Senné Obec Senné leží vo východnej casti Slovenskej republiky v okrese Michalovce v nadmorskej výške 106 m o rozlohe 1.876 ha. Seniansky chotár sa rozprestiera na Východoslovenskej nížine, na nánosovom vale Ciernej vody. Severozápadná cast chotára je rovina s ciastocne sprašovými pôdami, východnú a južnú cast tvorí nevýrazná Senianska zníženina v zaplavovanom území Ciernej vody. Pôda sa využíva na pestovanie polnohospodárskych plodín ako cukrová repa, zrno a a zemiaky. V obci momentálne žije 735 obyvatelov, z coho je 375 ženského pohlavia a 360 mužov. Všetci obyvatelia patria k slovenskej národnosti a sú rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho vierovyznania. Obec sa vyznacuje vyššou nezamestnanostou, ktorá prevyšuje 20%. Z tohto dôvodu sú jej miestny obyvatelia nútení cestovat za prácou do Michaloviec ci Vojan. Obec žije bohatým kultúrnym a športovým životom. Aktívne je polovnícke združenie „Ostrovík“ Senné. Pôvod Senného a jeho vývoj do 18. storocia Najstaršie stopy po ludskej prítomnosti a sídlach tunajších obyvatelov v oblasti Senného odhalili archeológovia už z mladšej doby kamennej, z doby železnej, rímskej, aj hroby z doby stahovania národov. Pri Sennom na viacerých miestach našli aj zlomky keramiky pochádzajúcej z 9.storocia i mladšej, až z 13. storocia. Zvyšky najstarších a mladších hlinených nádob svedcia, že tu žili slovanskí obyvatelia už v 9. storocí a nepretržite aj v nasledujúcich storociach. Politický, mocenský a územný vývoj Velkomoravskej ríše svedcí o tom, že aj krajina a obyvatelia povodia Laborca, Uhú, Latorice a hornej Tisy bola severovýchodnou koncinou tohto štátu za panovania Svätopluka /870-894/. Pravdepodobne už vtedy k miestnym obyvatelom prichádzali misionári, aby ich zoznámili a získali pre nové, krestanské náboženstvo. Avšak po zániku ríše, sa civilizacný rozvoj šírenia a udomácnovania krestanstva, zastavil aj u vtedajších obyvatelov dediny Senné. V stredovekých latinských písomnostiach sa názov dediny Senné vyskytuje vo viacerých podobách ako Scinna, Zynna, ale najmä Zenna. Tvar Zenna najlepšie vystihoval skrátený slovenský názov Senná /Ves/. Pôvodný slovenský názov Senná Ves vyjadroval to, že sídlisko vzniklo na lúkách, na ktorých rolníci zo starších blízkych dedín dorábali seno. Dedina Senné patrila do roku 1263 uhorským králom. Na základe darovania mladším králom Štefanom sa v roku 1263 stal jej novým vlastníkom šlachtic Jakub z Pányoka. Potomkom a dedicom Jakuba patrilo Senné do polovice 14. storocia. Neskôr bolo vo vlastníctve šlachticov z nedalekých Pavloviec a v 16. storocí boli feudálnymi vlastníkmi dediny Dobóovci z Ruskej. Vývoj senianskeho sídliska v období stredoveku ba až do zaciatku 18. storocia možno síce zo zachovaných písomných správ skúmat, avšak zistit pocet domov možno len približne. V stredoveku patrilo Senné do najpocetnejšej skupiny stredne velkých dedín v Užskej župe. Dejiny obce od 18. do 20. storocia V 18. storocí zamokrené okolie Senného neprinášalo obyvatelom iba trápenie, lebo po stárocia sa s ním zžili natolko, že sa z vodného živlu naucili aj tažit. V úrodných rokoch dávali senianské polia na vtedajšiu dobu celkom slušnú úrodu a lúky množstvo kvalitného sena, prebytky ktorého mohli obyvatelia prostredníctvom furmanov predávat