Svidnik OBEC: Svidník
CHARAKTERISTIKA OBCE:
Mesto je úzko spojené s druhou svetovou vojnou. Nachádza sa v severnej casti pohoria Nízke Beskydy. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1334 (Sudnici). V roku 1414 bolo založené mesto Svidník (Zuydnegh). Až do roku 1943 existovali dva samostatné mestské celky a to Vyšný a Nižný Svidník, neskôr zjednotenie do celku pod názvom Svidník. V zime roku 1914-1915 prebiehala na území mesta bitka Ruských a Rakúsko-Uhorských vojsk. Najviac obetí si však vyžiadala druhá svetová vojna. Na Dukle a vo Svidníku zahynulo tisíce Sovietskych, Nemeckých a našich vojakov. V meste a jeho okolí sa teda nachádza niekolko pamätníkov obetiam vojny. Mesto je centrom Rusínskej a Ukrajinskej kultúry východného Slovenska. Každorocne sa v meste usporiadavajú festivaly Rusínov a Ukrajincov. Tejto národnostnej menšine sú venované múzeá vo Svidníku (múzeum Rusínskej kultúry a historicko-vojenské múzemu). Gregokatolícky kostol pochádza z prvej polovice 20.storocia. Galéria Dezidera Millyho bola rezidenciou rodiny Szirmaiových. Unikátne drevené kostolíky sa nachádzajú v dedinách Bodružal, Mirola, Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Cierno, Ladomirová, Nižný Komárnik, Príkra, Šemetkovce a patria k najnavštevovanejším miestam regióna.
ZEMEPISNÁ ŠÍRKA:
S.Š.- 49,3´
ZEMEPISNÁ DLŽKA:
V.D.- 21,5´
NADMORSKÁ VÝŠKA:
okolo 230 m.n.m.
NAJVYŠŠIA NADMORSKÁ VÝŠKA:
Nastavok- 752 m.n.m.
NAJNIŽŠIA NADMORSKÁ VÝŠKA:
tok Ondavy- 200-300 m.n.m.
HORNINY:
Svidník patrí do pásma flyšových pohorí. Využívajú sa najmä štrkopiesky a tehliarske hliny. Má málo nerastných surovín, ktoré nestacia na spotrebu, a preto sa musia dovážat.
POVRCHOVÉ CELKY:
Orograficky patrí územie do oblasti Nízkych Beskýd, celkovo Oravská vrchovina a Laborecká vrchovina. Predstavuje širokú zníženinu medzi horstavami Východných a Západných Karpát. Najväcšie výšky dosahuje v pohranicnom rozvodnom chrbte. Ten je pomerne úzky a prestúpený sedlami. Reliéf územia je typický flyšový, má mierne, hladko modelované tvary. Ondavská vrchovina sa pomerne rýchlo znižuje zo severu na juh.
PODNEBIE:
Celá oblast leží v miernom pásme. Podnebie oblasi je vnútrozemské, ovplyvnované nadmorskou výškou. Priemerná rocná teplota sa pohybuje okolo 6-8´C. Najteplejšie je v júli a auguste (20-25´C). Množstvo zrážok charakterizuje oblast Svidníka ako mierne vlhkú a chladnejšiu (700-800 mm).Najviac zrážok spadne v lete v mesiacoch jún, júl a na jesen októbri a novembri. V zimnom období v horských kotlinách sú casté teplotné inverzie- na dne kotliny svahoch teplo. Maximálna snehová pokrývka v severnej casti je 80 cm, na inom území väcšinou 40 cm.
