Rumunsko Oficiálny názov: Rumunsko Hlavné mesto: Bukurešt Rozloha: 237,500 kilometrov štvorcových
Humánno-geografická charakteristika:
Sídla: (pocet obyvatelov) Bukurešt - 2,090,000 (1995) Constanta - 350,476 (1992) Iasi - 342,994 (1992) Timisoara - 334,278 (1992) Cluj-Napoca - 328,008 (1992) Galati - 325,788 (1992) Brasov - 323,835 (1992) Craiova 303,520 (1992) Ploiesti 252,073 (1992) Pocet obyvatelov: 22,835,000 (1995) Hustota obyvatelstva: 96 ludí na kilometer štvorcový Prirodzený prírastok: -0.3 % (1990-1995) Urbanizácia: 55.4 % (1995)
Priemerná dlžka života:
Celková - 70 rokov (1995) Ženy - 73 rokov (1995) Muži - 67 rokov (1995) Úmrtnost dojciat: 0.26 % Gramotnost: 98 % (1995)
Etnické zloženie:
Rumuni - 89.1 % Madari - 8.9 % Nemci - 0.4 % Ukrainci, Srbi, Rómovia, Chorváti, Rusi, Turci - 1.6 %
Jazyky:
Rumuncina (oficiálny), Madarcina, Nemcina, Rómština
Náboženské zloženie:
Rumunskí ortodoxní - 70 % Rímsko katolíci – 3 % Gréko katolíci – 3 % Protestanti - 6 % Neveriaci - 18 % Typ vlády: Republika Nezávislost: 1881 (od Turecka); republika vyhlásená 30 Decembra 1947 Ústava: 8 December 1991 Volebné právo: Všeobecné od 18 rokov
Clenstvo v medzinárodných organizáciách:
ACCT, BIS, BSEC, CCC, CE, CEI, EBRD, FAO, G-9, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICFTU, ICRM, IFAD, IFRCS, ILO, IMF, IMO, INMARSAT, INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM (pozorovatel), ISO, ITU, LAIA (pozorovatel), NACC, NAM (host), NSG, OAS (pozorovatel), OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, WCL, WEU, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WToO, WTrO, ZC
Ekonomika:
Hrubý domáci produkt (HDP) - US$25.97 miliárd (1993) HDP na 1 obyvatela - US$833 (1992) Mena: 1 lei (L), pozostávajúci zo 100 bani
Export:
Kov a kovové výrobky, minerálne výrobky, textil, electrické prístroje a vybavenie
Import:
Minerály, stroje, textil, polnohospodárske výrobky
Hlavní obchodní partneri pre export:
Europská Únia, východná a stredná Európa, Európske Združenie Volného Obchodu (EFTA), Rusko, Japonsko, USA
Hlavní obchodní partneri pre import:
Európska Únia, , východná a stredná Európa, Európske Združenie Volného Obchodu (EFTA), Rusko, Japonsko, USA
Priemysel:
Baníctvo, drevospracujúci , konštrukcné materiály, hútnictvo, chemický, potravinársky, ropný
Polnohospodárstvo:
Hlavne pšenica a kukurica; ostatné produkty — cukrová repa, slnecnicové semená, zemiaky, mlieko, vajcia, mäso, hrozno
Nerastné suroviny:
Ropa (zásoby obmedzené), drevo, zemný plyn, uhlie, železná ruda, sol
Narodnostné menšiny:
Rómovia - Pochádzajú zo severozápadnej Indie okolo 5eho storocia NL, žili v Európe viac než 500 rokov. Majú sklon žit oddelene od Rumunov a ostatných etnických skupín. Hoci maju bohatú tradíciu a hudobnú kultúru, a sú zrucní remeselníci, Rómovia sú všeobecnere chudobní, nevzdelaní, nezamestnaní, a objeck diskriminácie. Ostatné menšiny - Nemci, Ukrainci, Srbi, Chorvati, Rusi, a Turci. Nemeckého obyvatelstva ubúda pretože vela ich emigrovalo spät do Nemecka.
