Putovanie Malokarpatskej vínnej cesty Co je to vlastne vínna cesta? Pre turistu je vínna cesta jednoducho vyznacená trasa, kde sa môže potešit z posedenia pri víne v príjemných prostrediach a pritom okrem chuti obohatit aj iné zmysly pohladom na kultúru, pamiatky ci peknú krajinu, vypocutím si dobrej skladby ci piesne. Takto sú známe vínne cesty v Rakúsku, Nemecku, ba i hned na blízkej Morave. Co všetko však treba urobit, aby sa skupina miest a dedín mohla nazvat vínnou cestou? Stací, aby tam bolo pár vinohradov a vinárov?Ked nadšenci, ktorí zacali vytvárat Malokarpatskú vínnu cestu, hladali odpoved na túto otázku v krajinách, kde vínne cesty majú svoju tradíciu, zistili, že vínne cesty majú vela podôb. Napríklad v susednom Rakúsku hned za hranicami narazili na dve podoby vínnej cesty: v Dolnom Rakúsku má vínna cesta podobu spolku s pevnými regulami združujúceho vinohradnícke obce, vinárov a zariadenia cestovného ruchu a fungujúceho s výraznou podporou Dolnorakúskej agentúry pre cestovný ruch i polnohospodárskej komory; hned vedla - v Burgenlande, je vínna cesta iba marketingový produkt podporený krajinskou agentúrou pre cestovný ruch aj polnohospodárskou komorou, ale jednotnej organizácie tu niet - zato v každej vinohradníckej obci je dost vinárov združených v spolkoch a ponúkajúcich svoje kvalitné vína. Štastná krajina, kde rolnícku tradíciu nenarušila kolektivizácia zhora a nikoho nenapadlo zrušit tisícrocné historicky utvárané celky a kreslit administratívne hranice podla rovnobežiek, inokedy podla poludníkov.V polovicke 90. rokov sa o vínnej ceste zacalo hovorit aj pod Malými Karpatami. Ved víno sa tu dorába od nepamäti, vinobrania majú niekolkodesatrocnú tradíciu, prví súkromní vinári už otvorili svoje pivnice, obnovili sa vinohradnícke a vinárske spolky, po privatizacnej rabovacke sa už zacínalo cistit zrno cestovného ruchu od pliev, obnovili sa výstavy vína, cestovné kancelárie v regióne zacítili, že víno môže ludí pritiahnut. Dokopy sa dali starostovia i primátori z regiónu - bez ohladu na to, ako kto nakreslil administratívne hranice a založili Združenie miest a obcí Malokarpatského regiónu, v ktorom okrem predstavitelov obcí okresu Pezinok sú zastúpené aj obce z okresov Trnava a Senec. Samozrejme, chýbalo viacero z toho, co v susednom Rakúsku na vínnych cestách už bolo - bohatost a rozmanitost producentov s kvalitnými certifikovanými vínami, nenarušenost vytvárania prirodzených regiónov a povedzme .... aj tie jednoduché tabulky s nápisom „Vínna cesta“.Vela z toho chýba do dneška, no prinajmenšom tie tabulky už sú a dávajú istotu, že v zariadení, ktoré je takou tabulkou oznacené, Vám neponúknu iba biele a cervené víno a vínna karta nie je neznámy pojem. Mapa vínnej cesty už tiež nie je novinka. Doposial existovali dokonca tri verzie, posledná vyrobená s pomocou grantov z programu Phare. Vdaka ním vznikli i tabulky, i pekná publikácia mapujúca producentov vína a v nicom nezaostávajúca za podobnými zahranicnými, i prvý kalendár Vinársko-vinohradnícky rok na Malokarpatskej vínnej ceste i partnerstvo s rakúsku Rímskou vínnou cestou Carnuntum súcastou Dolnorakúskej vínnej cesty.Nadšenci zo Združenia Malokarpatská vínna cesta sa po niekolkých rokoch tvrdej práce a presviedcania na možných i nemožných miestach dockávajú uznania. Malokarpatská vínna cesta po Cesku a Slovensku dostáva miesto na prezentáciu v najnovšom talianskom turistickom sprievodcovi i v prestížnom viedenskom diplomatickom casopise.Vdaka regionálnej spolupráci a pochopeniu, ktoré si svojou prácou získali na Ministerstve hospodárstva, vychádza i další kalendár na rok 2002 / 2003 a dalšie publikácie. Plánov na dalšie aktivity je nemálo napríklad spojit vínnu cestu s cykloturistikou, ako to je na Morave.Takže: co treba na to, aby vínna cesta bola vínnou cestou? Okrem vinohradov a vinárov v prvom rade pre vec zapálených ludí, ktorí vedia obetovat svoj cas i peniaze a nemajú núdzu o dobré nápady. A potom pochopenie tam, kde sa rozhoduje o peniazoch. Potom budú aj naše vínne cesty takými, ako ich poznáme z Rakúska ci Moravy.Na záver niekolko údajov: Malokarpatská vinohradnícka oblast, do ktorej patrí Malokarpatská vínna cesta svojou výmerou viníc 7 303,5 ha, tvorí približne tretinu viníc na Slovensku ( 22 847 ha, z toho 19 005 ha rodiacich ). Malokarpatskú vinohradnícku oblast tvorí 12 rajónov - Skalický, Záhorský, Stupavský, Bratislavský, Pezinský, Modranský, Dolianský, Orešiansky, Senecký, Trnavský, Hlohovecký, Vrbovský.Malokarpatská vínna cesta je marketingovým produktom vínneho turizmu, ktorý spája najzaujímavejšie atrakcie, spojené s vinohradníctvom a vinárstvom na juhovýchodných svahoch Malých Karpát. Združenie Malokarpatská vínna cesta vzniklo v roku 1995 a dnes má takmer 70 clenov z radov vinohradníkov, vinárov, podnikatelov z oblasti gastronómie, ubytovacích zariadení a milovníkov vína a prírody. Zdroj - <a href="http://www.mvc.sk">www.mvc.sk</a>