Švédsko
Parlament:
Všetká štátna moc v Švédsku vychádza z národa. Národ je znázornovaný parlamentom- Švédsky parlament- Riksdagen,. Má 349 clenov, ktorí sú volení v pomere volby na dobu štyroch rokov. Tento casový úsek parlamentu bol len nedávno rozšírený (v 1994) z troch na štyri roky. Dôležitým predstavitelom parlamentu je recník (Talmannen), ktorí pôsobí ako predseda na sedení parlamentu a toto zasadanie je verejné. Talmannen má tiež dôležitú úlohu v formovaní vlády a slúži ako vedúci, ak nie iná správne kvalifikovaná osoba urcená na túto funkciu. Od 1994 je recníkom Birgitta Dahl. Cez parlament prechádzajú zákony, celkový stav krajiny, dôchodky a výdaje. Rozpocet je schvalovaní v spolupráci s vládou. Vláda nemôže nikdy sama uvalit novú dan ; zdanenie prechádza cez parlament, ktorý je reprezentantom zákonodarstva, a len on má moc ovládat danový systém. To, že vláda vykonáva rozhodnutia a Riksdagen - teda parlament riadi zákony znací, že zákony sú korektne realizované a rozhodnutia vykonané. Pre tento úcel boli vytvorení tzv: špeciálni úctovníci a Parlamentný komisár pre súdny zbor a obcianske práva (justitieombudsman). Tento clovek je v Švédsku najviac dôležitý, prispieva k medzinárodnému ústavnému rozvíjaniu. Riksdagen má tiež ústavný výbor (konstitutionsutskottet KU) ,ktorý skúma prácu vlády. Pocet žien je Riksdagen jeden z najvyšších na svete. Po volbách v roku 1994, približne 40% v parlamente sú ženy. Politické strany rozhodujú, že každé druhé meno na volebnej kandidátke je žena. Výbory majú velký význam v Švédskom parlamente. Každá vec sa musí týkat výboru, (Utskott)a ten sa musí pre ne vyslovit. Vela závisí od súhlasov - kompromisov vo výboroch. Schôdza výboru je obycajne verejná. Zahranicná politika je politická oblast, kde má parlament tradicne menší vplyv než vláda, ale parlament má možnost preskúmat rozhodnutia a dokumenty s cudzími krajinami. Riksdagen má tiež špeciálnu inštitúciu pre kontakt s vládou v zahranicnej politike. Táto inštitúcia volá sa Utrikesnamnden. Jej úloha medzi zahranicnou a domácou politikou je stále viac nejasná, obzvlášt po vstupe Švédska do Európskej Únie.
Výbory parlamentu:
Po volbách 1994 je 16 výborov v Riksdagen - v parlamente Sú to: -ústavný- Konstitutionsutskottet KU -financný- Finansutskottet -danový- Skatteutskottet -administratívnoprávny- Justitieutskottet -právny- Lagutskottet -zahranicný Utrikesutskottet -výbor pre obranu- Forsvarsutskottet -pre sociálne poistenie- Socialforsakringsutskottet -pre sociálna starostlivost- Socialutskottet -kultúru- Kulturutskottet -vzdelanie- Utbildningsutskottet -oznámenie- Trafikutskottet -polnohospodárstvo, Jordbruksutskottet -ekonomické záležitosti- Naringsutskottet -zamestnanost-Arbetsmarknadsutskottet -bývanie- Bostadsutskottet
Vláda:
Švédsko podobou vlády je konštitucná monarchia. Král nemá moc v riadení štátu. Nato je vláda, Regeringen – pozostávajúca z ministrov a predsedu , ktorý je zodpovedný k parlamentu. Predseda Riksdagen, recník (Talmannen) hrá dôležitú úlohu v formovaní novej vlády. Po všeobecných volbách, recník ponúkne novú vládu k vysloveniu dôvery k Riksdagen. Ministerský kandidát je prijatý, ak viac než jedna polovica clenov parlamentu hlasuje za neho. Premiér sa nazýva Statsministern, ostatní ministri sa nazývajú Statsrad. Vo Švédsku má parlament, Riksdagen, zákonodarnú moc a vláda, Regeringen, má výkonnú moc. Regeringen je tiež zodpovedná za miestnu samosprávu. Samospráva v Švédsku má od 16 storocia tradíciu a je relatívne centralizovaná. V posledných desatrociach nastali pokusy o decentralizáciu, ktoré mali za úlohu dostat všetky ústredné úrady prec od hlavného mesta- Stockholmu, do iných súcastí krajiny. Ústredná autorita –teda ústrední úrad má názov Lansstyrelse. Vo Švédsku sú máloktoré nariadenia dané na jednotlivcaministra. Ako aj pravidlo, všetky nariadenia sú vysvetlené na schôdzach s celou vládou. Pre prípravu nariadení má minister má vysokých úradníkov na ministerstvách (Departement). Ministerstvá majú nariadenia rozdelené medzi sebou. Vláda má presne definované kolko ministerstiev je a na aké oblasti mali by sa mali jednotlivé ministerstvá zamerat, preto musí mat každé ministerstvo definované presnú oblast pôsobnosti.