vo vzdialenejšom, na seno chudobnejšom okolí. Už spomínaný Matej Bel v 1. pol. 18. storocia obec charakterizuje takto : "Obec obsadila ten kraj, kde sa mocaristá Cierna voda prelieva do Uhu. Polia má úrodné a príjemné. Meno nesie podla hojne nakoseného sena." V 18. storocí sa medzi vlastníkmi Senného objavuje barónsky rod Vécsey, ktorý obec podla rodinnej tradície získal spolu s inými majetkami v Užskej župe do dedicstva od rodu Csápy. Okolo roku 1740 cast obce patrila aj Pethóovcom. Obidva rody tu vtedy mali kaštiele, z ktorých sa zachoval iba vécejovský. Zomrel v roku 1854. Neskôr zdedil panstvo Jozef Véczey, už spomínaný clen Spolocnosti Senné - Blatá.Krátko nato sa odstahovali do Nyírasolódu a Budapešti. Polovné právo na senianskom panstve preto prepustil synom Vincenta Sztáraya Teodorovi, Ferdinandovi a Viktorovi. Zacína obdobie slávnych senianskych polovaciek. Po smrti Jozefa V. (1902 ) panstvo prechádza na jeho syna Ladislava V. Ten sa castejšie zdržiaval v kaštieli a ako sme už spomínali, pocas 1. svetovej vojny dal vyrúbat dubový les na Molve. Ladislav Vécsey pred smrtou (+ 1924), odkázal svoj rozlahlý majetok, ktorý sa po pozemkovej reforme znacne zmenšil, mladšiemu z dvoch synov Alexandra a Pavlíny, Michalovi Sztárayovi (1904 - 1977). Ten v tridsiatich rokoch predal kaštiel a záhradu svojmu staršiemu bratovi Antonovi (1902 - 1977), ktorý ho opravil a užíval až do znárodnenia v roku 1945. Od odstahovania Jozefa Vécseyho v druhej polovici 19. storocia do roku 1945 tak senianský kaštiel, v posledných desatrociach pred znárodnením spravovaný Júliusom Bartók ktorý slúžil ako lovecký kaštiel Ehrenheimovcov, Sztárayovcov a ich vybraných hostí. Dejiny obce od 20. storocia Najvýznamnejšou udalostou 19. storocia v Uhorsku bolo zrušenie poddanstva. Súbor marcových konštitucných zákonov prijatých Uhorským snemom v Bratislave 15 . 3 . 1848 zrušil poddanské služobnosti, cirkevný desiatok a zemepanské súdnictvo. Táto zmena sa výrazne dotkla aj poddaných Senného. Právne sa stali slobodnými, do spolocného vlastníctva dostali tzv. urbársky majetok a do súkromného vlastníctva pôdu, ktorá pripadala na jednu usadlost, co v Sennom predstavovalo asi 13 ha. Okrem sedliakov v 19. storocí v obci pracovalo aj niekolko remeselníkov a zamestnancov. Matriky dokladajú organistu, záhradníka, stolára, kováca, murára, správcov majerov a mlynára. Vodný mlyn je doložený už k roku 1778 na jednom z ramien Uhu. Po jeho zániku (okolo r. 1880) pracoval na majeri pri Ladovni drevený mlyn na parný pohon. Zanikol v roku 1902, ked sa jeho strojník Dúška odstahoval do USA. V roku 1807 sa v senianskom kaštieli v rodine tamojšieho zamestnanca narodil Augustín Roškováni (6. 12.), vari najvýznamnejšia osobnost Senného. V Pešti získal tituly ThDr. a PhDr. V roku 1851 sa stal vacovským a nitrianskym biskupom. Je autorom rozsiahlej teologickej literatúry. Zomrel 27. 