Tatry - aktuálna problematika cestovného ruchu Úvod Tam, kdesi v srdci Európy, vykúka hnedý fliacik v štáte s názvom Slovensko. Sú to Vysoké Tatry, ktoré patria k jeho hlavným reprezentantom – hovorí o tom aj národná hymna. Vysoké Tatry sú jedinecným pohorím, ktoré sa svojou výškou zapísalo k velhorám, no nie je tajomstvom, že ukoncuje zoznam týchto svetových pohorí – patrí medzi najmenšie. Práve tento fakt pritahuje každorocne mnoho návštevníkov, športovcov, pacientov domácich aj zahranicných. Celá oblast Vysokých Tatier je vyhlásená za národný park – TANAP. Práve tu sa nachádza vela endemitov typických pre tento celok. Tatry už oddávna pútali pozornost ludí, ktorí sa s touto krásou postretli. Tento neustále pátrajúci princíp, bažiaci po stále nových dobrodružstvách pretrváva dodnes, avšak v inom „väcšom“ pocte. Dalo by sa povedat, že Vysoké Tatry sú najnavštevovanejšou oblastou Slovenska. Tu sa zhromažduje cestovný ruch, na ktorom je postavené celé mesto Vysoké Tatry, ktoré zahrna celú tatranskú a podtatranskú oblast (15 osád). S neustále sa zvyšujúcimi nárokmi na cestovný ruch, stúpa aj potreba ochrany národného parku. V tejto práci som sa snažila nacrtnút predpoklady cestovného ruchu a s ním súvisiacej ochrany, ktorá by mala byt výstrahou práve pre Slovákov. Táto práca by mohla byt návodom, ako a preco sa vhodne správat v tatranskej oblasti a mohla by viest turistov k pochopeniu pravidiel v Tatrách. -2-
1. Metodika
Úlohou práce je nacrtnút problematiku cestovného ruchu v Tatrách, ako aj podat možnosti jej riešenia. V tejto práci spracuvávam informácie z dostupnej literatúry, z internetu a tiež aj informácie, ktoré mi poskytla inštitúcia Združenia cestovného ruchu v Starom Smokovci. Postretla som sa s mnohými prekážkami pri písaní tejto práce. Hlavný problém som mala s kapitolou o návštevnosti, kedže ešte neboli vypracované najnovšie štatistiky a sezónne uzávery. Dalším problémom bolo vykreslenie technickej základne vo Vysokých Tatrách. Tu som vychádzala zo zdrojov na internete, avšak údaje sa líšili, preto som vyberala tie zariadenia, ktoré sa vyskytovali najcastejšie. V casti, kde vymedzujem územie som sa zamerala na vymedzenie oblasti v rámci Slovenska, kedže vela ludí nemá ponatie o polohe tohto vysokohorského pásma. Dalej skúmam prírodné predpoklady pre cestovný ruch. V kapitole „5 – Ochrana prírody“ píšem o TANAP-e a jeho aktivitách, kde som pridala aj zoznam ohrozených zvierat a rastlín. S ochranou územia súvisia aj urcité pravidlá - nebude tu chýbat návštevný poriadok. Tak ako aj príroda, ciže prírodné podmienky majú vplyv na cestovný ruch, tak aj socioekonomické podmienky. Stupen návštevnosti je urcovaný aj technickou vybavenostou. Snažila som sa opísat technické zariadenia, navštevované turistami. O aktivitách je samostatná kapitola, kde som ich podla potrieb rozlíšila na športové a kultúrne. Kapitolu, zameranú na problematiku cestovného ruchu som rozobrala do detailov, lebo je to hlavná téma tejto práce. -3- Hovorím tam o negatívnych vplyvoch na prírodu, ako aj o samotnom probléme pre danú krajinný zložku. V tejto kapitole sa snažím navrhnút možnosti riešenia. Podávam tu svoje myšlienky, takže je možné, že so mnou nemusia všetci súhlasit. V poslednej kapitole som si vyskúšala naplánovat urcitý druh túry podla požiadavky zahranicného turistu. Túry som vyberala aj podla mojich zážitkov a aj podla odporúcaní známych. Pri opise turistickej trasy na Východnú Vysokú som vychádzala hlavne zo svojich skúseností – vložila som tu aj fotky, ktoré som urobila pri výstupe na tento konciar. V práci používam hlavne rucne kreslené mapy, ciže môže tu dôjst ku skresleniu. Celkový môj pohlad na zdroje je: internetové stránky a pubikácie sú plné, aktuálnych informácii. Nikto sa však samostatne nevenoval problematike cestovného ruchu a prícinách jej vzniku. -4-
