Severná európa Severná Európa pozostáva s ôsmich štátov. Aj napriek tomu, e sa jedná o pomerne malú oblast ( v rámci zemegule ) sú tu obrovské rozdiely jednak historické dalej kultúrne, národnostné, prírodné, sociálne, ekonomické atd. Väcšina rozdielov je medzi škandinávskymi a pobaltskými krajinami a preto sa budeme venovat týmto dvom celkom osobitne. Škandinávske krajiny a Island. Hlavná crta ktorá spája tieto krajiny je more. To bolo hlavným faktorom pri osídlovaní týchto inak pre život nepriaznivých oblastí. Západná cast škandinávskeho polostrova je tvorená škandinávskymi vrchmi, ktoré sú bohaté na drevo a na nerastné suroviny. Taktiež je tam vysoký potenciál vodnej energetiky vdaka množstvu riek a potokov ktoré majú zväcša strmí spád pri stekaní s úpätí vrchov k moru. Východná cast je tvorená skôr nížinou tvorenou rozsiahlym štítom starých žulových hornín. Množstvo jazier vzniklo roztopením pevninského ladovca. Polostrov je zo severu obmývaný Barentsovým morom, z SZ Nórskym morom, z JZ Severným morom a z JV Baltským morom z ktorého sa tahá na sever Botnický záliv a na východ fínsky záliv. Prvé osídlenie sa datuje do doby po poslednom štvrtohornom zaladnení približne pred desiatimi tisícami rokov. Títo ludia žili velmi primitívnym spôsobom života. Živili sa zberom korienkov a plodov, lovom divej zvery a rybolovom. Títo ludia sa usídlovali popri pobreží, ktoré bolo bohaté na ryby a bolo nížinaté. Ústupom ladovca sa odokrylo dnešné Baltské more co umožnilo dalšiemu rozvoju miestnych kultúr a hlbšiemu preniknutiu cloveka do tejto divokej krajiny. Na konci štvrtého a zaciatkom tretieho tisícrocia sa uskutocnil rozhodujúci obrat, ktorým bol prechod k polnohospodárstvu a chovu dobytka. V Škandinávii však ide vývoj trocha pomalšie ako inde v Európe, co spolu so zlými životnými podmienkami viedlo k ciastocnej izolácii severských kmenov. Potom zacínajú do Európy prichádzat germánske kmene a nevyhla sa im ani Škandinávia. Pôvodné obyvatelstvo sa pogermánštilo. Už v posledných storociach p. n. l. sa v južných castiach využívali skôr germánske jazyky. V severnej Škandinávii a Fínsku v tom case kocovali kmene Saamov ( Laponci ). Okolo roku nula sa v južnom Fínsku usadili Fíni. Obidva tieto národy patria k Ugrofínskym kmenom. Rozklad rodového zriadenia tu prebiehal velmi pomaly a ranný feudalizmus sa tu datuje od desiateho až jedenásteho storocia v Dánsku. Tento prechod k feudalizmu bol spojený so silnou vonkajšou expanziou. Tá prebehla v podobe vikingských výprav, ktoré sa dostali až k ciernemu a stredozemnému moru, dokonca až k severnej Afrike. Jedenáste až trináste storocie je definitívnym vítazstvom feudalizmu. Pocas tohoto obdobia rastie vplyv šlachty a je sprevádzaný neustálymi bojmi medzi škandinávskymi krajinami medzi sebou. Taktiež sú to však výboje do zahranicia ako Normandia na severe Franskej ríše, dobytie Anglicka normanmi, alebo vznik Ruska kde celá šlachta boli Vikingovia. Na Islande bol trochu rozdielny politický systém. Vzhladom k tomu, že na Islande boli obzvlášt zlé životné podmienky nedochádzalo k triednej diferenciácii a vládla tu v podstate demokracia ( ludia volili Althingov, ktorí