2 .1892. Je pochovaný v krypte nitrianskej katedrály. Pohnuté obdobie 2. svet. vojny sa aj v Sennom ohlásilo mobilizáciou v septembri 1938. krátko po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 sa obec dostala do ohrozenia, ked pocas tzv. malej vojny madarské vojsko zaútocilo na náš mladý štát. Susedné obce Blatná Polianka, Bežovce a Vysoká nad Uhom sa dostali pod madarskú okupacnú správu. Senné na niekolko dní obsadili dobrovolnícke slovenské jednotky. Dna 6. novembra 1944 prichádza do obce nemecké frontové vojsko s tažkou technikou. Napriek nariadeniu úradov o evakuácii nik z obcanov neodchádza. Ludia sa ukrývajú v pripravených bunkroch , v ktorých niektorí prežili až 5 týždnov. Nemci zrekvírovali asi 120 kráv, 200 q obilia, ošípané, hydinu a každú poživen, na ktorú prišli. 26. novembra 1944 sa na okraji dediny objavila prvá sovietska hliadka a nasledujúceho dna, ked sa zo zákopov vracali aj domáci obyvatelia, do obce prichádzajú sovietski vojaci. Prvú výraznú hospodársku zmenu v obci signalizuje elektrifikácia, uskutocnená v priebehu troch rokov. S prácami sa zacalo v roku 1947. V nasledujúcom roku vybudovali vedenie vysokého napätia od Palina a prebiehali inštalacné práce v domoch. V roku 1949 energetici zapojili obec na elektrický prúd. V roku 1950 bolo Senné prvýkrát v histórii spojené s okolím autobusovou linkou. Obecná škola dostala po vojne štatút školy štátnej. Po 15-tich rokoch vyucovania v súkromných domoch dostala v roku 1945 k dispozícii kaštiel, kde bol zároven zriadený byt pre riaditela. Novú jednoposchodovú budovu s vodovodom, ústredným kúrením a ihriskom vlastní od šk. roku 1971/72 . Základnú školu v Sennom navštevujú žiaci 1. -
- 4. rocníka. Starší navštevujú školu v Paline. Pocet žiakov senianskej školy sa pohyboval
- 30. 1. 1959 vzniká celoobecné JRD aj v Sennom. V r. 1973 sa zlúcili JRD Palín,
KOSTOL NAVŠTÍVENIA PANNY MÁRIE
Kostol bol postavený v roku 1718 s využitím múrov pôvodného gotického kostola, spomínaného v 14. storocí. V roku 1808 k nemu pristavali vežu, ale tá sa pred dokoncením zrútila. Novú vstavali k západnému prieceliu za prispenia baróna Vécseya. Vtedy dostal vonkajšiu klasickú úpravu. Zvony spadnuté pri požiari v r. 1911 znova osadili, ale na zaciatku 1.svet. vojny ich štát rekvíroval ako surovinu pre zbrojnú výrobu, ponechajúc z troch zvonov iba najmenší. Po vojne veriaci zakúpili nové z Brna. Pôvodný organ, o ktorom vieme, že existovali 18. storocí, sa nezachoval. Druhý, inštalovaný po požiari, bol v roku 1973 vymenený za nový, vyrobený v n. p. Organa Kutná Hora. Historizujúci oltár z roku 1911 veriaci v r. 1965 vymenili za starší, ale štýlovo cistejší z r.1862, získaný z Tušimíc. Oltárny obraz Navštívenia P. Márie reštauroval prof. Jozef Salon zo Zemplínskeho múzea, podobne ako korpus Spasitela zachránený pri požiari v r.1909. Kostol Navštívenia P.Márie v den sviatku podla vizitácie z r.1749 v tých casoch každorocne navštevovali pútnici z Michaloviec. Na severnej a južnej strane kostola sú zamurované tabule dvoch príslušníkov rodiny Vécsey z 19. storocia, na nádvorí je náhrobný liatinový kríž. V roku 1948 veriaci zakúpili krištálový luster. V roku 1985 vybavili sakristiu novým nábytkom, v r.1986 vysušili základy kostola a nainštalovali akumulacné pece, v nasledujúcom roku opravili ohradu a obnovili náter striech. V r. 1995 pocas troch mesiacov celý kostol obnovili a posvätili novú kaplnku Lurdskej Panny Márie. Obnovený kostol 1. októbra vysvätil J. E. pomocný biskup Bober. Veriaci zároven opravili budovy bývalej cirkevnej školy. Dna 21.6.1997 mal v kostole slávnostnú primicnú omšu Martin Raškovský, prvý knaz zo Senného.
