Ružobmerok ROZLOHA: Celková výmera územia Ružomberka je127368547m2.Týchto 127368547m2 sa rozdeluje na polnohospodársku pôdu a nepolnohospodársku pôdu.Polnohospodárska pôda má rozlohu 37358016m2,ktorá sa rozdeluje na ornú pôdu so 4490404m2,záhradu so 1284714m2 a na trvalý trávnatý porast so 31582898m2.Tak isto jako sa delí PH pôda,delí sa aj nepolnohospodárska pôda.Nepolnohospodárska pôda má rozlohu 90010531m2.Táto rozloha sa delí na lesný pozemok so 79055635m2,vodnú plochu so 1243213m2,zastavanú plochu a nádvorie so 7678325m2 a na 2033006m2 ostatnej plochy. HISTÓRIA:Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovat od roku 1233, ked král ONDREJ II.daroval zo svojej královskej zeme Hudkontovi za verné služby tri poplužia zeme,ktoré ležali pri ústí rieky REVÚCA.V období 13.storocia sa v priestore Ružomberka utvorili také podmienky,za ktorých sa tu jestvujúce sídelné formy mohli spojit a utvorit mestskú komunitu.Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha na križovatke obchodných ciest. Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov,ktorí sa usadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Resenberg,situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie. Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318.Mestu ich udelil magister rytier Donc,zvolenský župan.Práva Ružombercanov podla tejto listiny boli:volba richtára,volba farára,slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských meštanov. 14.novembra 1340 dostalo mesto od krála Karola Róberta královskú listinu s novými mestskými výsadami.Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú volbu richtára,oslobodenie od súdnej právomoci župana,právo na volný rybolov v riecke Revúca a slobodné dolovanie zlata,striebra a medi. Do mestského chotára boli zaclenené obce Biely Potok,Ludrová,Cernová i osada Vlkolínec. I napriek tomu,že sa mesto snažilo využit získané privilégia,vývoj sa narušil,ked v devätdesiatych rokoch 14. Storocia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Závislost sa zacala prejavovat porušovaním mestských výsad,svojvolným odoberaním pôdy, zvyšovaním poplatkov.Tento stav trval až do roku 1848. Opacný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výrocné jarmoky(v nedelu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja),ako i právo konat týždenné trhyvo štvrtok.Král Ferdinand III.rozšíril toto právo o dalšie dva výrocné trhy,ktoré sa konali po sviatku Troch králov a na Michala. V Ružomberku je vela historických pamiatok.Zachovali sa tu architektonicke pamiatky azda zo všetkých historických medzníkov vývoja mesta.Námestie Andreja Hlinku patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. Na námestí možno vidiet rímskokatolícky kostol sv. Ondreja, mestskú radnicu v novorenesancnom slohu z 19.storocia,mauzóleum Andreja Hlinku, mariánsky stlp z roku 1858,kláštorný kostol sv. Kríža postavený v empírovom slohu v roku 1806,kláštor sv. Kríža postavený v novobarokovom štýle v roku 1730,ružomberské piaristické gymnázium z roku 1729 a známe schodištia,ktoré spájajú námestie s dolným mestom. Evanjelický kostol postavený na Doncovej ulici z roku 1923. Liptovské múzeum postavené v roku 1935 na námestí Štefana Hýroša.V múzeu sú umiestnené stále expozície geológie,paleontológie a botaniky,zoológie a archeológie,národopisu,expozícia živote a diele Msgr.Andreja Hlinku a výroby papiera na Slovensku.V Liptovskom múzeu sa pravidelne konajú i výstavy umeleckých fotografií FOTOFÓRUM a STROM. Galéria Ludovíta Fullu,v ktorej je umiestnené celoživotné dielo majstra Fullu. Kalvária so štrnástimi zastaveniami,vybudovaná v roku 1858. Budova železnicnej stanice z roku 1871.V tomto roku prešiel cez mesto i prvý vlak. Kostol Ružencovej Panny Márie a pamätník cernovských martýrov v Cernovej.Tieto pamätné miesta pripomínajú boj Slovákov proti madarskému útlaku v UHORSKU. KULTÚRA: Kultúrny život v predchádzajúcich desatrociach vychádzal predovšetkým z domácich