Politické strany:
Švédsky politický systém bol dlho jedným s najstabilnejších systémov na svete. A tak si od roku 1988 a volieb v tomto roku tie isté strany si navzájom menia podiel na
moci. Je ich pät:
- sociálna demokratická strana (Socialdemokratiska Arbetar Partiet,),
- Konzervatívci –umiernená koalicná strana (Moderata Samlingspartiet,),
- Liberáli-liberálno-ludová strana(Folkpartiet liberalerna, Fp),
- stredopraví-strana stredu (Centern, C )
- laviciari-lavicová strana (Vansterpartiet Vp).
- Mp –1991, ale návrat v 1994;
- Krestanskí demokrati ( Kristdemokratiska Samlingspartiet, KDS)
- Nová strana nazývaná Nová Demokracia (Ny Demokrati) vstúpila v 1991 a stratila sa
Toto delenie je preto, že sa tu tvoria 2 prúdy koalícii:
-sociálnodemokratická a laviciari -liberálni, konzervatívci a stredopraví Sociálny demokrati ovládajú silne Švédsku politiku. Ich vplyv na domácu politickú scénu sa síce oslabil ,ale aj napriek tomu sú jednou z najsilnejších švédskych politických strán. Viacero Švédskych politických strán má jednu vec bežnú; má svoje korene v rozdielnych populárnych cinnostiach a majú preto velmi silnú pozíciu v Švédskej spolocnosti.
Ústava:
Švédsko má Ústavu (Grundlag) od stredoveku - 14 storocia, ale to nie je len jedna jej cast. Miesto toho to sa švédska Ústava skladá zo štyroch castí: –Regeringsformen ( podoba vlády), -Successionsordningen ( pravidlo nastúpenia), -Tryckfrihetsforordningen (tlacový zákon) -Yttrandefrihetsgrundlagen (zloženie pre slobodu prejavu). Boli vytvorené špeciálne stanovy na zmenu Ústavy. Na zmenu Ústavy, parlament, Riksdagen musí vytvorit dve identické rozhodnutia s všeobecnými volbami. Krátkodobá tendencia zmeny názoru nemôže zmenit zloženie Ústavy. Ústava bola podpísaná v roku 1974 s viacerými zmenami a dodatkami k starému zloženiu z roku 1809. Nová Ústava mala len malý efekt pri rozdelení moci a z novej sa v skutocnosti vyvinulo starému zloženiu Ústavy. Preto nastal potreba nového de juristického zloženia. Ústava z roku1809- najstaršie napísané zloženie v Európe, staršia bola len Ústava Spojených Štátov Amerických. Najnovšia zmena v Švédskej Ústave bola vytvorená pri vstupe Švédska do Európskej Únie a vstupom švédskych poslancov do Európskeho Parlamentu.
