Saudská Arábia
Základná charakteristika:
Hlavné mesto: Rijád Rozloha: 2,149,690 km2 Pocet obyvatelov: 17.880.000 Oficiálny názov: Královstvo Saudská Arábia Typ vlády: monarchia Úradný jazyk: arabský Mena: Saudský rial Gramotnost : celkovo 63% ženy 50% muži 72% Priemerná dlžka života: celkovo 70% ženy 71% muži 68% Náboženstvo: Sunitský moslimovia 85% Šítsky moslimovia 15% Hustota zaludnenia: 8 obyvatelov na km2 Obyvatelstvo: 90% Arabi, 10% iní
Clen medzinárodných organizácií:
ABEDA (Arabský menový fond), AfDB (Africká rozvojová banka), AFESD (Arabský fond pre hospodársky a sociálny rozvoj), AL (Liga Arabských štátov), AMF (Arabský menový fond), FAO (Org. OSN pre výživu a polnohospodárstvo), GCC (Rada pre spoluprácu krajín Zálivu), IBRD (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj), ICAO (Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo), IDB (Islamská rozvojová banka), UN (Spojené národy), IFRCS (Medzinárodná organizácia cerveného kríža a cerveného polmesiaca), ILO (Medzinárodná organizácia práce), IMF (Medzinárodný menový fond), IMO (Medzinárodná námorná organizácia), INTELSAT, INTERPOL, IOC (Medzinárodný olympijský výbor), OPEC, OIC (Organizácia islamskej konferencie), UNESCO, UNIDO, UPU (Svetová poštová únia), WHO (Svetová zdravotnícka org.)
História:
Královstvo vzniklo v roku 1932, kedy Abdul Aziz ibn Saud zjednotil Hidžáz a Nedžd a vyhlásil sa panovníka. Názov krajiny je odvodený od zakladatela krajiny, ciže Saudská Arábia. V roku 1933 bola objavená ropa a zacalo sa s jej tažbou. V 1938 sa zistilo, že krajina má najväcšie zásoby ropy na svete a až po Druhej svetovej vojne krajina zacala bohatnút a rýchlo sa rozvíjat. Ked v roku 1953 zomrel králom sa stal jeho syn Saud, ktorý bol neskôr zvrhnutý v roku 1964 svojím bratom Faisalom. Po tom co ho v 1975 zavraždil jeho synovec, na trón nastúpil Faisalov nevlastný brat Khalid. Po Khalidovej smrti sa stal v roku 1982 králom jeho nevlastný brat Fahd ktorý je vládcom v krajine dodnes.
Prírodné podmienky:
Povrch:
Saudská Arábia leží na Arabskom polostrove medzi Perzským zálivom a Cerveným morom. Pobrežie Cerveného mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. Z nej sa príkro dvíhajú do nadmorských výšok 1500-3000 m pohoria budované starými horninami, pokryté mladými bazaltovými príkrovmi. V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch Jabal Abu Hassan (3133 m n. m.). Odtial smerom na východ stupnovito klesá kamenistými a hlinitými púštami cez stredoarabský prah pohorí (Híuwaig, Shammar, ’Utaybah) plošina Nedžd do nížiny pri Perzskom zálive (Ed-Dehna). Na severe sa rozprestiera púšt Nafúd a na juhu najväcšia
piesocnatá púšt krajiny Rub al-Chálí. Klimatické podmienky:
Pre Saudskú Arábiu je typické extrémne sucho a teplo. Priemerná teplota v januári je 21°C a v júli 42°C. Priemerne za rok spadne približne 81 mm zrážok.
Ekologické problémy:
Saudská Arábia je jeden z najväcších distribútorov ropy a produktov z nej. Z toho vyplýva množstvo ekologických problémov vrátane zamorenia pobrežia a zeme ropou. Dalším velký ekologickým problémov krajiny je nedostatok pitnej vody a rozširovanie púšte.
