Púchov

GEOGRAFIA CESTOVNÉHO RUCHU

PÚCHOV

Povrch:

Mesto Púchov leží v clenitej doline stredného toku Váhu v severnej casti Ilavskej kotliny (Považské podolie) na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov v Podmanínskej pahorkatine. Váh vo svojej doline, ktorá je miestami vyše 1 km široká, sa zarezal do skalného podložia až 200 m. Charakter doliny sa formoval koncom neogénu. Rôznost morfologických celkov na tomto území vychádza z geologickej stavby, v miestach s menej odolnými horninami sú úbocia miernejšie (oblast južne od Púchova), v miestach s horninami tvrdšími a odolnejšími proti vetraniu sú úbocia strmšie (úsek okolia priehrady na pravom brehu). Geológia okolia Púchova je velmi zložitá. Biele Karpaty tvoria prevažne horniny starotretohorného a druhotretohorného veku, Javorníky majú podobné zloženie a v Strážovských vrchoch na lavom breho Váhu vystupujú mladotretohorné , prípadne starotretohorné a druhohorné horniny. Najväcší význam majú horniny bradlového pásma, ktoré sa tiahne z Moravy cez Púchov, Považím k Žiline, odtial na Oravu, do Polska a koncí sa na východnom Slovensku. Na nive a terasách pozdlž Váhu je reliéf rovinatý a hornatinový. V oboch pohoriach ho spestrujú bradlové tvrdoše.

Podnebie:

Púchov patrí do miernej klimatickej oblasti, ale najvyššie polohy Javorníkov a Strážovských vrchov patria už do chladnej klimatickej oblasti. Podnebie Púchova je typicky vnútrozemské, v lete teplé a v zime studené, nie však drsné. Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je – 4°C a najteplejšieho mesiaca júla +19°C. Priemerná rocná teplota je +8°C. Priemerná mesacná teplota nad +15°C je v Púchove 80 dní. Priemerné mesacné teploty v °C ( NIMNICA) mesiac jan. feb. mar. apríl máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec. teplota - 3,2 - 1,3 2,8 8,3 13,3 16,6 18,3 17,5 13,9 8,9 4,1 - 0,2 Priemerné množstvo zrážok je 800 – 900 mm/rok. Priemerné mesacné zrážky v mm ( NIMNICA) mesiac jan. feb. mar. apríl máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec. zrážky 45 44 46 45 68 87 94 79 52 58 54 46 Pocet dní so snehovou pokrývkou: 120 – 140 Pocet zamracených dní: 120 – 150 Pocet jasných dní: 40 – 50

Rastlinstvo a živocíšstvo:

V Púchove a okolí sa nachádzajú listnaté, vo vyšších polohách miešané lesy. V zachovalých lesných porastoch sa vyskytuje predovšetkým buk, vo vyšších polohách smrek. Bralnaté útvary sú casto hostitelmi borovice. V nižších polohách, ktoré sú odlesnené, sa v menšej miere zachoval dub a na riecnych nivách lužné lesy. K vzácnym rastlinám patria: klincek vcasný, poniklec slovenský, plavún sploštený, ranostaj vencený, ostrica biela. Zo zvierat sa najviac vyskytuje zajac, srnec, jelen, diviak, líška, jazvec, kuna, veverica a vydra. K chráneným druhom patria: medved, jason cervenooký, vydra riecna, fúzac, salamandra a sokol. Vo Váhu žijú najmä štuka a kapor. Z vtákov žijúcich v tomto okrese sú známe bažant, hrdlicka, sova, datel, kacica,

potápka, volavka a jarabica. Vodstvo a pôdy:

Osou riecnej siete je Váh, ktorý je už v tomto úseku upravený – regulovaný a zahataný v blízkosti Nosíc a Nimnice vodnou nádržou. Pocas stavby Priehrady mládeže vyrazil zo zeme minerálny pramen, ktorý spociatku striekal do výšky 15 metrov, ale ani neskôr, ked jeho prvá sila opadla, sa nechcel dat skrotit. Zacal ohrozovat samu podstatu priehrady. Vody s vysokým obsahom kyslicníka uhlicitého rozožierali základový betón a nevrátili sa pod zem ani potom, co sa pramen pokúsili upchat betónovou zátkou. Napokon minerálnu vodu odviedli potrubím spod základov priehrady na breh budúceho jazera, cím vznikli najmladšie slovenské kúpele Nosice, neskôr premenované na Nimnicu. V Púchove sa do Váhu vlieva Marikovský potok, Nimnický potok a Biela voda. V koryte Váhu sa nachádzajú štrky a piesky, okolité pohoria poskytujú vápenec a slien. Nivu Váhu pokrývajú nivné pôdy fluvizeme, vyvýšené podhoria ilimerizované pôdy luvizeme. V Javorníkoch a v Bielych Karpatách prevažujú hnedé lesné pôdy kambizeme. Na karbonátových horninách Strážovských vrchov a bradlovom pásme sa

vyvinuli rendziny. Polnohospodárstvo:

Z polnohospodárskych plodín sa najviac darí pšenici, jacmenu, zemiakom a krmovinám

slúžiacim na rozvinutý chov dobytka. Priemysel:

Na území okresu sa nachádza významný železnicný uzol Bratislava – Žilina – Košice s odklonom do Ceskej republiky. V Nimnici sa nachádzajú minerálne pramene a kúpele na liecenie chorôb dýchacích ciest. Najväcšie zázemie má v Púchove gumárenský, textilný a sklársky priemysel. Do gumárenského priemyslu patrí Continental Matador a. s. Vyrába plášte, duše a ochranné vložky, dopravné pásy, gumové hadice, gumárenské stroje a zariadenia. Do textilného priemyslu patrí Makyta a. s., ktorá vyrába dámsku konfekciu. Do sklárskeho priemyslu patria sklárne v Lednických Rovniach LR Crystal a. s. V Nosiciach je vodná elektráren. Dalej sa v okolí nachádzajú prevádzky firmy Syenit s produkciou azbestovocementových výrobkov a dlaždíc. Obyvatelstvo: V Púchove žije okolo 20 000 obyvatelov. Sú to väcšinou obcania slovenskej národnosti, na druhom mieste sú obcania ceskej národnosti a poslednú skupinu z hladiska pocetnosti predstavujú Rómovia. Veková

štruktúra obyvatelstva:

Predproduktívny vek: 26,3 % Produktívny vek: 57, 5 % Poproduktívny vek: 16,2 %

Národnostná štruktúra obyvatelstva:

Slovenská národnost: 98,4 % Ceská národnost: 1,2 % Madarská národnost: 0,1 % Rómska národnost: 0,1 % Ostatné: 0,2 %

Štruktúra obyvatelstva podla vzdelania:

Základné vzdelanie: 25,2 % Ucnovské: 21,0 % Stredné odborné: 1,4 % Stredné odborné s maturitou: 16,4 % Stredné všeobecné s maturitou: 2,6 % Vysokoškolské: 5,4 %

Významné osobnosti pôsobiace v Púchove:

Jan Amos Komenský – apríl 1650 Vladimír Roy – 1911-1925, modernistický básnik Jozef Bielek – ludovýchovný pracovník Johann Emil Friedrich Hoenning o'Caroll – archeológ

Významné osobnosti narodené v Púchove:

Juraj Hollý – náboženský spisovatel Ján Chrastina – veršovec a vydavatel Johann Nepomuk Jassnuger – chemik a lekár Jozef Nejedlý – bernolákovský mecén Jozef Trnka – právnik a verejný cinitel História a historické pamätihodnosti Púchova Púchovské dejiny siahajú do najstarších cias, do písanej histórie sa mesto dostalo po prvý raz roku 1243 v listine krála Belu IV. Podla názoru niektorých bádatelov názov mesta pochádza z praslovanského slova Puch, ktoré znací nadutý, nafúkaný, podla šlachtica Pucha z púchovskej osady. Viacerí však predpokladajú, že dnešný Púchov vznikol po znicení slovanského hrádku a sídliska na Púchovskej skale pocas staromadarských nájazdov. Bohaté archeologické nálezy však dokladajú, že vznik Púchova treba hladat už v dávnejšej minulosti. Poloha Púchova je taká významná, že lokalita jednoducho nemohla byt neosídlená. Ludová etymológia zachovaná ústnou tradíciou hovorí, že názov Púchov vznikol od Pochov, lebo v Púchove vraj býval spolocný cintorín širokého okolia, ako naznacujú casté nálezy hrobov a popolníc. Do písomných pramenov prenikal Púchov velmi pomaly, po prvej zmienke až roku 1407. Do dejín mesta sa najväcšmi zapísala rodina Marczibányiovcov, ktorá vlastnila jednu cast mesta, jestvovala však aj druhá, ktorá patrila lednickému panstvu. Vdaka výhodnej polohe sa Púchov stal prirodzeným centrom širokej oblasti, co sa prejavilo najmä v obchode (právo jarmoku a dobytcích trhov udelil Púchovu roku 1649 král Ferdinand III). Žial, z historických pamiatok sa zachovalo len velmi málo. Prakticky celý stred mesta zbúrali za predchádzajúceho režimu v mene falošne chápaného rastu a modernej prestavby. Zrúcal sa kaštiel na Námestí slobody, v ktorom vraj kedysi bývala bohatá rodina, no pod kaštielom bolo slabé podložie, a tak sa postupne prepadal a pod zemou sa stratil celý majetok. Hovorí sa, že bohatstvo tejto rodiny možno ešte dnes leží niekde pod zemou na Námestí Slobody. Nezachovala sa ani židovská synagóga, ktorá stála na mieste medzi kostolmi (dnešná Moyzesova ulica), ba ani Moravská ulica, kde žili moravskí exulanti a pred vyše 350 rokmi založili púchovské tkácstvo. Roku 1761 pracovalo na Moravskej ulici 68 súkenných dielní. V tejto súvislosti treba spomenút krásny púchovský kroj, ktorý má aj svoje odborné meno: púchovský variant zdobený modrotlacou. Aj modrotlac patrí medzi púchovské špecifiká, farbiaren a tlaciaren tkanín Stanislava Trnku je jedinou výrobnou modrotlace na Slovensku a svojím spôsobom malým múzeom. Opatruje množstvo tradicných vzorov a viaceré z nich vracia do života. Akoby zázrakom sa zachoval Župný dom na Nábreží slobody, ktorý nechal postavit Imrich Marczibányi po svojom zvolení za podžupana Trencianskej stolice roku

  • 1795. Bol tu nielen župný úrad, ale aj rozdelovna soli, po druhej svetovej vojne
okresný archív, gymnázium, v posledných rokoch dokonca sklady. Budova v tom case spustla, peniaze na rekonštrukciu neboli. Rekonštrukcie sa ujala odevná firma Sipox – Rolný, župný dom opravila a zriadila si v nom ústredie. V súcasnosti sídli v Župnom dome regionálne historické múzeum a sú v nom vystavené nálezy z Púchovskej skaly a všetky vykopávky z Púchova a okolia. Župný dom je zapísaný aj v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Z prostriedkov mesta bola zrekonštruovaná socha sv. Jána Nepomuckého na Námestí slobody, druhá socha sv. Jána Nepomuckého z parku pri Župnom dome na Nábreží slobody je osadená za rímskokatolíckou farou. Obnovený bol nápis na pamätných tabuliach J. A. Komenského a Vladimíra Roya na Moravskej ulici, zrekonštruovaný bol i kríž na cintoríne v Púchove a hrob baróna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga o'Carroll, ktorý žil v Púchove a venoval sa archeologickým nálezom na Púchovskej skale. Roku 1650 strávil v Púchove šest dní J. A. Komenský, ktorý prišiel opakovane za moravskými exulantmi. Medzi málo pôvodnými domami, ktoré prežili demoláciu mestského centra, sa zachovala aj stará evanjelická fara. Podla nápisu na pamätnej tabuli práve tu mal v apríli 1650 bývat J. A. Komenský, ale nie je to pravda. Býval v jej predchodkyni, evanjelická fara je mladšia ako Komenského casy, ale žil v nej napríklad významný modernistický básnik Vladimír Roy. Fara sa má po renovácii stat jednou z bášt púchovskej kultúry; mesto ju chce premenit na múzeum. Medzi dalšie pamiatky patrí katolícky kostol, katolícky kostol v Horných Kockovciach, evanjelický kostol, baroková kaplnka Panny Márie na Komenského ulici, pomníky z hrobky Marczibányiovcov a dvojvežová kaplnka nedaleko železnicnej stanice. V Púchove vznikla prvá školská galéria na Slovensku. Nesie meno Františka Volfa, známeho pedagóga, vydavatela a maliara a je umiestnená v priestoroch Základnej umeleckej školy. Púchov môže byt hrdý na svoje kultúrne tradície. Škola sa spomína po prvý raz roku 1562 a pôsobili v nej významní ceskí exulanti, ochotnícke divadlo má vyše storocnú tradíciu, cirkevná hudobná tradícia je ešte o storocie dlhšia (dochoval sa zlomok pôvodnej hudobnej zbierky z druhej polovice 18. st.). Kultúra: Dominantnou akciou, ktorú pripravuje Dom kultúry s Mestským úradom, je festival ludovej hudby a tanca Folklórny Púchov. Festival je prehliadkou piesní, zvykov a obycajov prezentovaných folklórnymi súbormi Púchovského regiónu. Pôsobí tu tiež množstvo záujmových krúžkov a dôležitú kultúrno-výchovnú funkciu plní Okresná knižnica Vladimíra Roya ( cca. 36 tis. kníh).

Služby:

Kino pri Dome kultúry Hotely: Willi, Neptun Reštaurácie: Váh, M-Club, Športka, La Fonda Kúpele Nimnica Kúpalisko, Krytá plaváren, lyžiarske vleky v okolí,

Turistický ruch:

Z turistického hladiska sú zaujímavé Javorníky, Biele Karpaty a najmä Strážovské vrchy so strediskom Mojtín. Centrom cestovného ruchu je však Nimnica a Nosická vodná nádrž. Z okolia si pozornost zaslúži Považský hrad, Lednický hrad a Slovenské sklárske múzeum v Lednických Rovniach. Každorocne sa v Púchove koná Rallye Matador Tatry a vo Sverepci sa usporadúvajú medzinárodné motoristické preteky.

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

Púchov Púchov Župný dom na Nábreží slobody Námestie Slobody s katolíckym kostolom Folklórny Púchov Moyzesova ulica s evanjelickým kostolom Námestie Slobody Areál kúpaliska a športová hala Hotel Willi*** Archeologické nálezy

Použitá literatúra:

Pavel Dvorák – Podivný barón (1993) Púchov na prahu nového tisícrocia (1998) Púchov 1243-1993 – vydané pri príležitosti 750. výrocia prvej písomnej zmienky o Púchove.