tvorili ludové zhromaždenie, to malo rozhodovaciu funkciu, takí primitívny parlament). Nejaké zaciatky feudalizácie sa dajú pozorovat v dvanástom storocí. V štrnástom storocí vzniká kalmárska únia, ktorou sa škandinávske krajiny chránia pred Nemeckou expanzívnou politikou. Kalmárska únia sa však kvôli vnútorným nezhodám rozpadá, ostáva švédsko- nórska únia. Celé dalšie obdobie je v duchu bojov o moc medzi škandinávskymi krajinami pricom každá z nich sa snaží podmanit si pobaltské krajiny. V osemnástom storocí sa vo švédsku zacína stavovský parlamentarizmus. V devätnástom storocí sa v Škandinávii upevnuje kapitalizmus a k moci sa dostáva buržoázia. V tomto období je množstvo povstaní ktoré vedú k zlepšovaniu postavenia chudobnejších vrstiev. Vznikajú socialistické hnutia ktoré tlacia k množstvu parlamentných reforiem. V poslednej tretine devätnásteho storocia vznikajú v Škandinávii sociálno-demokratícké strany. Do dvadsiateho storocia vstupuje škandinávia s pomerne rozvinutou demokraciou a vybudovaným priemyslom. Krajiny majú hlavne námorné flotily, ktoré lovia ryby v severných vodách. V tomto období sa vedú vojny medzi buržoáziou a lavicou. Tento „ boj“ vyústil v tridsiatych rokoch zaciatkom sociálne-demokratickej éry. Po druhej svetovej vojne prijali škandinávske krajiny marshallov plán a pokracovali v sociálnych reformách. Nórsko vstúpilo do NATO a EFTA ( európske združenie volného obchodu. Od roku 1995 je clenom Európskej únie. Nórsko. Základné údaje: Rozloha: 323 878 km2 Najvyššia hora: Glittertind 2470 m Najdlhšia rieka: Glama 610 km Pocet obyvatelov: 4 330 000 Ozbrojené sily: celkom 32 700; pozemné vojsko 15 900, letectvo 9 500, námorníctvo 7 300 Najväcšie mestá: Oslo 470 000 ( aglomerácia 740 000 ) , Bergen 220 000, Trondheim 142 000, Stavanger 103 000 Úradný jazyk: nórština Národnostné zloženie: Nóry 95.8 %, iný škandinávci 1.0 %,Briti 0.4%, Pákistánci 0.3%, Americania 0.3%, iný 2.2% Oficiálne náboženstvo: evanielické luteránske Náboženská príslušnost: luteráni 88.5%, bez vyznania 3%, ostatný 8.5% Mena: 1 nórska koruna = 100 ore Hdp: 110 mld. US dolárov Štruktúra HDP: polnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2.8%, tažba 15%, priemysel 17.2%, stavebníctvo 3.5%, služby 61.5 % ( doprava a spoje 9%, obchod 11%, financníctvo 9%, verejná správa a obrana 16.5% )
Povrch:
Viac ako polovica Nórskeho územia leží viac ako 500 m n. m. a ¼ presahuje 1000 m n. m. Škandinávske vrchy, ktoré prechádzajú celým územím Nórska sú vytvarované štvrtohorným pevninským ladovcom do náhorných plošín – Fjeldov. Najrozsiahlejšou je Hardangervidda na juhu. Na vrchu Jostedalsbre je najväcší plošný ladovec v Európe ( 815 km2 ). Na okrajoch pohorí sú hlboké údolia, s množstvom jazier, ktoré vymodelovali ladovcové splazy. V Nórsku je asi 16 000 jazier. Pobrežie Nórska je velmi clenité. Celé pobrežie je tvorené množstvom fjordov s ktorých najdlhší je Sognefjord 187 km. Pozdlž pobrežia je asi 50 000 ostrovov. Najväcšími súostroviami sú Lofoty, Vesteráli, Svalbard ( Špicbergy ), a k Nórsku patrí aj ostrov Jan Mayen. Pre Nórsko sú charakteristické dlhé údolia, v ktorých je sústredený priemysel. Pri Nórsku je treba si spomenút aj Golfský prúd, ktorý podstatne zmiernuje podnebie a vdaka ktorému je Nórsko zalesnené aj za polárnym kruhom. Štátne zriadenie: V Nórsku je už od roku 1814 konštitucná monarchia. Na cele štátu je král ktorý má však len reprezentatívnu funkciu. Zákonodarnú moc má parlament, volený na štyri