Královstvo:
Švédsko je monarchia a král je hlavou štátu ale nemá už takú autorita v riadení vlády. Královskou úlohou je reprezentacná funkcia a má len symbolickú úlohu. Ale nie vždy tomu bolo tak. V Ústave z roku 1809, ktorá bola platná do 1974, král mal formálnu moc ovládat krajinu. Bol to král, ktorý menoval a prepúštal ministrov a bol najvyšším vojenským velitelom. Králova autorita klesla zmenou ústavy v 1974. Posledný králom ,ktorý aktívne ovplyvnoval parlament bol král Gustaf pocas 2. svetovej vojny. Obmedzenie královej autority bol dôležitý problém liberálnej vlády. Sociálni demokrati a lavica boli za zrušenie monarchie, ale dnes sa to zdá viac ako nereálna vec. Král: král - Gustaf XVI sa narodil v 1946, bol synom kniežata Gustava Adolfa a princeznej Sibylli. Stal sa králom po jeho starom otcovi, král Gustav VI Adolf, zomrel v 1973. V 1976 sa oženil s Silviou Sommerlath a majú tri deti: princ Philip, princezná Madeleine a korunná princezná Victoria. Do roku 1980 mohli na trón nastúpit len muži ,ale po roku 1980 bolo modifikované presne príbuzné nastúpenie, ktorého zásluhou môžu nastúpit na trón aj ženy. Staršia sestra alebo brat preberá opateru za mladšiu sestru alebo brata. Tak sa môže korunná princezná Victoria stat nástupkynov svojho otca. Královský rod nebýva v královskom paláci v Stockholme. Namiesto toho bývajú v paláci Drottningholm nedaleko Stockholmu od roku 1982. Král je známy pre jeho velký záujem týkajúci sa životného prostredia problémy, dokonca je predsedom svetovej skautskej federácie a
predsedom švédskej WWF. Premiér:
Vo Švédsku je premiér vedúcou osobnostou vlády, nazýva sa Statsminister a bol vytvorený v 1876. V 1996 Goran Persson vymenil Ingvara Carlssona na poste lídra sociálnej demokratickej strany a potom sa stal Statsminister. V Švédsku, ako v iných zahranicných krajinách , je moc v rukách premiéra. To znací, napríklad to, že menuje ministrov a tiež prijíma ich demisie. Ak premiér rezignuje ,vláda padá. Snád medzinárodne najviac známym švédskym politikom bol Olaf Palme. Bol sociálnodemokratickým premiérom v rokoch 1982 - 1986. 28. februára 1986, Olaf Palme bol zastrelený v centre Stockholmu a Švédsko dostalo vlastný názov "Kennedy-vražda". Ingvar Carlsson, predtým vicepremiér, prebral Palmeho miesto. Túto pozíciu ale stratil, ked prehral volby v 1991 .V 1995 Ingvar Carlsson oznámil svoje želanie íst do dôchodku. Vtedajší minister financií Goran Persson bol vybratý ako jeho nástupca.
