Rakúsko a mestá Informacná karta Rakúsko Rozloha: 83 855 km2 Pocet obyvatelov: 7 883 600 Úradná rec: nemcina Štátne zariadenie: spolková republika Najvyšší predstavitel: prezident Wolfgang Schüssel (od r. 2000)

Správne rozdelenie:

Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko (Oberösterreich), Korutany (Kärnten) Salzbursko (Salzburg), Štýrsko (Steiermark), Tyrolsko (Tirol), Vieden (Wien), Vorarlberg Hlavné mesto: Vieden Menová jednotka: šiling (1 ATS = 100 grošov),1 ATS = cca 3,20 Sk Štátna vlajka: - je tvorená troma vodorovnými pruhmi - cerveným, bielym, cerveným Štátny znak: Jednohlavá cierna orlica, na hlave má korunu, v zlatých nohách, kde sú zbytky okovou drží kladivo a kosák, na prsiach má štít rozdelený na 3 polia(cervené, biele, cervené) Ked sa povie ,,Rakúsko", mnohí si predstavia zasnežené vrcholy Alp, zelené rozkvitnuté lúky, krásne zámky a výbornú cokoládu. Rakúsko nie je ani najmenším, ani najväcším štátom Európy. Radíme ho skôr ku štátom s menšou rozlohou. Rakúsko zaberá 84 000 km2. Susedí so Spolkovou republikou Nemecko, Lichtenštajnskom, Švajciarskom, Talianskom, Juhosláviou, Madarskom, Slovenskom a Ceskou Republikou. O Rakúsku sa podobne ako o Slovenskej republike hovorí, že leží v strede Európy. Toto postavenie zarucuje krajine dobré spojenie s ostatnými štátmi. Rakúsko, krajina s dlhou históriou, je velmi vyspelá stredozápadná európska zem. V tejto malebnej krajine žije asi 8,1 miliónov obyvatelov. Prevažnú cast obyvatelov tvoria Rakúšania. Samozrejme aj tu žijú niektoré národnostné menšiny. Sú to napr. Cesi, Taliani, Madari a Slovinci. Väcšina obyvatelov je rímsko-katolíckej viery (78%) a zvyšok veriacich sú protestanti. Rakúsko je prevážne hornatá krajina. Asi dve tretiny územia pokrývajú Alpy. Tie sú rozdelené do troch hlavných pásiem - Severné vápencové Alpy, Južné vápencové Alpy a Centrálne kryštalické Alpy. Medzi stenami hôr je mnoho údolí a ladovcové jazerá. Hlavnou castou Centrálnych kryštalických Alp sú Vysoké Taury. Tu sa nachádza najvyššia hora Rakúska

  • Großglockner (3797 m). Najviac ladovcových jazier je v Celoveckom údolí - Ossiacher
See, Wörther See, Faaker See atd. Dôležitými turistickými cielmi sú Salzkammergut a Dachsteinský masív. Najdôležitejšou riekou Rakúska je Dunaj, ktorý odvádza vodu takmer z celého územia. Jeho dlžka je asi 360 km. Dunaj sa využíva tiež pre lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú - Inn, Lech, Traun, Salzach, Enns a Dyje. Nemenej významnú úlohu má tiet rieka Ill, ktorá je prítokom rína. Rakúsku republiku tvorí devät spolkových krajín: - Burgenland (Eisenstadt), Kärnten (Klagenfurt), Niederösterreich (St. Pölten), Oberösterreich (Linz), Salzburg (Salzburg), Steiermark (Graz), Tirol (Innsbruck), Vorarlberg (Bregenz), Wien. Na cele štátu spojí spolkový prezident, ktorý vykonáva svoj úrad šest rokov. V Rakúsku platí ústava z roku