roky, ktorý menuje premiéra a vládu. Hospodárstvo:
Nórsko má nedostatok úrodnej pôdy. Tá sa využíva na pestovanie zemiakov a krmných plodín pre ovela dôležitejšiu živocíšnu výrobu. Pozdlž pobrežia sa chytajú ryby v súcastnosti je populárny chov rýb vo fjordoch. Pre Nórsko je velmi dôležitá tradicná tažba dreva. V Nórsku je velké množstvo železnej rudy a farebných kovov. Dalej vodná energetika je velmi dôležitá a aj rozšírená vdaka množstvu riek a potokov so strmím spádom. Nórsko je velmi dôležitým vývozcom hliníku, niklu, medi, zinku a magnézia. Vdaka objaveniu ropy a zemného plynu v Severnom mori sa stalo Nórsko dôležitým vývozcom týchto surovín. Nórsko má jednu z najväcších obchodných flotíl. Najväcšími
partnermi sú GB, D a Švédsko. Doprava:
Vzhladom k povrchu Nórska je najdôležitejšou dopravou doprava lodou pozdlž pobrežia. Potom sa dost využíva letecká doprava, no vláda vynakladá množstvo financií na výstavbu tunelov a ciest vo fjordoch. Sever a juh je prepojený železnicou, ktorá však prechádza aj cez Švédske územie. Švédsko. Základné údaje: Rozloha: 449 964 km2 Najvyššia hora: Kebnekaise 2 123 m Najdlhšia rieka: Gota-Klar 720 km Najväcšie jazero: Vänern 5 390 km2 Pocet obyvatelov: 8 820 000 Ozbrojené sily: celkom 64 800; pozemné vojsko 43 500, letectvo 11 500, Námorníctvo 9 800 Najväcšie mestá: Stockholm 1 540 000, Goteborg 755 000, Malmo 495 000, Úradný jazyk: švédština Národnostné zloženie: Švédi 90.4%, Fíni 2.4%, ostatní 7.2% Oficiálne náboženstvo: Švédska luteránska cirkev Náboženské zloženie: luteráni 88.2%, rímsky katolíci 1.6%, pentako-Stalisti 1.2%, ostatní 9% Mena: 1 švédska koruna = 100 ore HDP: 198 mld. US dolárov Štruktúra HDP: Polnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2.6%, tažba 0.3%, priemysel 23.1%, stavebníctvo 7.5%, služby 66.5% ( doprava a spoje 7.5%, obchod 10.8%, financníctvo 23%, ostatné služby 25.2% )
Povrch:
Z Nórska prechádza na územie švédska škandinávske pohorie, ktoré zaberá sever s plochou 2/3 plochy zeme. S celkovej plochy leží 15% za polárnym kruhom. Vyššie horské masívy sú zaladnené. Celá táto oblast je husto zalesnená a je tu množstvo nerastných surovín. Hory sa postupne smerom na JV sklánajú a prechádzajú do bažinatých nížin. V južnej casti hlavne na JZ je väcšina švédskych jazier, ktoré zaberajú 7% z plochy. Najuhu je takisto vela riek. Golfský prúd ovplyvnuje len malú cast na JZ. Sever je ovplyvnený studeným vzduchom zo sibíri. Štátne zriadenie: Švédsko je tiež konštitucná monarchia. Na jeho cele stojí král ktorý má reprezentatívnu funkciu. Zákonodárnu moc má jednokomorový parlament s 349 poslancami volený na tri roky. Výkonnú moc má vláda na cele s premiérom. Parlament môže odvolat vládu aj hociktorého ministra nadpolovicnou väcšinou. Je tu množstvo dalších úradov ktoré zastávajú ludia z rôznych odvetví co má zabránit zneužívaniu moci.
