Región centrálnej Ázie Región Strednej Ázie

  • siaha od Džungárskej panvy až po Kaspické more
  • povrch: z velkej casti púštne a polopúštne bezodtokové územie Turanská nížina ,
pohorie Mugodžary, Kazašská plošina

  • podnebie: kontinentálne, velké rozdiely teplôt v lete a v zime, nedostatok zrážok
(vplyv zrážkového tiena Himalájí, kontinentality) -vodstvo: najväcšie jazero: Aral sea – velký výpar => je slané a vysychá – voda z neho používaná na zavlažovanie bavlníkových polí, dalšie jaz. Balkash kol, Isyk kol rieky: Amudaria, Syrdaria – napájané z vysokohorských ladovcov Pamíru a Tan Šanu (na juhu).

  • všeobecne: rozvojové islamské republiky, ktoré sa osamostatnili od SSSR, výrazný
vplyv Ruska v oblasti, bohaté ložiská nerastov a fosílnych palív, ekonomika je sústredená njmä na tažobný priemysel a polnohospodárstvo (bavlník) a chov oviec

- do oblasti strednej Ázie patrí nasledovných 5 štátov:

1. KAZACHSTAN

  • Hustota zaludnenia: 5,8 obyv. / km2
  • Pocet obyv.: 15 201 000 obyv.
  • Administratívne clenenie: 15 oblastí
  • Štátne zriadenie: republika
  • Hlavné mesto: Astana
  • HDP na hlavu: 1350 $
  • Národnostné zloženie: Kazachovia 44 %, Rusi 36 %, Ukrajinci 4 %
  • Náboženské zloženie obyvatelstva: islam (sumitský) – 47 %, pravoslávie 44 %
  • vzdialenost S-J 1 575 km, Z-V – 2960 km
  • najvyššie miesto: vrch Talgar (4 973 km)
  • najnižšie miesto: Karagilská preliacina (-132 m)
  • povrch: Kaspická nížina: morské, jazerné, riecne usadeniny – na tomto území sa
vyskytujú piešcité púšte, S územia pokracovanie Uralu – pohorie Mugodžava – na tomto území polopúšte, centrum Kazachstanu Kazašská plošina, zo SV a S obklopuje Kazašskú plošinu Západosibírska nížina, Z – Turgajská plošina, J – plošina Betpak Dala, púšt Mujunkum, Balchašsko – alakolská plošina, V, JV – pohoria s ladovcami a snehom (Altaj, Targabataj, Karatan, Kirgizský chrbát, Kulgej Altau)

  • história: od roku 1991 nezávislost
  • nerasty: uhlie, ropa, zemný plyn, farebné kovy, bauxit
  • priemysel: tažobný priemysel, výroba stavebných surovín, tažké strojárenstvo a
hutníctvo

  • polnohospodárstvo: živocíšna výroba: ovce, kozy, rastlinná výroba: pšenica, bavlník
  • ekonomika: export nerastných surovín a polnohospodárskych produktov
  • ekológia: vysychanie Aralského jazera, jadrové pokusy, Bajkonur – znecistenie
odpadom z rakiet 2.

UZBEKISTAN

  • Hustota zaludnenia: 53 obyv./km2
  • Pocet obyv.: 23 667 000
  • Administratívne clenenie: 12 oblastí
  • Štátne zriadenie: republika
  • Hlavné mesto: Taškent
  • Národnostné zloženie: Uzbeci 74 %, Rusi 6 %, Tadžici 5 %, Kazachovia 4 %
  • Náboženstvo: islam (sumitský)
  • HDP na hlavu: 1010 $
  • poloha: stredná Ázia, štát sa rozkladá od Aralského jazera po pohorie Tan Šan, Z.
krajiny tvoria pohoria: Gisarský chrbát, Cakalský chrbát, Nurbau, medzi pohoriami sa tiahnu hlboké doliny a kotliny (Ferganská kotlina)

  • história: v minulosti bol Uzbekistan považovaný za Mezopotániu strednej Ázie,
najkúlturnejšia oblast, výhodná poloha medzi riekami Amudaria a Syrdarja, oblasti vládol Uzbecký chán (14 stor.), nezávislost od Ruska – 1991

  • nerasty: uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, olovo, wolfrám
  • priemysel: textilný, chemiký priemysel, tažobný priemysel, strojársky priem,
potravinársky priem., papierenský priem.,

  • polnohospodárstvo: živocíšna výroba: pohoria – Karakulské ovce, priadka morušová –
kotliny, rastlinná výroba: bavlník, ryža, vinic, ovocie, zelenina, pšenica, kukurica, zemiaky