  • 1920. V roku 1955 bola vydaná zmluva o trvalej neutralite Rakúska. Rakúsko je
ekonomicky vyspelá krajina. V polnohospodárstve pracuje len velmi málo obyvatelov (asi jedna desatina), aj napriek tomu však stací pokryt požiadavky domáceho trhu. S Rakúskom sú spojené tiež dôležité mená - napr. Signund Freud, Wolgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn a Franz Schubert. Devín Hrad nad sútokom Moravy a Dunaja, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Pre výhodnú strategickú polohu bola hradná vyvýšenina osídlená od neolitu, najmä v dobe keltskej. Za rímskeho cisára Trajána a Valeriána bola na Devine rímska posádka, po ktorej sa zachovalo vela pamiatok. V dobe Velkomoravskej ríše bol hrad jedným z najvýznamnejších fortifikacných zariadení na hranici štátu. R. 864 sa tu bránil Rastislav proti vojskám Ludovíta Nemca. Fuldskí anály hradisko spomínajú pod názvom Dowina, glosátor z 10.stor.pripísal ,,id est puella“(to jest deva, dievca),cím vysvetli i pôvod jeho názvu. Názory, podla ktorých Devín bol ústredným hradom velkomoravských panovníkov sa zatial nepotvrdili. Mal dôležitú úlohu v bojoch Moravanov s franskými panovníkmi, strážil križovatku ciest a brod cez rieku Moravu. Po vzniku uhorského štátu stratil majetky na území dnešného Rakúska a stal sa pohranicnou pevnostou. Na skalnatom brale bol pred 13. stor. vybudovaný kamenný hrad. V r. 1233 ho vypálil Fridrich ll. Babenberský, 1271 dobyl Premysl Otakar ll. A 1273 spustošil. Pre svoju strategickú polohu bol takmer cele 14.stor. královským majetkom. Ferdinand l. daroval hrad a panstvo palatínovi Štefanovi Báthorymu, ktorý ho opevnil a vytvoril podmienky pre rozvoj poddanského mestecka. R. 1529 hrad obliehali Turci a mestecko vypálili. R. 1635 Devin získal do trvalého vlastníctva Pavol Pálfy spolu s Pajštúnom, Plaveckým hradom a Marcheggom. V rukách Pálfyovcov zostal Devín až do 1718, ked hrad prešiel do rúk mesta. Po vytlacení Turkov z Uhorska stratil svoj strategický význam a pustol. R. 1809 ho dobyli napoleonské vojská a pri odchode vybudovaná 6-hranná kamenná obytná veža s malým nádvorím z východnej strany uzavretá kamennou priekopou s padacím mostom. V 15.stor. Gorjanskovci hrad prestavali a rozšírili aj jeho obytné priestory. Vznikol tzv. strený hrad zaberajúci hrad skoro celé slovanské hradné návršie ako aj rozsiahle opevnenie so systémom výstupných brán a obranných bášt. Noví majitelia opevnili aj starý rom.-got.hrad. V rozširovaní a opevnovaní pokracovali grofi z jura a Pezinka, a to najmä na východnej casti hradného návršia, kde okrem devínskej a bratislavskej braný s polkruhovými baštami a predbráním vznikli aj velké hospodárske priestory v tzv. druhom predhradí. Poslednú velkú prestavbe starého horného a stredného hradu. Vznikli aj nové opevnenia od rieky Moravy. Hainburg(Hainburg an der Donau). Bývalá hranicná pevnost, ktorá v r. 1244 získala mestské práva. V r. 1252 tu mal svadbu král Premysl Otakar 2. s Markétou Babenberskou. Mesto bolo opevnené, pretože bolo nárazníkovým bodom proti vpádom Madarov .V 19.stor. sa tu zacal rozvíjat priemysel. Na kopci sa nachádza zrúcanina hradu , z ktorej sa dochovala cast paláca, obytnej veže a kaplnka z 12.stor.Od hradu k Dunaju sa tiahne opevnenie , ktoré z velkej casti pochádza z 13.stor. Viedenská brána je z r. 1240 ( najkrajšia mestská brána z tejto doby v Rakúsku), dalej je tu Madarská a Rybárska brána (pri Dunaji) z r. 1300. Na uliciach Ungarn Strasse a Wiener Strasse je hrad starých meštianskych domov , z ktorých naj väcšiu pozornost si zaslúži dom Haus der Theodora z r.1230. Pekné je námestie Markplatz s mariánskym stlpom, ktorý je považovaný za najkrajší rokový stlp v Dolnom Rakúsku. Barokový farský kostol z doby okolo r.1700 a kostnica – románska stavba z 13.stor. Bad Deustsch Altenburg Kúpele s jódovými a sírnatými pramenmi , teplými až 25°C.Tunajšie liecivé vody poznali už Rimania. Miesto zohralo dôležitú úlohu pri tažení Marka Aurélia proti germánskym Markomanom. Kostol P. Márie – pôvodne trojlodná bazilika bola v

  • 14. stor. upravená prestavbou chóru. Vedla stojaca kostnica je románska z prvej
pol. 13 .stor. Upúta hlavne románskou výzdobu a portálom. V meste je rad biedermeierovských meštianskych domov. V zámku Ludwigstorff sa nachádza Africké múzeum a v múzeu Carnutinum sú rímske vykopávky. Petronell – Carnuntum Jedno z najvýznamnejších rímskych stredísk asi 55km na východ od Viedne. História dnešnej obce siaha do rímskych cias ,ked tu stálo centrum rímskej provincie Pannomia

  • Carnuntum.Z pôvodne nevelkého vojenského tábora v 4.stor. vyrástlo na mesto s
50 000 obyvatelmi a množstvom honosných stavieb s celým komfortom (rozvod teplej a studenej vody do budov, bohatá umelecká výzdoba). Zaujímavostou je ,že už vtedajší obyvatelia dbali o životné prostredie, lebo Carnuntum oddeloval od okolia 150 m široký pás udržiavanej zelene. Z rímskych cisárov sa o rozvoj zaslúžil Marcus Aurelius a jeho syn Commodus, nazývaný dnes Pohanská braná (Heidentor).Pri vykopávkach sa odkryli i základy mnohých domov, z ktorých niektoré mali mozaikové dlážky (väcšina nálezov je dnes v múzeu Carnuntum v Bad Deustsch - Atenburgu).Z dalších pamiatok si pozornost zasluhuje kostol sv. Petronely s románskym chorom. Zaujímavá je aj kaplnka sv. Jána Krstitela, ktorá vznikla spojením dvoch kaplniek z 12.stor. Miestny zámok z r. 1637 postavili podla planonov D. Carloneho. V interiéri sú priestory s freskovou výzdobou od Tencallu. Eckartsau Zámok, ktorý patril manželovi Márie Terézie, cisárovi Františkovi Lotrinskému. Bol východiskom pre polovacky panovníckeho rodu v tunajších revíroch. Aj najznámejší panovník Ferdinand d´Este naplno prepadol svojej vášni okrem iného aj v lesoch okolo zámku. Orth an der Donau V obci sa nachádza najstarší neskorogotický zámok na Moravskom poli. Zámok Orth vybudovaný v r.1140 pôvodne ako vodný hrad so štyrmi rohovými vežami (zachovali sa dodnes),bol v priebehu storocí niekolko krát prestavovaný. Bol oblúbeným polovníckym zámkom viedenskej šlachty. Dnes sa v jeho priestoroch nachádza rybárske a vcelárske múzeum a expozícia Donaumuseum, približujúca flóru, fauna a spôsob života na úseku dunajského povodia v minulosti. Vieden Vieden je hlavným mestom a súcasne jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska. Je sídlom prezidenta, spolkovej vlády a najvyšších orgánov republiky a vlády spolkovej krajiny Viedne. Napriek svojej okrajovej polohe je kultúrnym, vedeckým, politickým a duchovným centrom krajiny. Mesto sa rozkladá z väcšej casti na pravom brehu Dunaja a na západe hranicí s Viedenským lesom. S rozlohou 415 km2 a obvodom 133 km patrí Vieden k stredne velkým metropolám. Má približne 1 616 000 obyvatelov. Mesto je rozdelené na 23 okresov a je usporiadané okolo historického jadra vo dvoch kruhoch. Moderné mesto vyrastá od 2 pol. 50 rokoch

