Severná Európa Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko patria medzi najseverejšie obývané krajiny na svete. Daleký sever je daleko za polárnym kruhom, v lete tu slnko svieti aj o polnoci a v zime je celý den šero. Švédsko, Nórsko a Dánsko sú známe pod menom Škandinávia. Na západe je krajina rozoklatá a hornatá. Hory so snehovými ciapkami a ladovce svietiace na vysokých plošinách sú malé pozostatky ohromného pevninového ladovca, ktorý kedysi pokrýval celú severnú Európu - hlboké zárezy do pevniny nazývané fjordy (fee - ords) pri nórskom pobreží a vo Švédsku a Fínsku tvoria tisíce jazier. Je tu málo miest a väcšina obyvatelstva žije pri pobreží, kde sa živí rybolovom alebo pracuje v lese. Južné Švédsko a Dánsko sú ommnoho príjemnejšie, nájdeme tu bohaté farmy stojace na piesku a štrku prinesenom ladovcom. Farmárstvo v Dánsku je intenzívne a vysoko mechanizované. Pred 50 rokmi boli tieto krajiny reltívne chudobné, ale dnes je tu najvyššia životná úroven na svete. Zo svojich zdrojov - vodných elektrární, dreva a železnej rudy - dokázali pomocou vysokokvalitného spracovania vytažit to najlepšie. Švédsko je známe presným strojárstvom a autami, ako je napríklad Volvo. Dánsko exportuje kvalitné potraviny do celej Európy. Tieto krajiny sú známe vysokou uvedomelostou a všeobecným systémom sociálneho zabezpecenia. Napríklad Nórsko a Švédsko dalo ženám právo volit viac než pred 100 rokmi, omnoho skôr ako väcšina európskych krajín. Každý rok tu udelujú Nobelovu cenu za vedu, literatúru a mier. Sogne fjord v Nórsku je jedným z najväcších fjordov, vyhlbených ladovcami pred mnohými tisícrociami. Fjordy majú prudké zrázy a voda v nich je casto tisíce metrov hlboká. Sogne fjord, najdlhši fjord, sa klukatí vnútrozemím do vzdialenosti 204 km od Severného mora. Severná Európa Rozloha: 1 154 261 km2 Pocet obyvatelov: 22 963 000 Najvyšší vrchol: Glittertind, Nórsko, 2472 m Najdlhšia rieka: Glomma, Nórsko, 611 km Hospodárstvo Polnohospodárstvo: Okrem Dánska môže byt obrábaná len malá cast pôdy Surovinové zdroje: Nórsko, Švédsko a Fínsko majú obrovský drevársky priemysel a používjú elektrický prúd vyrobený vo vodných elektrárnach. Vo Švédsku sa nachádza železná ruda, v Nórsku ropa a v Severnom mori je dobrý rybolov. Priemysel: Priemysel je znacne rozvinutý, najmä vo Švédsku, kde výraznú úlohu zohráva priemysel založený na železnej rude. Nórsko patrí medzi krajiny s najlepšou lodnou dopravou. Vláda - Severské krajiny okrem Fínska, ktoré je republikou, sú konštitucné monarchie. Jazyky - Každá krajina má vlastný jazyk, okrem fínciny sú si velmi podobné Laponci vo vzdialenosti severu Nórska, Švédska a Fínska sú tradicní lovci, rybári a pastieri. Je ich 40000 a majú vlastný jazyk a spôsob života. Mnohí sú pastieri sobov, žijú v stanoch zo sobej kože a putujú so svojimi zvieratami, ktoré sa v zime pasú na okraji severských lesov a v lete tiahnu pustou krajinou Laponska. Stáda boli tažko postihnuté po atómovej havárii v Cernobyle roku 1986. Mnohí Laponci už opistili svoje crieda a žijú v moderných mestách. VIETE, ŽE.... Fínsko má vyše 50000 jazier? Švédsky sociálnodemokratický premiér Olof Palme bol zavraždený v roku 1986? Domácnosti v Štokholme vyhrieva voda, ktorá sa používa na chladenie elektrární? Tretinu Dánska tvoria malé ostrovy - je ich 482? Švédsko spotrebuje 60% hrubého národného produktu na sociálnu politiku a ostatné verejné služby? Nórsko Nórsko leží pozdlž západného pobrežia Škandinávie. Je to dlhá krajina. Na svojej severnej polovici pomerne úzka, v jednom bode má šírku iba 6 km. Napriek svojej polohe je dlhé pobrežie Nórska bez ladu, lebo ho ohrieva teplý Golfský prúd. Väcšina krajiny je hornatá. Velkolepá krajina oplýva tisícami jazier a pobrežných ostrovov. Mnohí obyvatelia pracujú v priemysle vrátane podmorskej tažby ropy a zemného plynu, lodného stavitelstva a tažby nerastných surovín. Rybolov, lesníctvo a polnohospodárstvo zamestnáva asi 6% celkovej pracovnej sily. Objavenie ropy a zemného plynu v Severnom mori v roku 1969 transformovalo nórske hospodárstvo.Krajinu zmenilo na najväcšieho európskeho producenta