Prírodné katastrofy Prírodné katastrofy v minulosti Slovo katastrofa je gréckeho pôvodu ( katastrophe ) a znamená zánik, zlom. Katastrofu by sme mohli definovat rôzne. Jedna z možných definícií znie: “Katastrofa je mimoriadna udalost, pri ktorej došlo k strate života alebo zasiahnutiu najmenej pätdesiat ludí a k narušeniu správnej subštruktúry." Už od pradávna ludstvo ohrozovali menšie, ci väcšie prírodné katastrofy. Výbuchy sopiek, zemetrasenia, lavíny, povodne, tropické búrky, zosuvy pôdy, ci obycajné zásahy bleskom a s tým spojené požiare. Ludia si spociatku mysleli, že ich prícinami sú bohovia, ktorí v zápale hnevu ucítili potrebu potrestat ludstvo, no s postupným pribúdaním a systematizovaním poznatkov bol clovek schopný vysvetlit si ich príciny racionálnejšie. K tomu najhrozivejšiemu, co môže postihnút ludstvo jednoznacne patria výbuchy sopiek. Udalosti, pri ktorých sa krajinou ozýva hrôzostrašný hrmot, oblohu zahaluje oblak dymu a popola a ludí desí predstava, že by mali zomriet hrôzostrašnou smrtou. Co je to sopka? „Sopka je také miesto zemskej kôry, kde bola porušená kontinuita pevných castí a z hlbky sa dostávajú na povrch roztavené horniny a plyny. Tuhé alebo stuhnuté produkty výbuchu sa nahromadia okolo otvoru, cím vytvoria kopec alebo vrch, ktorý nazývame vulkánom alebo sopkou. Otvor vrchu je kráter.“ Plynný obsah roztavených hornín môže byt extrémne premenlivý. Táto jeho premenlivost urcuje spôsob a priebeh výbuchu. Roztavenú horninu spolu s horúcimi plynmi, ktoré sú v nej uzavreté alebo volne bublajúce, nazývame magma. Magma pochádza z hlbky 40 až 300 kilometrov. V tavenine ja extrémne vysoká teplota a obrovský tlak. Pri výstupe nahor sa teplota i tlak znižujú, ale v prvom rade sa znižuje tlak spôsobený hmotnostou horninového stlpa. Pri menšom tlaku sa plyny odlúcia a vytvárajú bubliny, ktoré sa v redšej magme rýchlo spájajú a samostatne vystupujú nahor ako plyny. Pri väcšom množstve plynu sa magma spení, cím sa zväcší jej objem a zmenší jej špecifická hmotnost. Následkom toho sa hladina zdvihne a plyny túto penu porozmetajú po okolí krátera vo forme rozdrobených vychladnutých úlomkov. Odstránením rozhádzanej hmoty sa tlak v magme výrazne zníži a urýchli sa vyslobodenie plynov. Velké explodujúce výbuchy majú charakter retazovej reakcie (sú vlastne sériou výbuchov trvajúcich sekundu alebo aj niekolko hodín). Najväcšie výbuchy v dejinách ludstva Historicky najznámejší bol výbuch Vezuvu 24. augusta 79 nášho letopoctu. V okolí Vezuvu sa nachádzalo hned niekolko rímskych osád ako napríklad Herculaneum alebo V tej dobe bola Rímska ríša na velmi vysokej úrovni, preto boli následky nevycíslitelné. Pre nás má z historického hladiska najväcší význam osada Pompeje. Je síce smutné, že výbuch zabil niekolko tisíc ludí, ale na druhej strane osada bola dokonale zakonzervovaná a tak nám v dnešnej dobe ponúka množstvo materiálu na skúmanie.

  • 6. júna 1912 vybuchla na Aljaške sopka Katmai. Neskoro popoludní zasiahol mestecko
Kodiak vzdialené 160 kilometrov oblak popola a pokryl ho pätnást centimetrovou vrstvou. Padanie popola bolo extrémne husté. Nedala sa vidiet ani lampa v ruke. Plyny unikajúce s popola spôsobili, že vzduch sa stal nedýchatelný. Ludia v panike utekali na lode zakotvené v prístave. V oblaku staticky nabitého popola sa križovali blesky. Hoci sa padajúci popol schladil, šanca na prežitie sa minimalizovala. Nízke rastlinstvo bolo úplne vyhubené, listnaté stromy boli velmi poškodené, pasienky boli znicené, vtáctvo sa odstahovalo a rieky boli dlhé mesiace znecistené. Krajina sa zotavila o jedno desatrocie, no v bezprostrednom okolí sopky bolo prostredie úplne znicené. Výbuch sopky znamená vždy velké nebezpecenstvo pre okolitý život. 20. februára 1943 vybuchla v Mexiku sopka Tancitara. Horúci popol úplne znicil všetko rastlinstvo v okolí. V dôsledku toho zahynuli tisíce bylinožravých zvierat hladom. Na vzdialenejších miestach hynuli pre poruchy trávenia, vyvolané spásaním trávy znecistenej popolom. Ludia a zemetrasenia Zemetrasenie patrí medzi najcastejšie prírodné katastrofy a ludstvo mu vždy venovalo velkú pozornost. Prístroje zaregistrujú rocne niekolko desattisíc otrasov, no väcšina z nich má malú intenzitu alebo prebehne v neobývaných oblastiach. Ked však prebehne zemetrasenie v obývanej oblasti, škody na ludských životoch a materiálne škody sú obrovské. So zemetraseniami sú casto spojené aj obrovské prílivové vlny (Tsunami), zosuvy pôdy a požiare. Tsunami vznikajú pri výbuchoch podmorských vulkánov alebo pri obrovských podmorských zemetraseniach. Otrasy zvlnia vodu len mierne, ale cím viac sa vlna približuje k pobrežiu, tým je väcšia, silnejšia a nicivejšia. Ked sa dostane k pobrežiu, môže byt vysoká aj niekolko desiatok metrov. Následky sú potom katastrofálne. Zosuvy nasledujú po zemetraseniach velmi casto. Otrasy narušia vrstvy hornín a zosuv na seba nenechá dlho cakat. Zemetrasenie, ktoré prebehnú v husto obývaných sú obvykle sprevádzané požiarmi. Ludské obydlia sú plné predmetov, ktoré môžu velmi lahko spôsobit požiar. Každý z elektrických spotrebicov môže byt potencionálnym podpalacom. Takisto rôzne kotly používané na kúrenie alebo ohrev vody. Takýchto nebezpecných vecí je okolo nás plno, ale keby sme sa zacali starat o ich zvýšenú bezpecnost, nás život by bol jednotvárny a plný obmedzení. Príciny otrasov môžu byt rôzne. Najcastejšie sú to tektonické zemetrasenia, ktoré súvisia s pohybom zemskej kôry a s jej deformáciou. Vznikajú v oblastiach dvíhajúcich sa pohorí alebo v morských priekopách. Vela zemetrasení sa viaže s vulkanickou cinnostou. Vulkanická cinnost a s nou spojené zemetrasenia sú charakteristické predovšetkým pre miesta, kde sa stretávajú hrany litosférických dosiek. Aj ked to znie neuveritelne, prícinou mnohých zemetrasení môže byt aj sám clovek. Pocas studenej vojny sa v Sovietskom zväze a v Spojených štátoch amerických robili pokusy s atómovými bombami. Vedci skúmali pôsobenie nukleárnych výbuchov na okolité prostredie. Výbušniny s obrovskou silou sa používajú tiež pri stavbe prieplavov alebo pri reaktivácii vycerpaných ropných a plynových polí. Tieto výbuchy však nespôsobujú škody. Sila následného otrasu sa dá vypocítat, cas vypuknutia je známy a pokusy sa väcšinou vykonávajú na odlahlých miestach. Najstaršie záznamy o zemetraseniach majú Cínania, avšak z vtedajšieho spôsobu vyjadrovania sa dá len tažko zistit priebeh, intenzita a následky daných zemetrasení. Dnes je situácia iná. Poznáme hned niekolko stupníc klasifikujúcich zemetrasenia založených na subjektívnom pozorovaní. V osemdesiatych rokoch devätnásteho storocia zostavili taliansky výskumník de Rossi a Švajciar Forel prvú takúto stupnicu. Od roku 1902 sa používala dvanást stupnová stupnica, ktorú vypracoval taliansky vulkanológ Mercalli. Dnes sú zemetrasenia triedené podla energie otrasov (tzv. Richterova stupnica). Oblasti s najväcším výskytom zemetrasení Medzi oblasti najviac postihované zemetraseniami urcite patrí Kalifornia. Túto oblast už postihlo niekolko nicivých zemetrasení. Po otrasoch v roku 1933 bol vydaný zákon, podla ktorého musela mat každá verejná budova postavená v Kalifornii konštrukciu odolávajúcu zemetraseniu. Opodstatnenost stavebného zákona bola potvrdená skutocnostou, že z viac ako 5.000 odvtedy postavených škôl sa nepoškodila ani jedna, zatial co z 578 starých škôl bolo viac ako 50 vážne poškodených. Dalšou oblastou s castým výskytom otrasov je oblast Japonských ostrovov.

  • 17. januára 1995 otriaslo ostrovom Honšú nicivé zemetrasenie. Najväcšie škody utrpelo
mesto Kobe. Okolo piatej hodiny rannej sa zacali ozývat zvláštne dunivé zvuky a behom niekolkých minút sa mesto ocitlo v troskách. Rozsiahle zemetrasenie si vyžiadalo 5.000 obetí a 27.000 zranených. Dalších 370.000 ludí prišlo o strechu nad hlavou. Ak sa objaví zemetrasenie aj v oblasti, kde bol desatrocia seizmický pokoj, väcšinou na tom nebýva nic neobvyklé. Napríklad otrasy v Skopje (26. júla 1963). Aj ked otrasy neboli až také silné, väcšina zle skonštruovaných verejných budov v centre mesta bola znicená alebo poškodená. Naštastie zemetrasenie prebehlo skoro ráno, takže školy a úrady boli ešte prázdne. Otrasy si vyžiadali „len“ 1.200 obetí. Z historického hladiska je pre nás zaujímavý fakt, že v období Rímskej ríše v roku 518 pred našim letopoctom bolo mesto Scupi, predchodca dnešného Skopje, úplne znicené a v zemi vznikli trhliny miestami široké až štyri metre. Neskôr mesto znovu vystaval cisár Justinián, no dalej od niekdajšieho mesta a východnejšie od dnešného Skopje. Zosuvy Medzi povrchové zmeny spôsobené vulkanickou cinnostou a zemetraseniami patria jednoznacne aj zosuvy pôdy, ale tieto dve cinnosti nemusia byt hlavnými prícinami. Casto dochádza k zosuvom v dôsledku výškových rozdielov, ako aj mnohých cinitelov destabilizujúcich horninu. Voda premocí pôdu, mráz drobí horniny. Dokonca znacnú cast zosuvov vykonáva clovek svojou neuvedomelou cinnostou. V Pamíre vznikol v roku 1911 po jednom zo zemetrasení najväcší zaznamenaný zosun pôdy. Do údolia rieky Murgab, z ktorej sa za štyri roky vytvorilo dlhé jazero, sa zosunulo 2.500.000.000 m3 pôdy. Zemina a skalnaté úlomky pochovali dedinu Uzoj aj s jej 54 obyvatelmi. Pre územie vtedajšieho Ruska bolo charakteristické, že informácie sa do Moskvy sa dostali až po niekolkých týždnoch. Až roku 1915 sa na miesto katastrofy dostal slávny seizmológ knieža B. B. Galicin. O tom ako daleko speje ludská nevedomost svedcia udalosti vo Švajciarsku, ktoré je, co sa zosuvov týka, zakliatou krajinou. V roku 1618 baníci pri tažbe kamena podkovali vrstvy zvažujúce sa k údoliu a tým spôsobili zosuv, ktorý pochoval 2.430 ludí. Pri dalšom zosuve v roku 1903 zahynulo 20 ludí. Podvrtaním narušená masa skál pri meste Elm sa dala do pohybu bez akéhokolvek varovania. Zosun bol sprevádzaný prudkým vzdušným prúdom a sutina zasypala náprotivnú stranu údolia až do výšky 100m. Dalšie zosuvy boli len otázkou casu. Aj napriek dlhorocnej skúsenosti s ladovcami to robotníci pri stavbe priehrady ( Mattkart, 1965) neodhadli dobre. Asi pol kilometra nad stavbou sa totiž nachádzal ladový splaz, co však stavbári nebrali do úvahy a hojne používali potrebné výbušniny. Otrasy samozrejme popudili splaz do rýchlejšieho pohybu ( 40 km/h ), pricom sa odtrhlo a následne spadlo na robotníkov niekolko velkých kusov ladu. Zomrelo 60 ludí. Lavíny Lavíny sú tiež zosuvmi, ale majú urcité špecifické vlastnosti. Lavína väcšinou vzniká na tom istom mieste a lavinózne svahy sú dobre preskúmané, avšak cas jej zrútenia je prakticky nevypocitatelný. „Sneh je cudná hmota: urcitými vlastnostami sa podobá látkam tuhého zrnitého skupenstva, inými vlastnostami skôr kvapalinám. Jeho správanie závisí od strmosti svahu, tvaru povrchu, vegetacného krytu, kvality snehu, obsahu vlhkosti, teplotných zmien okolia, a predovšetkým od hrúbky snehovej vrstvy. Švajciarsky výskumný ústav zaviedol pojem kritická výška snehovej pokrývky, ktorú možno urcit na každom svahu pokrytom snehom. Ide o takú vrstvu snehu, ktorej stabilita je kritická a pri najmenšej rušivej zmene v prostredí ( zmena teploty, silnejší zvuk, snehová gula ) sa pohne lavína.“ Obetami lavín sa každorocne stáva mnoho neskúsených turistov, ale aj skúsených horolezcov. Sú však aj takí, ktorí nedbajú na upozornenia a vydávajú do oblastí so zvýšeným výskytom lavín. Napríklad istý extrémny športovec, ktorý mal obrovské štastie, že prežil pád lavíny, ktorú odtrhol „nesprávnym výberom prostredia pre snowboardovanie“. Povodne Povoden patrí medzi prírodné katastrofy, ktoré velmi dobre poznáme aj v našich koncinách. Voda, ktorá vystúpi z brehov riek, nepôsobí nicivo len svojim prúdom, ale aj vtedy, ked už upadá. Sama prítomnost vody stací na to, aby všetko rozmocila a znicila. Povodne môžu byt spôsobené nadmernými zrážkami, ale aj cinnostou cloveka, napríklad vypustením priehrady. Obrovské záplavy postihli minulý rok takmer celú Európu. Hlavné mesto našich západných susedov Praha bolo skoro celé znicené a všetky staré mestské štvrte boli zaplavené. Zoo tiež aj metro – proti vode boli okolo vchodov do metra postavené protipovodnové zábrany, avšak voda siahala aj pol metra nad ne. Vietor ako nepriatel cloveka Extrémne silný vietor môže spôsobit obrovské škody. Jeho pustošenie spocíva v tom, že na svojej ceste vychytí drobné ciastocky pôdy alebo vody, ktorými obrusuje terénne výcnelky. Zanesie ich casto na velkú vzdialenost a uloží aj na tých najneobvyklejších miestach. „Maloázijský vražedný pieskový vietor samum je schopný zasypat celé karavány. Herodotos napísal, že kedysi samum zhltol celú armádu jedného maloázijského krála. Je neuveritelné, aké množstvo prachu je schopný taký velký víchor zdvihnút do povetria.“ V ovzduší našej Zeme sa tepelným úcinkom Slnka vytvoril urcitý systém prúdenia. Nerovnomerné zohrievanie morí a pevniny však tento systém narúša a je prícinou tvorby monzúnov, ktoré zmiernujú rozdiel medzi teplotou kontinentu a oceánu. Poruchy prúdení spôsobujú aj pohoria, vrchy, a dokonca aj ludské obydlia, ktoré mu stoja v ceste. Prúdenie vzduchu je najpremenlivejšie v oblasti mierneho pásma. Masy vzduchu zo subtrópov a polárnych krajín, z kontinentov a oceánov sa tu stretávajú v mohutných víroch s priemerom niekolkotisíc kilometrov. Víchrice tropického pásma pripomínajú cyklóny mierneho pásma, ale zasahujú ovela menšiu oblast. Tieto víchrice sa nazývajú rôzne: v Indickom oceáne cyklóny, v južnej casti Tichého oceánu hurikány, na Dalekom východe tajfúny, na Filipínach baguio. Hurikány „Hurikány sú vlastne prudké vzdušné víry s nízkym tlakom vzduchu v centre ( oko hurikánu ). Vzduch sa v nich otáca obrovskou rýchlostou okolo myslenej kolmej osi. Musíme si to však predstavit v gigantických rozmeroch. Odstredivá sila sa snaží odchýlit krúžiaci vzduch od osi. Vo výške je pohyb rýchlejší, preto vznikne dohora sa rozširujúci lievik, do ktorého zospodu prúdi vzduch. Vo vzdušnom víre je v dôsledku zníženia tlaku obrovská rýchlost vetra. Dolná hranica rýchlosti vírivého pohybu je nieco okolo 100 km/h. Boli však namerané aj hodnoty presahujúce 300 km/h. V oku hurikánu je jasné pocasie a úplné bezvetrie.“ Ako katastrofy vplývajú na ludí V tejto casti nechcem opisovat dlhé filozofické state. Chcem povedat len tolko, že katastrofa nerobí len materiálne škody, ale aj škody na ludských mysliach. Každý, kto zažil hocakú prírodnú katastrofu sa urcite necíti najlepšie. Hlavne ak on prežil a jeho blízki zahynuli. Po tejto stránke je príroda naozaj nicivá a nelútostná. A nikto nemôže s istotou dúfat, že mna sa to netýka, ja žijem v pokojnej oblasti. Ale takisto nemôže byt nikto sužovaný myšlienkami typu „je to tu hrozné, zajtra urcite zahyniem“. Zostáva nám len jediná možnost. Pokojne si žit a radovat sa z každého dna na Zemi. Ved co ak zajtra dopadne na Zem obrovský asteroid...