Raca (história) História Race Raca je historicky bohatá i metamorfózami svojho mena. V starých listinách sa spomína ako Recha, Racha, Okolj, Racišca, Résca. Ponemcený názov Ratsesdorf strieda slovensky znejúci Racišdorf, z rokov meruôsmych ostávajú v análoch Raslavice.. Táto obec, neskôr mestecko a v súcasnosti miestna cast Raca, oslávila v roku 1995 svoje 750-rocné jubileum – výrocie prvej písomnej zmienky o nej. Územie Race na úpätí juhovýchodných svahov Malých Karpát malo priaznivé podmienky na osídlenie. Svedcia o tom aj archeologické nálezy. Zo staršej kamennej doby – eneolitu, na rozhraní 3. – 2. tisícrocia pred Kristom, sa roku 1964 našiel na Detvianskej ulici (v záhrade domu c. 23, v hlbke 60 cm) kamenný sekeromlat. Podla tohto nálezu môžeme predpokladat, že územie Race bolo osídlené a obyvatelstvo sa zaoberalo polnohospodárstvom. V mladšej železnej – laténskej dobe zohrali dôležitú úlohu Kelti. Na Slovensko prišli v polovici 3. storocia pred n. 1. Najdôležitejšie centrum si vybudovali v priestore dnešnej Bratislavy. K najstarším laténskym pamiatkam na území Bratislavy patria bronzové kruhy, nájdené ešte pred rokom 1900. Pochádzajú z pohrebiska na území Race. Archeologické pamiatky nájdené na území Race pochádzajú z ojedinelých náhodných zberov, a tak nie je vylúcené, že v budúcnosti sa môžu nájst dalšie doklady o osídlení tohto územia. Zaciatkom krestanského letopoctu starí Rimania rozšírili hranice svojej ríše až po Dunaj. Svedcia o tom nálezy ich predsunutých staníc v okolí Bratislavy, i na miestach dnešnej Race. Vo vinohrade Potocný, v miestach, kde sa nachádza studnicka Rajtarka, pri rigolovaní našiel František Veselský bronzový peniaz z doby rímskeho cisára Trajána, teda zo zaciatku 2. storocia po Kristovi. Prvé vinohrady zakladali v oblasti Malých Karpát rímske légie. Od starých Rimanov sa ich naucili obrábat naši predkovia. Neskôr zacali vytínat prilahlé lesy, ktoré sa na svahoch kopcov dotýkali priamo osídlených osád, a nahrádzat ich vinohradmi. V najstarších písomných pramenoch sa spomína na území Race dedina Okol, co poukazuje na pôvodné slovanské osídlenie (staroslovanské pomenovanie ohrady na dobytok - okol, okolica). Ležala v oblasti dnešnej železnicnej stanice Raca. Bola to stará slovanská dedina, existujúca už pred nemeckou kolonizáciou v 13. storocí. Z písomných dokladov sa o nej prvý raz dozvedáme roku 1237, ked bol jej držitelom Benadik, syn Cenu z dediny Okol, ktorý sa stažoval u krála Bela IV., že mu poddaní z Vajnôr znicili chotárne hranice jeho dedicnej zeme Okol – boli na nej vinice a lesy. Roku 1274 sa spomínajú Ján, Peter a Pavel, synovia Benadika, a Štefan a Mikuláš, synovia Racu (Racha), ako zemania z Okola v Bratislavskej stolici. Podla Racu sa nazývala cast územia obce už v 13. storocí. Král Ladislav IV. vrátil zemanom z Okola majetky Simperg a Churle v Bratislavskej stolici, ktoré boli pôvodne dedicnými majetkami Deda, Štefana, Petra a Pavla, synov Petra, a Egídia, syna Valka. Synovia Benadika a Racu ich získali preto, že clen ich rodiny Matej padol v súboji. Roku 1287 bol tretí brat Pavel, syn Benadika, bratislavským kanonikom a svoju ciastku v majetkoch Uzur, Ocoly, Churle a Simperg daroval kostolu sv. Salvátora v Bratislave. V case vykonania tohto odkazu bol zaiste rozdelený aj základný rodinný majetok zemanov z Okola – dedina Okol, a to na dve polovice medzi potomstvo bratov Benadika a Racu. cast pôvodnej starej dediny Okol sa dostala potomkom Benadika a oddelená cast pôvodnej dediny Okol, ležiaca priamo na úbocí Malých Karpát, potomkom Racu. Rýchlo ju osídlili novým obyvatelstvom, a tak vznikla dedina Raca. Jej názov je slovanského pôvodu, hoci bola osídlená hned od zaciatku prevažne nemeckým obyvatelstvom. Roku 1295 sa Ján a Peter, synovia Benadika (už bez brata Pavla), oznacovali predikátom z Okola (de Ocoly), kým Ján a Andrej, synovia Mikuláša, teda už vnuci Racu, sa zasa roku 1296 oznacovali predikátom z Race (de Racha). Najstaršia písomná zmienka o pestovaní vinica v Raci pochádza z 16. 4. 1296 a je uložená v Archíve hl. mesta Bratislavy. Najstaršia písomná zmienka o Raci je královská donacná listina z roku 1245. Roku 1313 pri príležitosti dohody o sporný les medzi opátstvom Heiligenkreuz v Rakúsku, držitelom dediny Vajnory, a mestom Bratislavou sa uvádza, že sporný les susedil na severe s Jurom pri Bratislave a na juhu s dedinami Raca a Okol. Raca tu vystupuje pod nemeckým názvom Retschendorff. O dedine Okol je v tomto roku posledná zmienka. Pravdepodobne zanikla, lebo nová dedina Raca ju svojím významom prevýšila. Koncom 13. storocia boli v malokarpatskej oblasti vo viacerých mestách spísané a listinami potvrdené majetkové vinohradnícke zvyklosti, najmä pre majitelov viníc, ktorí nebývali v meste. Takto sa upravili vztahy medzi synmi Benadika a vnukmi Racu, zemanmi z Okola, Bratislavcanmi a inými hostami z Rakúska i Madarska. Zároven sa urcili poplatky za víno z viníc na vrchu Simperg, kde mali bratislavskí meštania svoje vinohrady. Od 13. storocia podporovala rozvoj vinohradníctva hlavne šlachta na svojich vtedy už dedicných majetkoch. Zo 14. storocia sa zachovalo niekolko listín, upravujúcich poplatky z viníc v Raci. V stredoveku bola Raca pomerne velkou osadou, mala i richtára. Kostol bol podla písomných pramenov v osade už v prvej polovici 14. storocia. Portálny súpis Bratislavskej stolice z roku 1533 udáva prvý súpis obyvatelov Race – mala 120 domov, pricom v jednom dome žilo viac rodín. V tom case bola Raca väcšia a ludnatejšia, ako Vajnory a centrum panstva Devín. Majetkové spory medzi racanmi a Bratislavou riešili až králi – v roku 1559 a 1561 Ferdinand I., v roku 1563 Maximilián II. V Raci bola farská škola už pred rokom 1550. Raca mala vlastnú pecat už od 16. storocia. Erb Race je na pecatidle z roku 1605. V druhej polovici 16. storocia sa k slovenskému a nemeckému obyvatelstvu Race pridali chorvátski kolonisti, utekajúci pred tureckou expanziou a Raca bola povýšená na mestecko. V priebehu 16. storocia cast obyvatelov Bratislavy sympatizovala s myšlienkami reformácie a navštevovala protestantské bohoslužby v Raci, na co reagoval roku 1590 aj cisár Rudolf II. nariadením, aby bratislavská mestská rada zakázala protestantským kazatelom vstup do mesta a bránila meštanom a ludu chodit do mestecka Race na tamojšie protestantské kázne. V roku 1616 sa poddaní v Devíne a Raci vzbúrili proti feudálnemu útlaku, podstatné zlepšenie však nenastalo. Roku 1635 získal Racu i devínske panstvo palatín Pavol Pálfi z Erdõdu. Rod Pálfiovcov vlastnil Racu až do prvej ceskoslovenskej pozemkovej reformy. Pálfiovci prenajímali mestecku právo capovat víno nielen v období, ktoré im pridelil urbár, ale aj v ostatnej casti roka. Racianske víno patrilo medzi najkvalitnejšie vína z malokarpatskej oblasti a vždy sa predávalo trochu drahšie ako ostatné. Obycajne ním zlepšovali iné vína, alebo ho predávali ako dezertné. Vyvážalo sa cez Rakúsko aj do Sliezska, vela sa ho predalo aj v Bratislave. Delegáciu racianskych farníkov, vedenú svojim farárom roku 1767 prijala cisárovná Mária Terézia, ktorá racanom darovala donacnú listinu – dekrét o pestovaní “tereziánskej racianskej frankovky”, cím uznala racianske cervené víno za vhodné i na královský stôl. Farárovi darovala krásny bohoslužobný ornát. Racianske víno bolo už vtedy znackové – racania na sudy, v ktorých prepravovali víno, vypalovali svoje znaky, aby predišli znehodnocovaniu a pancovaniu svojho vína. Roku 1768 vydala Mária Terézia úradný urbár so spolocnými predpismi, v ktorom sa mala na každom panstve vyhotovit urbárska tabula s údajmi o obciach. Raca mala v tom case 229 poddanských domov, žilo tu i niekolko šlachticov, teda skutocný pocet domov bol trochu vyšší. Hlavným zamestnaním bolo vinohradníctvo. V 17. storocí žil v Raci hrnciarsky majster, v 18. storocí traja obuvníci, dvaja mäsiari, pekár, mlynár, debnár, murár, zámocník, krajcír, pivovarník a chirurg. V 18. storocí prevládalo v Raci slovenské obyvatelstvo a vynútilo si, aby sa všetky záležitosti, ktoré sa ho týkali, prerokúvali v slovenskej reci. V polovici 19. storocia mala Raca už 368 domov a 2421 obyvatelov. V roku 1840 zacala premávat konská železnica z Bratislavy do Trnavy. V Raci mala prepriahaciu stanicu a stajnu pre kone. V rokoch 1848-49 Raca podporovala slovenské povstanie a postavila stotinu dobrovolníkov, v júni a júli 1849 bola obec a jej okolie docasným sídlom Slovenského dobrovolníckeho zboru, ktorý 30. júna 1849 navštívili L. Štúr a M. Hodža.
- 22. novembra 1863 bola v obci slávnost 1000 rocného jubilea príchodu sv. Cyrila a