VODSTVO:
Územie širokého okolia Svidníka odvodnuje rieka Ondava, ktorá pramení v Ondavskej vrchovine pri obci Ondavka. Jej významnými prítokmi sú Ladomírka, Chotcianka, Vojtovce a Brusnicka. Na rieke Ondava sa nachádza vodná nádrž Velká Domaša s vodnou plochou 15 km2. Nádrž je v pomerne úzkom údolí, ktoré sa mierne rozširuje iba nad priehradným múrom, orientovaná je prevažne v smere sever-juh a severozápad-juhozápad. Poskytuje výborné podmienky pre rekreáciu, vodné športy a rybolov. Dalšími dôležitými tokmi v regióne sú Radomka a Topla. Okolie Svidníka sa môže pochválit bohatstvom minerálnych vôd. Najvýznamnejšia a najvýdatnejšia sústava minerálnych pramenov sa nachádza v obci Šarišský Štiavnik. Najvýznamnejší z nich je Štava s výdatnostou 25 l/g nachádzajúci sa v areáli kúpelov. Z ostatných sú známe a casto navštevované pramene v Radome a Dubovej.
PODY:
Pôdy sa v súcasnosti len velmi málo využívajú. Zrašelinené pôdy sú velmi vzácne. druh pôd: hlinitý- stredne tažké typ pôd: hnedé pôdy
RASTLINSTVO:
Mierne svahy a nízke nadmorské výšky väcšiny územia dovolili už v minulosti spoznat dostupné casti na polnohospodárske kultúry. V krajine okresu sú vo väcšej miere sekundárne borovicovo-brezové lesy, ružovo-trnkové kriaciny, na suchých podkladoch lieskové porasty a na menších lokalitách sa roztrúsene nachádzajú slatinné porasty, kde obycajne prevládajú rôzne druhy ostríc, páperník širokolistý, metalica trsnatá a i. Charakteristickým druhom povodia Ondavy je veronika nikovitá, ktorá sa masovo rozšírila na vlhšie lúcne stanovištia alúvií, do dedinských záhrad, tráv a pod.
ŽIVOCÍŠSTVO:
Pocetné rozšírenie hmyzu casto nevplýva najpozitívnejšie (muchy, komáre, ovady, vcely, osy, mravce...). V hornej casti regiónu charakterizujú územie mlok velký, salamandra škvrnitá, jašterica živorodá , sova dlochvostá, pôtik kapcavý, dubník trojprstý. Zo vzácnych druhov dravcov sa tu nachádza orol kriklavý, vcelár obycajný, haja tmavá, bocian cierny, tesár cierny, orešnica perlavá, jariabok hôrny. Z cicavcov tu žije vlk obycajný, rys ostrovid, macka divá, kuna, lesná, kuna skalná, jelen karpatský, srnec hôrny. Z vodného a brodivého vtáctva stojí za pozornost pomerne pocetná populácia kolónia volaviek popolavých v povodí Ondavy. Pri vode žije aj bobor vodný. Dalšie cicavce ako, los mokradový, zubor európsky, medved hnedý. Územie je zaujímavé aj pre entomológov s výskytom mnohých vzácnych druhov. Územie je tiež významné biotopmii všetkých skupín živocíchov.
CHRÁNENÉ ÚZENIA:
Chánené územie Svidíka sa nenachádza priamo v meste ale v jeho okolí, napr. NPP Komarnická jedlina, PP Driecna, PR Dranec, PR Mirolská slatina, PR Radoma, CHA Slatina pri Šarišskom Štiavniku.
POCET OBYVATELOV:
12 708
POCET ŽIEN:
6 479
POCET MUŽOV:
6 229
PRIEMERNÝ VEK:
ženy- 35 rokov muži- 33 rokov
NÁRODNOST:
slovenská- 86 % ceská- 0,4 % madarská- 0,1 % ukrajinská- 3,9 % rusínska- 7,7 % rómska- 2,1 %
VIEROVYZNANIE:
Nachádzajú sa tu tri kostoly. Najviac ludí patrí ku gréckokatolíckemu, nachádza sa tu aj rímskokatolícke a pravoslávne náboženstvo.