ropy. Tisíce ludí pracujú v priemysle, stavajú tankery i ropné zariadenia a spracúvajú surovú ropu. Dnes je Nórsko vo vrobe energie sebestacné a väcšinu svojej ropy a zemného plynu vyváža do Európy. Iba 3% povrchu Nórska sú vhodné na polnohospodárske úcely, kedže väcšinu krajiny tvoria ostro rezané horské pásma a hlboké jazerá. Polnohospodárska pôda sa nachádza zväcša v dolnej casti fjordov. Sú to dlhé morské zálivy, ktoré sa zarezávajú do nórskeho pobrežia. Fjordy vznikli cinnostou ladovcov, ktoré stekali do mora a cestou vytvorili úžlabiny. Sú to akési prírodné prístavy, ktoré sú útociskom rybárov a rolníkov. Turisti obdivujú scenériu fjordov z palúb výletnych lodí. Nórsko má jednu z najväcšich obchodných flotíl na svete. Tisíce ludí pracujú v lodeniciach a prístavoch pri oprave lodí, na palubách mnohých obchodných a nákladných lodí, ktoré zásobujú prístavy a ostrovy na západnom pobreží. Najdôležitejším prístavom je hlavné mesto Oslo. Takmer pol milióna ludí žije v tomto rušnom živom meste, ktoré je kultúrnym, intelektuálnym a priemyselným centrom krajiny. Nórsko je domovom lyžovania. Tu v ladovci sa našli najstaršie pozostatky lyží a anglické slovo ski (lyže) je nórskeho pôvodu. Pocas zasnežených zimných mesiacov sú pre Nórov najdostupnejším dopravným prostredkom práve lyže. Skokanské mostíky sú typické pre väcšinu nórskych miest. Oblúbenou udalostou sú každorocné lyžiarske slávnosti i beh na lyžiach. Starodávne drevené kostoly nájdete po celom Nórsku. Na rozdiel od zrubov, ktoré sú postavené z horizontálne stavaných brvien, drevené kostoly sú stavané vertikálne z oblých drevených dosák. Pri stavbe sa nepoužil ani jeden kliniec.Stavba je natolko pevná, že odolá aj silným zimným chumeliciam. Hlavné mesto: Oslo Rozloha: 323 877 km2 Obyvatelstvo: 4 360 000 Úradný jazyk: nórsky Hlavné nábožestvá: krestanské 90%, iné 10% Zriadenie: pluralitná demokracia Mena: euro Gramotnost dospelých: 99% Priemerná dlžka života: 77 rokov Pocet obyvatelov na 1 lekára: 305 Pocet televízorov: 420 na 1000 obyvatelov Dánsko Dlhý úzky jutský poloostrov, ktorý predstavuje pevninskú cast Dánska, sa tahá od Nemecka k Nórsku a Švédsku. Zvyšok krajiny tvorí viac ako sto ostrovov ležiacich východne od poloostrova. Dánsko je najjužnejšie ležiaca krajina Škandinávie a jedna z najplochejších krajín na svete. Podobne ako u jej susedov, aj tu vládne politická stabilita a vysoká životná úroven. Rýchlo sa rozvinul priemysel a štvrtina obyvatelov pracuje v malych továrnach. Kodan, hlavné mesto Dánska leží na ostrove Sjaelland. Je to najväcšie mesto Škandinávie a najväcšie obchodné centrum Dánska. Návštevníci na starých alejách a peších zónach nachádzajú historické kostoly, malebné trhoviská a siet kanálov. Kodan je aj mestom bicyklov a cyklistickými trasami, ktoré vedú do oblastí, kde majú mnohí obyvatelia mesta svoje letné chaty. Dánsko je známe svojou architektúrou. Dánski architekti kombinujú mieste materiály, ako je betón, tehly a drevo, na stavbu nádhernych budov, ktoré harmonizujú s okolitým prostredím. Mnohé sídliská sú postavené tak, že každý dom dokonale funguje vdaka navrhnutému systému solárnych panelov a izolácii, ktorá chráni pred zbytocným únikom energie. Dánsky dizajn je svetoznámy, najmä dizajn nábytku, skla, kuchynských výrobkov a porcelánu. Lego, ktoré poznajú deti tamkmer celého sveta, po prvý raz vyrobili v Jutsku v 30. rokoch. Dnes je Jutsko domovom obrovského parku Legoland, kde sú všetky budovy postavené z lega. Názov lego pochádza z dvoch dánskych slov: leg a godt, co znamená hraj sa dobre. Dánsko je známe svojimi družstvami. Aby rolníci udržali krok s moderným polnohospodárským vývojom, museli zacat spolupracovat. Súcastou stratégie bolo založenie družstevného vlastníctva mliekarní a ošíparní a sústredenie energie na propagáciu týchto potravín v zahranicí. V západnej Európe ako aj v Severnej Amerike funguje rodinný zväzok bez sobáša. Najmä v severných štátoch vychovávajú deti mnohé nezosobášené páry. Majú však rovnaké práva a povinnosti, ako keby boli zosobášené. Mnohokrát sa muži starajú o rodinu a ženy robia kariéru.