  • 19. storocia po odstránení hradieb, ktoré chránili vnútorné mesto a na ich mieste bola
vybudovaná 4 km dlhá trieda Ringstrasse. Tu je väcšina dôležitých a zaujímavých budov; nádherná budova opery, cisársky palác Hofburg, neogotická mestská radnica, v gréckom štýle vystavaná budova parlamentu, Burgtheater a Musikverein, sídlo viedenského filharmonického orchestru. V centre mesta je katedrála sv. Štefana (Stephansdom), najznámejší gotický kostol zo 14. a 15. storocia, dalej múzem histórie kultúry, múzeum prírodných vied a univerzita. Nápadne starú zástavbu Viedne si všimne aj laik a štatistici to potvrdia: spomedzi miliónových miest sveta má Vieden najvyššie percento bytov starších ako 70 rokov. Vo Viedni sídli mnoho medzinárodných organizácii: UNIDO (Organizácia pre priemyselný rozvoj), IAEO (Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu), ICEM (Komisia pre európske vystahovalectvo), OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu). Vieden patrí k najvýznamnejším kultúrnym centrám sveta a je miestom stretnutí zahranicných umelcov, najmä hudobníkov a vedcov. V žiadnom inom meste nežilo tolko skladatelov a nie je tolko komorných orchestrov, súborov a chórov ako vo Viedni. Vo vyše 100 štátnych a súkromných múzeách a približne 120 galériách je vystavené množstvo vzácnych exponátov. Vo Viedni sa nachádza jedna z najvýznamnejších obrazových zbierok Európy - Brueghelova zbierka. Slávny súbor Wiener Sängerknaben (Viedenský chlapcenský spevácky zbor) založil v r. 1498 Maximilián I. Najväcšiu slávu dosahoval súbor v case viedenskej klasiky, ked Mozart, Haydn a Beethoven komponovali nenapodobitelné omše. Clenom súboru bol v rokoch 1740-1749 Joseph Haydn a v rokoch 1808-1813 Franz Schubert. V súcasnosti má súbor štyri chóry. Vieden ako jedna z mála sa môže pochválit nádhernými gotickými a barokovými kostolmi, velkým množstvom palácov z 17. a 18. storocia, rohlahlími budovami v historizujúcich slohoch z 2. polovice 19. storocia, ako napr. opera, parlament, radnica, prírodovedné a umeleckohistorické múzeum. Vieden sa môže pochválit približne 360 kilometrami znackovaných cyklistických chodníkov

Strucné dejiny Viedne:

5000 rokov pred n. l. - prvé stopy ludského osídlenia 2000 rokov pred n. l - Indogermáni sa usadzujú na severozápadných lesnatých pahorkoch r. 800 pred n. l. - Kelti sa usadili na mieste dnešného námestia Hoher Markt okolo r. 100 - Rimania zakladajú pohranicné vojenské opevnenie Vindobona na obranu proti Germánom, ktorí sídlili na severnej strane Dunaja. Okolo vojenskej osady vzniklo civilné mesto. Spociatku patril tábor provincii Noricum, po r. 103 provincii Panónia superior. okolo r. 170 - osídlenie bolo v markomanských vojnách znicené a Markom Aureliom znovu vybudované (je tu pravdepodobne aj cisárov hrob.) r. 213 - povýšenie na Municipum okolo r. 400 - znicenie sídla Gótmi r. 881 - prvýkrát sa objavuje pomenovanie Wenia.

  • Karolínske hradisko a obchodnícke stredisko (Wik) sa vyvinuli na mestské sídlo
r. 955 - vítazstvo cisára Ota I. nad Madarmi a znovuzriadenie Východnej marky (Ostmark) ako hranicného územia ríše s východom r. 976-1246 - Grófmi Ostmarky sa stávajú Babenbergovci (neskôr vojvodovia) okolo r. 1130 - Vieden pripadla Babenbergovcom r. 1137 - Vieden sa prvýkrát uvádza ako mesto r. 1141-1177 - vzniká prvý vladársky dvorec na mieste dnešného námestia Am Hof zaciatok 13. storocia - mesto bolo obohnané hradbami okolo r. 1220 - rozšírenie mesta. Vojvodov dvorec sa stahuje do nového zámku na mieste dnešného Stallburgu r. 1221 - vojvoda udeluje Viedni mestské práva r. 1237 - prvé udelenie ríšskych práv (nové mestské právo); po vymretí Babenbergovcov Vieden toto postavenie stráca (r. 1246) r. 1251-1276 - rakúske zeme postupne získava ceský král Premysl Otakar II r. 1276 - Rudolf I. Habsburský vyhána Premysl Otakar II., ktorý mu odmietol odovzdat trón r. 1278 - Premysl Otakar II. porazený a zabitý v bitke na Moravskom poli pri Dürnkrute r. 1278-1282 - vláda krála Rudolfa I. r. 1282 - Rudolf I. poveril svojich dvoch synov panovaním v Rakúsku r. 1365 - založenie viedenskej univerzity r. 1396 - nový volebný poriadok umožnuje remeselníkom a obchodníkom stat sa clenmi mestskej rady r. 1412 - Viedni sú navrátené mestské práva r. 1438 - Vieden sa stala sídlom Svätej rímskej ríše nemeckého národa r. 1469 - Vieden sa stala sídlom biskupstva r. 1485-1490 - panovanie madarského krála Mateja Korvína r. 1493-1519 - Cisár Maximilián I. vyhána Madarov z Viedne r. 1521 - Vieden sa pripája k reformácii (v pol. 16. stor. rekatolizácia) r. 1526 - rakúsky arcivévoda Ferdinand I. zvolený králom ceským a uhorským r. 1529 - obliehanie Viedne Turkami r. 1532-1672 - Turecké obliehanie vedie k výstavbe mohutného opevnenia mesta r. 1551 - do Viedne prichádzajú jezuiti okolo r. 1660-1638 - Kláštorná ofenzíva - vzniká mnoho nových kláštorov a kostolov r. 1618-1648 - tridsatrocná vojna priviedla Cechov a Švédov až k bránam Viedne r. 1679 - Vieden postihol mor r. 1683 - Velkovezír Kara Mustafa s 200 000 vojakmi oblieha mesto. Proti presile Turkov sa bráni sotva 20 000 mužov pod vedením grófa Starhemberga. Vieden oslobodilo vojsko polského krála Johanna III. Sobieskeho