Obyvatelstvo:
Podla scítania v roku 1992, má Saudská Arábia 16,9 milióna obyvatelov. Z toho je 12,3 milióna Saudsko-arabskej národnosti a 4,6 milióna pristahovalcov. Najcastejšie sú to robotníci, ktorí sem prišli za prácou z iných islamských krajín. Medzi obyvatelov Saudskej Arábie patria aj Beduíni. Tento kocovný národ putujúci púštou sa živia chovom tiav, oviec a kôz. Dodnes žijú v stanoch.
Náboženstvo:
Islam je jediné povolené náboženstvo v krajine. Forma Saudskoarabského islamu je konzervatívna až fundamentalistická, ktorú oživilo v 18. storocí hnutie Najdi a jeho vodca Sheikh Muhammad Ibn Abdel-Wahhab. Moslimovia sa v Saudskej Arábii delia na Sunitských a Šítskych moslimov. V Saudskej Arábii sa nachádzajú dve najposvätnejšie miesta moslimov Mekka a Medina. Každorocne do Mekky prichádza vyše milióna veriacich. Každý moslim musí vo Velkej mešite v Mekke sedemkrát prejst okolo Ka´by, ktorá stojí na pozostatkoch starodávnej hrobky, ktorú podla koránu postavil prorok Mohamed. Každý moslim by sa mal aspon raz za život vydat na cestu do Mekky. Cesta do Mekky sa nazýva Hádž. Moslimovia sa modlia pätkrát denne, pricom sú vždy otocený smerom k Mekke. Pred vstupom do mešity sa moslimovia vyzujú a umyjú si nohy. Ženy majú vyhradenú cast na modlenie, tak aby boli oddelené od mužov. Moslimovia majú zakázané jest bravcové mäso a pit alkohol.
Život ludí:
V Saudskoarabských rodinách je hlavou a živitelom rodiny muž. Žena zostáva doma a stará sa o deti a domácnost. V rodine je zvykom oddelovat mužov od žien. Každý dom je rozdelený na cast vyhradenú iba mužom a iba ženám. Ženy nikdy nepracujú spolu s mužmi. Majú zakázané riadit autá a bicykle. Ženy lekárky vyšetrujú iba ženy a deti. V prípade, že by mala lekárka príst do kontaktu s mužom musí byt zahalená. Na verejnosti sa ženy nesmú zdravit s cudzími mužmi a musia byt úplne zahalené. Majú oblecené dlhé cierne šaty - cador a závojom zakrývajúcim tvár - burka. Na oblecenie a správanie žien dozerá náboženská polícia. Väcšina manželstiev je dohodnutých medzi otcom nevesty a ženícha, v súcasnosti najmä v mestách narastajú manželstvá kedy si mladý muži a ženy samy vyberú partnera. Tak ako vo väcšine islamských krajín aj v Saudskej Arábii môže mat muž viac žien. V prípade že chce mat muž dalšiu manželku musí sa spýtat už existujúcej manželky, prípadne manželiek. Nevera u žien je zlocin, ktorý sa trestá smrtou.
Hospodárstvo:
Objavenie ropy a jej následné zväcšujúce sa využívanie po Druhej Svetovej Vojne znamenalo, že hospodárstvo krajiny sa vo velkom zacalo špecializovat na tažbu a spracovanie ropy. Upúštalo sa od tradicných foriem hospodárstva ako napríklad chov dobytka. Výnos z predaja nafty dopomohli k rozvoju infraktruštúry, tažkého priemyslu a rastu životnej úrovne. Pretože prevažná cast pôdy v krajine je v dôsledku velkého sucha neúrodná, muselo sa mnoho plodín, ako napríklad obilie a zelenina, dovážat zo zahranicia. V súcasnosti, následkom velkej investície do polnohospodárstva kedy sa vybudovali velké zavlažovacie systémy, sa tu pestujú melóny, rajciny, pšenica, jacmen atd. Okrem ropy sa taží zemný plyn, vápenec, sadrovec, mramor, kaolín, sol, železná ruda a zlato
Doprava:
Väcšina rodín v Saudskej Arábii vlastní auto. V každom meste existuje mestská hromadná doprava a taxislužby. Medzi mestami tiež fungujú pravidelné lety a medzi mestami Ad Dammam a Rijád aj rýchlovlak. V púštnych oblastiach sa okrem terénnych automobilov využívajú tavy.