ZAMESTNANOST:
V našom okrese a aj priamo vo Svidníku je pomerne velmi nízka zamestnanost. Najviac ludí je zamestnaných v odevnom závode SVIK. Vela pracovných príležitostí poskytuje aj nemocnica, závody alebo rôzne súkromné firmy. Pocet miest sa v rôznych inštitúciach postupne znižuje, pretože pre zamestnávatelov je výhodnejšie mat menší pocet zamestnancov, najmä pre mzdy. Vo Svidníku je len málo pracovných príležitostí, ktoré nestacia pokryt potrebu obcanov. Študenti využívajú rôzne letné brigády v nocných podnikoch.
DOCHÁDZKA ZA PRÁCOU:
Pre nízku zamestnanost cestujú obcania do okolitých väcších miest alebo štátov. Najväcší pocet mužov obchádza za prácou do Ciech, kde vypomáhajú na stavbách, pracujú v závodoch a pod. Menší pocet rodín sa stahuje do miest za prácou, pretože každodenná dochádzka je príliš drahá. Za prácou do Svidníka dochádza len velmi málo obcanov, a to najmä z okolitých dedín.
PRIEMYSEL:
Vo Svidníku je málo rozvinutý priemysel, co spôsobuje hospodársku krízu regiónu. Nachádza sa tu strojársky (výroba strov pre potravinársky priemysel) a odevný priemysel.
POLNOHOSPODÁRSTVO:
V súcasnosti sa tu nachádzajú len menšie polnohospodárske družstvá, pretože velké polnohospodárske družstvo po revolúcií zaniklo. Nepestuje sa tu vela plodín, pretože v regióne sa nato nenachádzajú príliš vhodné podmienky. Pestujú sa tu najmä zemiaky, kukurica a pšenica.
LESNÉ HOSPODÁRSTVO:
Pretože sú lesy v súkromných vlastníctvách tažba dreva je rozvinutá. Drevo sa taží v okolitých lesoch a má široké využitie v drevárskom priemysle a nábytkárstve.
DOPRAVA:
Vo Svidníku je rozvinutá najmä cestná doprava. Nachádza sa tu jedna autobusová stanica SAD, ktorú využívajú obyvatelia okolitých dedín. Skoro každá rodina vlastní jedno auto, ktorým sa dopravujú do práce, školy atd. Naše cesty sú nekvalitné, nevlastníme žiadnu dialnicu. Máme aj nevyužívané malé letisko, ktoré sa však v minulosti využívalo len vo velmi výnimocných prípadoch.
SLUŽBY:
Pretože je mesto nerozvinuté, odráža sa to aj na službách. Neochotný personál a nehygienické podmienky v obchodoch, reštauráciách a hoteloch spôsobuje zaostávanie cestovného ruchu. V súcasnosti máme vo Svidníku dve supermarkety (Supermarket Dukla, Billa) a další je vo výstavbe (Tesco). V niektorých potravinách neposkytujú prvotné potraviny, ktoré plno zodpovedajú kvalite. Reštaurácie sa v našom regióne málo využívajú, pretože ceny sú vysoké a nie je to výhodné. Dva hotely nezabezpecujú dostatocné služby pre nárocnejších ludí z okolitých štátov. Obyvatelia neposkytujú lacnejšie priváty, pretože nato nemajú najvhodnejšie podmienky. To všetko spôsobuje zaostávanie hospodárstva a cestovného ruchu.
CESTOVNÝ RUCH:
Pre nedostatok hotelov a možností ubytovania nie je cestovný ruch dostatocne rozvinutý. Najnavštevovanejšie sú najmä drevené kostolíky v okolitých dedinkách a skanzen priamo vo Svidníku. V minulosti sem v zimnom období prichádzalo mnoho zahranicných turistov na lyžiarsky vlek, ktorý je už v súcasnosti zrušený. Po obnove kúpaliska pod názvom Vodný svet sem zacalo v lete prichádzat mnoho turistov, najmä Poliakov.
