Slovensko - krajina dobrého vína Víno sprevádza cloveka od dávna a tvorí súcast jeho významných chvíl. Víno robí zo stolovania tabulu, z menu hostinu a z prípitku slávnostný akt. Vinohradnícke oblasti na Slovensku Vinohradníctvo na Slovensku má dlhú tradíciu. Vinohradnícky región sa rozprestiera od západu na východ a nevynecháva ani južnú cast stredného Slovenska. Vinohradnícke oblasti cleníme na regióny, rajóny:

a, Malokarpatská vinohradnícka oblast, clení sa na rajóny:

1. Skalický

2. Záhorský

3. Stupavský

4. Bratislavský

5. Pezinský

6. Modranský

7. Dolanský

8. Orešanský

9. Senecký

10. Trnavský

11. Hlohovecký

12. Vrbovský

V tejto oblasti je Malokarpatská vinná cesta, ktorá zacína pri Bratislave (Raci) a koncí v orešanskom regióne. b, Juhoslovenská vinohradnícka oblast sa clení:

1. Šamorínsky

2. Dunajskostredský

3. Galantský

4. Palárikovský

5. Komárnanský

6. Hurbanovský

7. Strekovský

8. Štúrovský

c, Nitrianska vinohradnícka oblast sa clení:

1. Šintavský

2. Nitriansky

3. Radošinský

4. Zlatomoravecký

5. Vrábelský

6. Žitavský

7. Tekovský

8. Pukanecký

Z Radošinského rajónu sa už pred mnohými rokmi dodávali kvalitné cervené vína na anglický královský dvor.

d, Stredoslovenská vinohradnícka oblast sa clení na :

1. Ipelský

2. Hontiansky

3. Vinický

4. Modrokamenský

5. Filakovský

6. Gemerský

7. Tornalský

V Ipelskom rajóne vznikla nová vinna cesta, ktorá vytvára dobré podmienky i pre rozvoj cestovného ruchu. e, Východoslovenská vinohradnícka oblast

1. Moldavský

2. Sobranecký

3. Michalovský

4. Kralovskochlmecký

f, Tokajská vinohradnícka oblast je na území vinohradníckych obcí Malá Trna, Cerhov, Slovenské Nové Mesto, Vinicky, Velká Bara a Cernochov. Je v bezprostrednej blízkosti Východoslovenskej vinohradníckej oblasti. Druhy vína

Rozlišujú sa tieto druhy vína :

Stolové víno:

  • Nie je oznacené názvom odrody ani názvom regiónu, kde bolo hrozno dopestované
Akostné víno a, odrodové víno – v jeho oznacení sa musí uviest rocník, odroda a vinohradnícka oblast , kde sa hrozno vypestovalo. b, znackové víno – vyrobené z hrozna domáceho pôvodu, podla receptúry výrobcu, so stálou kvalitou a charakterom. V jeho oznacení sa musí uvádzat rocník a vinohradnícku oblast. Výberové vína s prívlastkom

  • vyrába sa iba z hrozna domáceho pôvod, v jeho oznacení sa musí uviest prívlastok,
vinohradnícka obec, kde sa hrozno vypestovalo ako aj rocník v ktorom bolo vyrobené

Výberové vína sa delia na :

a, kabinetné

  • vyrobené z hrozna s cukornatostou najmenej 19kg na 100l muštu.
b, neskorý zber

  • vyrobené z hrozna v plnej zrelosti zbieraného po období hlavného zberu s
cukornatostou 21kg na 100l muštu c, výber z hrozna

  • vyrobené z hrozna s cukornatostou najmenej 22kg na 100l muštu zodpovedajúce
neskorému zberu, ktoré sa získa zo starostlivo vybraného hrozna s odstránenými nevyzretými a chybnými bobulami. d, bobulový výber

  • vyrobené z výberu prezretého hrozna s cukornatostou najmenej 25kg na 100l muštu.
e, hrozienkový výber

  • vyrobené len z prezretých a hrozienkovatelných bobúl hrozna (cibéb)
s cukornatostou najmenej 29kg na 100l muštu. f, ladový zber

  • vyrobené z hrozna, ktoré bolo na úcely zvýšenia kvality zbierané a spracované až po
poklese teplôt ( na –6°C) pod bod mrazu, pricom cukornatost v mušte musí byt najmenej 27kg na 100l muštu. Tokajské vína Môžu byt vyrobené len z hrozna vypestovaného v registrovaných vinohradoch Tokajskej vinohradníckej oblasti. Jeho množstvo, cukornatost a zdravotný stav osvedcuje pracovník konrolného ústavu na základe kontroly vykonanej v den zberu. Na základe tohoto osvedcenia vydáva kontrolný ústav uznávací list, ktorý obsahuje : a, názov vinohradníckej oblasti, vinohradníckeho honu a registracné císlo vinohradu. b, odrodu vinica c, množstvo, cukornatost a vyhlásenie o zdravotnom stave hrozna Tokajské víno sa podla spôsobu zberu hrozna, použitej technológie výroby a zloženia

clení na :

a, tokajské samorodé suché b, tokajské samorodé sladké c, tokajská Lipovina d, tokajský furmint Tokajský výber sa vyrába z tokajského samorodého suchécho vína vyrobeného z tokajských odrôd s obshom najmenej 12% obj. alkoholu pridaním cibéb. Podla

množstva pridaných cibéb sa clení na :

a, tokajský výber 2-putnový b, tokajský výber 3-putnový c, tokajský výber 4-putnový d, tokajský výber 5-putnový e, tokajský výber 6-putnový Upravované víno Vyrába sa z vína, muštu druhotným kvasením, alebo ich úpravou.

Upravované vína sa delia na :

a, šumivé – vyrobené kvasením muštu alebo vína v tlakových nádobách s najnižším pretlakom 0.30 Mpa pri teplote 20°C. b, perlivé – vyrobené kvasením muštu alebo vína v tlakových nádobách s pretlakom 0,1 až 0,29 Mpa pri teplote 20°C c, sýtené – vyrobené sýtením vína oxidom uhlicitým s pretlakom 0,1 až 0,29 Mpa . d, dezertné – vyrobené z vína pridaním cukru alebo zahusteného muštu a vínneho destilátu. e, aromatizované – vyrobené z vína pridaním cukru alebo zahusteného muštu , vinného destilátu alebo korenia alebo jeho macerátov. Oznacovanie vína Víno v spotrebitelskom balení okrem dovážaného vína s prívlastkom a upravovaného

vína musí mat na obale oznacené tieto údaje :

a, názov, adresa a miesto trvalého bydliska vinára, kt. uvádza víno do obehu b, obchodný názov výrobku so zatriedením, pri akostnom odrodovom víne a výberovom víne s prívlastkom aj názov odrody. c, štátna kontrolná známka pri výberovom víne s prívlastkom d, objem balenia a písmeno „e“ e, dátum balenia do fliaš a císlo výrobnej dávky f, objem alkoholu zaokrúhlený na 0,5 obj. Predaj nalievaného vína Pri predaji nalievaného vína z fliaš sa musí flaša otvorit pred zákazníkom a je zakázané miešat víno z nacatých fliaš, alebo otvorených nádob. Miešanie vína s vodou, sódou, minerálnou vodou je povolené len na žiadost zákazníka. Základná charakteristika

niektorých odrôd vín:

Veltlinské zelené Farba : svetložltá so zelenými reflexami Vôna : jemná Chut : jemne nahorklá, svieža, stredný až vyšší obsah kyselín Rizling vlašský Farba : zelenkavá do zlatožltej Vôna : jemne mandlová Chut : príjemná s vyšším obsahom kyselín Müller Thurgau Farba : svetložltá jemná Vôna : jemne muškátová Chut : lahká harmonická Rizling Rýnsky Farba : svetložltá až slamovožltá Vôna : jemná so známkou broskynového dreva Chut : plná, harmonická, velmi príjemná Burgundské biele Farba : slamovožltá Vôna : jemná, nežne ohnivá, ušlachtilá Chut : ohnivá, ušlachtilá, plná, casto zo zvyškovým cukrom Tramín Farba : žltá do zlata Vôna : typicky korenistá Chut : jemná, plná, aromatická – korenistá, velmi lúbivá s nízkym obsahom kyselín, casto so zvyškovým cukrom. Silvánske zelené, cervené Farba : svetlozlatožltá až zlatistá Vôna : nežná, jemnokvetnatá Chut : elegantná, výrazná, plná, jemná harmonická Frankovka Farba : rubínovo cervená Vôna : jemná Chut : príjemná, jemne natrpklá, so stredným obshom kyselín Portugalské modré Farba : svetlocervená Vôna : príjemná Chut : lahká.