3. TURKMÉNSKO

  • Hustota obyv.: 9,5 obyv./km2
  • Pocet obyvatelov: 4 658 000 obyv.
  • Administratívne clenenie: 5 oblastí
  • Štátne zriadenie: republika
  • Hlavné mesto Ašgabat
  • Náboženstvo: islam (sumitský) 92%, pravoslávie 8%, dojcenská úmrtnost 78%
  • HDP na hlavu: 940 $
  • poloha: stredná Ázia, štát sa rozkladá od Kaspického mora na V smerom na Z a
tiahne sa k juhovýchodu

  • povrch: V a stred územia púšt Karalkum, JV pohorie (900 m.n.m.), JZ – pohorie
Kopetdag, kde je aj najvyššie miesto krajiny – Reza (2 942 m.n.m)

  • história: nezávislost r.1991, obyvatelia žijú v oázach, kmenové nezhody spôsobujú
násilnosti a politickú nestabilitu

  • priemysel: potravinársky, textilný, kožiarsky
  • polnohospodárstvo: rastlinná výroba: bavlník, ryža, vinic, ovocie, zelenina, zemiaky,
živocíšna výroba: významný rybolov (Kaspické more), chov kôz a oviec

4. KIRKIZSKO

  • Hustota zaludnenia: 5,8 obyv. /km2
  • Pocet obyv.:15 801 000
  • Administratívne clenenie: 6 oblastí
  • Štátne zriadenie: republika
  • Hlavné mesto: Biškek
  • Národnostné zloženie: Kirkizi 57%, Rusi 17%, Uzbeci 13%
  • Náboženstvo: islam (sumitský) 70%. Pravoslávie (20 %)
  • HDP na hlavu: 550 $
  • poloha: štát v strednej Ázii, ležiaci na J od Kazachstanu
  • povrch: vysoké pohoria, kotliny, rozlahlé doliny (Alajská, Isykulská kotlina), S.
územia – zaladnené chrbty Tanšanu (Kungej Alatu,Terskej-Alatau, Kokšaal-Tau), J.-pohorie Alaja

  • história: nezávislost 1990, uskutocnujú sa hospodárske reformy, autoritatívny
prizident

  • nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, uhlie, zlato, farebné kovy
  • energia: vecšina % sa vyrába v hydroelektrárnach
  • priemysel: textilný priemysel, lahké strojárenstvo, chemický priem.
  • polnohospodárstvo: rastlinná výroba: bavlník, tabak, cukrová repa, obilniny, živocíšna
výroba: ovce, kozy, hovädzí dobytok

5.TADŽIKISTAN

  • Hustota zaludnenia: 42 obyv. /km2
  • Pocet obyv.: 6 017 000
  • Administratívne clenenie: 3 oblastí a 1 autonómna oblast – horská BAdachšanská aut.
oblast

  • Štátne zriadenie: republika
  • Hlavné mesto: Dušambe
  • Národnostné zloženie: Tadžici 62%, Uzbeci 24%, Rusi 8%
  • Náboženstvo: islam 90% (sumitský 85%, šítsky 5%), pravoslávie (8 %)
  • HDP na hlavu: 340 $ (najnižšia v oblasti strednej Ázie)
  • dojcenská úmrtnost: 76%
  • poloha: J od Kirgizstanu, stredná Ázia
  • povrch: Na J sa tiahne horské pásmo Pamíru, S.- Zeraušanské vrchy, najvyššie
miesto: Qualaj barmo (Stit komunizmu) – 7 495, co je zároven aj najvyšší bod strednej Ázie, medzi horskými oblastami sa nachádzajú panvy a plošiny

  • história: nezávislost od Ruska vyhlásená v r. 1991, národnostné rozpory
  • nerasty: hnedé uhlie, urán, farebné kovy, zlato, ortut, kamenná sol
  • energia: väcšina % sa získava z hydroelektrární
  • priemysel: textilný, chemický
  • polnohospodárstvo: zelenina, ovocie, bavlník, pšenica, rozšírené je postovanie a
fajcenie ópia, živocíšna výroba: chov hov. dobytka, ovce, ošípané

História:

1.Turkmenistan Turkmenistan bol pripojený k Rusku medzi rokmi 1865 až 1885. Turkmenistan sa stal sovietskou republikou v roku 1925 a nezávislost dosiahol v roku 1991. Dnes tam vládne absolutistický prezident Niyazov, opozícia nie je tolerovaná. V súcastnosti vládne strach z ekonomických reforiem a medzinárodná izolovanost spôsobuje spomalený rozvoj krajiny. 2.Uzbekistan Osídlenie je známe už v staroveku, hlavne kôli výhodnej plohe medzi riekami Amudaria a Syrdaria. Táto oblast bola nazývaná aj Mezopotánia strednej Ázie. Cez krajinu prechádzala v stredoveku Hodvábna cesta. Cez staré mestá Samarkand, Bukhara a Khivare prechádzal svojho casu aj Alexander Macedónsky na svojej výprave do Indie (327 pr.nl.) a oženil sa v Samarkande s Roxanou, dcérou miestneho kmenového nácelníka. Krajina v 8. storocí bola dobytá Arabmi. Od deviateho storocia n.l. V r.1220 n.l. ovládli krajinu Mongoli (Džingischán). V 1300 bola založená dynastia Timurov. Z tohto obdobia pochádza aj najviac historických pamiatok. Neskôr je krajina silnými kmenmi priclenená k Perzii. Ruský obchod s týmto regiónom vzrástol v 16.-17. storocí a v roku 1865 Rusko už okupuje Taškent. Ku koncu 19. storocia Rusko ovláda celú strednú Áziu. V roku 1924 bola Sovietská republika Uzbekistan útociskom teroristov. Pocas Sovietskej éry sa krajina stala pestovatelom bavlny a intenzívneho využívania prírodnmých zdrojov, coho dôsledok bolo vysušovanie a zmenšovanie rozlohy Aralského jazera v dôsledku zavlažovania. Viedlo to k ekologickej katastrofe. Nezávlislost dosiahla krajina v septembri 1991. Islam Karimov, bývalý prvý tajomník komunistickej strany, bol zvolený za prezidenta v decembri 1991 (88% hlasov). Podla zahranicných pozorovatelov však volby neboli demokratické. Najväcšou stranou je síce vládnuca demokratická strana, ktorá je vlastne transformovaná komunistická strana. V krajine stále však existujú islamské fundamentalistické skupiny z Tadžikistanu a Afganistanu, co spôsobuje nerešpektovanie ludských práv a demokracie. Vláda znižuje v súcastnosti kontrolu nad cenami a produkciou a to hlavne pre vysokú infláciu. Privatizácia je naštartovaná od r.1994, zacína sa pomaly investovat zo zahranicia, i ked má Uzbekistan stále znacne uzavretú ekonomiku.

3. Kazachstan

Republika sa dostala pod nadvládou Ruska v rokoch 1920 -1991. Obyvatelia Kazachstanu boli casto obetami stalinských cistiek. Za vlády Rusov dochádzalo tiež k poškodzovaniu prírodných ekosystémov krajiny. V krajine stále žije 30% Ruská menšina. Ekonomika a tažký priemysel v krajine znacne upadadol. V roku 1995 skoncila privatizácia, je podporované súkromné podnikanie, buduje sa nový ropovod z ropných polí západného Kazachstanu k Ciernemu moru. Hospodárska recesia sa skoncila v roku 2000. V Astane sa rozvíja lahký strojárenský priemysel, v krajine sú náleziská zinku ,titánu, striebra, zlata, fosfátov. Najvýznamnejší obchodný partner - EÚ, Rusko. HDP na obcana: 59 151 Sk je najvyšší v regióne centrálnej Ázie.

4. Kyrgysztan

V roku 1864 sa stal súcastou Ruska, až do roku 1991. Je to hornatá krajina neskutocných prírodých krás a nomádskych tradícii. Potom, co sa stala krajina castou cárskeho Ruska, boli sem posielaní ruskí manažéri a technici a neskôr tu tvorili až 1/5 populácie. Po osamostatnení krajiny sa mnoho Rusov vrátilo do Ruska. V krajine sa upevnuje demokracia, sloboda. Dochádza k zníženiu inflácie (15%) a stabilizovaniu ekonomiky. Vztahy medzi národnostami sú pomerne dobré. Kyrgysztan je clenený na 7 oblastí. Na cele je teraz prezident Akayev.

5. Tadžikistan

Tadžikistan zažil tri zmeny vlády, ked dosiahol samostatnost v roku 1991. Súcastný prezident Emomali Rahmonov bol zvolený v roku 1994. Krajina prechádza cez štyri roky obcianskej vojny na pozadí ktorej sú extrémny islamisti. Ruské mierové sily sú rozmiestnené pozdlž Tadžicko Afgánskej hranice a po krajine. V súcastnosti je to najchudebnejšia krajina z pomedzi 15 bývalých sovietých republík a z regiónu centrálnej Ázie. Hydroelektrárne zo sovietskej éry vyrábajú až 98% energie.V krajine sú aktívne humanitárne organizácie.

Tab.c.1: Prehlad krajín centrálnej Ázie:

Štát/oblast Hlavné mesto: Hustota obyv. HDP Náboženstvo 1.Turkmenistan Ašgabat 9.43 - Muslimovia 89% 2.Uzbekistan Taškent 56.22 34 625 Sk Muslimovia 88% 3.Kazachstan Astana 6.16 59 151 Sk Muslimovia 47% 4.Kyrgyzstan Biškek 23.94 14 427 Sk Muslimovia 75% 5.Tadžikistan Dušambe 45.97 13 946 Sk Muslimovia 80% Obr.1: Vymedzenie územia strednej Ázie:. _____________ _________

Zdroje: