Tatranský národný park Tatranský národný park sa nachádza v severnej casti Slovenska. Je to náš najstarší a najvýznamnejší národný park. Bol založený v roku 1949. Zaberá celé územie Tatier (s rozlohou 759 km2 ), ktoré sú najvyššou a najsevernejšou castou karpatského oblúka. Samotné Tatry sa clenia na Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Líšia sa od seba napríklad: výškou, clenitostou, geologickou stavbou a pod. Kým hlavnými horninami Vysokých Tatier a z väcšej casti aj Západných Tatier sú žuly a kryštalické bridlice, tak Belianske a cast Západných Tatier tvoria dolomity a vápence. V národnom parku prevláda horské, studené až velmi studené podnebie kontinentálneho charakteru. Prejavuje sa to velkým rozdielom medzi letnými a zimnými teplotami, ako aj prevahou zrážok v letnom období. Snehová pokrývka sa tu udržuje 150 až 250 dní v roku, v závislosti od expozície a nadmorskej výšky. Ide o najchladnejšie a najvlhkejšie územie Slovenska. Na území národného parku sa nachádza 105 jazier- plies. Svojráznost podnebia, ako aj pestrá geologická stavba Tatier podmienili vznik rastlinstva osobitého horského a vysokohorského charakteru. S pribúdajúcou nadmorskou výškou a tým zároven meniacimi sa klimatickými podmienkami možno v

Tatrách rozlíšit tieto vegetacné stupne:

do 800-900 m n.m. – podhorský- submontánny 800-1550 m n.m. – horský- montánny 1550-1850 m n.m. – podhôlny- subalpínsky 1850-2300 m n.m. – hôlny- alpínsky nad 2300 m n.m. – subniválny V tatranských lesoch t.j. v montánnom stupni je najrozšírenejšou drevinou smrek, kým smrekovce, borovice, brezy, osiky a jarabiny rastú vtrúsene alebo vo väcších ci menších skupinách. Na vápencových podkladoch sú hojnejšie zastúpené jedle, buky, lipy a javory. Na vlhkých stanovištiach, najmä pozdlž horských potokov, je pomerne hojne zastúpená jelša sivá. Vo výške nad 1550 m, ktorá je zároven aj hornou hranicou lesa, prechádza súvislý les do pásma kosodreviny, ktoré spestrujú skupinky zakrpatených smrekov, smrekovcov, briez, jarabín a krásnej borovice limby. S pribúdajúcou nadmorskou výškou mohutné porasty kosodreviny zakrpatievajú a rednú, co je neklamným znamením alpínskeho stupna. Charakterizujú ho vysokohorské trávnaté lúky. Zvlášt rozvinuté a druhovo pestré sú alpínske lúky na vápencových pôdach Belanských Tatier a Cervených vrchov v Západných Tatrách. V najvyšších polohách Vysokých Tatier je posledný vegetacný stupen- subniválny (stupen pod hranicou vecného snehu). Aj napriek extrémne drsným podmienkam sa tu vyskytuje približne 130 druhov vyšších rastlín. Rastlinstvo v Tatrách je velmi pestré. Rastie tu asi 700 druhov lišajníkov, 500 druhov machorastov a viac ako 1300 druhov vyšších rastlín. Územie Tatier je svojou rozlohou a výškou nepomerne menšie ako Alpy, ale svojím bohatstvom rastlinného krytu a najmä živocíšstvom sa im vyrovná a v mnohých smeroch aj prevyšuje. V rozsiahlych a hlbokých lesoch sa zachovali niektoré druhy zveri v iných krajinách už vyhubené alebo sa vyskytujúce velmi vzácne- medved, rys, vlk, macka divá, hluchán, tetrov, atd. Z bežnejších druhov možno spomenút zver jeleniu, srnciu, diviaciu, líšku; z dravých vtákov tu hniezdi myšiak hôrny, orol kriklavý, jastrab velký , viaceré druhy sokolov a sov. Typickými obyvatelmi vysokých polôh sú kamzíky, svište a orly skalné. Územím národného parku vedú turistické chodníky vyznacené cervenými, modrými, zelenými a žltými znackami, ktorých celková dlžka dosahuje približne 600 km a umožnuje návštevu takmer všetkých významných oblastí. Výnimku tvorí územie Belanských Tatier a prísne chránených prírodných rezervácií. Tieto sú z ochranárskych dôvodov pre turistický ruch uzatvorené, pretože ide o miesta potrebné na zachovanie priestorov pre vzácne druhy zveri. Taktiež z ochranárskych dôvodov platí v Tatrách sezónne uzatvorenie vysokohorského pásma a to od 1.XI. do 30.VI. Tatranský národný park poskytuje okrem ochrany prírodného prostredia a prírody vôbec aj priaznivé podmienky na liecenie (napr. liecenie dýchacích ciest, pohybového ústrojenstva, atd.), šport (napr. lyžiarske strediská, turistika), rekreáciu a výskum(najvyššie osídlené miesto- Lomnický štít- meteorologická stanica). Vysoké Tatry

  • najvyššie horstvo Karpát, zaberajúce 335 km2. Vznikli pôsobením ladovca- najväcším
ladovcom bol Bielovodský s dlžkou 14 km a hrúbkou 280 m. Po ústupe ladovcov vznikli v kotlinách vytvorenými ich cinnostou plesá, ktorých je na slovenskom území Tatier 85. Najväcším a zároven aj najhlbším je Velké Hincovo pleso(20 ha, 53 m), Popradské pleso, Štrbské pleso atd. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza aj vela vodopádov, medzi najznámejšie patrí Vajanského, Kmetov, Hviezdoslavov, Obrovský vodopád, vodopád Skok a Studenovodské vodopády. Najvyšším štítom je Gerlachovský štít(2655 m). Pohorie je zvláštne tým, že najvyššie a najznámejšie štíty sa nenachádzajú na hlavnom hrebeni, ale na jeho južných rázsochách. Napr. Kriván (2494 m), Koncistá (2535 m), Lomnický štít ( 2632 m). Základnou horninou Vysokých Tatier je žula, kryštalické bridlice a vápence sa vyskytujú ojedinele. Západné Tatry

  • sú castou geomorfologického celku Tatry a sú druhým najvyšším pohorím Slovenska.
Zaberajú plochu takmer 400 km2. Najvyšším vrcholom pohoria je Bystrá (2248 m). Z geologického hladiska ich tvorí kryštalické jadro zložené hlavne z kryštalických bridlíc a žúl, ktoré tvoria podstatnú cast Západných Tatier. Vo vápencovo-dolomitických oblastiach sa vyskytuje vysokohorský kras ( Sivý vrch, Cervené hory). Nachádza sa tu aj niekolko jaskýn, z ktorých je najznámejšia Brestovská jaskyna( verejnosti neprístupná). Takisto tu sa ako pozostatky ladovcovej cinnosti nachádzajú 20 prevažne malých plies ( najväcšie je Rohácske pleso- 2,22 ha a najhlbšie je Vyšné Bystré pleso- 12,5 m) Západné Tatry sa delia na 6 skupín: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháce, Cervené vrchy a Liptovské kopy. Belianske Tatry -sú podstatne nižšie ako Vysoké Tatry. Majú rozlohu 64 km2.Najvyšším štítom tohto pohoria je Havran(2152 m). Široké sedlo(1830 m) rozdeluje Belianske Tatry na dve typické casti. Západnej, ktorá má vysokohorské tvary, dominujú pôvabné štíty- Murán(1890 m ), Nový (1999 m), Havran (2152 m) a Ždiarska Vidla(2146 m). Východnú cast tvorí mierne zvlnený hreben s menej výraznými vrcholmi- Hlúpi(2061 m) a Bujací vrch (1946 m).V tejto casti sa nachádza pod vrcholom nevýraznej trávnato-skalnej vyvýšeniny, nazývanej Zadné Jatky(2019 m) známa Kamzícia jaskyna, ktorá v zlých poveternostných podmienkach poskytuje úkryt mnohým kamzíkom. Nachádza sa tu aj mnoho iných jaskýn, ale jediná je verejnosti prístupná Belianska jaskyna. V Belianskych Tatrách nie sú žiadne plesá, je to však územie známe svojím botanickým bohatstvom. Od roku 1978 sú Belianske Tatry z ochranárskych dôvodov pre turistiku uzavreté. Živocíchy zákonom chránené Kamzík vrchovský tatranský (ich pocet sa pohybuje okolo 490 kusov) Svišt vrchovský tatranský (ich pocet sa pohybuje okolo 900 kusov) Medved hnedý (ich pocet sa pohybuje okolo 49 kusov) Vlk obycajný (ich pocet sa pohybuje okolo 42 kusov) Rys ostrovid (ich pocet sa pohybuje okolo 50 kusov) Hluchán obycajný (ich pocet sa pohybuje okolo 178 kusov) Jariabok hôrny (ich pocet sa pohybuje okolo 425 kusov) Orol skalný (je ich 19 kusov) Rastliny zákonom chránené Horcokvet Clusiov Plesnivec alpínsky Kamzicník chlpatý Straconôžka tatranská Horec bodkovaný Zvoncek alpínsky Horec jarný Borovica limbová Turisti môžu navštívit aj Múzeum TANAPu- nachádza sa Tatranskej Lomnici Expozícia Tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici Múzeum liptovskej dediny - nachádza sa v blízkosti obce Pribylina Múzeum oravskej dediny- nachádza sa na polane Brestová Ždiar- múzeum Ždiarsky dom Použitá literatúra: Milan Lucanský : Tatry a okolie.