tradícii, ale bol ovplyvnovaný aj prostredníctvom knazov a reholí.Rozvoj kultúry a spolocenského života sa zacal hlavne v tretej tretine 19.storocia. V meste vznikali spolky, doménou bolo ochotnícke divadlo.Prvé ochotnícke divadlo sa hralo v r.1968 v dome P.Makovického.Významnými kultúrnymi spolkami boli:Katolícky kruh a Obcianska beseda. Ružomberok bol agílny aj v dalších oblastiach kultúry.V r. 1912 tu pôsobilo stále kino APOLLO. Neskôr sa objavila aj fotografia. Predstavovali ju slovenskí a ceskí nadšenci: S.J.Hegedus,J.Náhlik,L.Kožehuba,J.Labaj, M. a F. Hodoš,J.Synovec,J.Jenícek,K.Kálay, L.Króner,...Bohaté fotografické podhubie výrazne ovplyvnilo i následníkov, ktrí sa popri fotografovaní rozhodli podujat na organizáciu medzinárodného salónu umeleckej fotografie FOTOFÓRUM a neskoršie aj na medzinárodnú výstavu ekologickej fotografie STROM . Významnou udalostou bolo vzniknutie Liptovského múzea,ktoré založili bratia Kurtiovci. V tridsiatych rokoch bola postavená budova súcasného múzea. Ružomberok patrí aj k významným výtvarným centám.V meste sa narodili alebo pôsobili mnohí významní slovenskí i ceskí výtvarní umelci.Ako sú: Ludovít Fulla,Róbert Dúbravec,Fedor Klimácek,Elemír Winkler-Koszhégy,František Jancek,Alexander a František Belopotockovci, Martin Benka,Ambróz Akidos,Ján Hála,Jozef Hanula,Alojz Felegi,Karol Polónyi,Vladimír Maisner,Gyula Járossy,Ladislav Kubacka, Eduard Mudroncík,Florián Milan,Viktor Mydlo, František Jiroutek,Jozef Kuska,Karol Miloslav Lehotský.V súcasnosti náš život obohacujú mladší umelci Ján Kudlicka,Pavol Rusko,Milan Gromnica,Marcel Dúbravec,Ján Havrila, Emília Holá,Peter Mlynárik... Žilo tu ešte mnoho iných významných kultúrnych osobností:Ján Bohún,Anton Prídavok,Alojz Pavco,Leo Kenstenberg,Frída Bachletová,Jozef a Richard Chládekovci,Mikuláš a Pavol Stanovci,Jozef Félix,Artúr Gross,Adolf a Pavol Oberschallovci,Alexander Križka,Martin Húska,Jozef Czupra,Vavrínec Korecz,Karol a Silvester Krcméryovci,Olga Houdková,Anna Pivková,Jozef Májek,Štefan Mišík,Ladislav Moyš,Bohumil Haluzický,Samuel Mikovíni,Ján Caják,Rudolf Bachlet,Michal Bajor,Jozef Hušek,Ladislav Blaskovics,Ervín Eisler,Štefan Felegi,Ján Ferencík,Peter Róchus Galan,Kamil Gross,Marián Ivankovic,Móric Samuel Jurecký, Šimon Jurovský,Samuel Chalupka,Koloman Belopotocký,Maroš Madacov,Libor Matoška, Karol Murgaš,Štefan Náhalka,Ambro Pietor,Gustáv Plavec,Jozef Klinovský,Peter Kompiš, Jozef Kútnik-Šmálov... POVRCH:Sídelné jadro sa nachádza v západnej casti Liptovskej kotliny,ktorú zo západu lemuje V.Fatra,z juhu N.Tatry a zo severu Chocské vrchy.Najvyšším bodom územia je Velká Chochula v N.Tatrách,ktorá je vysoká 1753 m.n.m. a najnižším bodom je výtok Váhu v katastri obce Stankovany so 430 m.n.m.. Liptovská kotlina patrí k centrálnym karpatským vnútorným kotlinám.Na geologickej stavbe okresu sa podielajú horniny krištalinika,mezozoika,paleogénu a kvarteru.V zmysle základného clenenia Západných Karpát sú v záujmovom území zastúpené
geologické jednotky:
-jadrové pohoria a veporské pásmo -vnútrokarpatský paleogén -kvartérne sedimenty Údolnú nivu Lipt.kotliny tvoria fluviálno-nivné sedimenty a fluviálne terasové sedimenty nerozlíšené,proluviálne sedimenty nerozlíšené a nesúvisle plytké stránové a podstránové sedimenty(elúvia-delúviá) na flyšoidných sedimentoch s prevahou ílovcov, slienovcov a bridlíc. Údolnú nivu Revúcej a casti severných svahov Chocských vrchov tvoria plošinové a stránové sedimenty polygénneho pôvodu(hlinité,hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté). Územné casti horstiev tvoria nesúvislé plytké stránové a podstránové sedimenty a to prevažne na masívnych karbonatických horninách s intenzívnymi krasovými procesmi a na litologických menlivých karbonatických až nekarbonatických komplexoch hornín s lokálnym výskytom krasových procesov. PODNEBIE:Len dno kotliny patrí do mierne teplej klimatickej oblasti,hornatá cast okresu leží v chladnej klimatickej oblasti.