  • porážka Turkov u Viedne
r. 1722 - Vieden je sídlom arcibiskupstva r. 1744-1749 - výstavba zámku Schönbrunn r. 1754 - prvé scítanie ludu - Vieden má 175 000 obyvatelov r. 1800 - Vieden má 230 000 obyvatelov r. 1804 - cisár František II. preberá titul cisára Rakúska r. 1805 - Vieden obsadzujú Francúzi r. 1806 - Napoleon prinútil Františka II. vzdat sa rímsko-nemeckej koruny r. 1809 - Napoleon sa usídlil v zámku Schönbrunn. Okupácia viedla k štátnemu bankrotu r. 1814-1815 - Viedenskému kongresu sprevádzanému oslavami predsedá knieža Metternich; prerokúva sa nové usporiadanie Európy po Napoleonove smrti r. 1830 - Dunajská záplava r. 1831-1832 - epidémia cholery r. 1837 - zavedenie železnice r. 1848 - marcová revolúcia proti režimu kniežata Metternicha. I ked knieža Windischgrätz revolúciu porazil, knieža Metternich bol zosadený a cisár Ferdinand I. abdikoval r. 1848-1916 - František Jozef I. rakúskym cisárom r. 1857 - pás hradieb zbúrali a budovali zónu ulíc tvoriacich vnútornú triedu (Ring) r. 1872-1873 - výstavba novej radnice r. 1918 - rozpad monarchie a odstúpenie posledného rakúskeho cisára Karola I.

  • Vieden sa stáva hlavným mestom spolkového štátu
r. 1919-1934 - stavajú sa ,,spolocné dvory" (napr. Karl-Marx-Hof) pre robotnícke rodiny r. 1938 - Vieden sa stáva ríšskym územím

  • obsadenie Hitlerovým vojskom
r. 1945 - Vieden obsadila sovietska Cervená armáda. Mesto bolo neskôr rozdelené na štyri okupacné zóny (ZSSR, USA, Velká Británia, Francúzsko). Napriek tomu zostáva jednotná správa mesta. r. 1955 - Rakúska štátna zmluva. Rakúsku je prinavrátená štátna suverenita a parlament vydáva ústavný zákon o navždy platnej neutralite. Vieden opúštajú okupacné jednotky. r. 1956 - Vieden sa stáva sídlom medzinárodného Úradu pre atómovú energiu r. 1967 - Vieden sa stáva sídlom organizácie OSN pre priemyselný rozvoj r. 1969 - výstavba metra r. 1985 - pri príležitosti výrocia podpísania štátnej zmluvy sa vo Viedni koná stretnutie ministrov zahranicných vecí signatárskych krajín r. 1989 - vo veku 96 rokov zomiera excisárovná Zita von Habsburg, posledná cisárovná Rakúska a královná Madarska. Za obrovskej úcasti obyvatelov bola pochovaná v kapucínskej hrobke. Strucné dejiny architektúry a výtvarného umenia Ringstrasse

  • vedie okolo Vnútorného mesta. Táto honosná ulica s množstvom impozantných
monumentálnych úradných a obytných budov, parkov, námestí a pomníkov bola založená za cias cisára Františka Jozefa I. (r. 1858-1865). Ulica je dlhá 4 km a 57 m široká. Tvorí ju niekolko castí: Stubenring, Parkring, Schubertring, Kärtnerring, Opernring, Burgring, Dr.-Karl-Renner-Ring, Dr.-Karl-Lueger-Ring a Schottenring. Burgtheater

  • dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú
zariadené v štýle francúzskeho baroka. Na priecelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, kolosálne skupinky, scénky a busty sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna. Hofburg

  • cisársky hrad, ktorý bol viac ako šest storocí sídlom rakúskych panovníkov, dva a pol
storocia sídlom nemeckých cisárov a v súcasnosti je úradným sídlom hlavy rakúskeho štátu. Spolkový prezident úraduje a reprezentuje v miestnostiach Márie Terézie a Jozefa II. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehladom sedemstorocnej stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné casti z obdobia gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i zaciatku priemyselnej revolúcie. Stephansplatz (námestia sv. Štefana)

  • pýchou námestia je Stephansdom. Až do r. 1732 bol na mieste námestia cintorín.
Pripomínajú to náhrobné tabule zapustené do vonkajších múrov dómu, ako aj neskorogotický svetelný stlp, v ktorom horel vecný ohen na pamiatku zosnulých. Napravo od Stephansdomu je farebnými kamenmi vyznacený pôdorys kaplnky Márie Magdalény. Prvé písomné zmienky o kaplnke sú z r. 1378. V r. 1781 vyhorela a bola zrušená. Stephansdom (dóm Sv. Štefana)

