Severná Afrika
Spracovali:
Juraj Bella, Adam Fischer, Tomáš Malik, Matej Ninaj, Michal Porubský, Marco Vicel Vítame Vás na malom putovní velkou Afrikou. Každý si ju vie predstavit, ale málokto vie o nej nejaké podrobnosti a údaje. V tomto sprievodcovi sa pokúsime opísat tento kontinent. Nebudeme Vás trápit císlami a dúfame, že sa Vám naše putovanie bude pácit. Afrika je druhý najväcší kontinent na našej planéte. Je plný rôznych kontrastov. Na severe leží púšt menom Sahara. Je to najväcšia púšt na svete. Medzi najvyššie pohoria patrí Atlas. Kontinentom pretekajú aj najdlhšie rieky sveta - Níl a Niger. Osídlenie
Afriky:
Afrika je domovom asi 748 miliónov ludí, každý ôsmy obyvatel sveta je African. Velmi husto sú obývané najmä územia pozdlž severného a západného pobrežia a úrodné doliny riek Niger, Níl, Kongo a Senegal. Obyvatelstvo Afriky prudko rastie, pretože pôrodnost je tu extrémne vysoká. Rodiny sú tu vysokopocetné a asi polovica obyvatelstva Afriky má menej ako15rokov. % podiel obyvatelstva do 15 rokov Zdá sa, že ludstvo má pôvod v Afrike. Casti kostier tvorov, ktorí chodili vzpriamene a žili asi pred dvomi miliónmi rokov, sa našli práve tu. Archeológovia veria, že kolíska ludstva je práve tu. Práve odtialto sa prvé ludské bytosti, známe ako Homo Erectus presunuli dalej na kontinent a do sveta.
Mesto a vidiek:
Väcšina Africanov žije na vidieku ako rolníci a pastieri. Len asi jeden z troch obyvatelov žije v meste. Najviac urbanizovaná je severná Afrika a metropola Egypta – Káhira, ktorá je najväcším mestom Afriky. Má viac ako 9 miliónov obyvatelov. Chudoba žije najcastejšie na okraji miest v chatrciach – slumoch. Obyvatelstvo: Rozsiahla púšt – Sahara, oddeluje obyvatelov Afriky, ktorí sú hlavne Arabi a Berberi. V severnej Afrike vládne islam, južne od Sahary sa vyznávajú rozlicné náboženstvá,
vrátane krestanstva. Nezávislost:
Vo väcšine afrických krajín vládli v 19 a 20.storocí európske mocnosti, ako Británia, Francúzsko, Nemecko a Belgicko. Bolo to obdobie kolonializmu. Od 60-tych rokov väcšina krajín získala nezávislost. Mnohé z nich ale udržujú tesné kontakty s bývalými
koloniálnymi vládami dodnes. Utecenci:
Takmer 50% všetkých utecencov na svete pochádza z Afriky. Vojny, sucho, hlad a chudoba patria medzi hlavné dôvody, že milióny Africanov opustilo svoju krajinu. Odhady o ich pocte sú rôzne, ale predpokladá sa, že až 7 miliónov Africanov odišlo zo svojich domovov. Až 2 milióny tvoria utecenci pred vojnami v Sudáne, Etiópii, Angole, Mozambiku a Somálsku. % utecencov sveta
Štáty Afriky:
ALŽÍRSKO:
Je druhou najväcšou krajinou Afriky. Leží pri Stredozemnom mori a zasahuje hlboko do Sahary. Nezávislost získalo v r. 1962 po krutom, osem rokov trvajúcom boji, ktorý si vyžiadal viac ako milión mrtvych. Pocas francúzskej nadvlády sem prišlo státisíce Európanov, ktorí po získaní nezávislosti takmer všetci ušli. Alžírsko zohráva dôležitú úlohu v svetových záležitostiach ako clen Organizácie spojených národov (OSN) a Arabskej ligy. Hlavným problémom, ktorému celí vojenská vláda je rastúci pocet arabských fundamentalistov, ktorí žiadajú nastolenie islamskej vlády. Alžír – je hlavným a najväcším mestom krajiny. Mesto založili moslimovia z Arábie v 10.st. V r.1518 sa ho zmocnili Turci a v r. 1830 Francúzi. Francúzsky vplyv vidiet na budovách v modernej casti mesta. Staré mesto s mešitami a bazármi stojí na svahu. Je tu dôležitý prístav. Teroristické útoky – vedú islamskí fundamentalisti ( napr. Islamský front spásy), ktorí vedú otvorenú vzburu proti alžírskej vojenskej vláde. Tisíce Alžírcanov zomreli v posledných rokoch v dôsledku teroristických útokov a cinov. Bombové útoky a atentáty ohrozujú Európanov a mnohé mestá Európy (Paríž). Hospodárstvo – je velmi závislé od tažby ropy a zemného plynu, ktoré pochádzajú z obrovských ložísk v saharskej púšti. Produkcia ropy sa zacala v r.1958, v r.1979 dosiahla 1,2 milióna barelov za den. V 80-tych a 90-tych rokoch poklesla cena ropy, preto sa znížila produkcia, ale zvýšila sa tažba zemného plynu. Alžírsko zásobuje plynom Francúzsko a Španielsko. Pestujú sa tu aj plodiny – hrozno, olivy, datle, figy. Vyrába sa tu aj datlová káva. Alžírsky vývoz za rok 2000
ALŽÍRSKO:
Hl. mesto: ALŽÍR Jazyk: ARABSKÝ
LÍBYA:
Leží pri pobreží Stredozemného mora, medzi Egyptom a Alžírom. Je štvrtou najväcšou krajinou v Afrike. Kedysi bola súcastou Rímskej, Byzantskej, Arabskej a Osmanskej ríše, v rokoch 1911 – 1943 bola talianskou kolóniou. Sahara pokrýva takmer 90% tejto krajiny, takže pôda sa môže obrábat len pozdlž pobrežia. Mnohí Líbyjcania pracujú ako pastieri oviec a kôz. Objavenie ropy v r. 1959 velmi rýchlo zmenilo Líbyu z chudobnej krajiny na bohatú. Odvtedy sem prišlo vela cudzincov, ktorí pracujú v ropnom priemysle. Ropa a zemný plyn – sú hlavnou zložkou Líbyjského hospodárstva. Len ropa tvorí 94% vývozu krajiny. Pred jej objavením bola hlavnou vývoznou surovinou dobytcia koža a odpadové kovy. Väcšina ropy sa produkuje v západnej Líbyi, ale rezervy sa nachádzajú aj pod morským dnom. S rastom ropného priemyslu rastú aj mestá, ktoré poskytujú ludom prácu, ubytovanie a služby. Asi 86% obyvatelstva žije dnes v mestách. Predtým mnohí žili ako pastieri, rolníci a kocovníci na vidieku. Plukovník KADDÁFÍ – od roku 1969 vládne Líbyi plukovník Muammar Kaddáfí, ktorý zvrhol krála a stal sa hlavou štátu. Kaddáfí vládne pomocou tzv. ludových výborov. Jeho politika je velmi osobitnou zmesou socializmu, islamu a arabského nacionalizmu. Odkedy boli v roku 1971 zakázané všetky politické strany, opozícia voci jeho vláde prichádza zvonka. Kaddáfího podpora teroristických organizácií ho niekedy privádza do konfliktu so západnými vládami. Rímske zrúcaniny – pozostatky bohatej antickej minulosti ešte vždy vidno na mnohých miestach pobrežnej casti Líbye. Nachádzajú sa tu niektoré z najlepšie zachovaných rímskych zrúcanín severnej Afriky, napríklad pôsobivé mesto Leptis Magna, ktoré má fórum, akvadukt a amfiteáter. Tento prístav založili Fénicania asi 800 rokov p.n.l. Stal sa hlavným centrom obchodu s Afrikou. Potom bol súcastou Rímskej ríše až do vpádu Arabov v 7. st. n.l., ktorý spôsobil zánik mesta. 86% ludí žije v mestách
TUNISKO:
Tunisko je najmenšia krajina severozápadnej Afriky. Leží medzi Líbyou a Alžírskom. Pocas celej svojej histórie malo Tunisko úzke kontakty s Európou. Bolo srdcom starodávneho Kartága v 4. storocí p.n.l. Neskôr sa stalo súcastou mocnej Rímskej ríše. V 7. storocí n.l. Tunisko kolonizovali moslimskí Arabi. Zaciatkom 80. rokov 19. st. sem prišli francúzske ozbrojené sily. Nezávislým sa Tunisko stalo v roku 1956, odvtedy sa zmenil vládny systém a bol zavedený pluralitný systém. Turistika – teplé zimné podnebie a historické miesta prilákajú každorocne množstvo turistov. Až do roku 1976 bola turistika najväcším zdrojom zahranicnej meny. Zaciatkom 80-tych rokov pocty turistov poklesli, ale neskôr vystúpili takmer na 4 milióny rocne. Vláda podporuje výstavbu hotelov a rozvoj letovísk, aby uspokojila narastajúce požiadavky na služby, v ktorých sú zamestnané tisíce ludí. Priemysel a polnohospodárstvo – do 80-tych rokov boli hlavnými vývoznými surovinami ropa a zemný plyn. Dnes sú najdôležitejšie textilné a polnohospodárske produkty. Taktiež sa tu vyvážajú fosfáty. Pestujú sa tu také plodiny ako všade na okolo a Tunisko je štvrtým najväcším producentom olivového oleja na svete. Napriek tomu, že Tunisko je velmi úrodné, aj tak musia ešte nejaké plodiny dovážat.
TUNISKO:
Hl. mesto: TUNIS Jazyk: ARABSKÝ.