Priemerné mesacné teploty v Ružomberku:
Mesiac: január február marec apríl máj jún júl august september október november december Teplota: -4.8 -3 1.4 6.9 12.2 15.7 17.2 16.5 12.7 7.4 2.8 -1.4 Priemerná teplota za rok je 7
Primerné mesacné zrážky v Ružomberku:
Mesiac : január február marec apríl máj jún júl august september október november december Zrážky : 39 42 40 17 69 90 97 77 62 55 51 42 Za jeden rok spadne v Ružomberku 711mm zrážok. Vzhladom na polohu a velkú výškovú clenitost je klíma regiónu velmi rôznorodá. Najteplejšou castou je je Liptovská kotlina v okolí rieky Váh, ktorá patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou castou sú vrcholové casti pohorí.Pocet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová poloha ovplyvnuje rocný chod zrážok,lebo Liptovská kotlina leží v zrážkovom tieni Velkej Fatry a Chocský vrchov.Najväcšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli, najmenšie vo februári. Priemerný pocet dní so zrážkami sa v údolí Váhu pohybuje okolo 110,smerom k horám až na 116 dní.Snehová pokrývka v Liptovskej kotline trvá priemerne 130 dní , pohoriach dosahuje i 160 dní. Rocné priemery oblacnosti sa v kotline pohybujú v rozmedzí 63 - 65 %. Najvyššia oblacnost je v zimných mesiacoch, naopak najnižšia v septembri. Na území regiónu prevládajú západné vetry, v severných castiach severné vetry. PODY:Najväcšie plochy v okrese pokrýva rendzina na karbonátový horninách. Velké plochy v pohoriach i v kotline zaberá hnedá lesná pôda -kambizem,ktorú vo vyšších polohorách nahrádza podzol. V Liptovskej kotline sa vyskytujú aj ilimerizované pôdy luvizeme a pozdlž riek nivné pôdy fluvizeme. POLNOHOSPODÁRSTVO:Polnohospodárska pôda je sústredena v kotline,pricom asi polovicu osevnej plochy zaberajú zrniny,znacnú cast zemiaky a krmoviny. Živocíšna výroba sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka,oviec,ošípaných a hydiny.
LESNÉ HOSPODÁRSTVO:
Lesný pôdny fond je obdarený nasledovne:
• 26 000 ha - SEL š.p. Lesný závod Ružomberok • 10 334 ha - Urbárske spolocenstvá • 6 884 ha - Mestské lesy a.s. Ružomberok • 359 ha - komposesoráty • 248 ha - súkromné spolocenstvá • 98 ha - súkromníci Využitie: 1. tažba dreva - obnovná 4350m3
- výchovná 645m3
- 2. zabezpecuje ochranu
- 3. vodné zdroje
- 7. vegetacného stupna. Vyskytuje sa aj jedlovo-bukový a kosodrevinový stupen.