2. Vymedzenie územia.
Tatry predstavujú najsevernejšiu a zároven najvyššiu cast dlhého karpatského oblúka. Je to krajinný celok vysokohorského typu vo Fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Po celom východnom a južnom obvode ho ohranicuje Podtatranská kotlina, na západe Chocské vrchy, na severe Podtatranská brázda a hranica s Polskom. Z celkovej rozlohy Tatier (viac ako 700 km2) patrí k Slovensku 550 km2. Tatry sú vyše 55 km dlhé a vyše 17 km široké. Elipsovitého tvaru pretiahnuté v západno-východnom smere. Hlavný hreben má dlžku 78 km (na západe od Hutianskeho sedla po Kobylí vrch v Belianskych Tatrách). Celé územie Tatier zaberá plochu 786 km2. Tatry cleníme na Západné a Východné. Západné Tatry delíme na 6 geomorfologických skupín (Osobitá, Sivý vrch, Roháce, Liptovské hole, Cervené vrchy a Liptovské kopy). Východné Tatry sa skladajú z dvoch skupín (Vysoké a Belianske Tatry). Najvyššou a najznámejšou castou tohto horstva sú Vysoké Tatry s najvyšším vrcholom – Gerlachovským štítom, ktorý sa vypína do výšky 2655 m. Je to jediné horstvo alpského charakteru na Slovensku. Rozkladajú sa na pomerne malom území, svojím hrebenom dlhým len 26 km a 32 dolinami patria k najmenším velhorám sveta. Hlavný hreben Vysokých Tatier sa tahá od Laliového sedla (1947 m) na západe, po Kopské sedlo (1749 m) na východe. Jeho najzápadnejším vrcholom je Svinica (2300 m), posledným vrcholom na východe je Jahnací štít. Hlavný hreben má smerom na juh tvar vypuklého oblúka. Hlavný hreben takmer vôbec neklesá pod výšku 2000 m.n.m. Kulminuje Ladovým štítom (2627 m). Väcšina konciarov na hlavnom hrebeni dosahuje výšku 2400 až 2500 metrov. -5- Z hlavného hrebena Vysokých Tatier vybiehajú bocné rázsochy. Na juh smeruje pät hlavných rázsoch. Od západu na východ sú to rázsochy Krivána (2494 m), Koncistej (2535 m), Gerlachovského štítu (2655 m) Slavkovského štítu (2452 m) a Lomnického štítu (2632 m). Protipólom hrebenov sú tatranské doliny. Na južnej strane sú najväcšie: Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Velká studená dolina a Dolina (kežmarskej) Bielej vody. -6-
Vymedzenie oblasti na Slovensku:
(Mapa. c. 1) Mierka: 1:2 200 000 Zdroj: <a href="http://www.vysoke-tatry.sk">www.vysoke-tatry.sk</a> -7-
Pohlad na Vysoké Tatry:
(Mapa. c. 2) Mierka: 1:200 000 Zdroj: mapy.atlas.sk -8-
3. Prírodné podmienky
3.1. Geologická stavba a reliéf. Vysoké Tatry sú pohorím s charakteristickou asymetrickou stavbou. Je to zvýraznené okrem iného aj rozmiestnením tatranských štítov na rázsochách južných svahov. Štíty a rázsochy sa striedajú s hlbokými dolinami (trógmi) ladovcového pôvodu. Na geologickej stavbe územia Vysokých Tatier sa zúcastnujú horniny krištalinika, mezozoika, paleogónu a kvartéru. Kryštalinikum zastupujú kryštalické bridlice, migmatity, ale hlavne granitoidy, ktoré tvoria podstatnú cast územia Vysokých Tatier. Ich vek bol stanovený na 226 miliónov rokov. Najrozšírenejšiou formou granitoidov sú granidiority až žuly s prejavmi metamorfózy, dalej kremité diority a mylonity, ktoré vytvárajú rozsiahle mylonitové zóny