Ombudsman:
Ombudsman je vo Švédsku velmi dôležitý. Kancelária pre Parlametného komisára pre súdny zbor a obcianske práva, (Justitieombudsmannen,JO) bola vytvorená v roku 1974 ústavnou reformou, pre kontrolu administratívy. Ako výsledok zmeny Ústavy ,tak sa situácia Ombudsmana zmenila. Od zaciatku sa ludia zacali obracat k Ombudsmanovi s reklamáciami a problémami štátnych úradníkov, ale chránenie pravdy jednotlivca bolo jednou z jeho najdôležitejších úloh. Ombudman dostával stažnosti na štátnych úradníkov a vládne orgány. Ombudsmanova práca je viazaná Ústavou. Ombudsman má právo –dávat námietky; podávat žaloby, uverejnit verejné rozhodnutia a podat žalobu na konkrétnu osobu. Parlament menuje Ombudsmana pre dobu štyroch rokov, ale parlament mu nemôže urcit konkrétnu pôsobnost v daných stažnostiach. Ombudsmanova Kancelária je rozdelená na konkrétne kategórie:
- ombudsman-služieb, napríklad Konsumentombudsmannen - pre spotrebitela,
- Diskrimineringsombudsmannen – pre prípad diskriminácie. Ombudsman má tiež
Výsledky volieb od roku 1989:
Hlasovacie právo v všeobecných volbách má každý Švédsky obcan vo veku osemnást rokov, za predpokladu že je uvedený v volebnom zozname. Švéd žijúci v cudzine má hlasovacie právo ,ak splna všetky horeuvedené podmienky , za predpokladu ,že bol zapísaný pri súpise obyvatelstva vo Švédsku. Úcast na volbách je obvykle vrcholom vo Švédsku (medzi 1970 a 1994 úcast od 88.3% k 91.8%). Pocet žien je Riksdagen jeden z najvyšších na svete. Od roku 1989 sa vo Švédsku konali volby v rokoch –1991,1994,1998,2002 .Volebný systém je zásadne pomerný-pocet zvolených za každú stranu je priamo úmerný poctu odovzdaných hlasov. Aby strana mohla získat mandát musí obdržat najmenej 4 % zo všetkých odovzdaných hlasov. Vo Švédsku existuje hlasovacie právo od roku 1921.Volby v roku 1991 mali 86.74% úcast .Volby vyhrali síce sociálni demokrati zo ziskom 38% , ale premiérom sa stáva Carl Bildt, predseda konzervativcov. Jeho strana získala síce len 21,95%,ale ostatní partneri získali –liberáli-9,13%,stredopraví-8.5% a to bola tým pádom väcšina. Do parlamentu sa dostali ešte aj krestanskí demokrati, laviciari a zo ziskom 6.73% aj neskôr zániková strana NY demokrati. Sociálni demokrati získali 138 kresiel. V roku 1994 sa okrem volieb uskutocnilo aj referendum o vstupe Švédska do Európskej Únie. Volby vyhrali sociálny demokrati najväcším vítazstvom od roku 1982, získali 45.25% ,ministerským predsedom sa stáva Ingvar Carlsson, ktorý v roku 1995 odstúpil a na jeho miesto nastúpil Goran Persson. Ostatné strany získali vo volbách v roku 1994-konzervatívci-22.38%,stredopraví a liberáli po 7 %,laviciari-6.17%,zelený-5% a do parlamentu sa dostali aj o 0.07% krestanskí demokrati. Sociálni demokrati získali 161 kresiel. Vo volbách v roku 1998 na ktorých úcast bola 81,31 % zvítazili sociálni demokrati zo ziskom 36,39% pred konzervatívcami 22,90%,laviciari získali 11,99 %,krestanský demokrati-11,77%,stredopraví-5,13%,liber áli-4,72% a zelení-4,5%.Sociálny demokrati získali 131 mandátov z 349.Vo volbách v roku 2002 bola úcast na volbách 80,11%.Vítazom sa opät stali sociálny demokrati zo ziskom 39,85%,za nimi skoncili konzervatívci zo ziskom 15,25%,liberáli-13,39%,krestanský demokrati-9,15%,lavica-8.39%,stredopraví -6.19% a zelený-4.55%.Pozoruhodným bol najmä nárast liberálov s 4.72 na 13.39%. Výsledky volieb ukázali nadobudnutie sociálnych demokratov skoro 40 %, 3.6 % nárast od roku 1998 a získanie 144 kresiel v 349-clenom parlamente, co znací zvýšenie o 13 kresiel oproti roku 1998. Zvláštnostou švédskeho politického systému je to, že ak strana ,ktorá nezískala 4% ale v ostatných regiónoch 12% a viac ma nárok na vstup do parlamentu.
