Thajsko
THAJSKO
Diplomacia dávnych panovníkov uchránila bývalý Siam od Európskej kolonizácie - dnes však zem zaplavujú davy turistov zo západu, ktorý objavujú jej orientálne kúzlo. Ako šperk žiariaci farbami vyžaruje Thajsko zvláštne kúzlo, ktoré ho odlišuje od ostatných zemí orientu. Je to možno tým, že ako jediná zem juhovýchodnej Ázie nebola nikdy Európskou kolóniou a jej tradícia sa nikdy nezmiešala s európskymi vplyvmi. Dokonca i slovo Thai znamená „slobodný“. Originalita zeme tkvie v thajskej kultúre, v oddanosti budhizmu a v obdive ku královskej rodine. je tiež zemou pozlátených chrámov, kolových stavieb, vlnivých klasických tancov a v neposlednom rade je preslávené i vlúdnym prijímaním cudzincov Ale Thajsko má aj druhú, menej atraktívnu tvár. Hlavné mesto Bangkok sa preslávilo ako najväcšie svetové centrum prostitúcie. Barové dievcatá z ulicky Patpong, ktoré casto sotva vyrástli z plienok, a ktoré ich rodiny predali na prostitúciu, obveselujú turistov v podnikoch, ktoré v dobe vojny vo Vietname navštevovali americkí vojaci na dovolenke. Ich rodicia volia len o málo lepšiu variantu, ked posielajú deti pracovat do tovární na erotické predmety. Celé rodiny casto obývajú malické príbytky okolo páchnucich kanálov, ktoré síce turistom môžu pripadat romantické, ale v skutocnosti sú to len špinavé diery. tiež z ekonomických dôvodov pestovalo donedávna tisíce rolníkov v odlahlých oblastiach Zlatého trojuholníka – na hraniciach Thajska, Myanmy (Barmy) a Laosu- ako hlavnú plodinu mak, z ktorého sa získava ópium. nes už Thajsko síce nepatrí k najväcším producentom heroínu ci konope, ale stále zostáva dôležitou tranzitnou zemou. Thajsko však predsa prekypuje mnohými exotickými krásami. Je to tropická zem hôr, daždových pralesov, smaragdovo zelených nížin, kanálov, ryžových polí, obrovských sôch Budhu a kilometre cistých pláží. Thajsko, hraniciace s Myanmou, Laosom, Kambodžou a Malajziou, je približne rovnako velké ako Francúzsko. V zemi žije 58,7 mil. obyvatelov, z ktorých sú najpocetnejší Thajcania, potomkovia kmenov, ktorí približne pred 1000 rokmi prišli z Cíny. V zemi žijú aj menšiny Cínanov, Malajcov a Indov, v horách kmene Miaov, Jaov a Karenov. Obyvatelia Thajska sú väcšinou budhisti, ale vyznávajú vlastnú formu budhizmu, ktorý prebral niektoré hinduistické zvyky a predstavy dalších náboženstiev. Napríklad steny budhistického chrámu môžu byt vyzdobené výjavmi zo slávneho hinduistického eposu Rámajána. V zemi je 27 000 vatov (chrámov), mnoho náboženských sviatkov a štvrt miliónu mníchov, pretože skoro všetci Thajcania trávia urcitú dobu v kláštore, rovnako ako vo vojenskej službe. Srdce zeme Bangkok, ktoré Thajcania nazývajú Krungthep- mesto anjelov, je rýchlo rastúcou metropolou s 5,8 mil. obyvatelov, preslávený nekonecnými dopravnými zápchami, ktoré ešte zhoršuje existenciu verejnej dopravy. Urcité zlepšenie situácie snád prinesie výstavba dialnice na letisko a plánovaná siet rýchlovlakov. Aj ked v moderných nákupných strediskách nahlas vyhráva západná hudba, uchováva si Bangkok atmosféru tradicného Thajska. V 300 chrámoch mesta si