v oblasti Krivána, Lomnického štítu a Ganku. Vnútorné geomorfologické sily spôsobili vyzdvihnutie územia dnešných Tatier tak vysoko, že sa v dobách ladových ocitli nad snežnou ciarou. Vznikli dolinové ladovce (len v dnešnej slovenskej casti bolo zaladnených 33 dolín), ktoré vtlacili dolinám charakteristický priecny profil v tvare písmena „U“ (na rozdiel od predchádzajúceho profilu v tvare písmena „V“ – z obdobia, ked pretekali dolinami len potoky a riecky). Dnes, takmer desattisíc rokov po ústupe ladovcov, jediným výraznejším prejavom zmien ladovcového reliéfu je postupné zasypávanie dolín kamennou sutinou. Vonkajšie geomorfologické sily, tecúca voda, zmeny teplôt, mrazy a vetry spôsobujú zvetrávanie skál, coho dôsledkom sú uvolnené kamienky, kamene aj obrovské bloky. Tie sa kotúlajú do nižších polôh a podla charakteru vytvárajú sutinové kužele alebo hromady netriedených skál, zlomiská. -9- Pod zlomiskami a sutinovými kuželmi sa najmä vo vyšších partiách dolín strácajú aj vzácne zvyšky po ústupe ladovcov – tatranské plesá. 3.2. Klíma. Vysoké Tatry sú viac-menej v strede európskeho kontinentu. Oblast Tatier sa nachádza v území, ležiacom približne uprostred medzi Severným a Stredozemným morom a vyznacuje sa znacným stupnom kontinentality, ktorá sa prejavuje podstatným rozdielom teploty medzi zimou a letom. Z klimatického hladiska zaradujeme celé územie Vysokých Tatier do oblasti „chladnej“, na rozdiel od Podtatranskej kotliny, ktorá patrí do oblasti „vlhkej“. V Tatrách sa silne uplatnuje clenitost povrchu a stúpanie nadmorskej výšky v zmenách klimatických charakteristík od úpätia k vrcholovým castiam pohoria. V zimnom období je priemerná teplota vzduchu v pásme tatranských osád okolo –5°C až –6°C: vo vyšších polohách je priemerná teplota zimného obdobia okolo –10°C (Tab. c. 1). Pri pokojnom pocasí sa však casto vyskytuje iné, velmi zaujímavé teplotné rozdelenie. Nazývame ho obráteným alebo inverzným teplotným zvrstvením. Vtedy studený (tažký) vzduch steká do dolín a do podhorských kotlín, teplý vzduch vystupuje vyššie, takže s rastom nadmorskej výšky sa teplota vzduchu zvyšuje. V takýchto obdobiach je napríklad na Štrbskom Plese alebo v Starom Smokovci teplota vzduchu až o 10°C vyššia ako v Liptovskej a Spišskej kotline. Takéto obrátené vrstvenie teplôt sa prejavuje až do výšok okolo 1800 m. Na rozhraní medzi velmi studeným vzduchom kotlín a teplým vzduchom nad úbociami sa vytvára hmla alebo nízka oblacnost, nad horami je slnecná, bezoblacná obloha. -10- Takéto pocasie sa udrží casto po celé dni, takže vyššie polohy Tatier majú pomerne najviac jasných dní práve v zimnom období. Pri porovnaní s letom je zima v Tatrách pomerne chudobná na zrážky. Prvý sneh napadne vo výškach okolo 1000 m obycajne zaciatkom novembra, posledné sneženie sa tu vyskytuje priemerne okolo 20. apríla. Súvislá snehová pokrývka s hrúbkou nad 20 cm sa udrží vo výškach okolo 1000 m, dva mesiace na južnej strane pohoria a tri mesiace na severnej strane pohoria. Priemerné mesacné teploty vzduchu vo vybraných tatranských strediskách: (Tab. c. 