Slovenský raj Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej casti Slovenska. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha. Pôvodne bola celá oblast národného parku velkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek rozkrájali na niekolko väcších i menších plošín. Menšie toky vytvorili za tisícrocia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi. Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy. V severnej casti Slovenského raja sa nachádzajú dve turistické centrá - Cingov a Podlesok, ktoré sú spojené 15 km dlhým, atraktívnym, znaceným chodníkom, ktorý vedie kanonom popri rieke Hornád. Toto územie prechádza v úzkej doline lemovanej 150 m vysokými stránami a miestami len niekolko metrov vzdialenými brehmi. Mostíky, stúpacky, rebríky a retaze Vám pomôžu prekonat túto vyše štvorhodinovú cestu v nebezpecnom zajatí skál, lesov a vôd Slovenského raja. Ak chce niekto zažit pohlad na 65-metrový prúd vody, padajúcej zo skál do údolí, odporúcame mu vybrat sa na celodennú túru do Sokolej doliny. Prekrásna, ale nárocná túra, pri ktorej sa i tým najzálesackejším zálesákom po 90-metrovom výstupe rebríkmi okolo Skalného, Vyšného a Závojového vodopádu roztrasú kolená. Narodné prirodné rezervácie Prielom Hornádu:kanon, ktorý tvorí rieka Hornád je dlhý 11 km a miestami hlboký až 150 m. Clenitý reliéf, rôznost expozícií a vápencový podklad spôsobili velkú rozmanitost rastlinných a živocíšnych druhov. Vysokú krajinárskoestetickú hodnotu dodávajú územiu rôzne geomorfologické útvary ako sú Ihla, Kazatelnica a najznámejší Tomášovský výhlad. Lesné porasty, ktoré sprevádzajú tok Hornádu a prilahlé svahy sú väcšinou prirodzené a tvoria ich najcastejšie jedla, lipa, dub zimný, smrek a borovica. Sprievodným druhom je casto jasen a jarabina mukynová. V bylinnom podraste sú väcšinou teplomilné druhy rastlín. Medzi casté druhy patria: poniklec slovenský, kosatec bezlistý, lykovec vonavý, cerešna mahalebková, kavyl pôvabný, tavolník prostredný a mnohé iné. Územie je známe výskytom vzácnych druhov motýlov a chrobákov. Velkým nedostakom v tejto Národnej prírodnej rezervácii ja nelegálny výrub stromov rómskym obyvatelstvom. Každorocné vyrúbavanie stoviek stromov ochudobnuje rezerváciu nielen o stromy, ale má nedozierny další vplyv, ktorý sa len tažko dá vycíslit. NPR Prielom Hornádu bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 290,49 ha. Suchá Belá:jedna z roklín s významnými geomorfologickými javmi, s množstvom vodopádov, so zachovalými lesnými ekosystémami. V stromovej vrstve prevláda jedla, smrek a buk, na dne rokliny sa velmi casto vyskytuje tis obycajný. Rastlinstvo a živocíšstvo je typické pre rokliny. Je to najcastejšie navštevovaná roklina. NPR Suchá Belá bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 153,52 ha. Kysel:mimoriadne geomorfologicky hodnotné územie v oblasti roklín, kde sa striedajú skalné bralá s priepastami, plošinkami a výklenkami. Mimoriadne pôsobivé sú vodopády. Vegetácia je chladnomilného charakteru a najtypickejšia je na dne roklín. Tu je najcastejším druhom kortúza Mathiolova, fialka dvojfarebná, na skalách prvosienka holá. Zoocenózy sú charakteristické zastúpením typických druhov pre tento biotop. V roku 1976 bola cast rezervácie postihnutá požiarom, v dôsledku coho bola roklina Vekého Kysela uzavretá. NPR Kysel bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 949,97 ha. Piecky:roklina s extrémnymi vápencovými bralami a množstvom vodopádov a iných pôsobivých útvarov. Na neprístupných