  • so svojou 137 metrov vysokou vežou je hlavnou pozoruhodnostou i symbolom
miesta Viedne a zároven je to najvýznamnejšia rakúska gotická stavba. Vnútri vás upúta kazatelna z pol. 16. storocia, vyrezávaný oltár z 15. storocia a náhrobok cisára Friedricha III. Od r. 1722 je arcibiskupskou katedrálou. Stephansdom budovali od 12. storocia celé generácie a ešte stále budujú (reprezentuje históriu ôsmich storocí). Staatsoper (Štátna opera)

  • Viedenská štátna opera patrí k trom najvýznamnejším na svete. operné predstavenia
sa vo Viedni konajú už od r. 1688. Jasne clenená mohutná budova Opery s historizujúcimi prvkami ranej francúzskej renesancie vznikla v rokoch 1861-1869.Dvorné divadlo Opery slávnostne otvorili 25. mája 1869 uvedením Mozartovho Dona Giovanniho. V roku 1945 bola opera zasiahnutá bombou a vyhorela. Rekonštrukcné práce trvali až do r. 1955. Druhé otvorenie Opery sa konalo 5. novembra 1955 uvedením Beethovenovho Fidelia. Schönbrunn

  • cisárske sídlo vo Viedni. Pôvodne lovecký zámocek z roku 1550. V roku 1683 bol
znicený Turkami. V roku 1695-1713 sa tu vybudovalo cisárske letne sídlo. Schönbrunn je súcastou svetového kultúrneho dedicstva. Nachádza sa tu jedna z najstarších zoologických záhrad sveta (1752). Graben (Priekopa)

  • je scasti ulica a scasti námestie. V roku 1971 tu vznikla prvá pešia zóna v meste. Na
tomto mieste bola kedysi mestská priekopa rímskeho tábora. Z mnohých barokových stavieb, ktoré v 18. storocí obklopovali Graben, zostal len palác Bartolotti-Partenfelda. Uprostred ulice Graben stojí známy morový stlp nazývaný aj Dreifaltigkeitsäule (Trojicný stlp). Dvadsatjeden metrov vysoký barokový stlp vznikol vdaka slubu cisára Leopolda I. , ktorý sa zaprisahal, že ked morová nákaza pominie, nechá postavit stlp týciaci sa k nebu. Ruprechtskirche (Kostol sv. Ruprechta)

  • je najstarším kostol vo Viedni. Prvé písomné zmienky o kostole sú z r. 1161. K
pozoruhodnostiam a pokladom kostola patrí najstaršia viedenská malba na skle - na strednom okne chóru (13. storocie) a na oltári Márie z Loretty Cierna Madona. Kärtner Strasse (Korutánska ulica)

  • najelegantšia viedenská ulica, ktorá vedie od Stephansaplatzu ku Karlsplatzu. Jej
atmosféru vytvárajú kaviarnicky, verklikári, poulicný hudobníci a speváci. Väcšina domov, ktoré sa tu nachádzajú sú z 18. storocia. Klosterneuburg Mesto na úpätí Viedenského lesa nad tokom Dunaja. Má okolo 25 000 obyvtelov. Turistický najprítažlivejší je velký kláštorný komplex. Kláštor postavili na starom keltskom mieste, kde neskôr stál aj rímsky chrám, ktorý v roku 1008 vystriedala krestanská svätyna. Pri zrode svätyne bol Leoplod III. Babenberský, ktorý tu vybudoval aj vladárske sídlo, odkial Babenbergovci spravovali zverené územie až do cias, ked sa prestahovali do Viedne. Novozaložený kláštor rýchlo získaval na sláve a udržal si priazen panovníkov i v casoch, ked Babenbergovcov vystriedali Habsburgovci. A práve tým mu dali dnešnú podobu. Napriek tu rozlahlosti a výstavnostiu je to iba torzo zamýšlaného objektu. Cisár Karol VI. totiž uzatvoril zmluvu so známym stavitelom J. M. Fisherom, z Erlachu na výstavbu kláštora, ktorý mal reprezentovat moc habsburgovcov. Autor projektu sa inšpiroval španielským kláštorom Escorial a predložil panovníkovi plány, ktoré sa však v plnom rozsahu nerealizovali. Vlastné práce zverili inému známemu stavitelovi D. F. D´Alliovi, ktorému sa podarilo postavit len dve krídla. Ani Frnatišek Štefan Lotrinský, ktorý dielo prevzal po svojom predchodcovi, nebol shopný ho dokoncit, vyrástlo však tzv. sídelné krídlo, ktorý je dnes jednou z najreprezentitávnejších barokových stavieb Rakúska. O jeho urcení jasne hovorí cisárska koruna a dolnorakúsky klobú ka vežiach kláštorných budov. Na kláštorných objektoch sa pracovalo i v 19. stor., ked práce v roku 1836 – 1842 viedol stavitel J. Kornhäusel. Dnes stojí asi štvrtina z celého pôvodného plánovaného komplexu. Návštevníka upúta predovšetkým kláštorný kostol z roku 1114 – 1136 na tzv. Kláštornom námestí. Je to trojlodová bazilika do ktorej sa vychádza portálom. Po jeho stranách stoja gotické sochy sv. Leopolda a Agnesy. Z roku 1460 ostatné vonkajšie úpravy pochádzajú až z 19. storocia (novogotické), nno predchádzala im úprava baroková. Novogotickú podobu majú obe veže. V interiéry zajmú najmä štuky. V hlavne lodi ich vytvoril D. Piazzola, freska je dielom J. G. Greinara. Štuková výzdoba presbytára je od S. Bussyho, fresku maloval J. M. Rottmazer a G. Fanti. Freska priecnej lode je zasa dielom S. de Rosu, mimoriadne bohatá je sochárska výzdoba, ktorá v presbytáriu je dielom J. F. Caspara, v ostatných castiach bratov Spätzovcov. Tento rámec interiéru, ktorý je výsledkom prestavieb uskutocnovaných v roku 1686 – 1701 a neskôr v roku 1723 až - 1730, doplnajú významné barokové práce porpedných umelcov. Na hlavno oltári, ktorý je dielom M Steinla, je velmi cenný obraz od J. G. Schmidta. Hodnotné sú i umelecky zdobené chórové sedadlá s 24 znakmi Habsburgovcov a orátorium. Velký organ kostola patrí k najlepším prácam tohto druhu v Rakúsku. Zaujímavé sú i bocné oltáre a kaplnky. Z nich najhodnotnejšia je kaplnka S. F. Leopolda, ktorá má v oknách vitráže z 13. –