1) StrediskoTeplota v °C StarýSmokovec TatranskáLomnica ŠtrbskéPleso LomnickýŠtít Január -5,6 -5,7 -6,0 -11,6 Február -4,4 -4,1 -5,4 -11,5 Marec -1,0 -0,4 -2,5 -9,5 Apríl +4,1 +5,0 +2,2 -5,8 Máj +9,4 +10,4 +7,4 -0,8 Jún +12,6 +13,6 +10,7 +2,3 Júl +14,4 +15,4 +12,7 +4,2 August +13,3 +14,8 +13,3 +4,0 September +10,3 +11,2 +9,1 +1,4 Október +5,3 +5,9 +4,2 -2,0 November +0,5 +0,8 -0,4 -6,2 December -2,8 -2,8 -3,6 -9,3 Rocný priemer +4,7 +5,3 +3,4 -3,7 Zdroj: <a href="http://www.tanap.sk">www.tanap.sk</a>
-11-
3.3. Vodstvo. Hydrologicky patria Tatry západnou castou k povodiu Váhu a úmoriu Cierneho mora, východnou k povodiu Popradu, resp. Dunajca a úmoriu Baltického mora. Charakteristickým znakom je odstredivost povrchového odtoku do ústrednej hrebenovej casti k okolitým depresiám. Z pohoria vytekajú pocetné vodnaté bystriny a predstavujú jeden z najbohatších vodných zdrojov so stálou reprodukciou. Z horských bystrín je najvýznamnejšia Belá, odvádzajúca vodu zo šiestich dolín (Kôprovej, Tichej, Kamenistej, Bystrej, Rackovej a Jamnickej) do Váhu, na západe Oranica a Studený potok, ktoré vtekajú do Oravy. Do Popradu odvádza vodu Mlynica, Studený potok a Kežmarská Biela voda, do Dunajca Javorinka a Biela voda (Bialka). Priemerná hustota riecnej siete je 1 km vodného toku na 1 km2 plochy. Ak si teda predstavíme všetky toky Vysokých Tatier spojené do jednej rieky bola by dlhá 1200 km. Voda vo všetkých troch skupenstvách mala rozhodujúci význam pri formovaní Tatier, ale rovnako výrazne ovplyvnuje aj terajšiu podobu. Ako sa menia rocné obdobia, mení sa i scenéria Tatier. Cyklus sa opakuje a preto je tatranská scenéria zakaždým iná, neopakovatelná, ba pod vplyvom atmosferických cinitelov sa casto mení z hodiny na hodinu. V Tatrách sa síce nezachovali ladovce, tento hlavný modulacný cinitel pohoria z dávnych cias, no zostali v nich velmi výrazné a krásne pamätníky tejto cinnosti – jazerá. Jazerá sa najcastejšie vyskytujú v ladovcových kotloch (karoch) alebo v zníženinách zahradených ladovcovými nánosmi (morénami). -12- Na našej strane Vysokých Tatier je okolo 100 plies a úhrnou plochou asi 3 km2 s celkovým obsahom asi 10 mil. m3 vody (Tab. c. 2). Prevažná väcšina plies leží v pásme kosodreviny a vysokohorských lúk, len menej plies nachádzame v pásme lesov. Podla spôsobu ako vznikali, máme vo Vysokých Tatrách krasové a morénové plesá, ale aj zmiešaného typu. Voda v plesách má menlivú farbu závislú od okolia (obloha, skaly, lesy), od zloženia dna (piesok, štrk, balvany, rašelina, íl) a od druhu i množstva
rozpustených minerálií. Prehlad najväcších plies:
(Tab. c. 2)
Názov plesa: Rozloha v ha:
Velké Hincovo pleso 20,08 Štrbské pleso 19,76 Nižné Temnosmrecianske pleso 12,00 Vyšné Bielovodské Žabie pleso 9,56 Popradské pleso 6,88 Vyšné Temnosmrecianske pleso 5,55 Nižné Terianske pleso 5,47 Vyšné Wahlenbergovo pleso 5,18 Krivánske Zelené pleso 5,16 Nižné Bielovodské Žabie pleso 4,65 Zdroj: Tatry s Markízou Po ústupe ladovcov z tatranských dolín sa odhalili vysoké skalné stupne, po ktorých steká viacero vodopádov (Tab. c. 3).