Hospodárstvo:
Najdôležitejšou castou Švédskeho priemyslu je tažba a spracovanie dreva. 2/3 lesných plôch sú využívané a spracovávané pílami na vodný pohon. Velkým odvetvím spracovania papieru je papierenský priemysel. Orná pôda zaberá asi 7% plochy krajiny no vdaka intenzívnemu hospodárstvu dokáže uživit 90% obyvatelstva. Pestuje sa tu pšenica, jacmen, ovos a zemiaky. V živocíšnej výrobe jasne dominuje chov hovädzieho a bravcového dobytka. Rybolov pokrýva iba domácu spotrebu. Švédsko je známe aj svojou švédskou ocelou a tažbou železnej rudy. Tá sa taží v obrovských množstvách no výrazná je aj tažba zinku, olova, medi, wolfrámu, striebra a zlata. Na juhu sú zásoby uhlia, fosfátov, rašeliny a kvalitného kamena. Elektrická energia je vyrábaná jak vodne tak aj jadrovo. Švédsko vyrába automobily a lode. Švédsko je velmi závislé od medzinárodného obchodu, pretože takmer polovica produkcie tažkého priemyslu ide na vývoz. Najdôležitejšími partnermi sú GB, D, USA.
Doprava :
Velmi dôležité postavenie v doprave má železnica, ktorá je na 70% elektrifikovaná, patrí štátu, no je stratová. Tá prepravuje nerastné suroviny. Dalším dominantom je automobilová doprava s velkým podielom dvoch štátnych spolocností. Švédsko patrí k najviac automobilizovaným štátom sveta. V zahranicnej preprave dominuje námorná doprava. Leteckú dopravu zabezpecuje SAS (Scandinavian Airlines System) , ktorý je riadený dánskou, nórskou a švédskou vládou. Fínsko. Základné údaje: Rozloha :338 145 km2 Najväcšia hora: Haltiatunturi 1 328 m Najdlhšia rieka: Kemi 483 km Najväcšie jazero: Saimaa 4 400 km2 Pocet obyvatelov: 5 110 000 Ozbrojené sily: celkom 32 800; pozemné vojsko 27 300, letectvo 3 000, námorníctvo 2 500 Najväcšie mestá: Helsinki 1 050 000, Turku 280 000, Tampere 275 000 Úradný jazyk: fínština, švédština Národnostné zloženie: Fíni 93.3 %, Švédi 5.8 %, ostatní 0.9 % Náboženská príslušnost: luteráni 87.3 %, pravoslávni 1.1 %, bez vyznania 10.6 %, ostatní 1 % Mena: 1 markka = 100 penniä HDP: 110 mld. US dolárov Štruktúra HDP: polnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 5.2 %, tažba 0.3 %, priemysel 21.8 %, stavebníctvo 8 %, služby 64.7 % ( doprava a spoje 8.5 %, obchod 10.5 %, financníctvo 20 %, verejná správa a obrana 15 % )
Povrch :
Fínsko je 6. najväcšia krajina Európy. Je tvorená rozsiahlym štítom starých žulových hornín opracovaných kontinentálnym ladovcom. Väcšinu územia tvoria nížiny a plošiny. Iba na severe sa mierne zdvíha. Po kontinentálnom ladovci tu ostalo velké množstvo jazier a bažín ( Suomi – znamená „ zem jazier a bažín“ .) Fínsko má viac ako 60 000 velmi clenitých jazier. Tie spolu zaberajú 10 % plochy zeme. Tým, že škandinávske vrchy oddelujú Fínsko od Atlantiku, má výrazné kontinentálnu klímu. 1/5 územia leží za polárnym kruhom. Je tu velmi chladné podnebie. Štátne zriadenie: Od roku 1919 je hlavou štátu prezident volený volebným kolégiom. V súcasnosti sa premýšla o priamej volbe prezidenta. Zákonodarnú moc má jednokomorový parlament. Alandské ostrovy sú autonómnou provinciou s vlastným kongresom a zemským radom