Súdnictvo:
Švédsky súdny zbor je úplne nezávislí od vlády a zahrnuje v sebe tri stupne súdov: Ústavný Súd, šest súdov na odvolanie, a okresné a mestské súdy. Ústavný Súd je súd konecného odvolania sa, celkove rozhodne o súdnom spore a môže tiež vydat nový rozsudok v danej kauze. Odvolacie súdy, okrem odvolávajúcej súdnej právomoci, sú zodpovedné za správu súdneho systému v regionálnych oblastiach a robia taktiež další výcvik sudcov. Okresné a mestské súdy sú súdy prvej inštancie. Súdny proces obycajne pozostáva s troch až piatich neodborníkov, ktorí sú súcastou poroty . Súcastou švédskeho súdneho systému, kopírovaním zahranicia, je ombudsman, ktorého povinnostou je kontrolovat ako súdy a správcovia praktizujú zákon a dodržiavajú práva. Ombudsman rieši aj stažnosti obcanov, robí prieskumy, a kontroluje omyly alebo previnenia súdov. Ombudsman je vymenovaní parlamentom na dobu štyroch rokov; na zaciatku 90 rokov malo Švédsko štyroch takýchto vysokých úradníkov.
Švédsky vstup do EU :
V máji 1994 Európsky Parlament odporucil Švédsko na vstup Európskej Únie(EU). Referendum o vstupe sa konalo 13.11. 1994. Švédi hlasovali –za- 52.2 %,proti -46.9 % z celkovej 83 %úcasti na referende a Švédsko sa stalo clenom EÚ v Januári 1995.
Král:
Švédsky král (od septembra 1973 Carl XVI Gustaf) nemá žiadnu politickú moc. Zastupuje národ. Podla ústavy je hlavou štátu a v tejto funkcii zohráva úlohu len pri štátnych oficialitách ako oficiálny reprezentant Švédska. Jedna z jeho zodpovedností je otváranie výrocnej schôdze parlamentu v septembri každého roku. Nezúcastnuje sa na rokovaniach vlády a ani nepodpisuje vládne rozhodnutia. Jeho niekdajšia úloha pri výbere premiéra bola presunutá na parlament.
Vláda:
Politická zodpovednost spocíva na vláde (regering) a na politickej strane/stranách, ktoré sú v nej zastúpené. Vo vláde pôsobí 22 ministrov: premiér (statsminister), vicepremiér, 13 vedúci ministerstiev (departementsche) – spravodlivosti, zahranicných vecí, obrany, zdravotníctva a sociálnych vecí, dopravy a komunikácií, financií, vzdelávania a vedy, pôdohospodárstva, práce, kultúry, priemyslu a obchodu, vnútra a životného prostredia, a 7 ministri bez portfólia. Pri vláde môžu pôsobit aj nezávislí experti. Pravidlom však je, že ministri reprezentujú politickú moc a politické strany, ktoré sú pri moci. V mnohých prípadoch si poslanci parlamentu zachovávajú svoj poslanecký mandát, kým vykonávajú vládnu funkciu (ich mandát spocíva). Namiesto nich nastupujú v parlamente náhradníci. Každý minister však má právo zúcastnovat sa na parlamentných diskusiách.Podla ústavy formálna moc vládnych rozhodnutí spocíva na vláde, nie na monarchovi. Ked vláda podá demisiu, predseda parlamentu musí pred podaním návrhu na nového premiéra zvolat predsedov parlamentných strán spolu podpredsedami parlamentu. Parlament potom hlasuje o tomto návrhu, na schválenie ktorého je potrebná absolútna väcšina. Ak návrh prejde, predseda parlamentu vymenuje nového premiéra, ktorý potom menuje dalších clenov vlády. Ak sa premiér sám vzdá funkcie, predseda parlamentu ho môže odvolat. To isté platí, ked parlament vysloví premiérovi nedôveru. Další ministri vlády môžu byt odvolaní premiérom alebo parlamentom vyjadrením nedôvery. Funkcie ministerstiev Ministerstvá (departement) sú malé oddelenia, v ktorých nepracuje viac ako 100 osôb. Ich úlohou je
- 1. príprava vládnych návrhov rozpoctov a zákonov,
- 2. vydávanie zákonov a dalších právnych predpisov,
- 3. medzinárodné vztahy,
- 4. menovanie clenov úradu,
- 5. spracúvanie námetov a interpelácií od obcanov adresovaných vláde.