-13-
Najvyššie vodopády:
(Tab. c. 3)
Názov vodopádu: Názov potoka: Jednotlivé stupne:
Kmetov vodopád Nefcerský potok 80 m Vajanského vodopád Temnosmrecianský potok 30 m Vodopád Skok Mlynický potok 25 m Vodopády Studeného potoka Studený potok 22 m Obrovský vodopád Studený potok 20 m Rohácsky vodopád potok v Spálenej doline 18 m Dlhý vodopád Studený potok 16 m Hviezdoslavov vodopád Biela voda 15 m Velický vodopád Velický potok 15 m Ceský vodopád Ceský potok v Ceskej doline 12 m Zdroj: Tatry s Markízou 3.4. Rastlinstvo Rastlinstvo Vysokých Tatier má všeobecne vysokohorský charakter a je castou biologického spolocenstva, ktoré je zvláštnostou v celej strednej Európe. Na jeho vytvorení sa podielala okrem vývojových momentov hlavne excentrická geografická poloha v rámci európskych a ázijských vysokých pohorí. Podla celkového vzhladu zaclenujeme rastlinstvo Tatier do nasledovných vegetacných stupnov:
-14-
· I. stupen submontánny (600 – 900 m.n.m.) Spodnú hranicu Tatier tvorí pásmo polnohospodárskych kultúr. · II. stupen montánny (900 – 1500 m.n.m.) Hlavným rastlinným druhom je tu smrek. Ojedinele sa tu vyskytujú ešte smrekovce, borovice, vo vyšších polohách brezy, jarabiny a niektoré druhy vrb. Podrast smrekových lesov je jednotvárny. Prevažujú v nich drobné krícky cucoriedok a brusníc. Toto podhorie Tatier je jedinecné svojou nádherou a tichom, skutocný raj pre milovníkov pekných scenérií. · III. stupen subalpínsky (1500 – 1800 m.n.m). Súvislý les sa postupne mení v jednotlivé skupinky stromov a v jednotlivé stromy. Posledné stromy, ktoré sa dvíhajú ponad kosodrevinu nemajú konáre na strane vystavenej prevládajúcemu smeru vetra. Stromy s takou jednostranne vyvinutou korunou nazývame „zastavovitými“. V pásme kosodreviny rastú ešte ojedinele brezy, jarabiny a vrby. · IV. stupen alpínsky (1800 – 2300 m.n.m.). Prevládajú vysokohorské lúky alebo väcšie trávniky. Kde-tu ešte nájdeme drobný krík kosodreviny, ozdobujúci trávnik posiaty kvetmi nádherných farieb. V tomto pásme je kvetena obohatená o množstvo vápnomilných rastlín, medzi ktoré patrí v prvom rade najvýznamnejší vysokohorský kvet a symbol Vysokých Tatier – plesnivec alpínsky.
-15-
· V. stupen subniválný (2300 – 2655 m.n.m.). Sú tu len drobné trávnicky a skupinky rastlín. Tento stupen je stupen pod pásmom vecného snehu charakteristický kamenitým terénom. Velká väcšina dnešnej tatranskej kveteny vznikla mimo územia Tatier, najmä v európskych pohoriach a k nám sa dostala v rôznych obdobiach pleistocénu (napr. horec bodkovaný, lomikamen sivý). Niektoré druhy sa k nám dostali zo Severnej Ameriky cez arktickú alebo subarktickú oblast (iskerník alpínský). Najvzácnejšie z tatranskej flóry sú dnes endemity, t.j. rastliny, ktoré sa vyskytujú v pôvodnej forme na malom území a vytvorili si takú systematickú hodnotu a vzhlad, v akej sa na inom mieste zemského povrchu už nevyskytujú. Medzi najznámejšie tatranské endemity patrí ocianka bezostová, ostropysk karpatský a klincek vcasný. Machy a lišajníky, ktoré sa vyskytujú len v alpínskom a subniválnom stupni sú vynikajúcimi indikátormi znecistenia ovzdušia, lebo koncentrujú vo svojich pletivách tažké kovy v množstvách, ktoré prestihujú koncentráciu v pletivách cievnatých rastlín. Ich hojný výskyt je dôkazom toho, že klíma Vysokých Tatier je na stredoeurópske pomery stále málo znecistená. 3.5. Živocíšstvo Na území Tatier je druhové rozloženie živocíchov podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetacnými pomermi a cinnostou cloveka. Hoci pôvodné živocíšstvo je hodne redukované (zmizol napr. sob, los, zubor) na území Vysokých Tatier sa vyskytujú
-16-