( premiér ). Hospodárstvo :
V 60. – 80. rokoch zaznamenáva fínska ekonomika až zázracný rast. V súcasnosti celí velkým problémom. Najväcším prírodným bohatstvom Fínska sú lesy. Tažba dreva síce v posledných rokoch klesla, no aj napriek tomu je tažba a aj spracovanie najdôležitejším odvetvím zeme. Drevo, papier a výrobky z nich tvoria 1/3 exportu krajiny. Orná pôda zaberá len 8 % plochy krajiny a tak sa plodiny obmedzujú na krmoviny pre živocíšnu výrobu ( na severe je dôležitý chov sobov a kožušinovej zveri ). Rybolov pokrýva iba domácu spotrebu. Vo Fínsku je tradicná tažba farebných kovov, hlavne chrómu, zinku, niklu, medi, cobaltu, titanu, vanádu a stribra. Tažba železnej rudy už bola ukoncená. Elektrickú výrobu zabezpecuje z 1/3 jadrová a takmer polovicu tepelná ( spalovanie rašeliny ). Tradicný priemysel predstavuje oceliarstvo a farebná metalurgia. V strojárenstve dominuje stavba lodí ( ladoborcov ) a produkcia zariadení pre drevospracujúci priemysel. Dôležitá je aj produkcia kyseliny sírovej, fosforecných hnojív a hlavne elektroniky ( Nokkia ). Hlavnými partnermi sú Nemecko a Švédsko.
Doprava :
Najviac sa využíva cestná doprava, ktorá aj ked nie je velmi kvalitná, postacuje požiadavkám. Železnice sa v súcasnosti modernizujú. Vodná doprava sa využíva aj vo vnútrozemí – jazerá a námorná na medzinárodné obchody. Letecká doprava je tiež celkom rozvinutá. Dánsko. Základné údaje: Rozloha 43 093 km2 Najvyšší bod: Yding Skouhoj 173 m Najväcší ostrov: Sjaelland 7 104 km2 Pocet obyvatelov: 5 210 000 Ozbrojené sily: celkom 27 700; pozemné vojsko 12 900, námorníctvo 8 300, letectvo 8 200 Najväcšie mestá: Kodan 1 350 000, Arhus 270 000, Odense 180 000 Úradný jazyk: dánština Národnostné zloženie: Dáni 96.3 %, Aziati 1.7 %, ostatní škandinávci 0.5 %, ostatní 1.5 % Oficiálne náboženstvo: luteránske Náboženská príslušnost: luteráni 88 %, ostatní krestania 1.6 %, Moslimovia 1.4 %, bez vyznania a ostatní 9 % Mena: 1 dánska koruna = 100 rre HDP: 140 mld US dolárov Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 3.4 %, tažba 0.9 %, priemysel 20.7 %, stavebníctvo 5.5 %, služby 69.5 % (doprava a spoje 9 %, obchod 14.5 %, financníctvo 20 %, verejná správa a obrana 22 %)
Povrch:
Dánsko je rovinatá krajina s priemernou nadmorskou výškou 30m. Jeho povrch bol modelovaný pevninským ladovcom, ktorý tu zanechal množstvo morénových uloženín. Dánsko sa rozkladá z 2/3 na Jutskom polostrove a zvyšok pripadá na 483 ostrovov. Dánsko je v dosahu teplého Golfského prúdu, má mierne, oceánske a pomerne vlhké
podnebie. Štátne zriadenie:
Dánsko je tiež konštitucnou monarchiou ( od r. 1849 ). Král formálne menuje ministerského predsedu a vládu, ktorá je zodpovedná 179 – clennému jednokomorovému parlamentu. Parlament je volený na štyri roky a zastúpenie tu majú aj Grónsko a Fajerské ostrovy.