Fauna:
Fauna N.Tatier: bezstavovce-bohatý výskyt chrobákov, hmyzu, kôrovcov, mäkkýšov obojživelníky-salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský plazy-vretenica obycajná, jašterica živorodá vtáky-tetrov obycajný,hluchán obycajný, dubník trojprstý, orešnica perlavá, murárik cervenokrídly, vrchárka cervenkastá, drozd kolohrivý ... cicavce- piskor vrchovský, myšavka vrchovská, hraboš mociarny, hraboš snežný, netopiere, svišt vrchovský,kamzík vrchovský tatranský, medved,vlk, kuny,lasica,jelenia zver. Fauna V.Fatry:bezstavovce-hmyz, motýle, chhrobáky, mäkkýše obojživelníky-mlok vrchovský, mlok karpatský, salamandra škvrnitá vtáky-hluchán,tetrov,jariabka, spevavé vtáctvo, netopiere cicavce-medved,rys, kuna lesná, kamzík fatranský, plch hôrny, plšík lieskový, jelenia zver-menej srncia Fauna Chocských vrchov:Poskytuje dobré podmienky na širokú škálu zoocenóz. Vyskytujú sa tu druhy viažúce sa na lesné a skalnaté spolocenstvá a v menšom rozsahu aj na kosodrevinu. Najrozšírenejšie sú jelene, srny, diviaky, lokálne aj medvede, hluchán obycajný, jariabok hôrny, holub hrivnák, orol kriklavý, výr skalný, kuvicok vrabcí, žlna sivá, v skalách hniezdia kavka obycajná, orešnica perlavá, sojka obycajná, strakoš obycajný, murárik cervenokrídly, drozd kolohrivý, králik zlatohlavý, labtuška vrchovská, z plazov jašterica múrová a živorodá, vretenica obycajná.. Fauna v kotline: ryby-kaprovité a lososovité, v potokoch pstruch, lipen a hlavátka obycajná vtáky-hniezdice sú spevavce, bocian biely, kacica divá, jastrab velký, pustovka obycajná, jarabica polná, cíbik chochlatý, hrdlicka polná, sova obycajná ... Kotlina je územím odpocinku pri migrácii. chránené druhy:tetrov obycajný, ropucha, prepelica polná, mlok alpský a karpatský , rosnicka stromová, orol kriklavý, kúdelnícka lúžna, rybárik obycajný ... Medzi ostatné druhy patria zajac polný, líška, srncia zver, kuny a iné. POLOHA:Poloha Ružomberka je vzhladom na umiestnenie v štáte je výhodná, lebo nemá okrajovú polohu. Zároven tým však stráca výhodu susedit s hospodársky rozvinutejšími štátmi. Mesto Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej , na mieste stretu Liptovskej kotlinny s Chocskými vrchmi, V.Fatrou a N.Tatrami.Okres Ružomberok je regiónom Dolného Liptova, ktorý patrí k severne položeným regiónom Slovenska. Pohoria akoby tu tvorili prirodzenú hradbu , oddelujúcu Liptov od Turca, Oravy a Horehronia. Na juhu sú to N.Tatry, na západe V.Fatra a na severe Chocské vrchy.
Nadmorská výška:
• najnižšia-kultúrny dom-Cernová-468,5610m.n.m. • najvyššia-kostolík na Kalvárii-596,319m.n.m. • stredná-budova MsÚ-496,382m.n.m.