svahoch sú zachovalé lesné spolocenstvá väcšinou extrémnych vápencových bucín. V bylinnej vrstve sa vyskytujú mnohé vápencové druhy - napr. nevädza Trumfettova, zerva hlavickatá a iné. NPR Piecky bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 244,93 ha. Sokol:mimoriadne zachovalé a estetické územie s množstvom geomorfologických útvarov. V rokline množstvo vodopádov. Zachovalé lesné spolocenstvá sú charakteru vápencových bucín, reliktných borín, na dne rokliny aj jedlových bucín a jasenových javorín, s výskytom viacerých druhov papradí - paprad samcia, pluzgierka sudetská, slezinník zelený, sladic obycajný a iných. Z kvitnúcich druhov je castá kortúza Matthiolova, stokráska Micheliho, fialka dvojfarebná. Na výslnných skalných bralách je výskyt viacerých vápencových druhov uvedených v predchádzajúcich rezerváciách. Zo zoologického hladiska tvorí toto územie vzácny biotop dnes už existencne ohrozených druhov dravých vtákov a velkých šeliem. Územie plní aj významnú vodohospodársku funkciu. V údolnej casti je vybudovaný odber pitnej vody skupinového vodovodu pre Spišskú Novú Ves a Levocu. NPR Sokol bola vyhlásená r. 1995. Má rozlohu 700,93 ha. Stratená:zachovalé lesné ekosystémy na clenitom reliéfe. Výnimocné postavenie majú smrekovcové boriny, ktoré pokrývajú vápencové bralá. Spolu s vápencovými borinami patria medzi najzachovalejšie lesné ekosystémy Narodného parku Slovenský raj. Floristicky ide o velmi významné územie so zastúpením viacerých chránených druhov rastlín. Medzi najcennejšie nálezy patrí výskyt lalie cibulkonosnej. Z ostatných druhov je castý žltohlav európsky. Aj v tejto rezervácii je pomerne castý kamzík vrchovský. Súcastou rezervácie je Stratenská jaskyna, ktorá je verejnosti neprístupná. NPR Stratená bola vyhlásená r. 1995. Má rozlohu 698,87 ha. Holý kamen:zachovalost prirodzených lesných a skalných ekosystémov. Rezerváciu tvoria dva dominantné vápencové masívy Holý kamen (1100 m n.m.) a Cervená skala (1112 m n.m.) s niekolkými priliehavými dolinkami. Chránené územie má zachovalú druhovú skladbu drevín. Prevláda buk, jedla a smrek, na neprístupných miestach - vápencových bralách - borovica a smrek.Bylinný podrast tvoria druhy prispôsobené drsným klimatickým podmienkam. Vzácny je výskyt astry alpínskej na neprístupných bralách. Z faunistického hladiska je tu hojný výskyt spevavcov a na skalných bralách sa velmi casto zdržiava nepôvodný kamzík vrchovský. NPR Holý kamen bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 210,87 ha. Vernárska tiesnava:zachovalé lesné a skalné spolocenstvá rastlín a živocíchov. Na skalných bralách má dominantné postavenie borovica a smrekovec opadavý, ktoré vytvárajú vrácne a neopakovatelné spolocenstvá rastlín. V bylinnej etáži sa vyskytujú mnohé chránené a vzácne druhy rastlín ako napr. crievicník papuckový, zvoncek karpatský, lalia zlatohlavá, zvonovec laliolistý a mnohé iné. V spodnej casti rezervácie je zistený výskyt jazycníka sibírskeho. Na skalách skoro na jar kvitne velmi hojne poniklec slovenský a prvosienka holá. Rezervácia nie je verejnosti prístupná. NPR Vernárska tiesnava bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 82,94 ha. Tri kopce:zachovalé lesné fytocenózy s prirodzaným zastúpením buka, jedle, smreka, borovice. Na dolomitických skalách vzácna skalná vegetácia s výskytom klinceka vcasného, prvosienky holej, zvonceka karpatského, ostrevky vápnomilnej a mnohých dalších druhov. Chránené územie prirodzene nadväzuje na rezervácie Vernárska tiesnava a Barbolica. Cez