Hospodárstvo:
Dánsko je zrejme najvyspelejšou krajinou Európskej únie. Dánske polnohospodárstvo má k dispozícii cez 60 % úrodnej pôdy, ale zamestnáva iba 5 % pracujúcich. Farmy a družstvá sú orientované na chov ošípaných a hovädzieho dobytka. Hlavne pre chovné potreby sa pestuje hlavne jacmen. Polovicu polnohospodárskej produkcie Dánsko vyváža. Na druhej strane málo obmedzené zásoby nerastných surovín. Hlavné bohatstvo predstavuje ropa a zemný plyn, dalej sú to žula, tehlárska hlina, krieda a kaolín. Väcšinu elektrickej energie vytvárajú spalovacie elektrárne ( ropa, zemný plyn ). Strojárenský priemysel stavia námorné lode, lodné motory, polnohospodárske stroje a zariadenia pre potravinársku výrobu. Známa je výroba mliecnych, rybích výrobkov a piva. Dalej výroba cementu, ropných výrobkov, nábytku a odevov. Najväcšími obchodnými partnermi sú Nemecko a Švédsko.
Doprava:
Doprava má velmi hustú cestnú siet, no dôležitým dopravným prostriedkom sú aj lode a letecká doprava je tiež dobre rozvinutá. Island. Základné údaje: Rozloha: 103 000 km2 Najvyšší bod: Hvannadalshnúkur 2 119 m Najdlhšia rieka: Pjórsá 230 km Pocet obyvatelov: 268 000 Ozbrojené sily: základne USA; námorné 1 800, letecké 1 300 Najväcšie mestá: Reykjavík 153 000, Akureyri 15 000, Keflavík 7 600 Úradný jazyk: islandcina Národnostné zloženie: Islandania 96 %, ostatní Škandinávci 1.5 %, Americania 0.5 %, ostatní 2 % Oficiálne náboženstvo: luteránske Náboženská príslušnost: protestanti 96.2 %, rímsky katolíci 1 %, bez vyznania 1.4 %, ostatní 1.4 % Mena: 1 islandská króna = 100 aurar HDP: 6 mld US dolárov Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 12 %, tažba a priemysel 21.5 %, ( spracovanie rýb 5 %), stavebníctvo 8.5 % a služby 58 %
Povrch:
Island je geologicky mladým ostrovom, ktorý vznikol sériou sopecných erupcií zo stredoatlantického chrbta. Sú pomerne casto zemetrasenia a po celej zemi sú termálne premene. Tie sú využívané na ohrievanie vody a vykurovanie. 12 % ostrova pokrýva ladovec, ktorý sa udržuje na 1 000 m vysokej náhornej plošine, ktorá pokrýva skoro celý ostrov. Ostrov je ovplyvnovaný vetvou Golfského prúdu, ktorý tu vytvára subarktické podnebie. Štátne zriadenie Na Islande je pluralitná republika na cele s prezidentom a vládou, ktorú kontroluje jednokomorový parlament.
