Taliansko Základné fakty Štátne zriadenie: parlamentná republika Administratívne usporiadanie: 20 krajov Rozloha: 301 278 km2 Zemepisná poloha: 8.°-16.° východnej dlžky; 36.°-47.° severnej šírky Hlavné mesto: Rím (2 649 765 obyvatelov) Iné významnejšie sídla: Miláno (1,3 mil. obyvatelov), Neapol (1,0 mil.), Turín (0,9 mil.), Palermo (0,7 mil.), Janov (0,7 mil.) Najvyšší bod: Mont Blanc(Monte Bianco), 4807 m Najvýznamnejšie rieky: Pád, Adige, Tibera, Arno Úradný jazyk: taliancina, Mena: Euro(EUR) Clenstvo: EÚ, RE, NATO, OECD, OBSE, OSN, ZEU, AfDB, AsDB, EBRD, IBRD, IMF Pocet obyvatelov: 57,3 mil. Hustota zaludnenia: 190,1 obyv./km2 Rasové a národnostné zloženie: Taliani (94 %), Sardíncania (3%) Friulovia, Ladinovia (1%), Nemci a Francúzi (1%), iné (1%) Náboženstvo: rímsko- katolícke (83 %) Priemerná dlžka života: muži - 75 rokov, ženy - 86 rokov Rocný prírastok: 0,0% Gramotnost: 98,1% Obyvatelov na jedného lekára: 211 História Pocas dlhej histórie siahajúcej až do dôb pred Kristom bolo Taliansko osídlované mnohými velmocami. Najprv to boli indoeurópske kmene, Gréci,.. Velký význam casom dostával Rím. Chvílu bol hlavným mestom Talianska Konštantínopol. Okolo roku 400 dobývali Taliansko Vandalovia a aj Berberi. Rímska ríša po týchto udalostiach padla a zacalo sa budovat nové administratívne clenenie. V 14. storocí sa Taliansko skladalo zo 100 štátov a štátikov. Roku 1922 sa po obsadení mnohými európskymi velmocami Taliansko stalo fašistickou republikou a spojencom Hitlerovho Nemecka, najmä vdaka nátlaku Mussoliniho. Dnes už je Taliansko demokratickou republikou, spoluzakladajúcim clenom NATO a clenom EÚ so spolocnou menou EUR. Podnebie a príroda Taliansko má na severe chladné podnebie so studenými zimami, na juhu sa teploty vyšplhajú casto až na tropické hodnoty. Svojim tvarom pripomína cižmu. Medzera na jej spodku, teda Tarentský záliv, bol vytvorený pocetnými výbuchmi sopiek a neskorším ponáraním castí pevniny. Taliansko sa nachádza na Apeninskom polostrove. Jeho názov vyplynul z pohoria rozkladajúceho sa na talianskom území. Okrem toho je tu aj cast pohoria Alpy, v severnej casti krajiny. A práve tu je aj najvyšší vrch tohto štátu a zároven aj celej Európy, Mont Blanc, vysoký 4807 metrov. Dalším pohorím sú Dolomity, vytvorené pred 65 miliónmi rokov. V Taliansku sú svetovo známe sopky Etna na Sicílií (3340 m) a Vezuv nedaleko Neapolu, vysoký 1277 metrov. Obe sú známe svojimi katastrofálnymi výbuchmi. V blízkosti Alp sa nachádza Pádska nížina. Z jazier tu vynikajú hlavne Gardské a Comské. Gardské má rozlohu až 370 km2. Talianskym územím pretekajú rieky Pád(652 km) a Adige(410 km). Medzi menšími sú napríklad Tibera a Arno. Niektoré rieky znecistujú najmä Tyrrhenské more, kam sa z velkých miest vyplavujú všetky necistoty. Mimochodom, Talianku republiku obkolesuje až 5 morí: zo západu Ligúrske a Tyrrhenské, z juhu Stredozemné a Iónske a z východu Jadranské. V tejto krajine nie sú ojedinelé ani zosuvy pôdy, ktoré sú pocetné na južnej polovici krajiny. Na severe vynikajú kyslé dažde, ktoré sú dôsledkom velkých priemyselných centier ako Miláno, Turín alebo Janov. Taliansko dobývajú aj obrovské katastrofálne zemetrasenia. Jedno z najväcších a casovo k našej dobe najbližších bolo v Syrakúzach roku 1990. Svoju mnohotvárnu pôdu taliani využívajú zo 41% ornou pôdou, z 15% pasienkami a z 21% lesmi. Po celom Taliansku je rozosity vinic, ryža, pšenica a iné druhy obilnín. Okrem toho sa tu ešte pestujú citrusové plody, olivy a vo velkom množstve aj rajciny. Najvýhodnejšie podmienky na pestovanie sú na severe v Pádskej nížine. Naopak, na juhu treba casto zavlažovat, aby bola úroda dobrá. Väcšie ostrovy patriace Taliansku sú: Sardínia s rozlohou 24 090 m2, Sicília s rozlohou 25 710 km2 a Elba. Známy je aj menší ostrov Capri, nachádzajúci sa nedaleko talianskej pevniny. Okrem týchto ostrovov je tu ešte aj mnoho iných s menšou rozlohou. Apeninský polostrov ešte skrýva malé štáty San Marino a Vatikán- mestský štát, ktorý je sídlom pápeža a celej rímskokatolíckej cirkvi. Hospodárstvo a priemysel Taliansko hospodárstvo je výkonné. Jeho centrom je sever krajiny, kde vyrástli velké mestá sústrediace sa na priemysel. Na severe je život rozvinutejší, ludia bývajú väcšinou v mestách, na juhu je život tažší a ludia bývajú väcšinou v dedinách. Miláno sa stalo jednou zo svetových módnych velmocí a sídli tu mnoho módnych návrhárov. V Turíne zas sídli automobilka Fiat, je to jedno z hlavných financných miest v krajine (je tu mnoho sídiel bánk). V strede krajiny, v hlavnom meste Rím sa sústreduje hutnícky a financný priemysel. Na talianskej pôde sa prakticky nenachádzajú žiadne nerastné suroviny, a tak ich musia taliani na výrobu rôznych vecí dovážat z okolitých krajín. Ich najväcším importérom je Spolková Republika Nemecko, potom nasleduje Francúzsko a Spojené Štáty Americké. Najviac taliani vyvážajú stroje (36%), odevy (17%) a papier a drevo (13%). Najväcší podiel zamestnanosti tvoria služby, potom nasleduje priemysel a polnohospodárstvo. Podla meraní v roku 1997 je miera inflácie 2,7% a nezamestnanost dosahuje 12,2%, co predstavuje 32 000 ludí. Velkú cast talianskych príjmov predstavuje cestovný ruch. Ludia majú záujem najmä o prímorské letoviská. Na lyžovacku ludí lákajú pohoria Alpy a Dolomity, v tomto smere je dôležité mesto Turín, kde sa aj budú v roku 2006 zimné olympijské hry. Historickými pamiatkami Taliansko láka do miest Rím so svojom koloseom a mnohými inými kultúrnymi pamiatkami, do Pise so svojou preslávenou šikmou vežou, do Milána, mesta módy, do Florencie, Benátok a Neapolu.