/p>
EURÓPA
rozloha: 10 527 000 km2 počet obyvateľov: 726 miliónov (1995)
štát (závislé územie) hlavné mesto HDP v USD na 1 obyv. hustota zaľudnenia na 1 km2 počet obyvateľov rozloha v km2 Albánsko Tirana 760 108 3 100 00 28 748 Andora Andorra 137 64 000 (97) 467,76 Belgicko Brusel 26 440 334 10 200 000 30528 Bermudy (brit.) Hamilton 1 189 63 000 53 Bielorusko Minsk 2 079 50 10 267 000 207 595 Bosna a Hercegovina Sarajevo > 785 74 3 800 000 51 129 Veľká Británia (Spojené Kráľovstvo) Londýn 20 870 242 58 700 000 242 900 Bulharsko Sofia 1 190 75 8 300 000 110 994 Česko Praha 4 740 131 10300 000 78 866 Chorvátsko Záhreb 4 060 79 4 500 000 56 610 Dánsko Kodaň 32 100 123 5 300 000 (96) 43 094 Estónsko Tallin 3 080 31 1 400 000 45 227 Faerské ostrovy (dán.) Tórshavn 47 47 800 1 399 Falklandy (Malvíny) (brit.) Stanley 0,2 2 600 12 173 Fínsko (+Alandy) Helsinki 23 240 15 5 200 000 (98) 338 144 Francúzsko Paríž 26 270 108 58 900 000 543 965 Gibraltár (brit.) Gibraltár 4 469,2 27 100 (98) 6,5 Grécko Atény 11 460 80 10 600 000 131 957 Grónsko (dán.) Nuuk 0,02 56 100 2 166 086 Holandsko Amsterdam 25 940 375 15 700 000 41 865 Írsko Dublin 17 110 51 3 553 000 (95) 70 273 Island Reykjavík 26 580 2,9 300 000 103 000 Juhoslávia Belehrad 1 510 104 10 600 000 102 173 Lichtenštajnsko Vaduz 9 635 193,7 31 000 (97) 160 Litva Vilnius 2 280 57 3 700 000 65 301 Lotyšsko Riga 2 300 37 2 400 000 64 589 Luxembursko Luxemburg 45 360 155 400 000 2 586 Macedónsko Skopje 1 100 78 2 000 000 25 713 Maďarsko Budapešť 4 340 108 10 021 000 93 030 Malta Valleta 8 710 1 267 400 000 315,6 Monako Monako 26 470 16 410 32 000 1,95 Nemecko Berlín 28 870 230 82 200 000 357 021 Normanské ostrovy (brit.) Saint Helier 747,5 148 000 196,8 Nórsko Oslo 34 510 14 4 400 000 323 758
štát (závislé územie) hlavné mesto HDP v USD na 1 obyv. hustota zaľudnenia na 1 km2 počet obyvateľov rozloha v km2 Ostrov Man Douglas 133 76 000 572 Poľsko Varšava 3 590 124 38 700 000 312 685 Portugalsko ( +Azory, Madeira) Lisabon 10 160 107 9 900 000 92 345 Rakúsko Viedeň 28 110 98 8 200 000 83 858 Rumunsko Bukurešť 1 600 94 22 400 000 238 391 Rusko Moskva 2 680 8,6 147 200 000 17 075 400 San Marino San Marino 8 360 430 26 000 60,57 Slovensko Bratislava 3680 110 5 400 000 49 034 Slovinsko Ľubľana 9 840 99 2 000 000 20 253 SNŠ Moskva Svalbard (nór.) Longyerbyen 0,05 2 591 62 700 Španienslo (+Kanárske o.) Madrid 14 490 78 39 600 00 504 782 Švajčiarsko Bern 44 350 177 7 300 000 41 274,5 Švédsko Štokholm 25 710 20 8 900 000 449 964 Taliansko Rím 19 880 190 57 300 000 301 323 Ukrajina Kyjev 1 040 84 50 698 000 603 700 Vatikán Vatikán - 1 034 1000 (99) 0,44
AFRIKA
rozloha: 30 441 000 km2 počet obyvateľov: 776,6 miliónov (1999)
štát (závislé územie) hlavné mesto rozloha v km2 počet obyvateľov hustota zaľudnenia na 1 km2 HDP v USD na 1 obyv. Alžírsko Alžír 2 381 741 30 800 000 13 1 520 Angola Luanda 1 246 700 12 500 000 10 270 Benin Porto Novo/ Cotonou 112 622 5 900 000 52 350 Botswana Gaborone 581 730 1 600 000 2,8 3 020 Burkina Ouagadougou 274 200 11 600 000 42 230 Burundi Bujumbura 27 834 6 600 000 237 170 Côte d´lvoire (Pobrežie slonoviny) Yamoussoukro 322 462 14 500 000 45 660 Čad N´Djamena 1 284 000 7 