 110 rokov pred n.l. rybárska osada Edo. Sláva Eda sa zacala až v case vladnutia feudálnej moci šogunátu. Jedným z prvých guvernátorov v Ede bol Yesugu Sadamasa. Kedže v tom case prebiehali medzi jednotlivými klanmi boj o moc poveril Sadamasa Óta Dokana, aby bránil jemu predelené územie. Dokan sa rozhodol vybudovat v Ede pevnost. Dokoncil ju 8. Apríla 1457 a tento dátum sa pokladá za den vzniku dnešného Tókia. V roku 1600 sa stal hlavným šogúnom Lejasu Tokugana. V roku 1603 prestahoval všetku svoju vládu do Eda. Tým sa zacalo slávne historické obdobie hospodárskeho a splocenského vzostupu Eda. Rastúcu prosperitu Eda nezastavila ani absolútna izolácia Japonska od ostatného sveta, ktorú vzhlásil šogún v roku 1639. Roku 1657 znicil požiar celú polovicu rýchlo sa vzmáhajúceho mesta. Asi v štyridsiatich rokoch 18, storocia sa zacínal v Ede sústredovat kultúrny a vedecký život. V roku 1868 bolo Edo premenované na Tokio a stalo sa hlavným mestom Japonska. Tokio chcelo dohnat vyspelé hlavné mestá, a tak zacalo zavádzat svetové technické novinky, modernizovat bankovníctvo, obchod, dopravu, priemysel i celý spolocnský život. Tak už v roku 1869 v Tokiu zaviedli prvé telegrafické spojenie s prístavným mestom Jokohama, roku 1871 telefón a v tom istom roku prijalo Japonsko medzinárodný poštový systém. O rok neskôr už malo Tokio plynové lampy a roku 1874 vybudovalo poulicné osvetlenie medzi Ginzou Kanasubaši. V roku 1878 vznikla tokijská burza. Rýchli rozvoj Tokia náhle prerušilo 1. septembra 1923 zemetrasenie, ktoré postihlo aj Jokohamu. Avšak 24. Marca 1930 bola rekonštrukcia Tokia dokoncená a zacali sa trojdnové oslavy dokoncenia znovuvýstavy mesta. Aj v dalších rokoch postihli Tokio prírodné katastrofy (tajfúny, zemetrasenia), ktoré však neboli také nicivé.V roku 1964 sa v Tokiu (prvý krát na ázijskom kontinente) usporiadali olympijské hry.