Slovensko od A do Z

Základné údaje:

Oficiálny názov: Slovenská republika Dátum vzniku republiky: 1.1.1993 Štátne zriadenie: republika Politický systém: parlamentná demokracia Ústavný systém: ústavná a zákonodarná moc (NR SR), výkonná moc (prezident SR a vláda SR), súdna moc (ústavný súd a súdy)

Územnosprávne clenenie:

8 VÚC(vyšší územný celok)

8 krajov:

Bratislavský Trnavský Nitriansky Trenciansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický 79 okresov 138 miest 2883 obcí Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Trencín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice Štátny jazyk: slovenský Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvatelov) Susedia: Ceská republika, Polská republika, Ukrajina, Madarská republika, Rakúsko Rozloha: 49 035 km2 Pocet obyvatelov: 5 379 455 (z toho 51,4 % žien)Hustota obyvatelstva: 109/km2 Národnostné zloženie obyvatelstva: národnost slovenská (85,8 %), madarská (9,7 %), rómska (1,7 %), ceská (0,8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, polská a iné (2 %) Obyvatelstvo podla náboženského vyznania: veriaci (84,1 %) z toho: rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano krestanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %) Hlavné politické strany zastúpené v NR SR: Slovenská demokratická a krestanská únia (SDKÚ), Krestansko Demokratické Hnutie (KDH), Smer, Strana madarskej koalície (SMK/MK), Aliancia nového obcana (ANO), Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Komunistická strana Slovenska (KSS) Prezident republiky: Doc. JUDr.Ivan Gašparovic, CSc., Dr.h.c.

Predseda vlády:

Ing. Mikuláš Dzurinda

Mena:

slovenská koruna, 1 Sk=100 halierov

Clenstvo v medzinárodných organizáciách:

EU, NATO, OSN, UNESCO, OECD, OBSE, CERN Štátne sviatky

  • 1. január (sobota) Den vzniku Slovenskej republiky
  • 5. júl (utorok) Sviatok svätého Cyrila a Metoda
  • 29. august (pondelok) Výrocie SNP
  • 1. september (štvrtok) Den ústavy Slovenskej republiky
  • 17. november (štvrtok) Den boja za slobodu a demokraciu
Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja. Dalšími dnami pracovného pokoja, okrem nediel, sú uvedené sviatky: Dni pracovného pokoja

  • 6. január (štvrtok) Zjavenie Pána (Traja králi)
  • 25. marec (piatok) Velký piatok
  • 27. marec (nedela) Velkonocná nedela
  • 28. marec (pondelok) Velkonocný pondelok
  • 1. máj (nedela) Sviatok práce
  • 8. máj (nedela) Den vítazstva nad fašizmom
  • 15. september (štvrtok) Sedembolestná Panna Mária
  • 1. november (utorok) Sviatok všetkých svätých
  • 24. december (sobota) Štedrý den
  • 25. december (nedela) Prvý sviatok vianocný
  • 26. december (pondelok) Druhý sviatok vianocný
Pamätné dni

  • 25. marec (piatok) Den zápasu za ludské práva
  • 13. apríl (streda) Den nespravodlivo stíhaných
  • 4. máj (streda) Výrocie úmrtia M. R. Štefánika
  • 7. jún (utorok) Výrocie Memoranda národa slovenského
  • 5. júl (utorok) Den zahranicných Slovákov
  • 17. júl (nedela) Výrocie deklarácie o zvrchovanosti SR
  • 4. august (štvrtok) Den Matice Slovenskej
  • 9. september (piatok) Den obetí holokaustu a rasového násilia
  • 19. september (pondelok) Den vzniku Slovenskej národnej rady
  • 6. október (štvrtok) Den obetí Dukly
  • 27. október (štvrtok) Den cernovskej tragédie
  • 28. október (piatok) Den vzniku samostatného Cesko-slovenského štátu
  • 29. október (sobota) Den narodenia L. Štúra
  • 30. október (nedela) Výrocie Deklarácie slovenského národa
  • 31. október (pondelok) Den reformácie
  • 30. december (piatok) Den vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu
Pamätné dni sú dnami pracovnými Symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolucných rokoch 1848 - 1849. Trojvršie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súcastnosti leží v Madarsku). Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku krestanstvu a zároven k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Velkej Moravy (9. storocie) priniesli krestanstvo. Vyobrazenie štátneho znaku Slovenskej republiky Zbierka zákonov c. 63/1993 63

ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

ŠTATNY ZNAK

Štátny znak Slovenskej republiky (Dalej len “štátny znak”) tvorí na cervenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýcený na strednom vyvýšenom vršku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhlbené, vrchy sú oblé. Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimocne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustit. Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení nahradit i bielou farbou. Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kamena, z keramického ci z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku. Štátna vlajka Oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848. Biely, modrý a cervený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej zástave. Sú známe ako panslovanské farby. Štátna vlajka sa vztycuje na vlajkovom stožiari. Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrdou alebo priecnym rahnom. Vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky Zbierka zákonov c. 63/1993 63

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní Štátna vlajka Slovenskej republiky (Dalej len “štátna vlajka”) sa skladá z troch pozdlžnych pruhov - bieleho, modrého a cerveného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dlžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3. Štátna pecat Štátna pecat sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v dalších prípradoch, v ktorých je jej použitie obvyklé. Priemer pecate je 45 mm. Pecatidlo uschováva prezident SR. Vyobrazenie štátnej pecate Slovenskej republiky Zbierka zákonov c. 63/1993 63

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní § 12 Štátna pecat Slovenskej republiky (Dalej len “štátna pecat”) je okrúhla. V jej strede je vyobrazený štátny znak, pricom farby znaku sú vyznacené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis (kruhopis) Slovenská republika. V dolnej casti kruhopisu štátnej pecate je lipový lístok. Slovenská hymna Štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844.

Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy:

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bi - jú, nad Tatrou sa blýska, hromy divo bi - jú, Zastav - me ich, bratia, ved sa o - ny stratia, Slováci o - ži - jú. Slováci o - ži - jú. Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, Zastavme ich, bratia, ved sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše posial tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.