návštevník môže uvedomit vnútornú vyrovnanost, ktoré prináša budhistické náboženstvo. Velký palác vystavaný v roku 1782 Rámom I., symbolizuje úctu, ktorú ludia preukazujú královi Bhumibolovi (Ráma IX.) a královnej Sirikit. Kanálom, pretínajúcim mesto, a rieke Chao Phraya, na ktorej cast Bangkoku leží , vdací mesto za svoje neoficiálne meno „Benátky východu“. Mnoho kanálov však už kolo zasypaných a na ich mieste sú cesty. Pozdlž kanálov, ktoré zostali, stoja stále kolové stavby, casto ovešané rybárskymi sietami, okolo ktorých denne prechádzajú clny s nákladom ovocia a zeleniny. Thajskú prírodu charakterizuje niekolko odlišných krajinných typov. Srdcom zeme je aluviálna nížina pozdlž rieky Chao Phraya ležiacou severne od Bangkoku. Severne vo vzdialenosti 70 km od Bangkoku leží mesto Ayutthaya, bývalé hlavné mesto Siamu. Bolo kedysi stredom velkej ríše, ktorú v roku 1767 dobyli Barmcania a premenili výstavné mesto na trosky. Dnes je to síce kludné vidiecke mesto, ale zbytky niekdajšej slávy sú stále patrné. V tejto oblasti sa striedajú tri rocné obdobia- chladné, teplé a monzúnové, všetky sú však teplé. Najvyššie teploty „chladnom“ období od novembra do februára dosahujú 26 stupnov. V „teplom“ od februára do mája 36 stupnov. V monzúnovom období panuje teplo a velké vlhko- medzi májom a októbrom spadne aj 1500 mm zrážok a priemerná teplota dosahuje 32 stupnov. V centrálnej nížine je vela ryžových polí. Thajsko je piatym najväcším producentom ryže a od roku 1981 jej najväcším vývozcom. Rieku Chao Phraya pretínajú pocetné dopravné a zavlažovacie kanály, ktoré slúžia rolníkom žijúcim na jej pobreží. Na severe zeme tvoria husto zalesnené kopce radu severojužne orientovaných chrbtov, ktoré oddelujú široké ploché údolia. Najvyššou horou je 2595 m vysoký Inthanon. Podnebie je tam výrazne chladnejšie ako na juhu. Teakové drevo k vodným tokom tahajú slony a potom je splavované k pílam nižšie po vode. V údoliach sa pestujú ryža, cesnak a cibula. V dobe sviatkov zostupujú obyvatelia okolitých kopcov do správneho strediska oblasti a druhého najväcšieho mesta zeme Chiang Mai. Po väcšinu roka však horské kmene ostávajú vo svojich dedinách na zalesnených horských chrbtoch v nadmorskej výške okolo 1000m. jednotlivé kmene sa od seba líšia odevom, ktorý je alebo cierno-biely alebo cierno-modrý. prevádzkujú striedavé polnohospodárstvo- vymytie casti lesa a po dvoch ci troch rokoch tieto polícka opät opustia. Severovýchodnú, takzvanú Isanskú oblast tvorí nízka zvlnená piesocnatá plošina Khorat, ktorú pokrývajú piesocnaté segmenty. Na severe a východe ju uzatvára hranicná rieka Mekong a na západe je ohranicená nízkymi pohoriami poludníkového smeru. V suchom období od novembra do apríla je z ciest odvievaný cervený piesok a prach, ktorého je všade plno- vo vzduchu, na stromoch aj v domoch. Ludia nosia okolo hlavy a úst kockované šatky, ktoré sa podobajú na kowboyské. To je charakteristické pre oblast Isan teda Thai Lao. Smerom na juh vybieha Thajsko v úzky polostrovnú šiju Kra, miestami zúženú na 42 km, ktorého pokracovaním je Malajský polostrov. Oddeluje Thajský