všetky druhy zveri, ktoré majú domov v horách nášho zemepisného pásma, ako aj vzácne zvieratá, typické pre velhory. Vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Typickými obyvatelmi tatranských lesov sú srnec a jelen hôrny, s ktorými sa turista casto stretne. Zriedkavejší je diviak a celkom výnimocným zážitkom je uvidiet medveda hnedého, ktorého žije na území Tatier asi 22 kusov. V lesoch a kosodrevine sa túla rys ostrovid a obcas sa vyskytuje i vlk privandrovalec z iných horstiev Karpát. Pre výstrahu turistom treba spomenút, že na slnecných stránach Tatier sa v lete objavuje vretenica obycajná, ale strach z nej netreba prehánat. Z velkého množstva rozlicných druhov vtáctva, ktoré oživuje prírodu až po samotné štíty vrcholcov, je popri ciernom bocianovi najvzácnejší orol skalný, ktorého zostalo len 4-5 párov. Typickou pre oblast lesného pásma je spomedzi mnohých hlavne oriešnica perlová, v skalných terénoch sa hojne vyskytuje murárik cervenokrídly, ktorého trepotavý let pripomína motýla. K žijúcim pozostatkom ladovej doby pocítame 2 praobyvatelov Vysokých Tatier, vzácnych a zaujímavých zástupcov vysokohorského živocíšstva – kamzík vrcholovský tatranský a svišt vrcholovský tatranský. Kamzík (asi 300 ks) je horská antilopa z celade dutorohých, žije v criedach v subalpínskom a alpínskom pásme a ani v tuhých zimách neschádza do lesného pásma. V mnohých dolinách žije kamzík v blízkosti znackovaných chodníkov a zvykol si už na prítomnost turistov, stratil svoju obvyklú plachost. Svišt (asi 900 ks) je hlodavec velkosti zajaca, žije v kolóniách, obýva v zemi vyhrabané nory, kde prespáva zimu od októbra do marca. Ozýva sa prenikavým hvizdom. -17- Vodná ríša má tiež svoje endemity a glaciálne relikty – najznámejšia je žabronôžka arktická. V niektorých tatranských plesách (Štrbské a Nové Štrbské pleso) boli pstruhy nasadené, no v Popradskom plese je ich pôvod s velkou pravdepodobnostou prirodzený. Toto je prakticky najvyššia hranica zarybnenia tatranských vôd. -18-
4. Ochrana prírody – TANAP.
Zachovanie mimoriadne pekných scenérií Vysokých Tatier, ako aj ich prirodzených hodnôt, vyžadovalo dôslednú starostlivost a ochranu. Preto už vtedajšia Slovenská národná rada schválila koncom roka 1948 zákon c. 11 o Tatranskom národnom parku. Zákon nadobudol platnost v roku 1949. Tatranský národný park – TANAP sa tak stal 1. pohranicným národným parkom v Európe. O 5 rokov neskôr totiž aj polskú cast Vysokých Tatier vyhlásili na národný park. TANAP je najvýznamnejším národným parkom v Slovenskej republike, ako aj najvýznamnejšou prírodnou rezerváciou. Tvoria ho Vysoké a Belianske Tatry, cast Západných Tatier (Liptovské kopy vrátane Tichej dolina a jej pohranicného hrebena po dolinu Hlina), v podtatranskej kotline je územie národného parku vymedzené dolnou hranicou lesa. Rozloha TANAP-u je 510 km2. S ohladom na vzájomné ekologické vztahy medzi územím národného parku, podhorím a Západnými Tatrami bolo uzákonené aj ochranárske územie TANAP-u. Tvoria ho Západné Tatry a podhorie Vysokých Tatier, ohranicené riekami Belá, Váh – Biely Váh, Poprad po Spišskú Belu. Rozloha ochranárskeho územia TANAP-u je tak 200 km2, v ktorom sú ešte vyclenené štátne prírodné rezervácie – miesta s velmi cennými prírodnými hodnotami, alebo miesta nutné pre zachovanie priestorov pre vzácne druhy. Pre informáciu uvádzam živocíchy a rastliny, ktoré sú zákonom chránené, ako aj ich
terajší pocet:
-19-
Živocíchy zákonom chránené:
· Kamzík vrcholovský tatranský (ich pocet sa pohybuje okolo 490 ks) · Svišt vrcholovský tatranský (ich pocet sa pohybuje okolo 900 ks) · Medved hnedý (ich pocet sa pohybuje okolo 49 ks) · Vlk obycajný (ich pocet sa pohybuje okolo 42 ks) · Rys ostrovid (ich pocet sa pohybuje okolo 50 ks) · Hluchán obycajný (ich pocet sa pohybuje okolo 178 ks) · Jariabok hôrny (ich pocet sa pohybuje okolo 425 ks) · Orol skalný (je ich 19 ks)
Rastliny zákonom chránené:
· Horcokvet Clusiov · Plesnivec alpínsky · Kamzicník chlpatý · Straconôžka tatranská · Horec bodkovaný · Zvoncek alpínsky · Horec jarný · Borovica limbová TANAP poskytuje okrem ochrany prírodného prostredia a prírody vôbec aj priaznivé podmienky na liecenie, šport, rekreáciu a výskum (najvyššie osídlené miesto – Lomnický štít – meteorologická stanica). V národnom parku je okolo 350 km turistických znackovaných chodníkov, v zime sú k dispozícií viaceré lyžiarske svahy a trate. Taktiež z ochranárskych dôvodov platí v Tatrách sezónne uzatvorenie
-20-
vysokohorského pásma a to od 1.11. do 30.6. Horolezci môžu podnikat túry na všetky vyznacené hrebene a štíty, zriadujú sa pre nich osobitné vysokohorské táboriská. Avšak všetko má svoje pravidlá. Tak isto návštevníci národného parku sú povinní správat sa podla zásad, ktoré vydala Správa TANAP-u ako záväzný návštevný poriadok.