Parlament:
Od r. 1971 má Švédsko jednokomorový parlament (riksdag). Dvojkomorový systém, ktorý v krajine existoval od r. 1866, bol zrušený novelizáciou ústavy v r. 1968-69. Parlament je volený na 4 roky v priamych volbách, volebné právo majú všetci obcania Švédska. Parlament má 349 clenov. Poslancom parlamentu sa môže stat každý obcan Švédska, ktorý dosiahol vek potrebný na využívanie volebného práva. Volby sa konajú na základe proporcionálneho systému, aby bolo zarucené také rozdelenie kresiel v parlamente, ktoré by zodpovedalo výsledkom celoštátneho hlasovania, pricom Švédsko ako celok tvorí jeden volebný obvod. Novozvolený parlament sa po prvýkrát schádza 14 dní po volbách. Parlament môže s podporou absolútnej väcšiny vyslovit nedôveru premiérovi, jednotlivým ministrom alebo celej vláde. Ak je nedôvera vyslovená vláde, vláda do 1 týždna vyhlási nové volby.Predsedníctvo parlamentu tvoria predseda a traja podpredsedovia parlamentu. Každý novozvolený parlament si zvolí aspon 15 stálych výborov, z ktorých je jeden ústavnoprávny a jeden pre financie, rozpocet a dane. Zameranie ostatných výborov väcšinou zodpovedá zameraniu ministerstiev. Pocas svojho funkcného obdobia môže parlament ustanovit aj dalšie výbory. Vo výboroch sú jednotlivé politické strany zastúpené podla svojej politickej sily v parlamente. Na schôdzach výborov sa môžu zúcastnovat aj ministri, ktorí poskytujú informácie a podávajú správy. Vysvetlenia a iné relevantné informácie podávajú na týchto schôdzach ministerskí úradníci. Funkcie clenov prezídia parlamentu a predsedov výborov sa rozdelujú na základe dohody medzi politickými stranami. O všetkých záležitostiach prerokúvaných vo výboroch sa podávajú správy na plenárnej schôdzi parlamentu. Správy obsahujú všetky relevantné fakty a informácie súvisiace s návrhom. Clenovia vlády obhajujú svoje návrhy na plenárnej schôdzi parlamentu. Ministri sa obycajne nezúcastnujú na rozpravách o návrhoch zákonov podaných jednotlivými poslancami. Takéto návrhy zákonov, ktoré sa priamo nevztahujú k vládnym návrhom zákonov, preskúma vláda a stanovisko predkladá na dalšiu schôdzu parlamentu. Parlament zasadá približne 8 mesiacov (od októbra do polovice júna). Výbory spravidla zasadajú v utorok a vo štvrtok, plenárne schôdze sa konajú od utorka do štvrtka.
Volby :
sa konajú každé 4 roky, vždy v tretiu septembrovú nedelu. Vláda má právo vyhlásit mimoriadne volby, ktoré sa konajú medzi dvoma riadnymi volbami. Mandát plynúci z výsledkov mimoriadnych volieb platí len do skoncenia obdobia zostávajúceho do konania riadnych parlamentných volieb.
Referendá:
sa môžu konat iba vo dvoch prípadoch. Parlament môže schválit zákon, v ktorom vyhlási konzultatívne referendum. Doteraz sa vo Švédsku konalo iba 5 konzultatívnych referend, posledné bolo v novembri 1994 o vstupe Švédska do Európskej únie. V r. 1979 bola ústava novelizovaná v takom zmysle, že "rozhodujúce" referendá sa môžu konat iba novelizáciou ústavy. Návrh na takéto referendum môže podat jedna tretina všetkých poslancov parlamentu, to sa potom koná súcasne s parlamentnými volbami. Doteraz sa vo Švédsku nekonalo ani jedno rozhodujúce referendum. Okresné
samosprávne orgány:
Švédsko je rozdelené do 286 „okresov“ (Kommun) s priemerným poctom obyvatelov 30 tisíc. Každý okres má svoj vlastný parlament a vládu. Okresný parlament (Kommunfullmäktige) je volený vo všeobecných volbách, ktoré sa konajú každé 4 roky zároven s volbami do národného parlamentu. Z okresného parlamentu sa vytvára okresná vláda (Kommunstyrelsen). V právomoci okresných samosprávnych orgánov je napríklad vzdelávanie (okrem univerzít), sociálna starostlivost, výstavba, životné prostredie, zdravotníctvo, kultúra a oddych. Hlavné zdroje príjmu sú miestne dane a dotácie od štátu.