Zdravotníctvo:
Zdravotnícke služby sú zadarmo nielen pre obyvatelov Saudskej Arábie ale aj pre pútnikov, ktorí každorocne prichádzajú do Mekky. Vo všetkých väcších mestách sú vybudované moderné nemocnice. Na vidieku a medzi Beduínmi stále plnia neodmyslitelnú funkciu ludový liecitelia.
Školstvo:
Materské školy navštevujú deti vo veku dvoch až šiestich rokov. Dievcatá sú v triede spolu s chlapcami. Detom vo veku šiestich rokov sa zacína povinná školská dochádzka. V týchto základných školách sa už dievcatá nenavštevujú rovnakú triedu spolu s chlapcami. Povinná školská dochádzka pre chlapcov zahrna šest rokov základnej školy (ibtida'i), tri roky gymnázia (mutawassit) a tri roky strednej školy (thanawi), kedy od druhého rocníku pokracujú v štúdiu vedy alebo umenia. Po ukoncení strednej školy môžu študovat na vysokej škole, ktorá je taktiež ako všetky školy zadarmo. Pred rokom 1980 mali dievcatá nárok iba na základný stupen vzdelania. V súcasnosti majú právo na rovnaké bezplatné vzdelanie ako chlapci za podmienky, že budú zahalené a budú oddelené od chlapcov.
Pracovná doba:
Pracuje sa od soboty do stredy. Štvrtok a piatok sa považuje za víkend. Piatok je pre moslimov den kedy idú na celý den do mešity kde sa modlia a študujú Korán. Kancelárie a banky sú otvorené od 8:00 do poludnajšej modlidby o 12:00 a potom od 17:00 do 20:00. Obchody a trhy (bazáry) sú otvorené ob 8:00 do 12:00 a od 15:00 do 21:00. Pocas Ramadánu je pracovná doba kratšia. Velkú väcšinu pracujúcich tvoria muži. V súcasnosti však stále stúpa pocet pracujúcich žien, ktoré však nesmú pracovat spolu s mužmi.
Vláda:
Královstvo je rozdelené na niekolko regiónov: Každému vládne emir alebo správca, ktorý sa riadi príkazmi krála. Král bol vodcom a hlavou krajiny, pricom mu pomáhala Rada Ministrov. V roku 1992 král zaviedol nový systém vlády a vydal prvú zbierku zákonov v existencii královstva. Okrem toho král vymenoval konzultacný výbor, ktorý sa skladal zo 60 králom vymenovaných clenov, ktorý v súcasnosti pomáhajú riadit štát spolu s králom a Radou Ministrov. Po smrti krála nastupuje na trón jeho syn (korunný princ). Pokial by král nezanechal alebo neurcil následníka, nový král bude podla nových zákonov volený Radou Ministrov z vyše 500 princov a príslušníkov šlachty. Aj ked sa v priebehu niekolkých rokov urobilo mnoho zmien v riadení krajiny, tento systém je stále nedemokratický.
Sviatky:
Moslimský rok je o 11 dní kratší ako u nás, pretože je založený na lunárnom kalendáre. Datovanie rokov sa zacalo rokom Hagira (Hadžíra), kedy Mohamed odišiel z Mekky do Mediny. Bolo to v 7. storocí nášho letopoctu. V súcasnosti majú moslimovia rok 1423. Dva najdôležitejšie sviatky islamského roka sú Id al-Fitr a Id al-Adha. Id al-Fitr doslovne znamená prerušenie pôstu. Oslavuje koniec pôstneho mesiaca ramadán. pocas ktorého sa musia moslimovia postit od svitania do súmraku. Pocas tohto sviatku si ludia medzi sebou dávajú darceky. Id al-Adha je sviatkom obety, kedy po modlidbách nasleduje obetovanie oviec, kráv alebo tiav.