Jeho skrátená forma znie takto:
- 1. Návštevníci sa môžu pohybovat len po oznacených chodníkoch, verejných
- 2. Celé prírodné prostredie na území TANAP-u je chránené. Zakazuje sa olamovat
- 3. Vjazd motorovými dopravnými prostriedkami mimo verejných komunikácií je
- 4. Táborit a parkovat možno len na vyhradených miestach. Prenocovanie v prírode ako
- 5. Znecistenie terénu a vôd, kúpanie v plesách, zakladanie ohna a rušenie ticha je
- 6. Na území TANAP-u sa môžu venovat horolezectvu len organizovaní horolezci.
- 7. Premiestnovanie prírodného materiálu, budovanie skalných mužíkov a ohnísk i
8. Lyžovat možno iba na vyznacených svahoch a tratiach.
- 9. Pokyny strážcov TANAP-u, Horskej služby i lesnej stráže sú pre návštevníkov
10. Porušenie návštevného poriadku je trestné.
-21-
5. Socioekonomické podmienky.
5.1. Sídla Mesto Vysoké Tatry tvorí 15 tatranských osád, ktoré vznikali postupne prenikaním cloveka z podhoria do hôr, ale aj rozvojom klimatickej liecby a cestovného ruchu. Mesto si postupne vyprofilovalo svoje základné funkcie – liecebnú, športovú, rekreacnú a bývanie, to všetko v symbióze s tvorbou a ochranou životného prostredia. Mesto Vysoké Tatry: Podbanské Štrbské Pleso Vyšné Hágy Nová Polianka Tatranská Polianka Tatranské Zruby Nový Smokovec Starý Smokovec Horný Smokovec Dolný Smokovec Tatranská Lesná Tatranská Lomnica Tatranské Matliare Kežmarské Žlaby Tatranská Kotlina Každá má svoje osobitné caro a prednosti a je východiskom do urcitej casti Tatier. -22-
Mesto Vysoké Tatry:
(Mapa c. 3) Mierka: 1:150 000 Zdroj: <a href="http://www.vysoke-tatry.sk">www.vysoke-tatry.sk</a>
-23-
5.2. Doprava Bohatá história, ktorú majú dopravné zariadenia vo Vysokých Tatrách súvisí jednoznacne s vysokou túžbou ludí priblížit sa k vzdialeným horám, ktoré ich stále viac a viac pritahujú. A/ Letecky Letisko Poprad – Tatry je jedným z najvyššie položených letísk v Európe – leží vo výške 718 m.n.m. – vyššie ako napr. rakúsky Innsbruck. Je bránou do štyroch národných parkov, do historických miest a osád Spiša a Liptova, ako aj do stredísk zimných športov a letnej turistiky vo Vysokých a Nízkych Tatrách, na Spiši a Orave. B/ Lanovkou Tatranské lanové dráhy, ktoré sú súcastou ŽSR spravujú v regióne Vysokých Tatier 3 lanové dráhy. Ide od pozemnú lanovú dráhu v úseku Starý Smokovec – Hrebienok, kabínkovú lanovú dráhu v úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a vysutú lanovú dráhu v I. úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso cez medzistanicu Štart a v II. úseku Skalnaté pleso – Lomnický štít. C/ Autom Motorovými vozidlami je prístup do oblasti Vysokých Tatier prakticky zo všetkých svetových strán. -24- 5.3. Hospodárske aktivity Hospodárstvo Vysokých Tatier je orientované na cestovný ruch, za co vdací svojej strategickej polohe a množstvu atrakcií, ktorými sú Vysoké Tatry známe vo svete. Z vecného hladiska tvorí materiálno-technickú základnu súbor ubytovacích, stravovacích, dopravných, športovo-rekreacných, liecebných, obchodných a iných zariadení, ktoré sa budujú v strediskách cestovného ruchu. Vysoké Tatry sú dnes najvýznamnejšou rekreacnou oblastou Slovenskej