KAŠTIEL
Senianský kaštiel je postavený v slohu neskorej renesancie v prvej polovici 17. storocia, na staršom základe. V 18. a 19. storocí bol upravovaný. Asi sto rokov bol kaštiel využívaný ako lovecký. V r.1945 bol znárodnený, výnosom Okresnej správnej komisie vo Velkých Kapušanoch z 27.11.1945 dostal docasného správcu. Na základe rozhodnutia Zboru povereníkov z 27.5.1946 Povereníctvo školstva a nar. Osvety listom zo 16.7.1946 odstúpilo kaštiel do držby Školského inšpektorátu v Královskom Chlmci s tým, že ho má využívat pre školské úcely. V roku 1989 bola vyhotovená štúdia jeho rekonštrukcie, v r.1990 projekt obnovy. Až v r.1993-4 sa na základe príspevku fondu Pro Slovakia a MV SR prikrocilo k prvej fáze záchranných prác. Kaštiel dostal novú strechu, obnovili podstrešné rímsy, uskutocnili klampiarske práce. Caká na svoje dalšie využitie. Kostol Navštívenia Panny Márie Kaštiel z 18. storocia Kaštiel po rekonštrukcii Národná prírodná rezervácia Senné - Rybníky Senné rybníky sa rozprestierajú na východnom Slovensku, kde sa nachádza tzv. senianska depresia, jedna z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe. Svojím vedeckým a ochranárskym významom nadobudla medzinárodný charakter (a roku 2000 bola lokalita senné uznaná medzinárodnou organizáciou BirdLIFE International za Významné vtácie územie Európy). V katastrálnom území Inacoviec, Blatnej Polianky a Senného bola vybudovaná sústava rybníkov s rozlohou 700 ha, z ktorých najväcší o rozlohe 213 ha bol 27. 5. 1974 (Vyhl. MK SSR c. 35282/74-OP) vyhlásený za Štátnu prírodnú rezerváciu Senné - Rybníky, za úcelom ochrany vzácnych biocenóz a vodného vtáctva na vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné a náucné ciele. V zmysle v súcasnosti platného zákona o ochrane prírody a krajiny s úcinnostou od 1.1.1995 sú Senné rybníky ustanovené za národnú prírodnú rezerváciu (NPR), ktorá predstavuje mimoriadne cenné a významné územie z dôvodu výskytu vodného a pri vode žijúceho vtáctva a jedinecnú oddychovú lokalitu na jarnom a jesennom migracnom tahu. Lokalita Senné rybníky má rozlohu 1 440 ha a geografickú polohu 48 11´ N, 22 04´ E. Zahrna v sebe Národnú prírodnú rezerváciu, sústavu chovných rybníkov a okolité lúky. Podla výskumov RNDr. J. Voskára a Mgr. Štefana Danka cez nu tiahne cca 160 druhov a na nej hniezdi vyše 50 druhov vtáctva. Bohatstvo druhového výskytu vtákov dalo podnet na zaradenie tejto lokality medzi významné vtácie územia (IBA - Important Birds Areas) a v roku 1990 aj medzi Ramsarské lokality. Na území NPR Senné rybníky platí najprísnejší piaty stupen ochrany a na území ochranného pásma štvrtý stupen ochrany. Po vybudovaní rybnicnej sústavy v Inacovciach, pozostávajúcej z 28 hospodárskych rybníkov sa rybnikárstvo stalo dominantným prvkom v tejto oblasti. Hlavnými chovanými druhmi rýb sú kapor, amur, tolstolobik, sumec, štuka a iné. Vo vyclenených rybníkoch si prídu na svoje aj milovníci športového a rekreacného rybolovu. Trávnaté plochy pokrývajú dnes až 50% významného vtácieho územia. Tvoria ich pastviny, kosené alebo ladom ležiace lúky s vlhkými zvyškami dávnych meandrov nížinných riek a roztrúsenými stromami co krovinami. Typickým zástupcom rastlinnej ríše na podmácaných lúkách je bledula, suchšie casti sú bohaté na rovnokrídly hmyz. Podmácané pastviská a lúky vyhladávajú najmä v jarných mesiacov krdle husí, kacíc a bahniakov. V neskorom lete sú lúky zhromaždiskom bocianov bielych pred ich odletom na zimoviská v Afrike. Myšlienka zriadit na sennom vtáciu rezerváciu bola zvažovaná už bývalými grófskymi majitelmi, avšak realizácia trvala zhruba 40 rokov. Až roku 1974 bola vyhlásená Národná prírodná rezervácia Senné - rybníky o rozlohe 213 h. Popri desiatkach párov kacice divej tu hojne hniezdia aj potápka chochlatá a chochlacka vrkocatá, vtácie ostrovy obývajú kolónie kormorána velkého a cajky bielohlavej, podmácané vrbové porasty skrývajú hniezdiská chavkoša nocného, volavky popolavej., beluše malej a porasty vodnej vegetácie sú domovom chriaštelov vodných. Takmer pri každej návšteve lokality je možné vidiet preletiet modro sfarbeného rybárika obycajného. Tiché ostricové lúky vo východnej casti rezervácie sú významným nocoviskom kaní sivých a myšiarok mociarnych, z iných prírodných vzácností sa tu vyskytuje chránená rastlina korunkovka strakatá. Kroviny v suchších castiach lúk hojne obýva strakoš obycajný, penica jarabá a strnádka lúcna. Rybníky a ich živocíšstvo V 70-tych až 80-tych rokoch sa uskutocnila výstavba sústavy 28 chovných rybníkov Inacovce, urcených na intenzívnu produkciu rýb. Rybnicná sústava poskytuje, vdaka dynamike chovu rýb, pocas celého roka rôznorodé biotopové podmienky nielen pre hniezdiace a migrujúce vtáctvo ale pre vodný hmyz, žaby a ondatry. Rybníky s otvorenou vodnou hladinou s riedkou až žiadnou vegetáciou oblubujú na hniezdenie zriedkavá potápka cienokrká, labut velká, pocetná lyska cierna a neúnavný letec corík bahenný. Pocas tzv. letnenia rybníkov alebo po ich výlove sa rybníky bez vody stávajú hniezdiskom šabliarky modronohej, cíbika chochlatého a kulíka riecneho. Okrem vtáctva sa na rybníkoch našli podmienky pre život i ondatry pižmonové, ktoré si z polámaného trstia stavajú ich vodné hrady. Vypustené rybníky pravidelne kontrolujú líška, tchor ci hranostaj. V jarných mesiacoch koncentrácia žiab a v lete úžasné vážky a šidlá. Clovek, ochrana a využitie územia Na Sennom sa stretáva niekolko záujmov ( chov rýb, polovanie, ochrana vtáctva, polnohospodárstvo). Riešenie súcastných problémov lokality preto spocíva v spolupráci všetkých zainteresovaných – ochranárov, rybárov, polovníkov, vodohospodárov, vedcov a miestnych komunít. Rybolov bol odjakživa zdrojom obživy pre velkú cast obyvatelstva Senného a po vybudovaní rybnicnej sústavy sa rybárstvo stalo dominantným prvkom miestnej ekonomiky. Hlavnými chovanými druhmi rýb sú kapor, amur, tolstolobik, štuka, lien, sumec a iné. Niektoré rybožravé vtáky ako napr. kormorány alebo volavky môžu spôsobit citelné škody na produkcii rýb. Týmto škodám sa dá predchádzat vhodným manažmentom biotypov. Senné sa nachádza v relatívne chudobnej casti krajiny s vysokým podielom rómskeho obyvatelstva, z coho vyplývajú dalšie problémy, ako napr. pytliactvo, vyrušovanie vtáctva a vandalizmus. Taktiež intenzívne odvodnovanie a strojové kosenie spôsobili premenu podmácaných lúk pri Sennom na vyprahnuté trávnaté plochy s menšou pocetnostou vtáctva a iného živocíšstva, ako ja nižšou produkciou sena. Avšak opravou a vhodným využívaním siete kanálov, hrádzi, stavidiel a zavlažovacích systémov je možné priviest na senianske lúky viac vody, ktorá so sebou priniesla spät viac života aj ekonomického úžitku. Senné je žriedlom poznania slovenskej aj európskej avifauny. Pocas dlhorocných výskumov, odchytov a krúžkovania vtáctva tu bolo zistených mnoho údajov o výskyte alebo hniezdení vzácnych druhov a každorocne tu na zoznam vtáctva Slovenska pribúdajú nové druhy. Zachovanie prírodných hodnôt lokality Senné vyžaduje nemálo úsilia zo strany profesionálnych aj dobrovolných ochrancov prírody. Možnost nenárocného pozorovania a poznávania vtáctva láka na Senné milovníkov vtáctva zo Slovenska aj z Európy. Ornitologické exkurzie sú tak dôležitým prvkom propagácie lokality, ako aj jedným z možným zdrojov financií n a jej ochranu.