Geosféry(litosféra, pedosféra, atmosféra, hydrosféra, biosféra) sú navzájom poprepájané a vytvárajú prírodu – fyzicko-geografická sféra. Skúma ju fyzická geografia. Človek a jeho výtvory vytvárajú sociálno-ekonomickú sféru, skúma ju humánna sféra. FGS+SES= krajinná sféra – objekt geografie. Krajina je výrez z krajinnej sféry, obsahuje všetky geosféry, siaha od Mohorovičičovej plochu diskontinuity po troposféru. Metódy skúmania G: priestorovosť(študuje horizontálne vzťahy) – štruktúrny prístup a regionálny prístup, syntetickosť(vertikálne) skúma vzájomné väzby krajinnej sféry.

  • 2. Rozdelenie G: komplexná(integrálna) – krajinnú sféru ako celok, regionálna, teoretická, metodológia.

  • 3. Slnečnú sústavu tvorí všetko čo podlieha vplyvu Slnka. Merkúr, Venuša, Mars, Zem, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto. Naša galaxia je mliečna dráha, je špirálovitá. Na Zem dopadne meteorit.

  • 4. Zem je sploštená guľa. Jej tvar najlepšie vystihuje geoid, na výpočty sa používa rotačný elipsoid(6351,6378) a potom je referenčná guľa(6371).

  • 5. Zem sa točí okolo vlastnej osi a okolo Slnka. Rok trvá 365d, 5h, 48m-tropický rok. 22,6, 23,9, 21,12, 21,3. Čas otočenia Zeme okolo svojej vlastnej osi je 23h 56m 4s. Za 1h sa Zem otočí o 15°. Svetový čas GMT začína na poludníku 0°. Pri prechode cez dátumovú hranicu – 180° na V sa 1d uberá.

  • 6. Doba otočenia Mesiaca okolo svojej vlastnej osi sa = dobe otočenia okolo Zeme =27d 7h 43m. Pri obehu okolo Zeme vznikajú fázy(spln, nov, 1. a posledná štvrť). Na príliv a odliv ovplyvňuje aj Slnko silou asi o 64% menšou. Skočný príliv je ak sa ich sily znásobujú, hluchý ak sa odčitujú.

  • 7. Kartografia sa zaoberá zobrazením tvaru Zeme do rovnej plochy. Mapa poskytuje názorný, prehľadný, zmenšený a skreslený obraz povrchu. Mierka mapy označuje zmenšenie, je v tvare 1:M. Mierky rozdeľujeme na veľké(topografické) 10000-200000, stredné 200000-1000000 a malé(geografické) 1000000-.

  • 8. Kartografické zobrazenia sú spôsoby zobrazovania zem. Povrchu na mapu. Podľa skreslenia delíme zobrazenia na : rovnakodĺžkové(ekvidištantné) – dĺžky sa neskresľujú, rovnakouhlové(konformné) a rovnakoplošné(ekvivalentné). Delenie podľa bodu premietania: jednoduché(bod je v strede Zeme),stereografické(bod je na opačnej strane) a ortografické(bod je v nekonečne). Podľa plochy, na ktorú sa zobrazuje: azimutálne, valcové a kužeľové.

  • 9. Atmosféra sa skladá z dusíka78%, kyslíka21% a iných(CO2, O3), kvapalných a pevných látok. Vertikálne členenie atmosféry: troposféra(11km, najvyššia na rovníku, najmenšia na póloch, tvorí asi 90% atmosféry), stratosféra(ozón), mezosféra, termosféra, exosféra. Počasie je okamžitý stav atmosféry, tvoria ho zrážky, oblačnosť, teplota, tlak, smer a v vetra, stav ozónu, výška snehu – metereologické prvky. Poveternosť je ak sa počasie niekoľko dní nemení. Podnebie je dlhodobí stav atmosféry, vplývajú naňho klimatotvorné činitele: cirkulácia vzduchu, morské prúdy, zemepisná šírka, vzdialenosť od oceánov, nadmorská výška, vlastnosti povrchu, človek.

  • 10. Teplota je rozložená nerovnomerne, odráža sa 42% slnečného tepla. Teplota sa mení, závisí od výšky, šírky a vzdialenosti od oceánu. Izotermy spájajú miesta s rovnakou teplotou.

  • 11. Vlhké teplé pásmo 20°, 1000-3000mm, suchá teplá oblasť 20°-30°-250mm, vlhké mierne pásmo 30°-60° 1000mm, suché studene´60°-