Španielsko Úradný názov: Reino de Espana (Španielske královstvo) Rozloha: 504 783 km2 Pocet obyvatelov: 39 568 000 Hustota zaludnenia: 78 obyv/ km2 Štátne zriadenie: konštitucná monarchia Hlavné mesto: Madrid- 3 225 000 obyv. Úradný jazyk: španielcina, kataláncina Mena: 1 španielska peseta= 100 centimov Najvyšší vrch: Pico de Teide (Kanárske ostrovy)- 3718m Mulhacén- 3482m Najdlhšia rieka: Ebro Poloha: Španielsko, rozlohou tretí najväcší štát Európy, zaberá väcšinu Pyrenejského polostrova. Málo clenité pobrežie obmýva na juhu a východe Stredozemné more, na S Atlantický oceán (Biskajský záliv). Na Z hranicí s Portugalskom, na SV s Francúzskom a Andorrou, od Afriky ho oddeluje Gibraltársky prieliv. K Španielsku patrí súostrovie Baleáry v Stredozemnom mori, mestá Ceuta a Mellila na severomarockom pobreží a Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, ktoré zemepisne patria Afrike. Povrch: Vnútrozemie vyplna suchá náhorná plošina Meseta, ktorú Kastílske vrchy rozdelujú na dve casti, z nich najmä južná cast, La Mancha, je velmi suchá, takmer jako polopúšt. Na juhu ohranicuje Mesetu pohorie Sierra Morena, pri severnom pobreží sa nachádzajú Kantábrijské vrchy. Na V sa od severu na juh pozdlž rieky Ebro tahajú Iberské vrchy. Celkom na J leží pohorie Sierra Nevada a jeho vrch Mulhacén je najvyšší vrch v štáte. Od Francúzska a Andorry, a tým aj od ostatnej Európy, oddelujú krajinu tažko prístupné Pyreneje. Nížin je tu velmi málo, iba medzi Sierrou Nevadou a Sierrou Morenou sa rozprestiera najúrodnejšia cast krajiny Andalúzska nížina, ktorou preteká rieka Guadalquivir. Rieka Ebro sprevádza Aragónsku kotlinu. Cast stredomorského pobrežia lemuje úzka, úrodná a husto obývaná nížina (huerta). Vodstvo: Rieky tecú zväcša od V na Z a vlievajú sa do Atlantického oceánu- sú to Mino, Duero, Tajo, Guadiana. Do stredozemného mora ústi Ebro s mnohými prudkými prítokmi. Z Pyrenejí do Atlantického oceánu vteká ciastocne splavná rieka Guadalquivir. Horské rieky sú nesplavné, ale vhodné na stavbu priehrad a elektrární. Podnebie: Celé vnútrozemie má kontinentálne podnebie s velkými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou. Vodných zrážok spadne po celý rok velmi málo, takže celú Mesetu pokrýva step so suchomilnou trávou, halfou a kríkmi. Lesov sa tu vyskytuju málo, iba v dolinách Pyrenejí a na svahoch Kastílskych vrchov rastú listnaté a borovicové lesy. Najteplejšia oblast v Španielsku a súcasne aj v celej Európe je JZ krajiny, kde v meste Sevilla namerali doteraz najvyššiu teplotu v histórii starého kontinentu-51°C. Hospodárstvo: Španielsko je priemyselno- polnohospodársky štát. Má velké nerastné bohatstvo, a tým aj možnost rozvíjat priemysel, avšak väcšina vytažených surovín sa vyváža. Najvýznamnejšie suroviny sú pyrit (najviac v Európe) a ortrut (2.miesto za Ruskom). Dalej sa tu vyskytujú bohaté náletiská olova, striebra, zinku, mangánu, cínu, volfrámu, megnezitu, soli, síry a fosfátu. Na severe sa taží cierne uhlie a na juhu železná ruda. V najpriemyselnejšom meste Barcelona sa okrem textilného priemyslu nachádza aj strojársky, elektrotechnocký, lodenice a cementárne. Lode sa vyrábajú aj Cádize a v Bilbau. Rozvinutý je potravinársky peirmysel, najmä výroba olivového oleja (najviac na svete), rybích konzerv a vína. Najdôležitejšiu zložku hospodárstva predstavuje polnohospodárstvo, chov dobytka a rybolov. Španielsko sa preslávilo hlavne pestovaním teplomilných rastlín. Vylisuje najviac olivového oleja a tretie najväcšie množstvo vína v Európe. Po Japonsku dopestuje najviac mandarínok, po Taliansku a USA najviac citrónov na svete a po Taliansku najviac pomarancov v Európe. V meste Elche na V územia si obyvatelia vysadili jediný datlový háj v Európe. Atlantické pobrežie sa môže pochválit velkou rybárskou tradíciou s výrobou konzervovaných sardiniek. Z domácich zvierat Španieli najradšej chovajú ovce a špeciálne býky na známe býcie zápasy, ktoré napriek medzinárodným protestom ostali do dnešných dní celonárodnou ludovou zábavou. Zo Španielska sa vyváža najmä olivový olej, víno, skorá zelenina, ovocie, sardinky, korok, pyrity a rudy. Obyvatelstvo: Obyvatelstvo nie je národnostne jednotné. Žijú tu Španieli (73%), na SV a na Baleárach Katalánci (16%), ktorí hovoria kataláncinou, jazykom velmi podobným francúzštine. Pobrežie Biskajského zálivu obývajú Baskovia (2%), pravdepodobne zvyšok pôvodného obyvatelstva a na SZ Galicania (7%). Okrem nich tu však žijú i menšie národy. Aby si mohli riadit svoje hospodárstvo a zachovávat svoje kultúrne tradície, krajina je rozdelená na autonómne oblasti: Andalúzia, Aragónsko, Astúria, Baleáry, Extremadura, Galícia, Kanárske ostrovy, Kantabria, Kastília- Leon, Kastília- La Mancha, Katalánsko, La Rioja Madrid, Murcia, Navarra, Paises Vascongados a Valencia. Tieto oblasti majú vlastnú vládu a národné jazyky sú tu rovnoprávne so španielcinou. Cast španielskeho školstva riadi cirkev, asi 8% dospelých obyvatelov nevie cítat ani písat. Mestá: Hlavné mesto Madrid leží vo vnútrozemí a je strediskom štátu a dôležitou dopravnou križovatkou. Pri Stredozemnom mori leží druhé najväcšie mesto Barcelona. Má vyše 2 000 000 obyvatelov a je nielen najväcším obchodným a priemyselným mestom Španielska, ale aj kultúrnym centrom Katalánska. Hlavným strediskom hospodársky nerozvinutej Andalúzie je Sevilla s asi 500 000 obyvatelmi. Dalšími velkými mestami sú prístav Valencia (500 000 obyv), Zagaroza (450 000 obyv), prístav Bilbao (400 000 obyv) a kúpelné mesto San Sebastian (150 000 obyv). Doprava: Krajina nemá privelmi hustú cestnú a dopravnú siet, ale zato velmi dobre vybudovanú. Najväcšie letisko sa nachádza v Madride.