STAVEBNÉ PAMIATKY:
V našom meste je množstvo stavebných pamiatok. Medzi najznámejšie patria: gréckokatolícky chrám sv. Paraskievy, postavený v neskorobarokovom slohu, gréckokatolícky chrám P. Márie- klasitistický z cias okolo roku 1800, pamätná tabula M. I. Kutuzova bola odhalená v roku 1956 a symbolizuje prechod armády do Ruska po bitke pri Slavkove z roku 1805-1806 (je umiestnená na budove okresného úradu), pamätná tabula Alexandra Pavlovica, ktorá je inštalovaná v gréckokatolíckom chráme sv. Paraskievy, budova bývalého okresného súdu- úcelová eklektická stavba z prelomu 19 a 20. storocia, kde prevažujú neoklasicistické prvky, v súcasnosti budova Podduklianskeho kultúrneho strediska, Pamätník Cervenej armády- je jedným z novodobých pamiatok, je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, vypína sa na návrší nad dvanástimi spolocnými hrobmi 9000 vojakov, ktorí padli v boji o Dukliansky priesmyk, pamätná tabula Alexandra Martaka, inštalovanaá v gréckokatolíckom chráme sv. Paraskievy , krajinského poslanca Uhorského snemu, obrancu obyvatelstva regiónu, ktorý zomrel v roku 1888, Socha am. gen. Ludvíka Svobodu (1895-1979), cestného obyvatela mesta, velitela 1 csl. armádneho zboru a prezidenta CSSR. Nachádzajú sa tu aj dve múzeá a Galéria Dezidera Millyho umiestnená v barokovom kaštieli z 18.storocia. Galéria predstavuje vývoj ikonopisného umenia 16.-18. storocia, diela staršej a mladšej generácie výtvarných umelcov.
KULTÚRA:
Následkom hlbokých socialistických premien sa vytvorili v okrese priaznivé podmienky pre tvorivý a všestranný rozvoj kultúry a osvety. Vybudovala sa široká materiálna i kádrová základna kultúrno-osvetových zariadení, nastal nebývalý rozmach kultúrno-výchovnej cinnosti. Gottwaldovská zásada, že ,,kultúra patrí ludu´´, sa naplnila. Súcasnú siet kultúrnych zariadení tvoria okresné osvetové stredisko, okresná knižnica, Dukelské múzeum, Múzeum ukrajinskej kultúry a mestské kultúrne stredisko vo Svidníku. Kultúru dotvárajú ludové súbory Makovica a Svitancek. Každorocne sa u nás konajú slávnosti Rusínov a Ukrajincov na amfiteátri vo Svidníku.
ZDRAVOTNÍCTVO:
Na ulici Mudr. Pribulu sa nachádza nemocnica s poliklinikou , ktorá poskytuje mnoho pracovných príležitostí. Zdravotníctvo je dostatocne rozvinuté a vzdelané. Vela lekárov je v súkromníctve, další lekári sú štátni. Mnohokrát sa však stane, že sú velmi neochotní. V meste sa je spolu pät lekární, ktoré majú dostatocný pocet liekov aby pokryli potrebu obyvatelov. Casto sa však lieky v lekárni musia objednávat, pretože sú financne nárocné.
ŠKOLSTVO:
Vo Svidníku sa nachádza spolu pät základných škôl, dve gymnáziá, zdravotnícka stredná škola, odevná priemyslovka, strojárske a odevné ucilištie. Školstvo zahrna mnoho vzdelaných a ochotných ucitelov. Zo škôl odchádza mnoho úspešných a nadaných absolventov.
ZNÁME OSOBNOSTI OBCE:
Dezider Milly, Alexander Pavlovic, František Gibala, Dionyz Ilkovic, Vasil Bilák
PIESEN O MIESTNEJ KRAJINE:
Piesen, ktorá sa zrodila v tažkých sociálnych pomeroch sa slová A. Pavlovica: Koli
muruvali bilu Makovicu (hrad pri Zborove):
Koli muruvali bilu Makovicu, Honili na panske ubohu vdovicu, Jednu nedilenku muža pochovala, Druhu nedilenku syna porodila, Tretiu nedilenku na pasdke jej hnali, Na panske jej hnali pokoja nedali...