Jazyk:
Oficiálny jazyk je rumuncina, jazyk patriaci do rovnakej jazykovej rodiny ako taliancina, francúzština, španielcina a portugalcina. Nemci a Madari hovoria vlastným jazykom, a Rómovia hovoria rómcinou, takisto aj množstvom dialektov. Pocas Cauceskovho režimu, náboženské organizácie boli starostlivo regulované, ale sloboda vierovyznania bola obnovená v 1989. Taktiež mnoho rodín bolo pod obrovským tlakom: vela detí bolo daných do sirotincov, a tisíce mestských rodín bolo prestahovaných do odporne moderných bytov s minimom príležitostí. Tiež boli oficiálne len tri štátne sviatky: Nový rok (1 a 2 Januára), Den práce (1 a 2 Máj), Den národného oslobodenia (23 a 24 Augusta). Náboženské sviatky neboli oficiálne a oslavovali sa len súkromne. Teraz ludia môžu otvorene oslavovat všetky náboženské sviatky, a oficiálnymi sa stali aj Vianoce a Velká noc. Rumunský národný den je teraz 1 December. Znaci den v 1918 po 1.svetovej vojne ked Rumunsko obdržalo územie ktoré zdvojnásobilo jeho rozlohu. Pod novou Ústavou od 1991, prezident, ktorý je priamo volený na 4-rocné obdobie, je hlavou štátu a menuje premiéra. Dvojkomorový zákonodarný zbor pozostáva zo senátu (143 clenov) a poslaneckej komory (341 clenov), ktorí sú volení na 4-rocné obdobie.
História:
Vdaka spojenectvu s Francúzskom a Velkou Britániou v 1. svetovej vojne, Rumunsko obdržalo Bezarábiu od Ruska a 3 provincie z porazeného Rakúsko-Uhorska. Toto viac než zdvojnásobilo jeho územie ale odcudzilo ho od susedov. Coskoro po zacatí 2. svetovej vojny Rumunsko bolo prinútené vrátit väcšinu obdržaného územia. Potom sa spojilo s Nemeckom a v 1941 spolocne s Nemeckou armádou napadlo ZSSR. V 1944 Rumunsko pretúpilo na stranu Dohody a ruské vojská okupovali územie. Rumunsko sa dostalo pod sovietský vplyv, královstvo bolo zrušené a bol nastolený komunistický režim Gheorgha Gheorghia-Dej. On bol úspešný v spolocnom vedení v 1965 ktore sa coskoro stalo diktatúrou Nikolasa Cauceska, ktorý sa stal prezidentom v 1967. Caucesko sa rozišiel so ZSSR a nastolil národný komunizmus. Vládol ako diktátor a upevnil silu Cauceskovho klanu. Pocas 1970 Rumunsko si mohutne požiciavalo od západných velmocí aby sa mohli financovat Cauceskové grandiózne plány. Pocas 1980 zmenil kurz a zacal sa koncentrovat na splácanie obrovských dlhov, nehladiac pri tom na tažkosti s ktorými sa potýkal jeho lud. Korupcia a potlácanie ludských práv boli rozšírené. V 1988 Caucesko vyhlásil plán znicit 7000 dedín a prestahovat ludí do moderných polnohospodársko-priemyselných komplexov. Ked v 1989 vlna demokracie prechádzala Európou, Caucesko sluboval, že v Rumunsku sa nic nezmení. Avšak v decembri vyšli ludia do ulíc demonštrovat. Konfrontácia bezpecnostných zložiek s davom prepukla do vzbury a ludia obsadili niektoré vládne budovy. 22. decembra vojsko prestúpilo na stranu ludu a zacalo podporovat revolúciu, a režim padol po niekolkých dnoch bojov. Cauceska a jeho ženu popravili, a Národný oslobodzovací front prevzal kontrolu. Zrušili obmedzenia a zorganizovali volby. Vodca Národného oslobodzovacieho frontu Ion Iliescu vyhral volby v 1990, napriek jeho blízkemu vztahu k bývalemu režimu. Iliescova vláda obmedzila ludské práva; avšakr, niektoré demokratické reformy boli prijaté, vrátane deklarácie slobody slova. Dvojkomorový parlament bol zvolený a vytvoril novú ústavu ktorá bola ratifikovaná v decembri 1991. V septembri 1992 Iliescu bol znovu zvolený za prezidenta. Iliescu prehral volby v Novembri 1996 s Emilom Constantinescom, reformne orientovaným, z demokratic strany. Nový pravo-stredný prezident okamžite urýchlil reformy volného obchodu, spustil anti-korupcnú kampan, a aktivoval snahu o clenstvo v NATO. Reformy volného obchodu sa pod Iliescom hýbali velmi pomaly. Prezident Constantinescu dramaticky zvýšil rýchlost reforiem, vrátane privatizácie, uvolnenia cien, a posilnenia zahranicných investorov. Menou bol lei. Bol uzákonený 8-hod. pracovná doba.
