Somálsko Somálska demokratická republika SOMALILAND (angl.) - od r.1991 jednostranne vytvorený región, bývalé územie Britského Somálska v severnej casti Somálska PUNTLAND (angl.) - od r.1991, resp.1998 - najvýchodnejšia cast Afriky - roh Afriky ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika od r.1979 ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: nie je vytvorené, vládne štruktúry neexistujú ROZLOHA: 176 100 km štvorc. / príp. 637 000 km štvorc. / POCET OBYVATELOV: 940 000 (1999) - / príp. 9 157 000 / HUSTOTA ZALUDNENIA: 5 obyv/km štvorc. - / príp. 14,3 obyv/km štvorc. / HLAVNÉ MESTO: Hargeysa 374 800 obyv. / Somaliland / - Mogadišo 900 000 obyv. INÉ VÝZNAMNEJŠIE SÍDLA: Berbera 71 000 obyv., Burco 18 900 obyv. NAJVYŠŠÍ BOD: Shimbiris, 2 408 m / Mt.Surud Ad / NAJVÝZNAMNEJŠIE RIEKY: Deex, Nugaaleed, Wabi Šibelli, Giuba ÚRADNÝ JAZYK: arabcina, anglictina, somálcina MENA: somálsky šiling (1 somálsky šiling = 100 centov) ŠTÁTNY SVIATOK: 21. august RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Somálcania 97 %, Amharcania 2 %, iní 1 % NÁBOŽENSTVO: štátnym náboženstvom je sunnitský islam URBANIZÁCIA: nie sú údaje PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 66 rokov DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: nie sú údaje ANALFABETI: 76 % NEZAMESTNANOST: nie sú údaje PODIEL NA TVORBE HNP: polnohospodárstvo 30 %, priemysel 18 %, služby 52 %
HDP NA 1 OBYVATELA: 210 USD
Somaliland:
1884 - územie okolo miest Leila a Berbera na severe krajiny obsadzujú Briti 1897 - rozšírenie kolónie na protektorát Britského Somálska 1899 - 1920 - prvá fáza tzv.svätej vojny za nezávislost pod vedením Muhammada A. ibn Hassana 1940 - II.svetová vojna, kedy Taliansko dobylo územie Britského Somálska 1941 - Britská ofenzíva - územie sa opät dostáva pod samosprávu Británie 1960 - Velká Británia súhlasí so zjednotením Britského a Talianského Somálska - vyhlásenie republiky Somálsko 1977 - 1978 - vojna proti Etiópii o Ogadenskú púšt - mierová dohoda podpísaná až v r.1988 1991 - jednostranne vyhlásená republika Somaliland 1994 - odmietnutie vytvorenia federácie so Somálskom 1997 - zvolený prezident Muhammad I. Egal 2000 - od 27.8.2000 - prezidentom sa stáva Abdulkásim Salad Hasan Štát vyhlásil jednostranne svoju nezávislost v roku 1991 na území bývalého Britského Somálska. Štát leží v rohu Afriky na južnom pobreží Adenského zálivu. Väcšinu územia zaberá 2 000 m vysoká vysocina Ogo. Úzke pobrežie je neúrodné, krovinaté. Pomerne úrodné sú len severné svahy vysociny. Hlavným zdrojom obživy je polnohospodárstvo, z väcšej casti kocovné pastierstvo. Krajina, ktorej dnes hovoríme Somálsko, má dlhú históriu. V období starovekého Egypta ležala na dôležitej obchodnej ceste medzi Stredozemným morom a územiami dalej na východ. Egyptania toto územie nazývali Punt a jej južnú cast kontrolovali od r.1905 Taliani. V roku 1960 sa obidve casti krajiny / Somaliland a Puntland / spojili a vytvorili Somálsko. Neskôr sa opakujúce nepokoje pokúsili stabilizovat jednotky OSN, avšak nepokoje a anarchia v krajine sužovanej suchom pokracuje nadalej.
Povrch:
Somálsko zaberá široký pobrežný pruh v najvýchodnejšej casti Afriky od mysu Guardafui cez mys Hafun až k rovníku. Prevažnú cast pokrýva najmä na J tropický prales a smerom na S územie prechádza do stepných púštnych oblastí. Povrch je tvorený rovinou s nadmorskou výškou okolo 1500 m.n.m. Na Z sa rozprestiera horský masív Warsanšeli a na V pohorie Midžurtini. / Mt.Surud Ad - 2408 m.n.m /. Smerom na V sa plošina zvažuje a prechádza do pobrežnej nížiny.
Vodstvo:
Na území Somálska sú len dve rieky, ktoré v období sucha úplne vysychajú. Je to Giuba / na dolnom toku splavná / a Wabi Šibelli.
Podnebie:
Je horúce a suché. Na J a Z sa množstvo zrážok pohybuje okolo 500-600 mm rocne, na S a V je to do 100 mm rocne. Dvakrát rocne je na území Somálska obdobie daždov / jar-jesen / a obdobie sucha / leto-zima /.
Hospodárstvo:
Je takmer v totálnom rozklade. Približne 2/3 obyvatelstva sú kocovní pastieri. Napriek tomu je hospodársky rozvinutejší juh krajiny. Z nerastného bohatstva je známy výskyt uránu, železnej rudy, mangánu, medi, cínu, kremena a morskej peny. Väcšina ložísk však zostáva stále nevyužitá. Predpokladajú sa tu zásoby ropy a zemného plynu. Polnohospodárstvo je dominujúcim odvetvím NH aj ked v nom prevládajú polofeudálne výrobné vztahy a je orientované predovšetkým na živocíšnu výrobu / chov hov.dobytka a kôz /. Rastlinnú výrobu zastupuje pestovanie plodín najmä pre vlastnú spotrebu / proso, cirok, kukurica, maniok, fazula, sezam /. Na plantážach prevažuje pestovanie banánov, cukrovej trstiny a bavlníka. Najväcšie mestá: Mogadisho, Merca, Chisimaio, Baraawa.