Rakúsko

Rakúsko (Republik Österreich) Rakúsko leží v hornatej strednej Európe. Susedí s ôsmimi štátmi. Na severe sú to Nemecko, Cesko a Slovensko. Na východe susedí s Madarskom, na juhu s Talianskom a Slovinskom a na západe so Švajciarskom a Lichtenštainskom. Dlžka hraníc 2707 km. Jeho rozloha je 83 860 km2. Povrch štátu pokrýva, až na malú oblast severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Alp. Rakúsko je po Švajciarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväcšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (Großglockner 3797 m) a Ötztalských Alpách (Wildspitze 3774 m). Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdlžnymi údoliami riek Inn, Satzach (Salica), Enns (Enža), Drau (Dráva), a Mur (Mura). Severné pásmo, tvorené vápencami, zacína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokracuje Severotirolskými a Salcburskými Alpami a koncí Rakúskymi Alpami (Dachstein 2995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy (Hochfeiler 3510 m), Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling 2863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohranicné Karnské Alpy (Kellerwand 2770 m) a Karavanky. Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnuca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vyplna najjužnejšia cast Ceskej vysociny. Z nej patrí Rakúsku ciastocne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les. Až na malú zem Vorarlbersko, ktoré je odvodnované do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však znacný, pretože v riecnych údoliach sa sústreduje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväcšie toky Dráva (Drau 720 km), a Mura (483 km). Rakúsko má tiež aj vela jazier. Najväcšie z nich sú Neziderské (pri madarskej hranici), cast Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajciarskom) a Atterské jazero ( v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Solnej komore. Národné parky: Hoho Tauern, Kardwendet, Neusiedlersee Seewinket. Podnebie Rakúska má prevažne alpský ráz. Je mierne, bohaté na daždové a snehové zrážky (okolo 1000 mm rocne). Severná cast štátu má podnebie blízke stredoeurópskemu, na východe sa zretelne prejavuje kontinentalita, vyvolávaná blízkostou uhorských nížin. Najmiernejšie a najpríjemnejšie podnebie majú k juhu obrátené alpské svahy. Dejiny Pôvodní obyvatelia tejto zeme tažili železnú rudu a sol a obchodovali s nimi. Okolo roku 400 p.n.l. tu prišli Kelti a v roku 15 p.n.l. Rakúsko dobyli Rimania. Od pociatku 13. stor. vládol Rakúsku rod Habsburgovcov a urobil z neho stred obrovskej ríše, ktorá sa rozrástla tak, že zah??ala aj Španielsko, ceské zeme, Madarsko a Nizozemsko. V 19. stor. zacalo Rakúsko ztrácat svoju moc a v roku 1918 sa habsburská ríša rozpadla. Dvoma svetovými vojnami bola zem rozvrátena, ale od 50. rokov tochto storocia sa Rakúsku podarilo vybudovat hospodárstvo a dosiahnut politickej stability. V roku 1995 sa stalo clenom Európskej únie. Rakúsko je spolková republika skladajúca sa z 9 spolkových zemí Voralbersko (Voralberg) hl. mesto je Bregenz, Tirolsko (Tirol) hl. mesto Innsbruck, Salzbursko(Salzburg) hl. mesto Salzburg, Koretánsko (Kärnten) - Klagenfurt, Šrajersko (Steiermark) Štejerský Hradec, Burgenland - Eisenstadt, Horné Rakúsko - Linec, Dolné Rakúsko Sankt Polten, a Vieden (Wien) hl. mesto Vieden. Vieden nie je len hlavné mesto Rakúska, ale aj obchodné, kultúrne, a spolocenské centrum krajiny i celej Európy. Má mnoho historických pamiatok; napríklad Hradné divadlo (Burgtheater), bývalý cisársky zámok Schönburnn, ale aj dóm sv. Štefana. Druhé najväcšie mesto Štajerský Hradec leží na rieke Mura a je živým priemyselným a univerzitným mestom. Obyvatelstvo Rakúsko má 7 988 000 obyvatelov. Má relatívne nízku hustotu obyvatelstva približne 94 ob/km2. V náboženstve má úplnú prevahu rimokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla cast Rakúska je neobývaná, kedže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutocnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich velkých mestách krajiny: Vieden (má 1 540 000 ob.), Štajerský Hradec (240 000 ob.), Linec (205 000 ob.), Salzburg (148 000) a Insbruck (122 000 ob.). Úradným jazykom je nemcina. Obyvatelstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske ( na východe Burglandu), madarské, ceské a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny. Polnohospodárstvo Polnohospodárske možnosti sú väcšie než vo Švajciarsku, pretože Rakúsko má priestornejšie alpské údolia s dobrou pôdou a viac nížin. Asi 21 % pôdy pripadá na ornú pôdu, záhrady a vinice, 27 % na lúky a pasienky. Neúrodné pôdy sú vzhladom k velmi hornatéhu povrchu štátu malé, len 11% plochy. Po celom území sa pestuje žito, ovos, jacmen,zemiaky na východe pšenica, cukrovka a kukurica. Ovocinárske záhrady a vinice pokrývajú južné a východné svahy hôr. Vo vysokej nadmorskej výške sa pasú skoty a ovce. Uplatnuje sa tak isto aj rybýrstvo a vcelárstvo. Rakúsko má aj dostatok lesov (40%), avšak šetrí svoje lesné porasty a drevo radšej dováža. Priemysel Rakúsko má velké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2.najväcší producent na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj tažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennéj soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie taží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážat. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier v západnej casti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Steiermarku, Salzburgu, Karetánsku, sklársky v Tirolsku. Doprava a spoje Automobilová siet v princípe je vo východno-západných líniach pozdlž Dunaja a v severo-južnej línii pozdlž pohorí Alp. Pozostáva z vedlajších ciest, dialníc a ciest s vyššou povolenou rýchlostou. Železnicná doprava je majetkom štátnych železníc, iba castou disponujú súkromné spolocnosti. Letecká doprava Letecké spolocnosti Austrian Airlines, Österreichischer Luftverkehr lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky. Lodná doprava je možná iba po Dunaji, casti jeho vedlajších prítokov a jazerách.