Thajsko Thajsko (pôvodne Siam – premenované 24.6.1939) Thajské královstvo (Muang Thai – krajina slobodných) Rozloha: 514 000 km2 Pocet obyv.: 64 265 276 Hustota zaludnenia: 125,02 obyv./km2 Štátne zriadenie: konštitucná dedicná monarchia Administratívne delenie: 76 provincií Nezávislost: r.1238 – pricom Thajsko nikdy nebolo kolonizované, v r.1997 prijatá nová ústava Predstavitelia: král Ráma IX. PHUMIPHON ADUNYADET (since 9 June 1946) – v zhode s Thajskou ústavou má len reprezentatívnu funkciu, je hlavou thajských budhistov a za jeho vlády sa vystriedalo niekolko vojenských režimov. Predseda vlády: THAKSIN CHINNAWAT (since 9 February 2001) Parlament: dvojkomorový (Poslanecká snemovna – 500 miest a Senát – 200 miest) – má 4.roc.volebné obdobie Politické strany: Thajci milujú Thajcov (TRT) - 248 clenov Demokratická strana (DP) - 128 clenov Thajská ludová strana(TNP) - 41 clenov Nová strana túžby (NAP) - 36 clenov Národná strana rozvoja (NDP) - 29 clenov + 18 iní Hlavné mesto: Bangkok (Krung Thep), 5 647 800 obyv. Úradný jazyk: thajcina Mena: baht (1 baht = 100 satangov) Štátny sviatok: 5. dec. (Narodeniny krála) Rasové a národnostné zloženie: thajské národnosti – Siam, Shan, Lao (80 %), Cínania (12 %), Malajci (4 %), Khmérovia (3 %), iné (1 %) Náboženstvo: budhizmus (94,8 %), islam (4 %), krestanské (0,6 %), iné (0,6 %) Urbanizácia: 21 % Priemerná dlžka života: 69 rokov Dojcenská úmrtnost: 38 ‰ Analfabeti: 6,2 % Nezamestnanost: 5 % HDP: 2740 USD/obyv. Susediace štáty: Burma (Mjanmar) 1 800 km, Laos 1 754 km, Cambodia 803 km, Malaysia 506 km Thajcania odvodzujú svoj pôvod od ludu, ktorý sa tu pristahoval v rozmedzí rokov 200-1100 n.l. z oblasti južnej Cíny. V polovici 14.stor.bolo založené Thajské královstvo a v tomto období Thajsko vedie mnohé vojny so svojimi susedmi, Barmou, Malajziou a Kambodžou – avšak nikdy nebolo kolonizované. V r. 1782 bolo založené hlavné mesto – Bangkok. Dna 27.6.1932 úspešne prebehlo povstanie proti vláde a došlo k vyhláseniu konštitucnej monarchie. Thajsko sa stalo clenom OSN ako 55.štát v poradí 15.12.1946 a v septembri 1954 sa stalo zakladajúcim clenom paktu SEATO. Pocas vietnamskej vojny od r.1969 bolo Thajsko základnou agresie USA proti Vietnamu a v novodobých dejinách sa striedali obdobia vojenských vlád a nepokojov. Povrch: Nachádza sa na polostrove Zadná India na brehu Thajského zálivu. Juh krajiny znacne zasahuje na Malajský polostrov. Stred Thajska vyplna nížina v povodí rieky Menam (Chao Phraya), ktorej vlahu prinášajú letné monzúny. Na východe sa rozprestiera riekou Mekong ohranicená Khoratská plošina. Porastená je riedkymi lesmi a pasienkami. Na severe a severozápade sa tiahnu pohoria v severo-južnom smere (Ping). Uzatvárajú menšie panvy a kotliny. Najvyšším vrchom je Doi Inthanon (2595 m n. m.).
Podnebie:
Thajsko má tropické monzúnové podnebie. Od mája do septembra prináša JZ monzún od Indického oceánu teplý, vlhký vzduch s výdatnými zrážkami. Od októbra do februára sa mení na SV monzún, ktorý prináša zo S suchý, studený vietor. Priemerná teplota je 28° C, zrážky sa pohybujú od 1525 mm rocne na S až na 2540 mm na Malajskom polostrove. Vnútrozemie (Khoratská plošina) má okolo 1270 mm zrážok rocne. Vodstvo Najvýznamnejšie rieky: Mekong – najvýznamnejšia rieka celého regiónu. Tvorí prirodzenú hranicu medzi Thajskom a Laosom. Jej dlžka je 4184 km. Chao Phraya – najdôležitejšia rieka Thajska, pramení v severných castiach územia krajiny. Má dlžku 225 km a vlieva sa na juhu do Thajského zálivu. Preteká hlavným mestom Bangkokom a je významnou dopravou a komunikacnou tepnou. Hospodárstvo Má znacné nerastné bohatstvo (cín, zinok, med, mangán, drahé kamene), ale energetické suroviny musí dovážat. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú výroba modernej elektroniky, potravinársky a textilný priemysel. Zamestnávajú lacnú pracovnú silu. Najvýznamnejšími polnohospodárskymi plodinami sú ryža, maniok, kukurica a prevažne na export urcená juta, bavlník, kaucuk, cukrová trstina, ovocie, sezam. V hornatých castiach krajiny cast obyvatelstva žije z nelegálneho pestovania maku, výroby ópia a obchodu s drogami. Chov zvierat (byvoly, hydina, hovädzí dobytok) nie je významný. Pre rozsiahle nicenie lesov sa znížil vývoz dreva. Rybolov je dôležitý (spracovanie rakov). Cestovný ruch je význacným zdrojom príjmom pre krajinu. Velmi atraktívne sú kultúrnohistorické pamiatky, zaujímavosti prírody a zábavné strediská.