Doprava a komunikácie:
Verejná doprava v mestách je efektívna a lacná. Želežnicná siet spája väcšie mestá, ale vlaky su slabo udržiavané a nie sú vykurované v zime. Vo vidieckých oblastiach cestovanie bicyklom, konmo alebo na somárovi nie je neobycajné. Niekolko ludí vlastní autá. V mestských oblastiach vela ludí má telefóny, ale komunikacné možnosti na vidieku sú obmedzené. Casto jediný zdroj informácií je televízia. Noviny sú vzácne mimo miest. Majú slobodu tlace.
Vzdelanie:
Povinná školská dochádzka je 8-rocna, povinná a bezplatná. Študenti si potom hladajú zamestnanie alebo sa pripravujú na vysokoškolské vzdelanie. Vela študentov ukoncí školu skôr než po požadovaných 8. rokoch. Študenti vysokých škôl sú hlavní podporcami politickej zmeny.
Fyzicko-geografická charakteristika:
Rumunsko sa nachádza vo východnej Európe. Susedí s Ukrainou na severe, s Moldavskom na východe, s Bulharskom na juhu, so Srbskom na juhozápade, s Madarskom na západe a Ciernym morom na juhovýchode. Povrch krajiny je rozmanitý. Transylvánska náhorná plošina, ktorá pokrýva väcšinu stredu Rumunska, je velmi hornatá vo viacerých castiach, ale má tiež široké údolia a rozsiahle svahy. Je skoro úplne obklopená pohoriami, Karpatami na severe a juhu. Moldoveanu, najvyšší vrch v krajine, sa nachádza v Transylvánskych Alpách na juhu; tieto Alpy pokracujú na juh k Dunaju ako pohorie Banat. Menšie pohorie Bihor sa nachádza západne od plošiny. Zvyšné územia sú prevažne nížiny. Na západe sú nížiny Tisy, ktoré súobycajne pripisované Banatu, blízko hraníc Juhoslávie, a Crisana-Maramures, blízko k Madarsku. Najrozsiahlejšie roviny sú Valašská nížina a Pobrežná, ktoré sa nachádzajú medzi Transylvanskými Alpami a Bulharsko, a Moldavskom, východne od Karpát. Rieky: Najdôležitejšia rumunská rieka je Dunaj. Tvorí východnú cast hraníc s Juhosláviou a väcšiu cast hraníc s Bulharskom. Údolie nižšieho toku Dunaja a jeho delta sú velmi bahnité. Ostatné riekys, všetky súcast Dunajského systému sú: Maros, Prut, Olt, a Siret. Rumunsko má vela malých sladkovodných horských jazier, ale najväcie jazerá sú slanovodné lagúny na pobreží Cierneho mora; najväcšie z nich je jazero Razelm.
Podnebie:
Transylvánska plošina, Karpaty a západné nížiny majú teplé letá a studené zimy s rekordnými teplotnými extrémami od -37°C do 38°C. Valašská, Moldávska, a Dobrujanská nížina majú teplejšie letá a príležitostne aj studené teploty v zime. Rekordné teploty v Bukurešti a nížinách sú -24°C a 39°C. Priemerné zrážky: 508 milimetrov na rovinách a od 508 do 1,016 milimetrov v pohoriach.