Percento narodených mimo manželstva (1985 - 1992):
Polsko 5% Velká Britania 31% Slovensko 12% Francúzsko 32% Nemecko 15% Dánsko 47% Hlavné mesto: Kodan Rozloha: 43 093 km2 Obyvatelstvo: 5 228 000 Úradný jazyk: dánsky Hlavné náboženstvá: krestanské 90%, iné 10% Zriadenie: pluralitná demokracia Mena: dánska koruna Gramotnost dospelých: 99% Priemerná dlžka života: 75 rokov Pocet obyvatelov na 1 lekára: 360 Pocet televízorov: 540 na 1000 obyvatelov Švédsko Švédsko ležiace medzi Nórskom a Fínskom sa rozprestiera od arktického severu po úrodný juh, kde žije väcšina jeho nepocetného obyvatelstva. Dlhé tradície švédskeho priemyslu a vysoko kvaliifikované pracovné sily z neho urobili jednu z najvyspelejších krajín na svete. Švédsko podobne ako jeho susedia je prosperujúcim štátom, v ktorom sa venuje velká pozornost sociálnej spravodlivosti. Švédi majú velký záujem o životné prostredie. Týka sa to nielen historických pamiatok, ale aj prírody. Vo Švédsku existujú prírodné rezervácie a niektoré z najväcších európskych národnych parkov sa nachádzajú na hornatom severe. Mnohí sa znepokojujú pre znecistovanie vody a Švédsko hrá prím v hnutí za vycistenie Baltského mora. Takisto sa obmedzil rozvoj priemyslu v niektorých pobrežných oblastiach. Ochrana zdrojov je súcastou každodenného života a Švédsko zaviedlo mimoriadne úspešný recyklacný systém. Recyklacný systém: Zákazníci vracajú prázdne hliníkové plechovky. Plechovky sa zlisujú a tak zaberú menej miesta. Zlisované plechovky sa opätovne roztavia a spracujú na nové hliníkové plechy. Z týchto plechov sa vyrobia nové plechovky a tak sa tento cyklus môže zacat odznova. V tejto bohatej krajine sú bežné rekreacné domy ci chaty. Pekné drevené domy natreté na cerveno nájdete pozdlž pobrežia mora, jazier, ako aj dolín riek. Poskytujú vynikajúce miesto pre obvatelov miest pocas víkendu ci dovoleniek. Ak tam majitelia nie sú, casto ich prenajímajú svojim priatelom, alebo rastúcemu poctu turistov, ktorí navštevujú Švédsko. Švédsko sa usiluje o sociálny blahobyt a najbohatcí obyvatelia ulahcujú starostlivost o všetkých. Na vynikajúcej úrovni je starostlivost o deti, o chorých a starých. Miera nezamestnanosti je tu jednou z najnižších v Európe. Aby boli peniaze na podpory, v krajine sú vysoké dane. Aj hospodárske problémy krajiny ohrozujú tieto vymoženosti.