Zemepisná dlžka:
Zemepisná šírka:
DOPRAVA: Cesty v Ružomberku sú I,III triedy. Ružomberok je križovatka ciest, prechádzajú ním hlavné tahy zo severu na juh( medzinárodná cesta E 77, 1/59 Krakow-Trstená-D.Kubín-Ružomberok-Banská Bystrica-Budapešt) a z východu na západ (medzinárodná cesta E 50, 1/18 Žilina-Ružomberok-Poprad-Košice-Užhorod) .Ružomberok má 59 autobusov , z ktorých väcšina je v chatrnom stave. Premáva tu 10 liniek , ktoré spájajú okolité sídla zo stredom mesta.Z toho 8 liniek je celosezónych a 2 polsezónne. V Ružomberku je 73 zastávok MHD.Dlžka miestnych komunikácii je 128 km z toho je 127 km bezprašných. Je tu 15 mostov a dlžka chodníkov je 54.5 km. PRIEMYSEL:Mesto sa hlavne vdaka významnej križovatke, na ktorej leží vyvíjalo v prirodzene obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. K tradicnej polnohospodárskej, ovciarskej, drevárskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo,ktoré sa neskôr združilo do pocetných cechov s mnohými remeselníckymi dielnami. Z nich sa potom zacali vytvárat menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19.storocia, aj vdaka vybudovaniu Košicko-Bohumínskej železnice zacal rodit významný slovenský priemysel.Konkrétne išlo o rozvoj papierníckeho, celulózového, textilného priemyslu, dalej o spracovanie dreva, ale aj o tehelne, bryndziarne i zápalkárne. S rozvojom priemyslu v meste vznikli slovenské penažné ústavy. V poslednej tretine 19. a prvej polovici 20.storocia Ružomberok sa stal významným financným a priemyselným centrom Slovenska a strediskom významných slovenských podnikatelských snách. Pred prvou svetovou vojnou bol Ružomberok , co do poctu obyvatelov a priemyslu najväcším mestom na Slovensku. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továren na drevovinu a lepenku v Bielom Potoku. Z týchto tradícii došlo i k došlo i k vzniku nového závodu SÓLO a na zaciatku tohto storocia k dalšiemu závodu, ktorý casom získal meno SUPRA. V západnej casti mesta zacal koncom 19. storocia vyrastat další velký priemyselný kolos-rybárpolská textilka. Už coskoro po svojom vzniku sa stala najväcšou v Uhorsku, pricom zásluhou svojej modernosti sa úspešne presadzovala na európskych trhoch. Postupom rokov pribúdali nové výrobné dielne nielen v Ružomberku, ale zásluhou podniku aj v iných slovenských regiónoch. Koncom 70.a zaciatkom 80.rokov tvorili bavlnárske závody rozsiahli kombinát, do ktorého okrem ružomberského závodu patrili aj dalšie v Kútoch, Vysokej nad Moravou, Trencíne a Leviciach. Z dalších podnikov mesta treba uviest továren na zápalkové drevká, z ktorej vznikla zápalkáren. V roku 1871 bola založená známa Ružomberská tehelna. Potravinársky priemysel bol vo svetovom meradle reprezentovaný bryndziarnou P.Makovického. ŠKOLSTVO:Predpokladom rozvoja obchodu a priemyslu bolo aj kvalitné školstvo. Prvou založenou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šlachtická škola. Jej vznik je zahalený nejasnostami. Táto škola patrila medzi prvé takéto školy na Slovensku. Spájajú sa s nou mená významných osobností tej doby- O.Jakobei,O.Cenglerius, atd. Druhou významnou školou bolo katolícke gymnázium založené reholou piaristov v roku 1729 ,pricom zakladaciu listinu schválil cisár karol VI. V tom case bolo ružomberské piaristické gymnázium jedinou školou tohto typu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú cast Trencianskej stolice. Školu navštevovalo množstvo významných osobností:A.Bernolák, A.hlinka, V.Šrobár, L.Fulla ... V súcasnosti okrem základného školstva v Ružomberku pôsobí ucnovské(SOU papierenské, SOU textilné a SOU polnohospodárske) stredné všeobecné(Gymnázium a Gymnázium sv. Andreja) stredné odborné( SPŠ strojnícka,SPŠ textilná a papiernícka, Obchodná akadémia, stredná zdravotná škola M.T.Schererovej, Dievcenská odborná škola) ,ale aj vysoké školstvo ( Fakulta riadenia a informatiky VŠDS Žilina,katedra úžitkového umenia II a Pedagogický inštitút sv. Ondreja). OBYVATELSTVO: Osídlenie okresu je velmi nerovnomerné. Absolútna väcšina obyvatelstva sa skoncentrovala do úzkej doliny Váhu na severe, pricom rozsiahle horské oblasti V.Fatry v strede a na juhu sú takmer bez sídel. Vývoj poctu obyvatelstva okresu za posledných 150 rokov sa vyznacuje pomerne prudkým a pravidelným rastom. Najviac obyvatelov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5% , evanjelického je 3,6 % a 18,9 % tvorí ostatné náboženstvá. Predproduktívny vek tvorí 24,6 % obyvatelstva, produktívny 56,6 % a poproduktívny 18,8 %.V Ružomberskom okrese je 30,3 % ludí , ktorí majú len základné vzdelanie, ucnovské má 20,6 %, stredné odborné majú 2 % , stredné všeobecné s maturitou 2,9 % , stredné odborné s maturitou 15 % a vysokoškolské vzdelanie má 4,1%. V roku 1996 sa narodilo 352 a zomrelo 228 ludí, prirodzený prírastok bol 124 ludí. 44 ludí pribudlo aj saldo migráciou. Za rok 1996 teda pribudlo 168ludí.Hustota zaludnenia je 241 obyvatelov na km2. Pocet obyvatelov na zaciatku r.1997 bol 30832 z toho 48,21% mužov a 51,79 % žien.