500 000 5,8 160 Džibutsko Džibútí 23 200 600 000 26 3 115 Egypt Káhira 1 002 000 67 200 000 67 1 080 Eritrea Asmara 121 144 3 700 000 31 2 305 Etiópia Addis Abeba 1 113 380 61 100 000 55 100 Gabon Libreville 267 667 1 200 000 4,5 3 950 Gambia Banjul 11 295 1 300 000 115 340 Ghana Accra 238 537 19 700 000 83 390 Guinea Conakry 245 857 7 400 000 30 560 Guinea-Bissau Bissau 36 125 1 200 000 33 250 Juhoafrická republika Pretorija 1 219 080 39 900 000 33 3 210 Kamerun Yaoundé 475 442 14 700 000 31 610 Kapverdy Praia 4 033 400 000 99 1 010 Keňa Nairobi 580 367 29 500 000 51 320 Komory Moroni (Njazidja) 1 862 7 00 000 376 450 Kongo Brazzaville 342 000 2 900 000 8,5 670 Lesotho Maseru 30 355 2 100 000 69 660 Libéria Monrovia 97 754 2 900 000 30 > 795 Líbya Tarábulus (Tripolis) 1 775 500 5 500 000 3,1 medzi 3 116-9 635 Madagaskar Antananarivo 587 041 15 500 000 26 250 Malawi Lilongwe 118 484 10 600 000 89 180 Mali Bamako 1 240 192 11 000 000 8,9 240 Maroko Ribát 458 730 27 900 000 61 1290 Maurícius Port Louis 2 040 1 200 000 588 3 710 Mauritánia Nouakchott 1 030 700 2 600 000 2,5 470
štát (závislé územie) hlavné mesto rozloha v km2 počet obyvateľov hustota zaľudnenia na 1 km2 HDP v USD na 1 obyv. Mozambik Maputo 799 380 19 300 000 24 140 Namíbia Windhoek 824 292 1 700 000 2 2 250 Niger Niamey 1 267 000 10 400 000 8,2 200 Nigéria Abuja/Lagos 923 768 108 900 000 118 280 Réunion (fr.) Saint-Denis 2 512 700 000 279 Rovníková Guinea Malabo 28 051 400 000 14 530 Rwanda Kigali 26 338 7 200 000 273 190 Senegal Dakar 196 722 9 200 000 47 570 Seychely Viktória 454 78 000 (97) 172 6 850 Sierra Leone Freetown 71 740 4 700 000 66 200 Somálsko Muqdisho (Mogadišo) 461 557 8 775 000 14 >785 Somálska zem Hargeysa 176 100 940 000 5 210 Stredoafrická republika Bangui 622 984 3 600 000 5,8 310 Sudán Chartúm 2 505 813 28 900 000 11,5 310 Sv. Helena a závislé územie Jamestown Sv. Tomáš a Princov ostrov Sao Tomé 964 138 000 138 330 Svazijsko Mbabane 17 363 1 000 000 58 1 520 Tanzánia Dodoma 945 087 32 800 000 35 210 Togo Lomé 56 875 4 500 000 79 340 Tunisko Túnis 163 610 9 500 000 58 2 110 Uganda Kampala 241 139 21 100 000 88 300 Kongo (bývalý Zair) Kinshasa 2 334 885 50 300 000 21 130 Zambia Lusaka 752 614 9 000 000 12 360 Západná Sahara (SADR) El-Aaiún 252 120 252 200 1 300 Zimbabwe Harare 390 757 11 500 000 29 610
AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
rozloha: 8 944 300 km2 počet obyvateľov: 29 920 204
štát (závislé územie) hlavné mesto rozloha v km2 počet obyvateľov hustota obyvateľstva na 1 km2 HDP v USD na 1 obyv. Americká Samoa Pago Pago 194,8 62 000 318,3 - Americké tichooceánske ostrovy - drobné ostrovy v Tichom oceáne osadenstvo vojenskej základne - - Austrália Canberra 7 682 300 18 700 000 2,4 20 090 Cookove ostrovy (novozél.) Avarua 240,1 20 200 84 - Fidži Suva 18 376 800 000 44 2 470 Francúzska Polynézia Papeete 4 167 224 000 54 - Guam (USA) Agańa 549 146 000 (97) 265,9 - Hawai – štát USA Honolulu 16 759 1 115 (90) 68 - Kiribati Bairiki 810,5 83 000 (97) 102 920 Marshallove ostrovy Dalap-Uliga-Darrit 181,3 60 000 331 1 890 Mikronézia [Mikronézske federatívne štáty (USA)] Palikir 720,6 111 000 (97) 154 2 070 Midwajské ostrovy (USA) 2 menšie ostrovy patriace Havajským 5,2 osadenstvo vojenskej základne - - Nauru Yaren 21,3 11 000 (97) 516,4 13 000 Niue (novozél.) Alofi 262,7 2 080 7,9 - Norfolk (austrál.) Kingston 34,6 2 180 63 - Nová Kaledónia a dep. (fr.) Nouméa 19 103 202 000 11 - Nový Zéland Wellington 270 534 3 800 000 (97) 14 15 720 Palau Koror/Oreor 508 17 000 (97) 33 8 806 Papua-Nová Guinea Port Moresby 462 840 4 700 000 10,2 930 Pitcairnove ostrovy (brit.) Adamstown (49 obyv.) 35,5 49 (96) 1,4 - Samoa Apia 2 831 200 000 71 1 170 Severné Mariány (USA) Garapan 457 54 000 118,2 - Šalamúnove ostrovy Honaira 27 600 400 000 14,5 900 Tokeleu (novozél.) Fakaofo 10,12 1 580 156,1 - Tonga Nuku´alofa 748 98 000 131 1 810 Tuvalu Vaiaku 26 10 000 (97) 384,6 680 Vanatu Vila 12 190 200 000 16,4 1 290 Wake (USA) - 7,8 osadenstvo vojenskej základne - - Willis a Futuna (fr.) Matu Utu 274 15 000 54,7 -
Austrálsky zväz (vznik: 1991) je najmenší svetadiel, obmývaný vodami Tichého a Indického oceána, leží na južnej pologuli; má kontinentálnu povahu (pre malú horizontálnu členitosť). Geologická stavba Austrálie je jednoduchá – charakterizujú ju 3 povrchové celky: Západoaustrálska plošina, Stredná zníženina, Východoaustrálska Cordillera. Podnebie je obratníkom Kozorožca rozdelené na severné územie (tropické = 2/5) a južné (subtropické = 3/5). Väčšou riekou je Murray (JV Austrália) s prítokmi Murrumbidge, Lachlan, Darling. Surovinovo-energetické zdroje sú bohaté. Prvým minerálom, ktorý sa ťažil, bolo zlato – spočiatku v N. J. Walese, neskôr v Západnej Austrálii (Coolgardie, Kanowna). Striebro: v N. J. Walese a na Tasmánii. Bane v Broken Hill. Uránová ruda – J Austrália (1944), neskôr v Rum Jungle, Qeensland pri Mount Isa. Zásoba uhlia je veľká – čierne 213 mld t, hnedé 40 mld. t – ložiská: Nový Južný Wales, Queensland. Antimón: N. J. Wales, Záp. Austr; cín: Tasmánia, Queensland; olovo: N. J. Wales, Queensland; zinok: N. J. Wales, Tasmánia. Austrália je významným svetovým producentombauxitu (za rok: 35 mil. t). V štátoch N. J. Wales, Viktória, Queensland, Južná Austrália je sústredené takmer 90 % z celkového počtu obyvateľstva. Rozvoj priemyslu v 2. pol. 19. st. – ťažobný (banícky) priemysel. Na bohatom zaľudnenom JV vznikali prvé továrne (čistenie vlny,mlyny, potrav. priem., spotreb. priem.). Najstaršie spracujúce priemyselné odbory: spracovanie ropy, chem. priem. papiernický, priemysel, sklársky, priemysel, priemysel stav.hmôt, drevársky, farmaceutický. Hutnícky priemysel: New Castle, Port Kembla – výroba liatiny a ocele (Broken Hill Propietary). Strojársky priemysel: automobil. priemysel – výroba a montáž automobilov (hlavné podniky sú spojené kapitálovo s veľkými zaápadoeur. a amer. firmami); elektrotechn. priemysel: výroba elektromotorov a elektrotechnických zariadení; centrum: Viktória. Textilný priemysel: bavlnársky: výroba bavlnenej: priadze, kordov do pneumatík, tkaniny, prikrývky, ručníky; vlnársky: výr. vlnených vláken, česanej priadze,vlnenej priadze. Potravinársky priemysel: v poľnohosp. je veľká časť pôdy v rukách veľkých farmárov. Živočíšna výroba: chov oviec pre vlnu (najvačšia ovčiarska oblasť, predný vývozca vlny): N.J. Wales, Queensland, Viktória, stáda