Nezamestnanost v percentách (údaje z roku 1996):
Holandsko 7% Nemecko 11% Velká Británia 7% Francúzsko 13% Svédsko 8% Smorgas znamená krajec chleba a bord je stôl, avšak škadinávska špecialita smorgasbord predstavuje viac ako stôl so sendvicmi. Zvycajne je to obrovský stôl s lákavými studenými jedlami, ako sú haringy v horcicovej omácke, rôzne syry, mäsá a šaláty. Švédsko a súcastne aj celá Škandinávia sú známe cistými jdnoduchými líniami svojho vypracovaného štýlu, ktorý obdivuje a napodobnuje celý svet. V 60.rokoch sa stali známymi švédski dizajnéri. Dobrý dizajn pomohol predávat autá, ako saab a volvo, elektrické zariadenia, textílie, sklo a nábytok, ktorý sa zvycajne vyrába z domáceho mäkkého dreva. Štokholm, hlavné mesto Švédska, postavili na 14 malých ostrovoch spojených asi 50 mostami. Hlavné mesto: Štokholm Rozloha: 449 964 km2 Obyvatelstvo: 8 831 000 Úradný jazyk: švédsky Hlavné náboženstvá: krestanské 91%, iné 9% Zriadenie: pluralitná demokracia (královstvo) Mena: švédska koruna Gramotnost dospelých: 99% Priemerná dlžka života: 78 rokov Pocet obyvatelov na 1 lekára: 400 Pocet televízorov: 470 na 1000 obyvatelov Fínsko Fínsko doma známe ako Suomi je nezávislým severským štátom zasadeným do rámca Škandinávie. Letecký pohlad na túto krajinu by ukázal velkolepý obrazec lesov, mocaristých rašelísk, velkých rašelísk, velkých jazier a ostrovov rozptýlených po jazerách a pozdlž pobrežia. Väcšinu krajiny pokrávajú borovicové, smrekové a brezové lesy, ktoré sú viac ako pol roka zasypané snehom. Po stárociach švédskej vlády bolo Fínsko súcastou Ruska až do vyhlásenia nezávislosti roku 1917. Fínsko má charakteristický jazyk a kultúru, cím sa odlišuje od zvyšku Škandinávie. Vyše 50 000 jazier zaberá asi 10% plochy krajiny. Sú hlavnou turistickou atrakciou. Jazero Saimaa je z nich najväcšie. Ležia na nich stovky ostrovcekov. Pobrežné ostrovy spájajú clny a kompy. Pocas dlhých chladných zím môžu jazerá zamrznút a ladoborce udržiavajú pobrežné vody volné pre obchodné lodstvo. Fínsko je domovom saun. Fíni využívajú blahodárny úcinok parných kúpelov už po stárocia. Aj dnes má väcšina finskych domov vlastnú saunu. V tejto malej miestnosti teplo a para ocistujú ludský organizmus. Obcas sa horúce kamene v saune polejú vodou a vzduch sa nplní parou. Väcšina rodín sa spolocne saunuje každý týžden. Šlahanie brezovými vetvickami v saune stimuluje krvný obeh a pôsobí regenerujúco. Po saunovaní sa treba ochladit pod studenou vodou alebo v blízkom jazere. Sauny sa na vidieku vykurujú drevom a v mestách elektrinou. Drevársky priemysel je základným odvetvím tejto lesnatej krajiny. Fínsko a Švédsko sú vrcholnými európskymi spracovatelmi mäkkého borovicového a smrekového dreva. Gulatina sa dopravuje do drevospracujúcich podnikov, kde sa z nej vyrába celulóza. Pri výrobe celulózy sa získava drevný lieh, ktorý sa používa na vyrobu rôznych chemikálii. Celulóza sa spracúva na preglejku, dosky a papier. Piliny, kôra a odpad sa využívajú v energetike. Hlavné mesto Fínska Helsinky je z troch strán obkolesené morom. Pôsobí tak dojmom volnosti. Tento nádherný prístav sa pýši pestrým poulicným trhom, kde sa predávajú ryby, ovocie, zelenina a kvety. Mesto je plné zaujímavých moderných budov, ktoré sú navrhnuté tak, aby harmonizovali so starými stavbami, a tak vytvorili jedinecný národný štýl. Ladový studený sever Nórska, Švédska a Fínska sa volá Laponsko. Saami sú Laponci, ktorí žijú v tejto oblasti v roztrúsených dedinkách, majú svoj vlastný jazyk a zvyky a chovajú sobie stáda na mäso a mlieko. Ich spôsob života sa však pomaly mení. Laponsko je však známe aj ako domov Deda Mráza ci Santa Clausa a tisíce detí mu sem každorocne posielajú listy. Hlavné mesto: Helsinky Rozloha: 338 145 km2 Obyvatelstvo: 5 108 000 Uradný jazyk: fínsky, švédsky Hlavné náboženstvá: krestanské 89%, iné 11% Zriadenie: pluralitná demokracia Mena: euro Gramotnost dospelých: 99% Priemerná dlžka života: 76 rokov Pocet obyvatelov na 1 lekára: 406 Pocet televízorov: 500 na 1000 obyvatelov.