republiky. Pre návštevníkom sú k dispozícií mnohé ubytovacie zariadenia od najluxusnejších hotelov po chaty a táboriská. Vysokohorské chaty umožnujú navštívit každú významnejšiu tatranskú dolinu v rámci jednodennej túry. Kedže Vysoké Tatry sú jediným vysokohorským terénom Slovenska, pripadá im dôležitá úloha aj z hladiska športového. Poskytujú pestré možnosti turistom, lyžiarom aj horolezcom od jednoduchých túr až po najexponovanejšie horolezecké výstupy. Vysokohorská poloha a priaznivé klimatické podmienky predurcujú Tatry aj na liecbu. Prírodným liecivým faktorom je tu horská klíma. Vysoké Tatry by mali zaujímat skutocne všetkých najmä tých, ktorým leží na srdci zamestnanost a možnosti príjmov
do štátneho rozpoctu napr.:
Jedna relatívne malá firma T-SKI Starý Smokovec zamestnáva v zime 90 ucitelov lyžovania. Okrem toho ludí v požicovniach lyží a pod. Kolko ludí robí v hoteloch, reštauráciách, kolkých nepriamo živí cestovný ruch? Dalo by sa povedat, že je to najväcšia fabrika na severe Slovenska. Avšak Tatry sú prekrásne, záujemcovia o investície postupne pribúdajú a opätovne rastie aj záujem dovolenkárov domácich i zahranicných. Tí prispievajú k opätovnému rozmachu našich malých velhôr.
-25-
6. Technická vybavenost.
So spokojnostou turistov je spojené vybavenie technickej základne, ktorá slúži na
uspokojovanie vlastných potrieb. Sem patria:
stravovacie, ubytovacie a športové zariadenia, spolu so službami. 6.1 Stravovacie zariadenia. V podhorskej oblasti je dost možností na stravovanie. Medzi najznámejšie a tiež najviac
navštevované patria zariadenia:
R Tatranská Lomnica
- Zbojnícka koliba (reštaurácia, café)
- Grandhotel Praha (reštaurácia)
- Hotel Wili (reštaurácia, koliba)
- Hotel Slovan (kaviaren)
- Villa Beatrice (pizzéria)
- Tatrasport (reštaurácia, cukráren, kaviaren)
- Tatrakomplex (fastfood bistro, cukráren)
- Hotel Smokovec (bistro, reštaurácia)
- Hotel Panda (reštaurácia)
- Hotel Toliar (bar, reštaurácia)
- Hotel Permon (reštaurácia)
- Penzión Pažický (reštaurácia)
- Hotel Lesná (reštaurácia, bar, kaviaren)
- Hotel Hubert (reštaurácia, vinotéka)
-26-
Nesmieme zabúdat na tatranskú oblast, kde je možnost stravovania v horských chatách a hoteloch. 6.2. Ubytovacie zariadenia. Kde sa ubytujem? Táto otázka trápi vela turistov prichádzajúcich do Vysokých Tatier. To ešte nevedia, že práve tu sa im núka velká škála ubytovacích zariadení cez jednoduché ubytovne po luxusné vily. V podtatranskej oblasti sú to ubytovne v
mestách:
q Tatranská Lomnica:
- Grandhotel Praha
- Hotel Wili
- Hotel Sasanka
- Hotel Lesná
- Hotel Slovan
- Hotel Sorea Urán
- Hotel Sorea Morava
- Penzión Sorea Zora
- Hotel Sorea Odborár
q Štrbské Pleso:
- Hotel Fis
- Hotel Toliar
- Hotel Patria
- Kúpele Štrbské Pleso
- Hotel Sorea Baník
-27-
q Starý Smokovec:
- Horský hotel Sorea Hrebienok
q Dolný Smokovec:
- Hotel Autis
q Horný Smokovec:
- Hotel Tatrapeak
- Hotel Bellevue
- Hotel Panda
- Hotel Hubert ****
- Vojenská zotavovna
- Vojenské klimatické kúpele
- Hotel Sorea Hutník
- Hotel Tatran
- Hotel Sorea Magura
- Hotel Satel
-28-
Kapacita ubytovania:
(Tab. c. 4) Mestská cast Pocet lôžok
CR VHCH OOL
Podbanské 580