Regionálne samosprávne orgány:
Na regionálnej úrovni tiež pracujú samosprávne orgány – regionálny parlament a regionálna vláda, volené vo všeobecných volbách. Švédsko je rozdelené do 23 regiónov (Landsting) s priemerným poctom obyvatelov 342 tisíc. Mestá Göteborg a Malmö a ostrov Gotland nepatria do týchto regiónov, sú v pôsobnosti okresných orgánov. Hlavná kompetencia regionálnych samosprávnych orgánov sa týka zdravotníctva, co zahrna aj vzdelávanie v oblasti zdravotníctva (napr. zdravotných sestier a fyzioterapeutov). Regióny tiež podporujú regionálny rozvoj, kultúrne aktivity a verejnú dopravu na regionálnej úrovni.
Hlavné politické strany vo Švédsku sú:
Sociálnodemokratická strana (SAP) Sociálnodemokratická strana je dominantnou politickou silou vo Švédsku už vyše 60 rokov. SAP zacala fungovat ako tradicná strana pracujúcich, dnes sa však stala stranou ludí zo strednej triedy, najmä štátnych zamestnancov. Súcasným predsedom strany a zároven premiérom je Göran Persson. Moderata samlingspartiet Ide o najväcšiu nesocialistickú stranu vo Švédsku. Jej súcasný líde Carl Bildt bol premiérom v r. 1991-1994. Jej politika sa pohybuje medzi tradicnou konzervatívnou, neoliberálnou, sociálno-konzervatívnou a liberálno-konzervatívnou orientáciou. Carl Bildt sa aktívne zúcastnoval v mierovom procese na Balkáne ako vyjednávac Európskej komisie. Folkpartiet liberalerna Podobne ako konzervatívci, aj Liberálna strana bola vytvorená z parlamentnej frakcie. Strana bojovala za rozšírenie volebného práva. Ked sa tento ciel dosiahol, strana sa rozdelila kvôli nezhodám v otázke prohibície. V r. 1934 sa strana opät zjednotila. Centerpartiet Strana stredu zacínala ako strana polnohospodárov. Ked sa pocet farmárov znížil, strana sa snažila nájst si novú identitu. Dnes reprezentuje najmä ludí žijúcich v riedko osídlených oblastiach. Má tiež silný environmentalistický rozmer. Vänsterpartiet (Lavicová strana) Lavicová strana nedávno vypustila zo svojho názvu slovo "komunizmus", mnoho jej lídrov sa však považuje za komunistov. Strana sa stavia velmi dôrazne proti clenstvu Švédska v Európskej únii. Miljöpartiet de Gröna Ked na švédskom západnom pobreží zacali vymierat tulene, švédski volici si zacali uvedomovat nebezpecie znecistovania životného prostredia a hlasovali za "stranu zelených". V parlamente boli od r. 1988 do r. 1992, negatívny postoj voci clenstvu Švédska v EÚ ich však v r. 1994 dostal spät. Kristdemokratiska samhällspartiet KDS zacínala ako krestanská akcná skupina pôsobiaca v prospech zachovania vyucovania náboženstva vo švédskych školách. Založenie politickej strany možno považovat za protest voci rastúcej sekularizácii švédskej spolocnosti v tých casoch. Na rozdiel od krestanských demokratov v iných západoeurópskych a stredoeurópskych krajinách KDS nie je založená na katolíckych tradíciách, ale na nonkonformnej tradícii. _____________ _________
Zdroje: