Surinam
SURINAM REPUBLIKA SURINAM
ROZLOHA: 163 270 km2 – rozlohou najmenšia, nezávislá krajina Latinskej Ameriky POCET OBYV. : 435 450 (July 2003 est.) HUSTOTA ZALUDNENIA: 2,66 obyv. /km2 ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika s formou konštitucnej demokracie ADMINISTRATÍVNE DELENIE: 10 dištriktov Nezávislost: 25 November 1975 (from Netherlands) Prezident: Runaldo Ronald VENETIAAN (since 12 August 2000) – zároven je aj predseda vlády ! Volený je na 5 roc.volebné obdobie – najbližšie volby budú v máji
2005.
Parlament: jednokomorový – Národné zhromaždenie - 51 clenov - 5 roc.volebné obdobie Politické strany: Nová fronta pre demokraciu - NF 33 Koalícia milénia - MC 10 Demokratická alternatíva - DNP 2000 3 Ostatné strany - DA '91 2, PVF 2, PALU 1 HLAVNÉ MESTO: Paramaribo (201 000 obyv. ) ÚRADNÝ JAZYK: holandcina MENA: surinamský gulden (1 surinamský gulden = 100 centov) ŠTÁTNY SVIATOK: 25. november (Den nezávislosti) RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE : Indovia (34,2 %), kreoli (33,5 %), Jávania (17,8 %), cernosi (8,5 %), Indiáni (1,8 %), iné (4,2 %) NÁBOŽENSTVO: hinduistické (27 %), rímskokatolícke (23 %), islam (20 %) evanjelické (19 %), iné (11 %) URBANIZÁCIA: 50,4 % PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 71 rokov DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 31 ‰ ANALFABETI: 7 % NEZAMESTNANOST: 16,3 % HDP: 1000 USD/obyv. Susediace štáty: Brazil 597 km, French Guiana 510 km, Guyana 600 km Ako prví prichádzajú na územie Surinamu holandskí kolonisti v r.1581. Pôvodnými obyvatelmi boli kmene Aravakov a Karibov, ktorí sa od zaciatku dostali do postavenia otrokov. Holandania tu zriadili pocetné bavlníkové a trstinové plantáže, kam privážali otrokov najmä z Afriky, co sa prejavilo neskôr na rasovom zložení obyvatelstva. Od r. 1613 – 1667 patrilo územie pod samosprávu Británie a po podpise tzv. Bredského mieru sa v tomto roku stáva holandskou kolóniou pod názvom Holandská Guyana. V r. 1863 bolo zrušené na tomto území otroctvo. Po jeho zrušení prichádza mnoho nových osadníkov najmä z Indie a Indonézie. Od r.1922 – 1954 bol Surinam integrálnou súcastou holandského královstva, neskôr závislým zámorským územím. V r. 1975 vyhlásil Surinam nezávislost. V polovici 90-tych rokov utrpel Surinam velké ekonomické straty vzhladom na klesajúce ceny bauxitu a zlata na svetových trhoch, pricom asi polovica obyvatelov žije dnes na hranici chudoby. Dnes má sporné územie najmä s Guayanou pozdlž rieky Courantyne, kde sa nachádzajú obrovské zásoby vzácnych kovov – zlata, striebra a strategických surovín (ropa a zemný plyn). Rozprestiera sa na severovýchode Južnej Ameriky. Na severe krajinu obmýva Atlantický oceán, kde dlžka pobrežia dosahuje 386 km. Smerom na juh sa rozkladá pomerne úzka, mocaristá pobrežná nížina, ktorú ohranicujú pocetné lagúny a je tu sústredených asi 80% obyvatelstva. Povrch dalej prechádza do oblasti Guyanskej vysociny. Najvyšším vrchom je Juliana Top (1280 m n. m.). Najjužnejšie casti pokrývajú rozsiahle daždové pralesy ako významný ekosystém planéty. Krajinu pomenovali podla rieky Surinam, ktorú tak nazvali domorodí Indiáni Surina. Kolónia v minulosti známa ako Holandská Guyana získala nezávislost roku 1975. Pôvodne anglickú kolóniu získali Holandania po predaji holandského Nového Amsterdamu (New Yorku) Anglicanom ako náhradu. Surinam má typické tropické podnebné pásmo so striedaním dvoch období dažda (apríl – august; november – január). Teploty dosahujú priemerne 23° - 32° C. Zrážky sú pocetnejšie na severe v pobrežných oblastiach, kde dosahujú okolo 2 032 mm rocne, zvyšok územia má okolo 1 524 mm rocne. Väcšina riek patrí k úmoriu Atlantického oceána a odvodnujú územie smerom na sever. Najdôležitejšie sú rieky Corantijn (Courantyne) – pramení v pohorí Acari a je dlhá približne 700 km. Guayana môže volne využívat túto pohranicnú rieku, ale nemá právo sa podielat na rybolove. Dalšou riekou je Surinam – má dlžku 480 km. Najväcším jazerom je v centrálnej casti jazero Van Blommestein. Základom hospodárstva je tažba a vývoz zlata, striebra, železnej rudy a bauxitu. Jeho cast sa spracúva na hliník. Využíva sa pri tom domáca hydroenergia. Pestuje sa ryža, cukrová trstina a banány. Znacný je rybolov a lov krabov. Potenciálne prírodné bohatstvo je v drevnej hmote lesov. Ich výrub spomalujú opatrenia na ochranu prírody. Významné mestá: Paramaribo (201 000 obyv. ), New Amsterdam, Johannesburg, Calcutta.