Národnostné zloženie:
SLOV. CESKÁ MORAVSKA SLIEZSKA MADARSKA ROMSKA POLSKA RUSINSKA
UKRAJINSKA NEMECKA OSTATNE
28762 313 34 4 49 180 14 7 5 4 44
Miera nezamestnanosti v Ružomberku je 11,98 %.Najväcšia miera nezamestnanosti je v Komjatnej - 20,61% a najmenšia v Kalamenoch - 5,85%.Priemerná miera nezamestnanosti je 10,58%. VODSTVO:Dolný Liptov patrí do povodia Váhu. Významejšie potoky ktoré, sa vlievajú do Váhu sú Sliacanka, Štiavnicanka a Lubochnianka. Prietok Váhu v Lubochni býva na jar okolo 67,6 m3.s-1 a na zimu okolo 19,4 m3 .s-1. Revúcu priberá priberá Váh z lavej strany. Prietok Revúcej v Ružomberku je 5m3 .s-1. Zo stojacích vôd prirodzeného charakteru treba spomenút jazero Blatná , ktoré vzniklo zrútením skál a prehradením Lubochnianky.Z ÚVN sú to tajch v Turíckej doline, vodárenské nádrže Cutkovo, Hrabovo, rybníky v Lipt. Michale a rybník Sliacik. Je tu aj bohatý výskyt minerálnych pramenov v Korytnici, Ludrovej, Sliaci, Štiavnici... SÍDLA:Do okolitých sídel patrí Hrboltová,Cernova, Biely Potok a Vlkolínec. Vlkolínec: Pocet obyvatelov 28.Nadmorská výška 718m.n.m..Prvá písomná zmienka je z roku 1461.Obec je zapísaná do zoznamu UNESCO v kolumbijskej Cartagene. História: Vybudovali ho pravdepodobne obyvatelia Bieleho Potoka jako osadu pre drevorubacov, alebo uhliarov lebo pre polnohospodárstvo tu neboli dobré podmienky. Historické pamiatky: Predstavuje zachovalý celok pôvodných ludových stavieb.Dodnes sa zachovalo 45 objektov ludovej architektúry. Napríklad:-drevená zvonica(1770) -murovaný kostolík Navštívenia Panny Márie(1875) -zrubová studna(1860)
- rolnícky dom s expozíciou pôvodného bývania
SLUŽBY:
Ubytovacie zariadenia:-Hotel Alžbetka (14 lôžok) -Hotel Slowaps (60 lôžok) -Penzión Tenisbar (30 lôžok) -Májekova chata(59 lôžok) -Penzión Jánošikova Krcma (20 lôžok) Stravovacie zariadenia: - Reštaurácia Biely dom-50 stoliciek
- Nová Ruža-40 stoliciek
- Pizzeria Bella-30 stoliciek
- Cafeteria - bistro - 30 stoliciek
- Hubertus - polovnícka reštaurácia
- Mária Cernanská
- Katarína Sýkorová
- PeaDr.J.Scheerová
- Všeobecná úverová banka
- Investicná a rozvojová banka
- Istrobanka
- Agrobanka
- Kooperatíva
- Allianz
- Komunálna poistovna
- Slovnaft
- Shell
- OMV
Autoopravovne a servis:-Autouniverzál-predaj,servis,pneu servis,leasing... -Automont - oprava, servis, odtahová služba
- Motoservis SaF- oprava motoriek
- Servis hydrauliky
- Autoservis Mataj.