Hospodárstvo:
Klúcovým odvetvím celej islandskej ekonomiky je rybolov. Ten tvorí ¾ islandského vývozu. Island má pomerne velkú rybársku flotilu a rocným úlovkom sa radí na 3. miesto v Európe. Hlavné zamestnanie Islandanov chov oviec od zaciatku 20. storocia neustále klesá. Úrodná pôda zaberá 0.1 % plochy územia. Pestujú sa hlavne zemiaky. V skleníkoch sa celorocne pestuje zelenina a kvety. Taží sa iba diatomit. Elektrinu z 94 % produkujú hydroelekrárne, zvyšok pripadá na geotermálne elektrárne. Lacná vodná energia umožnuje výrobu hliníka, ferrosilikónu, ale aj cementu a umelých hnojív. Dalej sú to vlnené látky, odevy, koberce a kožušiny. Najdôležitejšie však je spracovanie rýb, ktoré zamestnáva 40 % pracujúcich. Dôležitými partnermi sú GB, D, N, USA.
Doprava:
Island má asi 11 000 km ciest, z ktorých väcšina je pojazdná iba v lete. Využíva sa aj letecká doprava, na ostrove je 19 letísk. Na medzinárodné obchody sa samozrejme využíva námorná b> Pobaltské krajiny. Tieto krajiny sa rozkladajú na pobreží Baltského mora. Celé toto územie je nížinaté. Zo severu ho ohranicuje Fínsky záliv, na západe zasahuje do vnútrozemia z Baltského mora Rižský záliv. Sú tu dve významné rieky Namunas a Daugava. Tieto krajiny majú skôr individuálnu históriu preto sa budeme každej venovat zvlášt. Estónsko. Základné údaje: Rozloha: 45 100 km2 Najvyšší bod: Munamagi 318 m Najväcšie jazero: Cudské jazero 3 548 km2 Pocet obyvatelov: 1 550 000 Ozbrojené sily: celkom 2 500 Najväcšie mestá: Tallinn 460 000, Tartu 107 000, Narva
80 000
Úradný jazyk: estónština Národnostné zloženie: Estónci 63.5 %, Rusi 28.5 %, Ukrajinci 3 %, Bielorusi 1 %, Fíni 1.2 %, ostatní 2.3 % Náboženská príslušnost: prevažujú luteráni, menšiny baptistov a pravoslávnych Mena: 1 koruna = 100 senti HDP: 2.95 mld. US dolárov Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 15 %, tažba a priemysel 41 %, stavebníctvo 4 %, služby 40 %
História:
Estónci obývajú toto územie asi 2000 rokov. V 9. st bolo zasiahnuté inváziou Vikingov. Potom sa Estónsko dostáva pod nadvládu nemeckých rytierov a Estónci prijímajú krestanstvo ( 13. st ). Neskôr získava nadvládu nad týmto územím Švédsko a v 18. st. Rusko. V roku 1918 získava Estónsko samostatnost. V období 2. sv. vojny si ho vymienajú Nemecko s Ruskom a po jej skoncení je Estónsko násilne pripojené k Rusku.
V roku 1991 nadobúda Estónsko znova samostatnost. Povrch:
Celé Estónsko sa rozkladá na nížine. Pobrežie je dost clenité s množstvom malých ostrovov. Je tu jasne vidiet cinnost kontinentálneho ladovca. Podnebie je chladné a severské.