v Tasmánii dodávajú najjemnejšiu vlnu; chov hov. dobytka: Queensland, N.J. Wales. Rastlinná výroba: 2. miesto; 1. miesto: produkcia pšenice, ostatné: jačmeň, ovos, kukurica, sorghum, ovocie. Lov rýb v okolitých moriach. Doprava: vzdušná linka Z - V 4000 km, S – J: 3200 km. Hlavnú úlohu hrá cestná a železničná doprava. Najdôležitejšia trať: Brisbane-Sydney-Melbourne-Adelaide – Port Augusta do Perthu a z Brisbaine do Cairnsu. Flotila moderných osobných lodí je z prístavu Fremantle (Záp. Aust) cez Adelaidu, Melbourne do severných prístavov. Zahraničný obchod umožňuje vývoz prim. poľnohosp. produktov a uhlia a dovoz investičných zariadení, strojov, dopr. prostriedkov a palív. Vyváža sa čierne uhlie, pšenica, vlna, železná ruda, koncentráty, neželezné kovy a mäso Celková rozloha ostrovov Oceánie ležiacich v Tichom oceáne je 1 262 000 km2, z čoho len samotná Nová Guinea zaberá 771 900 km2. Oceániu tvoria tri veľké skupiny ostrovov. Melanézia získala svoje pomenovanie podľa svojich obyvateľov s tmavou pokožkou (melano znamená čierny, tmavý). Veľká skupina ostrovov (rozlohou najväčšia) obopína Austráliu od východu v polkruhovom oblúku: Nová Guinea, Bismarckovo súostrovie, Šalamúnove ostrovy, Nová Kaledónia, Nový Zéland. Na Novej Guinei sa vypína aj najvyšší bod Oceánie Puncak Jaya (5 030 m). Mikronéziu tvorí množstvo malých a plochých koralových ostrovov: Karolíny, Marshallove ostrovy, Gilbertove ostrovy, Phoenixské ostrovy. Polynéziu tvoria ostrovy rôzneho pôvodu a stavby, nachádzajú sa tu nízke, belavé koralové ostrovy (Tuamotu), ostrovy sopečného pôvodu budované tmyvými čadičmi (Samoa, Tahiti) a ostrovy tvorené sopečnými a usadenými horninami (Fidži).
Severoamerický kontinent + Stredná Amerika
štát hlavné mesto rozloha v km2 Bahamy Nassau 13 939 Belize Belmopan 22 965 Canada Ottawa 9 958 319 Costa Rica San José 51 060 Cuba Havanna 110 860 Dominikánska republika Santo Domingo 48 422 El Salvador San Salvador 21 041 Grónsko Nuuk 2 166 086 Guatemala Guatemala 108 889 Haiti Port – au – Prince 27 750 Honduras Tegucigalpa 112 492 Jamajka Kingston 10 991 Mexico Mexico 1 953 162 Nicaragua Managua 120 254 Panama Panama 75 517 Portoriko San Juan 8 959 USA Washington D.C. 9 809 155
Južná Amerika
štát hlavné mesto rozloha v km2 Argentína Buenos Aires 2 780 400 Bolívia Sucre; administratívne: La Paz 1 098 581 Brazília Brazília 8 547 404 Chile Santiago de Chile 756 626 Colombia Bogota 1 141 748 Ekvádor Quito 272 045 Guyana – brit. Georgetown 214 969 Francúzska Guyana Cayenne 83 534 Guyana – hol. = Surinam Paramaribo 163 265 Paraguay Asunción 403 752 Trinidad a Tobago Port of Spain 5 128 Urugeay Montevido 176 215 Venezuela Caracas 912 050 Peru Lima 1 285 216
Hospodárske oblasti USA
1. NOVÉ ANGLICKO
- Maine
- Rhode Island (3 000 km2)
- New Hamshire
- Vermont
- Massachussets
- Connecticut
2. STREDOATLANTICKÁ
- New York (hl. m. Albany)
- Pennsylvánia
- Deleware
- Maryland
- District of Columbia
3. JUH
- juhoatlantická oblasť
- stredný juhovýchod
- stredný juhozápad
4. STREDOZÁPAD
- Ohio
- Illinois
- Indiana
- Michigan
- Wisconsin
- South Dakota
- North Dakota
- Kansas
- Minesota
- Iowa
- Nebraska
- Misouri
1. SEVER
2. SEVEROZÁPAD
3. CENTRÁLNY