záliv od Andamanského mora. Povrch polostrova pokrýva rada stredohorských chrbtov. Tamojšia krajina ako vnútrozemská, tak pobrežná nížina, ktorá sa tiahne k hraniciam s Malajziou, je vdaka výdatným daždom pomerne úrodná. Je to zem kaucuku- pôvodný daždový prales bol ciastocne vyrúbaný a teraz na jeho mieste rastú kaucukové plantáže, ktoré obhospodarujú najmä malí rolníci. Krajina sa väcšinou podobá malajskej a práve tu žije malajská menšina. Malé polícka ohranicené kaucukovníkmi , produkujú aj ryžu a pocetné druhy ovocia- pomarance, grapefruity a limetky. Na juhu sa objavujú islamské mešity, zato kolové stavby sú to daleko menej pocetné než kdekolvek inde na zemi. Thajcina tu znie pevnejšie, miestny odev sarong je dlhší ako na severe a miestnou kultúrou zaujímavostou je tienové divadlo. Dnešné Thajsko Za 2. svetovej vojny sa Thajsku nepodarilo odvrátit japonskú okupáciu, a bolo dokonca prinútené vyhlásit vojnu Spojeným štátom. Tie však toto vyhlásenie vojny odmietli, pretože prehlásili, že nemôžu považovat Thajsko za nepriatela. Po vojne prijalo Thajsko prezápadný postoj a dosiahlo stabilitu aj napriek niekolkým prevratom a dlhom období vojenskej vlády. Stabilizujúcou silou bola královská rodina, ktorú rešpektovali ako vojenské, tak civilné vlády aj ked svoju absolútnu moc stratila už v roku 1932. Vojenská vláda trvala od februára 1991 do júna 1992. Thajsko pomáhalo Spojeným štátom v dobe vietnamskej vojny, poskytovalo im vojenské základne a letiská a odmenou získalo financnú pomoc. Následky vojny stále pretrvávajú. Thajsko prijalo 80 000 utecencov z Vietnamu a viac ako 100 000 z Kambodže. Tí dnes obývajú utecenecké tábory pri hraniciach. Boje v Kambodži medzi Vietnamcami a partizánskymi oddielmi Cervených Khmerov sa casto prenášali až cez Thajské hranice. Od roku 1960 rastie thajské hospodárstvo rýchlym tempom. Je založené na štyroch hlavných zložkách: ryži, kaucuku, cíne z juhu a teakovom dreve zo severných hôr. V
- 60. rokoch boli napriec krajinou vybudované dialnice , ktoré sprístupnili predtým
THAJSKO V PREHLADE
Oficiálny názov: Thajské královstvo Rozloha v km2: 514 121 Obyvatelstvo:60 003 000 Hustota zaludnenia (obyv. na km2): 116 Hlavné mesto: Bangkok Politický systém: konštitucná monarchia Mena: 1 baht = 100 satangov Náboženstvo: budhisti 95%, moslimovia 4%, krestania, hinduisti Podnebie: tropické monzúnové s daždom od mája do októbra; priemerná teplota v Bangkoku od 26 stupnov C v decembri do 30 stupnov C v apríli Využitie pôdy: polia 26%, pastviny 4%, lesy 28%, ostatné 42% Hlavné polnohosp. produkty a tažné suroviny: ryža, kaucuk, kukurica, cukrová trstina, maniok, tropické ovocie(zvlášt ananásy), banány, bavlna, káva, sója, tabak, drevo, ryby; rudy cínu, volfrámu, železa a mangánu. Hlavné hospodárske odvetvia: polnohospodárstvo, lahký priemysel, spracovanie potravín, výroba cementu, papiera, textilu a konfekcie, baníctvo a lesníctvo. Vývoz: ryža, tapioka, kaucuk, cukor, cín, volfrám, textil, kukurica, rucné výrobky. Rocný príjem na hlavu(v USD): 2 454 Nárast obyvatelov( na tis. za rok): 14 priemerná dlžka života: muži 65, ženy 73