Hospodárstvo:
Estónsko malo najvýkonnejšiu ekonomiku s pobaltských krajín. V súcastnosti sa vyrovnáva s prechodom z komunizmu na kapitalizmus. V polnohospodárstve dominuje chov hovädzieho dobytka a prasiat. Z plodín sa pestujú hlavne krmoviny. Kvôli sovietom utrpeli lesi vážne škody ktoré sa dnes riešia opätovným zalesnením. Krajina má malé nerastné zdroje. Sú tu rozvinuté odvetvia ako chémia a elektrotechnika. Lotyšsko. Základné údaje: Rozloha: 64 500 km2 Najvyšší bod: Vidzeme 311 m Najdlhšia rieka: Daugava 1060 km Pocet obyvatelov: 2 550 000 Ozbrojené sily: celkom 5000 Najväcšie mestá: Riga 860 000, Daugavpils 120 000, Liepaja 104 000 Úradný jazyk: lotyšský Národnostné zloženie: Lotyši 54.5 %, Rusi 32 %, Bielorusi 4.3 %, Ukrajinci 3.3 %, Poliaci 2.2 %, Litvania, 1.3 %, Židia 0.6 %, ostatní 1.7 % Náboženská príslušnost: prevažujú luteráni, dalej pravoslávny a Rímsko-katolíci Mena: 1 lat = 100 santimi HDP: 3.2 mld. US dolárov Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 21 %, tažba a priemysel 35 %, stavebníctvo 4 %, služby 40 %
História:
Litvania sú starý pobaltský národ. V 13. st. sa rovnako ako Estónci dostali pod nadvládu Nemcov. Neskôr bolo Lotyšsko rozdelené medzi Polsko a Švédsko. Koncom
- 18. st. sa dostáva pod nadvládu Ruska. V roku 1920 bolo Lotyšsko uznané
Povrch:
Lotyšsko má dlhé piescité pobrežie. Zvyšok krajiny je ako celá táto oblast nížinatý. Je tu množstvo jazier a bažín.
Hospodárstvo:
Pocas sovietského zväzu bolo Lotyšsko výrobcom spotrebného tovaru ako elektrotechniky, telekomunikacných zariadení a mikrobusov. Dnes sa tu obnovuje
lesníctvo, chov dobytka mliekarenstvo. Doprava:
Lotyšsko má pomerne kvalitnú siet ciest a železníc. Má tiež dobré námorné spojenie so svetom. Litva. Základné údaje: Rozloha: 65 200 km2 Najvýšší bod: Juozapine 294 m Najdlhšia rieka: Nemunas 970 km. Pocet obyvatelov: 3 740 000 Ozbrojené sily: celkom 9 800 Najväcšie mestá: Vilnius 585 000, Kaunas 425 000, Klaipeda 204 000 Úradný jazyk: litevština Národnostné zloženie: Litevci 81 %, Rusi 8.5 %, Poliaci 6.8 %, Bielorusi 1.5 %, ostatní 2.2 % Náboženská príslušnost: rímsky katolíci 80 %, ostatní pravoslávny, Luteráni a reformovaný Mena: 1 lit = 100 centai HDP: 7 mld. US dolárov Štruktúra HDP: polnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 21 %, tažba a priemysel 40 %, stavebníctvo 3 %, služby 36 %
História:
V 13. st. ked si Nemci podmanovali pobaltie, Litvania boli jediný, co sa im postavili na odpor. Boli to posledný Európania co prijali krestanstvo. Dynastia Gedyminovcov buduje mocné kniežatstvo, ktoré siahalo až k ciernemu moru. V 18. st. si ho podmanujú Rusi. Litva získava nezávislost v roku 1917 a znova ju stráca v 1940 v prospech ZSSR. Slobodu získava ako jej susedia v roku 1991.
Povrch:
Litva má v podstate také isté prírodne podmienky ako Lotyšsko. Piesocnaté pobrežie a
nížinatá krajina. Množstvo jazier a bažín. Hospodárstvo:
Orná pôda zaberá takmer 40 % plochy, co sa ukazuje na širokospektrálnej polnohospodárskej výrobe: produkcia mäsa, mlieka, zemiakov, obilia a zeleniny. Lesy sa spracúvajú v nábytkárskom priemysle a papierenskom priemysle. Aj v tejto krajine sú malé nerastné zdroje, taží sa tu iba jantár. Co sa týka strojárstva je tu výroba obrábacích strojov a lodí no tá je závislá na dovoze surovín. Taktiež výroba hnojív atd. je závislá na dovoze surovín. Na domácich surovinách je založené rozsiahle potravinárstvo.
Doprava:
Cím dalej tým viac sa rozvíja cestná doprava popri ktorej ustupuje železnicná. Námorná doprava si zachováva velký význam hlavne kvôli medzinárodnému obchodu.