4. CENTRÁLNO – ČERNOZEMSKÝ
5. VOLŽSKO – VIATSKÝ
6. POVOLŽIE
7. SEVERNÉ ZAKAUKAZSKO
8. URAL
9. ZÁPADNÁ SIBÍR
10. VÝCHODNÁ SIBÍR
11. ĎALEKÝ VÝCHOD
štát (závislé územie) hlavné mesto HDP v USD na 1 obyv. hustota zaľudnenia na 1 km2 počet obyvateľov rozloha v km2 Rusko Moskva 2 680 8,6 147 200 000 17 075 400
Delenie provincií a teritórií v Kanade
provincie počet obyv. NEW FOULAND 568,7 St. Johns OSTROV PRINCA EDWARDA 129,7 Charlottetown NOVÉ ŠKÓTSKO 899 Halifax NOVÝ BRUNSVIK 724 Frederieton QUEBEC 6 899,9 Quebec ONTÁRIO 10 084,8 Toronto MANITOVA 1 091 Winnipeg SASKAČEVAN 989,9 Regina ALBERTA 2 454,5 Edmonton BRITSKÁ KOLUMBIA 3 282,2 Victoria
teritóriá počet obyv. YUKON 27,7 Whitehorse NANAVUT Iqualiut SEVEROZÁPADNÉ 57,6 Yellowknife
Literatúra:
- 1. Lexikón štátov a zemí sveta; Geografická encyklopédia; RNDr. Anton Magula a kol.; 2001
- 2. Geografia pre 2. ročník gymnázií; Orbis Pictus; 1991; prof. RNDr. Václav Gardavský, DrSc. a kol.
- 3. Hospodárska geografia; 1999; doc. RNDr. Ema Mišúnová, CSc. a kol.
4. Encarta Word Atlas 1998
JAPONSKO (Nippon = krajina Slnka)
štátne zriadenie hlavné mesto HDP v USD na 1 obyv. hustota zaľudnenia na 1 km2 počet obyvateľov rozloha v km2 konštitučná monarchia Tókjó (11 mil) 38 160 332 124, 3 mil. 372, 3 tis.
Japonsko tvoria 4 hlavné ostrovy, na ktoré pripadá 95 % rozlohy Japonska: Honšú, Kjúšú, Šikokú, Hokkaidó. K nim sa radí 1000 km dlhé súostrovie Rjúšú, v ktorom je najväčší ostrov Okinava. V oceánii patrí Japonsku súsostrovie Ogasawara. Ostrovy Honšú a Kjúšú spája 13 km dlhý železničný tunel Kaumon. Najbližším susedom je Rusko, ktoré je ostrovmom Sachalin oddelené od Hokkaidó 43 km širokým La Pérousovým prieplavom. Od Kórey – Kórejským prieplavom (140km), v ktorom leží súostrovie Cušima. Prírodné podmienky: ostrovy sú prevažne hornaté (72%), sú to najvyššie časti vulkanických pohorí vystupujúce z mora. Sú tu 2 horské pásma:
- prvé ide od Kamčatky po Tchaj – wan
- druhé je pokračovaním čínskeho Kchunlunu a pretína prvé pásmo kolmo na ostrove Honsšú. Táto povrchová zóna sa volá Fossa magna (Veľký príklop)
Demografický profil:
- znížil sa prirodzený rast populácie, znížila sa úmrtnosť
- vyšší podiel ľudí žijúcich v mestských aglomeráciách, vyššia životná úroveň
r. 1990 123, 6 mil. obyv. 0, 4 % prirodzený prírastok 77 % v mestách r. 1920 65 mil. obyv. > 25 % v mestách Hustota obyvateľstva je v urbanistických centrách najväčšia na svete. Viac než 55 % obyvateľstva žije v 100 tisícových mestách. V r. 1980 malo Japonsko 11 miest s viac než 1 mil. obyv., 10 miest s 0,5 mil. => 21 miest tvorilo 42 % populácie a 1/4 celkového obyvateľstva.
Hospodárstvo:
r. 1889 cisár vydal v Meiji ústavu 1950 – 1995 vysoký prírastok HDP nezamestnansoť 4, 4% 1960 – 1973 = obdobie vysokej prosperity = spracovateľský, ťažký a chemický priemysel 1973 – 1977 = obdobie recesie 1977 – 1994 = obdobie adaptácie Japonská ekonomika sa orientuje na vnútorný trh.
Literatúra:
- 5. Lexikón štátov a zemí sveta; Geografická encyklopédia; RNDr. Anton Magula a kol.; 2001
- 6. Geografia pre 2. ročník gymnázií; Orbis Pictus; 1991; prof. RNDr. Václav Gardavský, DrSc. a kol.
- 7. Hospodárska geografia; 1999; doc. RNDr. Ema Mišúnová, CSc. a kol.