rezerváciu nevedie turistický chodník a tak je verejnosti neprístupná. NPR Tri kopce bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 246,23 ha. Hnilecká jelšina:jedinecnost mokradných a slatinných spolocenstiev, v ktorých má optimálny výskyt reliktný druh jazycník sibírsky. Z chránených a vzácnych druhov sa tu vyskytuje žltohlav európsky, prvosienka pomúcená, kropenác trváci, vrba rozmarinolistá, ostrica Davallova a mnohé iné druhy. V riecnom toku Hnilca sa vyskytuje viacero vzácnych druhov rýb a cicavcov. Rezervácia je chránená piatym stupnom ochrany. NPR Hnilecká jelšina bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 84,59 ha. Zejmarská roklina:jedna z roklín v južnej casti Národného parku Slovenský raj, ktorá vyniká rovnakými hodnotami ako ostatné spomenuté rokliny - Národné prírodné rezervácie. Na ploche chráneného územia sa nachádzajú dve výdatné vyvieracky. V lesných porastoch prevláda buk, prímes tvoria smrek, jedla, javor horský, na vápencových skalách aj borovica. Vegetácia má podobný chrakter ako v ostatných rezerváciách tohto charakteru. NPR Zejmarská roklina bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 72,65 ha. Taktiez sa tu nachádza 9 prírodných re zervácii:Kocúrová, Ostrá skala, Mokrá, Cingovské hradisko, Barbolica, Malé Zajfy, Vyšná Roven, Murán, Havrania skala. Národné prírodné pamiatky Medvedia jaskyna:jaskyna s kvaplovou výzdobou, v ktorej sa našli kosti jaskynného medveda. Jaskyna má velký vedecko-výskumný význam. Nie je verejnosti prístupná. NPP Medvedia jaskyna bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 188,39 ha. Dobšinská ladová jaskyna:jaskyna vznikla erozívno - korozívnou cinnostou vôd rieky Hnilec za pomoci atmosférických zrážok, akumuláciou jaskynného ladu vo vývojových štádiách neogénu. Zaladnené casti podzemných priestorov tvoria jedinecný prírodný výtvor celosvetového významu. Jaskyna bola objavená r.1870 a odvtedy je sprístupnená. NPP Dobšinská ladová jaskyna bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 360,21 ha. Nachádzajú sa tu aj 4 Prírodné pamiatky: jaskyna Certova diera,Hranovnické pleso, Obcasný pramen a Knola. História:územie Slovenského raja bolo osídlené, i ked nie súvisle, už od mladšej doby kamennej, ako to potvrdzuje napríklad výšinné neolitické sídlisko na lokalite Hradisko v Cingove. Väcšinu výrobkov, ktoré obyvatelia potrebovali k svojmu dennému životu si vyrábali sami. Odev si zhotovovali z lanu a konope, zdokumentované je aj jeho farbenie modrotlacou, domácky bolo vyrábané i náradie a nácinie. Od nepamäti sa tu dolovali železné a medené rudy a zvycajne sa na miestach nálezov i spracovávali. V stredovekej histórii plnila Spišská župa funkciu pohranicnej oblasti na tzv. polskej ceste, vedúcej cez Spiš na juh. Jednou z jej vetiev bola aj Glacká cesta, tiahnúca sa napriec Slovenským rajom. Intenzívny rozvoj tažby rúd nastal najmä v 14. stor. a s nou súviselo i masívne vytínanie drevnej hmoty z tunajších bohatých lesov na prípravu dreveného uhlia, ktoré bolo hlavným zdrojom energie. Baníctvo a hutníctvo poznamenalo vývoj celého regiónu.Výstavba Košicko-Bohumínskej železnicnej trate v druhej polovici 19. stor. otvorila tento kraj širokému okruhu návštevníkov. Do povedomia, z pohladu cestovného ruchu, vstúpilo toto územie najmä objavením Dobšinskej ladovej jaskyne. Postupné turistické objavovanie atraktívnych lokalít a tiesnav s vodopádmi na prelome
- 19. a 20. stor. a ich sprístupnovanie zariadeniami a pomôckami až do dnešnej podoby,
Zdroje: