Spojené štáty americké (USA) Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké (USA) zmenili z divociny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. USA tvorí pätdesiat štátov vrátane Aljašky na dalekom severe a Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Nachádzajú sa tu dve rozsiahle horské pásma, Appalacské vrchy na východe a Skalnaté vrchy na západe. Prevažnú cast v strede krajiny tvoria Velké prérie. Velké zásoby ropy, uhlia a nerastných surovín spolu s hromadným pristahovalectvom v 19. a zaciatkom

  • 20. storocia pomohli rýchlemu rastu obchodu a priemyslu. Americké výrobky a kultúra
sú známe po celom svete. USA nie sú jednou krajinou, ako je napríklad Brazília ci Kanada, ale federáciou alebo skupinou 50 samostatných štátov. Vlajka USA je známa svojimi pruhmi a hviezdami. Pôvodne sa do Únie spojilo iba 13 štátov na atlantickom pobreží, ale ako sa Americania pocas 19.storocia rozpínali na západ, pripájali sa nové štáty. Všetky štáty okrem dvoch sa rozprestierajú medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Zostávajúce dva sú Aljaška na dalekom severozápadnom cípe Severnej Ameriky a Havaj – skupina ostrovov v Tichom oceáne. Aljaška je najväcším štátom. Havaj je najmladším, pripojil sa iba v roku 1959. Až do vyhlásenia nezávislosti roku 1776 toto územie ovládala Velká Británia. Dnes má každý štát svoje vlastné zákony, ale podlieha vláde vo Washingtone. Obyvatelstvo USA tvorí široká škála rôznych národností a rás. Väcšinou sú potomkami pristahovalcov, ludí, ktorí prišli z iných krajín sveta, napríklad z Európy a Ázie. Mnohí Afroamericania sú potomkami otrokov násilím dovlecených do USA v 17.,18. a zaciatkom 19.storocia.Stále viac vzrastá pocet Hispáncov (hovoriacich po španielsky), Ázijcov a Afroamericanov. Okolo roku 2050 budú tieto skupiny tvorit viac ako polovicu americkej polulácie. Viac ako 75% Americanov žije v mestách alebo v predmestských castiach. Väcšina ludí býva vo vlastných domoch na predmestí a cestuje do práce autami. Najväcšim mesto USA je New York s viac ako 7 miliónmi obyvatelov, za ním nasleduje Los Angeles a Chicago. V mestách žijú ludia rôznych národností. Casto majú svoje vlastné štvrte ako napríklad Malé Taliansko alebo Cínske mesto. USA sú najbohatšou krajinou sveta. Medzi najvýznamnejšie produkty patria železo, ocel, drevo a výrobky z papiera, elektronické zariadenia, autá a lietadlá. Priemyselné odvetvia vytvárajú mnoho pracovných príležitosti. Ženy dnes tvoria takmer polovicu pracujúcich v krajine. Mrakodrapy, medzi ktoré patrí aj Empire State Building, dnes dominujú siluete väcšiny miest USA. Tým, že sa mestá preludnovali a pozemky zdražovali, zacali architekti navrhovat stále vyššie a vyššie budovy, v ktorých ludia žijú aj pracujú. Stanicu Grand Central využíva denne pól milióna ludí, aby sa dopravilo do práce. Mnohé americké mestá sú postavené podla pravouhlej siete. Hlavné ulice alebo triedy smerujú zo severu na juh a vedlajšie ulice od východu na západ. Americania žijú nielen v rodinných domoch, ale aj v cinžiakoch a výškových budovách - mrakodrapoch. Miesta, kde sa konajú bohoslužby, ako napríklad Chrám svätej rodiny, nájdete v každom meste. Bejzbal je národný šport krajiny. Prvý zápas dvoch organizovaných družstiev sa konal v New Jersey v roku 1946. Národná liga sa hrá od roku 1876 a dnes je bejzbal divácky najpopulárnejším športom. Stalo sa už tradíciou, že prezident krajiny odpaluje prvú loptu na zaciatku novej bejzbalovej sezóny. Vplyv americkej kultúry je bádatelný na celom svete. Rýchle obcerstvenie, ako napríklad hamburgery, párky v rožku, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od Berlína až po Peking. Táto prezentácia je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike USA. Najpozoruhodnejšie krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. Yellownstonský národný park vo Wyomingu a v Montane bol vyhlásený v roku 1872 ako prvý. V tomto národnom parku nachádzajú dobré podmienky bizóny, losy, antilopy, grizliovia a jelene. Pôvodný Americania, prvý obyvatelia USA tvoria menej než 1% celkovej populácie. Odkedy sem prišli prví Európania (16.storocie), Indiáni museli dlho a tažko bojovat o prežitie. Napriek týmto tažkým podmienkam si dodnes udržali mnohé tradície a jazyk. Asi jedna pätina z nich dodnes žije v rezerváciach na pôde, ktorú im vrátila americká vláda. Americania sú známi svojou velkou mobilitou, casto sa stahovali zo štátu do štátu za prácou alebo za lepším spôsobom života. Aj dôležité udalosti ako kríza v 30.rokoch, donútili ludí opúštat svoje domovy s nádejou, že si nájdu prácu. Za posledných 30 rokov sa stále viac ludí stahuje do štátov na juhu a západe krajiny známych ako slnecný pás. Patrí sem Kalifornia, Arizona, Texas a Florida. V polovici 19.storocia lákala ludí na západ vidina zlata a rozširovanie železnice. Letecký a filmový priemysel pritahovali ludí do Seattlu a Los Angeles od r. 1920. Rýchly rast priemyslu po roku 1870 privábil ludí na severozápad za prácou. Tovar sa prepravoval po riekach a Velkých kanadských jazerách. V období medzi rokmi 1600 až 1820 prišlo zo západnej Európy asi 1,3 milióna ludí. Založili si osady, neskôr mestá pozdlž východného pobrežia. V tomto case sem bolo privlecených aj 1,5 milióna otrokov z Afriky. Vysoké ceny ropy po roku 1970 pozdvihli texaské hospodárstvo. Teplé podnebie a vidina lepšieho života lákali ludí, aby sa prestahovali do dalšich miest na západe a juhozápade. Dôležitá bola aj lacná pracovná sila z Mexika. HLAVNÉ MESTO: Washington ROZLOHA: 9.372.614 km2

OBYVATELSTVO:263.034.000

ÚRADNÝ JAZYK: anglický NÁBOŽENSTVÁ: krestanské 84%, židovské 2%, ostatné 14% ZRIADENIE: pluralitná demokracia MENA: dolár GRAMOTNOST DOSPELÝCH: 99% PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 76 rokov

POCET OBYVATELOV NA 1 LEKÁRA: 420

POCET TELEVÍZOROV: 810 na 1000 obyvatelov USA - Západné štáty Západné štáty USA tvoria oblast s rôznymi typmi krajiny od ladovcov Aljašky cez púšte v Nevade a v Arizone až k suptropickým Havajským ostrovom. Mestá ležiace na tichomorskom pobreží, ako Seattle, Portland, San Francisco, vypravujú lode s drevom, rybami a ovocím do celého sveta. Západ je takisto domovom Hollywoodu, hlavného mesta multimiliónového filmového priemyslu., a Silicon Valley, doliny v severnej Kaliforníi, ktoré je strediskom obchodu a výroby so špickovými pocítacmi. Sun Valley v Idahu je najnavštevovanejšim strediskom zimných a letných športov. V Kalifornii stále hrozia zemetrasenia. Táto oblast leží medzi dvomi kontinentálnymi blokmi. Ked tieto bloky do seba narážajú alebo sa o seba trú, zaprícinuje to zemetrasenia, ktoré môžu znicit cesty aj obydlia. Tažké je predvídat zemetrasenie, takže mnoho ludí má pripravený batoh na prežitie pre prípad, že zostanú zavalení alebo bez zásob. V takomto batohu sa nachádza: výkonná baterka, pitná voda,svetelné tycinky, záchranná pokrývka, jednorázová zubná kefka a zubná pasta, uterák, kotúc toaletného papiera, sušená strava s vitamínmi, lahký batoh s balíckom prvej pomoci. Zlom San Andreas meria 1.200 km a prechádza cez Kaliforniu okolo miest ako je San Francisco a Los Angelis. Nachádzajú sa tu aj stovky dalšich menšich zlomov, ktoré stále spôsobujú menšie záchvevy pôdy. Obrovským borovicovým, cédrovým a jedlovým lesom sa darí vo vlhkom podnebí v blízkosti pobrežia štátov Oregon a Washington. Tieto štáty sú najväcšim dodávatelov celulózy a dreva v krajine. Stromy sa spracúvajú na gulatinu a prevážajú po súši k pobrežiu. Skupiny ochrancov prírody sa dnes pokúšajú zabránit rúbaniu stromov, z ktorých mnohé majú viac ako 200 rokov. Ked Henry Ford v roku 1910 po prvý raz predstavil svoje prvé lacné auto, slubovalo to slobodu pohybu na cestách. Dnes je však na cestách ovela viac áut ako v ostatných krajinách. Siet šestprúdových dialníc pretína také mestá ako napríklad Los Angeles. Výfukové plyny spôsobujú mestám problémy so smogom.

POCET ÁUT NA 100 LUDÍ:

USA: 75, Francúzsko: 51, Dánsko: 37, Brazília: 9,5 , India.: 0,7 Väcšina pristahovalcov žijúcich v západných štátoch USA prišla z blízkeho Mexika. Nazývajú ich aj Hispáncami, lebo ich predkovia prišli zo Španielska a po španielsky aj hovoria. Mnohí si ešte i dnes zachovávajú náboženstvo a sviatky tak ako v Mexiku. Hispánci prišli aj z Kuby, Portorika a Salvádoru. Úrodná pôda, dostatok slnecného svetla a voda privádzaná z riek tecucich z pohoria Sierra Nevada sú faktory, ktoré umožnili Kaliforníi, aby sa stala významným polnohospodárskym štátom. Na jej územíi sa pestuje viac ako 40% celkovej spotreby cerstvého ovocia a zeleniny v USA, napríklad broskyne, pomarance, jahody, articoky a rúžickový kel. Dolina Napa severne od San Francisca je dôležitou vinohradníckou a vinárskou oblastou. Hranice Kalifornie casto ilegálne prekracujú Mexicania, aby si našli prácu na ovocných plantážach. Kedysi bola Sonorská púšt len domovom tvorov zvyknutých na horúcavu. Phoenix v štáte Arizona je dnes jedným z najrýchlejšie rastúcich amerických miest napriek svojej polohe uprostred púšte. V rokoch 1960-1990 pocet jeho obyvatelov vzrástol na viac ako dvojnásobok. Prívod vody pre Phoenix je jednou z prícin, preco rieka Colorado nedoteká až do mora. Grand Canyon leží na juhozápade štátu Arizona. Velkolepý kanon vymodelovala do púštnych hornín rieka Colorado. USA - Centrálne štáty Centrálne štáty USA známe kovbojmi a rancami sú hlavnou obilnou zásobarnou krajiny a jej ropnou základnou. Táto rozsiahla oblast vysoké pohoria, úrodné roviny a mississippský riecny systém. Najväcšie polia s ropou a zemným plynom ležia v Texase a v Oklahome, uhlie sa taží vo Wyomingu a v Montane. V Skalnatých vrchoch sa nachádzajú významné národné parky, napríklad Yellownstonský národný park a Glacier, ako aj bohaté náleziská nerastných surovín. Horúce letá a chladné zimy, silné krupobitia a tornáda, spôsobujú v tejto oblasti velké výkyvy pocasia. Niekolko sto tornád rocne postihuje aleju tornád,oblast prechádzajúcu cez Kansas, Oklahomu a Missouri. Vznikajú, ked sa horúci vzduch od Mexického zálivu stretne so studeným a suchým vzduchom z Kanady. Silné búrky známe ako veterné smršte prechádzajú mestami a vidiekom. Nicia všetko, co im príide do cesty. Tornáda môžu dosiahnut rýchlost až 180 km/h. Dobytok sa chová na Velkých prériach a úpätiach Skalnatýchh vrchov. V lete kovboji ženú dobytok na cerstvé pastviny, v zime ich zahánajú spät na ranc, aby sa predali na dražbe. Takto si zarábajú na živobytie. Hollywoodske filmy urobili z kovbojov hrdinov, ale život v sedle nebýval lahký. Mzda bola nízka a muži casto trávili aj 15 hodín na konských chrbtoch vystavení horúcavám i prudkým daždom. Dnes sú rance menšie, kovboji a kone sa na pastviny prepravujú nákladiakmi a trajlermi. Cintoríny v New Orleanse sú postavené nad úrovnou zeme, aby sa nepoškodili, ked sa rozvodní rieka Mississippi. Tieto cintoríny sa volajú miesta mrtvych. Mohutná rieka Mississippi pramení v Minesote na severe krajiny, preteká prérijnými a horskými štátmi USA a vytvára obrovskú deltu pri ústí do Mexického zálivu. Patrí k najrušnejšim riekam sveta. Aj pre nákladné lode je splavných takmer 2.900 km. Mississippi preteká aj cez Iowu, kde tvorí prirodzenú hranicu so štátmi Illinois a Wisconsin. Na jej dolnom toku sú casté záplavy. Dnes býva väcšina Americanov v mestách a velkomestách, ale zaciatkom tohto storocia dvaja z piatich dospelých žili na farmách. Ešte vždy existuje vela malých miest, kde žije menej ako 10.000 obyvatelov. Tieto mestá väcšinou ležia v polnohospodárskych oblastiach. Farmári tam chodievajú na nákupy, do kostola alebo do školy. Na obrovských rovinách medzi Skalnatými vrchmi a riekou Mississippi, ktoré boli kedysi domovom miliónov bizónov, sa dnes pestuje obilie. Farmári na velkých prériach dopestujú viac obilia a kukurice než kdekolvek inde na svete. Polnohospodárstvo je vysoko mechanizované, na zber zrna sa využívajú obrovské kombajny. V suchších oblastiach sa môže pôda obrábat iba vtedy, ked je zavlažovaná z prírodných podzemných rezervoárov, aquiferov. USA sú druhým najväcšim producentom ropy na svete a jej najväcším spracovatelom. Ropu objavili v Texase zaciatkom 20.storocia. Štátu priniesla velké bohatstvo. Dnes je Texas hned po Aljaške na druhom mieste v tažbe ropy. Taží sa tu aj magnézium, železo a urán. USA - Východné štáty Táto oblast sa vdaka vynikajúcim prístavom, úrodnej pôde a bohatým náleziskám nerastných surovín stala jednou z najhustejšie obývaných castí krajiny. Na východnom pobreži sa totiž v 16.storoci usadzovali prvousadlíci z Európy. Dnes sa tu nachádzajú najväcšie mestá krajiny, ako napríklad New York, Washington, ale aj historicky dôležité priemyselné centrá, napríklad Chicago, Detroit a Cleveland ležiace pri Velkých kanadských jazerách. Smerom na juh sa nachádzajú oblasti, kde farmári pestujú bavlnu, tabak, zeleninu a rastliny, z ktorých sa získavajú jedlé oleje. USA má ústavu – súbor zákonov, ktoré predpisujú, ako sa má krajina spravovat. Vláda sídli vo Washingtone. Tu v Bielom dome sídli aj prezident s rodinou. Prezident je hlavou štátu a volí sa každé štyri roky. Biely dom bol domovom všetkých prezidentov USA už od roku 1800. Prestavali ho po požiari spôsobenom vojnou v roku 1812. New York, pôvodné miesto pri ústí rieky Hudson, kde sa obchodovalo s kožušinami, je dnes metropolou financníctva. Wall Street, ulica, ktorá pôvodne viedla súbežne s múrmi starého mesta, je sídlom najväcšej burzy na svete. Každodenne sa tu predá a kúpi viac ako 100 miliónov akcíi. New York je mestom, o ktorom sa s oblubou vravieva, že nikdy nespí, že mnohí sa tu zabávajú až do rána. Mesto je povestné aj múzeami, divadlami, reštauráciami a parkmi. V New Yorku pri vstupe do prístavu stojí Socha Slobody. Je to dar Francúzska Americanom z roku 1884 a symbolizuje slobodu. New York charakterizujú žlté taxíky, ktoré bežne vidno na uliciach Manhattanu, ale aj v štyroch dalších mestských štvrtiach. Appalacské vrchy prechádzajú Severnou Karolínou, Virgíniou a Západnou Virgíniou. Mnohé roky sa tu tažilo uhlie, ktoré sa používalo v oceliarnach. Dnes sa mnohé bane a továrne zatvárajú. Obyvatelia tejto oblasti sú nútení stahovat sa za prácou inde. Appalacské vrchy sú jednou z najchudobnejších castí USA. Táto cast USA je rodiskom viacerých žánrov populárnej hudby. Džes a blues vznikli zo spirituálov a pracovných piesní cierneho obyvatelstva. Hudba country mala pôvod v hudbe chudobných belochov z Kentucky a Tennessee, nahrávacie soulové štúdio Tamla Motown vzniklo v Detroite. Neón, ktorý osvetluje tolké budovy po celej Amerike vynašli v roku 1898. V polovici 19.storocia južné štáty vyrábali 80% svetovej produkcie bavlny. Mali velké zisky. Bavlna sa pestovala na obrovských plantážach, potom ju rucne zbierali cierny otroci násilne dovlecení z Afriky. Otroctvo bolo v USA zrušené v roku 1865. Bavlna je stále dôležitou surovinou, avšak tažkú rucnú prácu nahradili moderné stroje. Dnes sa najviac pestuje sója, hlavne na olej. Pät Velkých kanadských jazier tvorí najväcšiu zásobaren sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Po jazerách sa prepravujú obrovské množstvá rozlicných nákladov, najmä obilia. Chicago je najväcšim mestom tejto oblasti. Leží na brehu Michiganského jazera. Mocariská pokrývajú jednu pätinu Floridy. Jednu jej cast chrání národný park Everglades – útocište mnohých vzácnych zvierat, ako napríkad floridského jaguára a lamatína. Rozsiahle mociare však ohrozujú plány na ich odvodnenie v snahe získat viac stavebných pozemkov a polnohospodárskej pôdy. V roku 1994 bol vypracovaný štátny plán na záchranu zvyšných mocarísk a vytvorenie nových národných parkov. Americký aligátor žije v mociaroch a riekach Floridy, Georgie a Alabamy. Dorastá až do dlžky 3,6 m. _____________ _________

Zdroje: