Prešov
OBSAH:
1. Prírodné podmienky
2. História mesta Prešov a kultúrne hodnoty
3. Demografia
4. Hospodárstvo regiónu
5. Obcianska vybavenost
6. Preprava a prepravné vztahy
7. Technická infraštruktúra
8. Dane
9. Náklady na obstaranie nehnutelností
1. PRÍRODNÉ PODMIENKY
1.1. VYMEDZENIE A POLOHA ÚZEMIA PREŠOVA
Územie mesta leží v centrálnej casti východného Slovenska v severnej casti Košickej kotliny. Prešov má výhodnú dopravnú polohu na tradicnej križovatke ciest vedúcich zo západu na východ a zo severu na juh. Mestom prechádza medzinárodný severo-južný železnicný koridor Polsko - Plavec - Prešov - Košice - Cana - Madarsko. V cestnej doprave je Prešov uzlom západo - východného cestného tahu Cesko - Žilina - Prešov - Vyšné Nemecké - Ukrajina a severojužného tahu Polsko - Vyšný Komárnik - Svidník - Prešov - Košice - Milhost - Madarsko. Z politicko - správneho hladiska je Prešov sídlom Prešovského kraja, prvého medzi ôsmymi slovenskými krajmi, podla poctu obyvatelov a druhého v poradí, podla rozlohy. Je hlavným administratívnym centrom gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich v SR. Vo velkostnom rebrícku slovenských miest je Prešov tretí za Bratislavou a Košicami. Najbližšími velkomestami sú (podla vzdušných vzdialeností) Košice (35 km), Užhorod (96 km), Miskolc (115 km), Tarnów (127,5 km), Nyíregyháza (135 km), Rezsów (142 km), Krakow (168 km), Debrecen (185 km) a Satu Mare (198 km). Od Budapešti je Prešov vzdialený 250 km a od hlavného mesta SR Bratislavy až 345 km. 1.2. Fyzickogeografická charakteristika Prešova
1.2.1. LITOGEOGRAFICKÁ A MORFOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Z litogeografického hladiska je územie heterogénne. Najstaršou castou sú eocénne flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu, ktoré budujú západnú cast územia. Z nerastných surovín majú význam len nerudné suroviny. Najvýznamnejšou je kamenná sol. Z dalších surovín majú význam stavebné. Ide o štrky a piesky a tehliarske hliny. Litogeografické podmienky sa odrážajú v reliéfe. Na území Prešova zasahujú tri geomorfologické celky. Košická kotlina vyplna dve tretiny územia na východe. V severozápadnej casti tu zasahuje Spišsko-šarišské medzihorie a v juhozápadnej casti Šarišská vrchovina.
1.2.2.
KLIMAGEOGRAFICKÁ A HYDROGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Priemerná rocná teplota je 8,6 C, najteplejším je júl (19,5 C) a najchladnejším je január (-3,9 C), rocná amplitúda je 23,4 C. Priemerný rocný úhrn zrážok ciní 631 mm, pocet dní so zrážkami sa pohybuje od 90 do 130 v roku. Pocet dní so snežením od 30 do 42. Hydrogeograficky patrí záujmové územie do úmoria Cierneho mora, k povodiu Torysy, ktorá preteká územím v dlžke 8,5 km. Najvýznamnejším lavostranným prítokom Torysy je Sekcov, ktorý odvodnuje východnú cast územia a južne od mesta sa vlieva do Torysy. Na južnom okraji extravilánu Prešova priberá Torysa Delnu. Na území Prešova je možné zaznamenat bohatý výskyt minerálnych pramenov. Význam majú pramene v juhozápadnej casti územia - Borkút, Popík a Malý Borkút s vývermi slabo mineralizovanej vápenato - horecnatej vody s výdatnostou 1l/s. V lokalite Cemjata - Kvašná Voda sú tri pramene, z ktorých najvýdatnejší na Cemjate (9l/s) má vápenato-horecnú uhlicitú vodu s celkovou mineralizáciou 1 631,7 mg/l. V súcasnosti sú pramene vítanou súcastou mestského lesoparku, ktorý tvorí prímestskú rekreacnú zónu.
2. HISTÓRIA MESTA PREŠOV A KULTÚRNE HODNOTY
2.1. Hospodársko - politická a sociálna história Fyzickogeografické podmienky vytvárali rámec pre rozvoj osídlenia Prešova a okolia. Jeho pociatky siahajú do stredného paleolitu. Kontinuálne osídlenie je tu možné zaznamenat od neolitu. Pociatky slovanského osídlenia siahajú do 8. stor. n.l. Koncom 12. stor. sa zacali usadzovat v Prešove aj Nemci zo Spiša, pôvodom Sasi, ktorí využili tradíciu miestneho trhu a výhodnú polohu Prešova na križovatke krajinských ciest do Spiša, Polska, Halice, Zemplínu a horného Potisia. Nemecké dosídlovanie sa zintenzívnilo po tatárskom vpáde v roku 1241 a prispelo k postupnej premene vidieckej osady na mesto. Na tento proces pozitívne vplýval aj rozvoj remeselnej výroby a obchodu. K vlastnému udeleniu mestských privilégií došlo v roku 1299, kedy sa stal Prešov slobodným královským mestom. V 14. - 16. stor. dochádza k rozvoju remeselnej výroby, v ktorej dominovali kovospracujúce, textilné a potravinárske remeslá. V priebehu 17. stor. bola prosperita vystriedaná postupne stagnáciou až úpadkom mesta. Do 18. stor. vstúpil Prešov ekonomicky zruinovaný. Zacala sa postupná konsolidácia ekonomiky mesta a opät sa oživila remeselná výroba. Zacali sa zakladat aj manufaktúry, ktoré však nemali trvalejší charakter. Významnou mestotvornou funkciou ostal obchod. Ekonomická konsolidácia prispela aj k rastu poctu obyvatelov. Ekonomická báza mesta v 2. pol. 19. stor. bola velmi slabo rozvinutá. Boli tu len malé podniky. V roku 1870 bolo mesto napojené na železnicnú trat z Košíc do Kysaku, avšak ani táto skutocnost nebola impulzom pre industrializáciu mesta. Po vzniku samostatného Cesko
- Slovenska v roku 1918 sa Prešov ocitol v nevýhodnej ekonomicko-geografickej
3. DEMOGRAFIA
3.1. Obyvatelstvo
3.1.1.
RAST POPULÁCIE OD ROKU 1989
Údaj je za mesto Prešov rok pocet obyvatelov
1989 89.081
1990 90.727
1991 88.965
1992 90.058
1993 90.963
1994 92.013
1995 92.087
1996 93.147
1997 93.461
1998 93.792
1999 95.760
3.1.2. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATELOV MESTA PREŠOV
Pocet obyvatelov v predproduktívnom veku..............22,7% Pocet obyvatelov v produktívnom veku..................62,7% Pocet obyvatelov v poproduktívnom veku................14,6% Priemerný vek populácie............................... 33,5 roka Stredná dlžka života - muži...........................67,5 roka
- ženy...........................75,6 roka
- - Okres Prešov - Mesto Prešov-
- 15 - 19 r. - 2 677 - 1 376 -
- 20 - 24 r. - 3 899 - 2 251 -
- 25 - 29 r. - 2 336 - 1 208 -
- 30 - 34 r. - 2 025 - 1 017 -
- 35 - 39 r. - 2 091 - 1 116 -
- 40 - 44 r. - 2 137 - 1 233 -
- 45 - 49 r. - 1 915 - 1 115 -
- 50 - 54 r. - 1 427 - 833 -
- 55 - 59 r. - 520 - 264 -
- 60 r.
- Spolu: - 19 050 - 10 424 -
- 1 - 156 - 112 -Vedecká výchova-vedecký smer -
- 2 - 686 - 519 -Vysokoškolské vzdelanie -
- 3 - 1 132 - 847 -Vyššie vzdelanie-bakalárske -
- 4 - 699 - 482 -Úplné stredné odb. s maturitou-
- 5 - 1 267 - 841 -Úplné stred.všeobecné s matur.-
- 6 - 233 - 57 -Úplné stredné s maturitou -
- 7 - 2 539 - 1 328 -Stredné odborné bez maturity -
- 8 - 818 - 384 -Vyucenie -
- 9 - 3 405 - 1 365 -Úplné základné vzdelanie -