  • 15. storocia. Najcennejším pokladom kláštora je slávny „Verdúnsky oltár“ dielo majstra
Mikuláša z Verdunu z roku 1181.Upravené po poškodení požiarom v 14. storocí. Toto dielo sa považuje za umelecky najhodnotnejšiu zlatnícku a emailérsku prácu 12. storocia celosvetového meradla. Krížovú chodbu z 13. – 14. stor. upravili v 19. storocí. Pri prehliadke kláštora vedie návštevný kruh cez Velkú mramorovú salú s freskou od D. Grana, cisárske miestnosti do Trónnej sály s bruselskými gobelínmi. Kláštorná knižnica so svojimi 170 000 zväzkami, 1250 rukopismi a 85 prvotlacami patrí k najvýznamnejším v Rakúsku. Greifstein Nachádza sa tu hrad, ktorý sa dal postavit v 11. storocí biskupstvo v Passau. V roku 1477 bol znicený Madarmi, v r. 1529 Turkmi a v r. 1645 Švédmi. Vždy bol však na novo vystavaný. V roku 1818 bol vybudovaný v romantickom slohu. Tulln Patrí k najstarším mestám v Rakúsku. V rímskej dobe ho nazývali Commagena a bolo prístavom pre flotilu. Podla povesti o Nibelungoch bol Tulln mestom, kde sa Kriemhilda po prvý krát stretla s králom Etzelom. V 11. storocí tu bola zriadená babenberská rezidencia. Na jej mieste založil Rudolf I. Habsburgský po bitke na moravskom poli v roku 1278 dominkánsky kláštor. Stalo sa tak, ked bol Tulln už mestom /mestské práva obdržal v roku 1159) a bol obohnaný pevnými hradbami. V stredoveku mesto bohatlo z obchodu, pretože tu bolo jedno z velkých prekladísk soli. V roku 1683 sa tu zhromaždilo vojsko na oslobodenie Viedne od Turkov. Kostol sv. Štefana je románska bazilika s dvoma vežami z 12. storocia, v 15. storocí bol goticky a v 18. stor. barokovo upravený. –nedalekk je barokový karner, považovaný za najkrajšiu stavbu svojho druhu v Rakúsku. Vyniká predovšetkým pekným portálom. Z dalších cirkevných pamiatok je tu minoritský kostol z 13. storocia, barokizovaný v rokoch 1732 – 1739. V niektorých uliciach, hlavne na Wienerstrasse a Hauptstrasse, stojí viac renesancných a barokových meštianskych domov. Zwentendorf V mestecku je farský kostol z 11. storocia. Na vonkajšej strane muriva je vidiet zamurované rímske kamene. Traismauer Sú tu zachované opevnenia z doby Augustiana, zbytky rímskych stavieb, múzeum, predhystorické múzeum, rocný kultúrny cyklus v historicky vzácnom zámku. Krems Mesto v severovýchodnom Rakúsku na rieke Dunaj vo vinárskej oblasti Wachau. Súcastné mesto vzniklo spojením Kremsu a Steinu. Prvá zmienka je z roku 995. Zachovalo sa historické mestské jadro, farský kostol z 15. storocia. Poznatky z ceského Ottova slovníka náucného vydaného v rokoch 1888 – 1909 v 28

zväzkoch v pôvodnej, nezmenenej podobe:

„Krems, mesto a sídlo hajtmanstva kremského, súdu krajského a okresného v Rakúsoch pod Enžou, 60 km západne od Viedne, nedaleko lavého brehu ústí rieky Kremže do Dunaja a na tratiach Krems. Alsdorf rak. st. dráhy a Krems. Herzogenburg rakúske spolocnosti dráh lokálnych. Leží pôvabne na úpätí Mannhartsberku u Dunaje, ktorý šumí skoro priamo pod hradbami kremskými a záhy ucinil Krems culým mestom obchodným i priemyselným. S predmestiami Und, Kremsthal, Hohenstein a Gartenau, s nimi Krems je spojený dvoma mostami, pocíta 11.042 ob. V meste je pš., telegr., 4 kostely, radnica s archívom, múzeom (z r. 1884) a mestskou knižnicou, gymnázium, reálka, ucitelský ústav, vinická a obchodná škola; v priemysle vyniká K. fabrikáciou oceli, octu, a najmä horcice zvané kremžskej; istý druh zemín spracuje sa na tak povedanou kremžskou belobou. Vinný vrch Frauenberg u K. ako vôbec všetok okolný kraj rodí výborné vína rakúske. Dunajským prístavom kremžským je vlastne mesto Stein, 2 km od Krems. Mezi Kremsom a Steinem leží spomínané predmestie Und s bývalým kapucínskym kláštorom, ktorý je teraz premenený vo vojenskú nemocnicu. Na promenáde v Steine pomník poln. podm. Schmidta, ktorý tu padol v šarvátke s Francúzmi r. 1805. Nad Dunajom medzi Kremsom a Melkom prekrásne údolí Wachau. Krems obliehali už r. 1485 Uhri, r. 1645 dobyli ju Švédi, naco r. 1646 cisársky im ju vzali; r. 1741 tu prešli Dunaj Bavori pod hr. Tövringem; r. 1805 postrielané silno od Francúzov. Okr. hajtmanstva kremského má na 1151,32 km2 84.249 obyv., 153 obcí a 329 miest; okresní soudy Gföhl, Krems, Langenlois, Mautern, Pöggstall a Spitz. Srv. Kinzl, Chronik der Städte Krems, Stein u. dessen Umgegend (Krems, 1870); Kerschbaumer, Gesch. d. St. Krems.“ Stein V mestecku sa na hlavnej ulici nachádzajú gotické a renesancné domy patriace lodníkom, kupcom, vinohradníkom. Za lineckou bránou je dom, v ktorom bývali slávny kremský maliar Johann Martin Schmidt. Dom císlo 92 má zachovanú renesancnú freskovú výzdobu. Na císle 84 bola cisárska mýtnica. Pamätná tabula na Mazzetihaus pripomína, že sa v nom narodil Ludwig von Köchl, ktorý skatalogizoval Mozartove dielo. Z Passovského domu (c. 17) spravovali biskupské majetky v údolí. Horný kostolík P. Márie. Premenili na pomník padlým v oboch vojnách. Gotický farský kostol sv. Mikuláša – patróna lodníkov – zdobí hlavný oltár s obrazom od kremského Schmidta. Kostol minoritov dnes slúži ako galéria. Dürnstein Malebné mestecko na brehu Dunaja bolo založené okolo r. 1140. Zaujímavá historka sa viaže k r. 1192, kedy bol údajne n a tunajšom hrade babenberským vojvodom Leopold V. tajne väznený anglický král Richard Levie srdce a pomocou piesne ho tu našiel dvorný spevák Blondel. Mesto si uchovalo staroveký charakter. Je opevnený hradbami s vežami a bránami. Z nich najvýznamnejšia je kremžská, nedaleko ktorej sú zbytky kostola klarisiek z 14. stor. Dominantou mesta je farský kostol, pôvodom kláštor, z r. 1727-25 postavený podla plánov J. Munggenasta a J. Prandtauera. Kostol vyniká jemnou výzdobou portálu a bohato dekorovanou vežou. Je tu baroková výzdoba. V kláštorných budovách je dnes múzeum. Z pôvodného farského kostola, postaveného

  • 13. storocia sa dochovali len castí obvodných múrov. Dalej sa v meste nachádza
gotická radnica a vela meštianskych domov. V roku 1622 bol na brehu Dunaja postavený zámok s peknými terasami. Na kopci sa nachádza zrúcanina hradu z 12. storocia. Wießenkirchen Jedno z najkrajších mesteciek v oblasti Wachau. V roku 850 tu cisár Ludvík Nemec založil kláštor Niederaltaich. Prvé domy v obci postavili v 10. storocí do kruhu z dôvodov obrany pred starými Madarmi, ktorí pravidelne prepadávali dunajské údolie. Roku 1528 postavili kostol, ktorého biele murivo dalo pomenovanie celej obci. Už roku 1385 tu zriadili školu, r. 1459 dostali trhové právo a 1493 udelil mestecku cisár Maximilián I. právo používa erb. V roku 1531 si jeho strategicky výhodnú polohu uvedomil cisár Ferdinand I., ktorý nariadil postavit pevné hradby. Skazou množstva historických pamiatok bol požiar v roku 1793. Dnes návštevníka privítajú úzke, mnohokrát schodištové ulicky, lemované domami zo 16. a 17. stor. s vežami a cimburím. Dominantou je gotický kostol Nanebovzatia P. Márie, ku ktorému vedie schodište. V renesancnom dvore zvanom Schützenhof je umiestnené múzeum oblasti Wachau. Skt. Michael Je to podla tradície najstarší kostol Wachau. Spomína sa už od roku 987 ako farnost pasovského biskupstva. Opevnený komplex okrem gotického kostola tvorí aj karner (kostnica) s ostatkami pochovaných a obranná veža. Na streche presbytéria je 7 záhadných figúr. Niektorí ich považujú za 7 zajacov, co tu vo vysokom snehu zaspali a po roztopení snehu už nemohli dolu. Iní ich interpretujú ako jelene, kultové zvieratá starých Keltov, ktorí tu mali predkrestanskú svätynu. Další ako duše zomrelých ci caro na odvrátenie neštastia. Taktiež tvrdenie, že ide o žartovný podpis pokrývaca, ktorý sa údajne volal Siebenhaas – Sedmozajac. Spitz Vinohradnícke mestecko sa v dokumentoch spomína už r. 865. Až do roku 1504 patrilo bavorskému kláštoru Niederltaich. Chránili ho hned dva hrady, ktoré sú ciastocne zachované. Malebnému námestícku so starými domami a fontánami dominuje neskoro gotický farský kostol sv. Maurícia. Slávne Tisícdverová vinica nad Spitzom (podla úrody hrozna, ktorú dáva v dobrom roku, 1 vedro = 56 litrov) údajne rodí víno, ktoré aj menej kvalitné moky zmení na pravé tokajské.. môžete preverit v niektorej miestnej vinárnicke. Nachádza sa tu aj múzeum Dunajskej plavby. Willendorf Nachádza sa tu 20 tisíc rokov stará Willendorfská Venuša. Túto pravekú plastiku z mamutoviny tu našli pri výstavbe železnicnej trate v roku 1908. Dnes je vystavená v Naturhistorisches Museum. Na mieste jej nálezu sa nachádza pomník Venuše v skutocnej nadživotnej velkosti. Aggsbasch markt Typická dedinka rozložená pozdlž potoka vlievajúceho sa do Dunaja. Nachádza sa tu neskororománska bazilika z konca 13. storocia, vrch Jauerling, ktorý je najvyšším bodom Wachau. Taktiež ruiny hradu Aggstein, ktorý postavili Kueringovci – silný kniežací rod vládnuci nad Wachau a prilahlými oblastami. Hrad slúžil na vyberanie mýta, ktoré museli platit lode zastavované mohutnou retazou natiahnutou cez tok rieky. S týmito ilegálnymi praktikami skoncovali až okolití šlachtici , ktorí prezlecení za kupcov prilákali lod hradného pána, zajali ho a odviezli do Viedne pred cisárksy súd. V

  • 15. storocí bol vlastníkom hradu iný vydarený lúpežnícky rytier – Scheck von Walde,
ktorý rád unášal vznešených cestujúcich a väznil ich na svojom hrade, zakial mu príbuzní nezaplatili výkupné. Na hrade dodnes ukazujú malú „rajskú záhradu“ na výcnelku skalného brala, kde údajne zajatci mohli volit medzi pomalou smrtou hladom a skokom z hradnej skaly. Emmersdorf Dedinka leží na západnej strane Dunaja. Nachádza sa tu ruina hradného kostola v Gossam, neskorogotický kostol, hrad Luberegg a Magdalénska kaplnka. Melk Prístavné mestecko s mohutným benediktínskym kláštorom. Miesto bolo osídlené už v rímskej dobe, kedy tu bol opevnený tábor Namare. V roku 900 sa spomínaná pevnost Madarov, ktorá sa stala v roku 955 majetkom Leopolda I. O meste je zmienka aj v Piesni o Nibelungoch. V roku 9176-1106 bol Melk správnym strediskom Východnej marky. Za vlády Leopolda II. sem prišli Benedikta a vybudovali kláštor. V roku 1113 sem boli prinesené aj ostatky sv. Kolomana. Nástupci Leopolda III. zacali Melk zanedbávat na úkor nimi preferovaných kláštorov v Klosterneuburgu a Heilegenkreuzu. Boli odnesené aj niektoré cenné relikvie. Do novej hrobky bolo prenesených prvých pätnást Babenbergov, ktorí boli pochovaní v kláštornom kostole v dobe najväcšieho rozkvetu. Nepriazen vládnucej vrstvy sa prejavil i na rozvoji mestecka. V roku 1297 bol pohromou požiar. Obnova nastala v roku 1306, ale kláštor prežíval aj nadalej tažkú dobu. Nasledujúce storocia boli charakterizované velkou reformou., ktorá mala upevnit uvolnené mravy reholníkov. Prišla však reformácia a pri bojoch bol objekt poškodený. Úplnou skazou pre kláštor bol v roku 1683 za tureckého vpádu. V roku 1700 bol za opáta zvolený mladý 30-rocný Bernold Dietmayer, ktorý sa rozhodol zmenit kláštor na honosnú rezidenciu zodpovedajúcu postaveniu starobylého kláštora, ktorého opáti boli podriadení priamo pápežovi. Jedno krídlo malo slúžit aj ako cisárske sídlo. Dietmayer presadil a financoval 30 rokov trvajúcu stavbu i proti odporu. Vlastných mníchov a kongeniálneho druha si našiel v skúsenom tirolskom stavitelovi Jacobovi Prandtauerovi, ktorý vytvoril v Melku svoje majstrovské životné dielo. Dnes je kláštor najvýznamnejším benedickým kláštorom v Rakúsku a jeden z najväcších barokových sakrálnychkomplexov na Dunaji. V meste sú zaujímavé aj domy zo 17. a 18. storocia, ktoré sú sústredené na námestí. Tu je taktiež Kolomanova fontána z roku 1687. Pekný je aj neskoro gotický kostol z pociatku 16. storocia. Mauer bei Melk Nevelká dedinka, kde nad hrobom Gothama, sluhu sv. Kolomana bola v 13. storocí kaplnka neskôr rozšírená na kostol. V nom je dnes uchovaný jedno z predných neskorých gotických diel – velký vyrezávaný oltár. Klosterneuburg mesto v Rakúsku pri Viedni, na Dunaji; 23 900 ob. Priemysel hutnícky, stavebných hmôt, chemický. Múzeá. Najstarší mužský kláštor v Rakúsku, založený v roku 1106. Schönbühel Leží v nadmorskej výške 214 m. Je to oblúbené letovisko na pravom brehu Dunaja. Nachádza sa tu kláštor zo 17. stor., zámok Schönbühel, ktorý je na 40 m vysokej skale nad Dunajom. N vonkajšej strane hradného múru je reliéf poslednej vecere. Rossatz Nachádza sa na pravom brehu Dunaja, na severnej strane Dunkelsteinerského lesa. V blízkosti je hrad zo 16. storocia, Pranger zo 17. storocia, socha Nepomuka z 18. storocia, kazatelnica zo 16. storocia vo Wachensdorfe. Mautern Leží v nadmorskej výške 201 m. Je vstupnou bránou do Wachau na pravom brehu Dunaja. Spomín sa aj v piesni o Nibelungoch ako „Mutaren“. V roku 1276 sa utvorilo mesto. Nachádza sa tu kostol s krížovou cestou od kováca Schmidtaz Kremsu a aj vzácne meštianske domy. Schwallenbach Neskorogotický kostol s barokovým oltárnym obrazom od kremského Schmidta a pozoruhodnou plastikou Madony. Oproti kostolu neskorogotický mestský hrad. Kúsok za Schwallenbachom sa až takmer k toku Dunaja zvažuje mohutné skalné rebro – Diablov múr. V kostolíku na náprotivnom brehu v St. Johann uschovávali zázracnú sošku sv. Albína – kto ju nemohol zodvihnút, toho svedomie tažil hriech, preto sem zacali chodit pútnici. Wösendorf Pozoruhodný barokový kostol s dielami kremského Schmidta je zasvätený sv. Floriánovi. Joching Pôvodne gotický majer patriaci Kueringovcom a po nich augustiánom zo Skt. Pöltenu barokovo upravil stavitel MelkuJacob Prandtauer, preto sa dnes volá aj Pradtauerhof. Patrí k špickovým vínnym reštaurantom vo Wachau. Horský potok Ritzlingbach vlievajúci sa tu do Dunaja dal údajne meno jednej zo známych odrôd vinica – rizlingu.