Povodne Obsah ludovej múdrosti o neštastí, ktoré nechodí po horách, ale po ludoch, má dnes a mal aj v minulosti rozlicné podoby. Clovek sa dlho nedokázal úcinne bránit nicivým silám prírody a pripisoval ich pôvod nadprirodzeným zdrojom. Zemetrasenia, výbuchy sopiek, velké požiare, morové epidémie bývali celé veky ozajstnou kosou ludstva, skazou jeho materiálnych statkov a hodnôt, ktoré pracne vytvorilo. Také boli aj velké povodne a ich spravidla katastrofálne následky. Za povoden oznacujeme náhle (spravidla krátkodobé) stúpnutie hladín v koryte toku a ich následný pokles. Definícia povodne nestanovuje príciny, nehovorí o množstvách vody ani o ohrození, nedotýka sa možných škôd. Za povodnami posledných rokov nemožno vidiet len globálne oteplovanie, a to z toho dôvodu, že aj v minulosti (aj predindustriálnej) sa povodne takého rozsahu, ale aj väcšie, vyskytovali. Povodne môžu vzniknút rýchlo - pri intenzívnej búrke v priebehu pár minút môže nastat prudké zvýšenie hladiny vodného toku. Väcšinou sa nedá (nestihne) upozornit ohrozené obyvatelstvo. Ale najcastejšie povodne vznikajú pomaly, väcšinou cez jeden den. Prícina a klasifikácia povodní Každá povoden má svoje špecifické rysy, parametre, podmienky vzniku, priebeh, je jedinecná a neopakovatelná. Napriek tomu rozoznávame tri základné typy povodní, a
to podla prícin vzniku:
(1) regionálne povodne - vyvolané dlhotrvajúcimi zrážkami na rozsiahlom území alebo topiacim sa snehom v povodiach, zasahujú velké územné celky, majú dostatocnú intenzitu a trvajú viac hodín alebo dní. . Ide o klasické povodne, ako ich poznáme najbežnejšie, postihujú celé povodia a riecne systémy. Vznikajú pri prudkom jarnom oteplení, ktoré spôsobí rýchle topenie snehu. Nebezpecné je, ked s oteplením prídu aj výdatné dažde - vodné zrážky s topiacim sa snehom môžu spôsobit náhlu povoden.Teplota takejto vody je 0°C, co v prípade kontaktu cloveka s nou spôsobí doslova okamžité podchladenie. Pád do takejto vody znamená viac než velmi velké riziko. Väcšinou bez okamžitej pomoci záchranárov z brehu, resp. z clna sa postihnutý utopí. (2) prívalové povodne - spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi, ich úcinok sa obmedzuje na relatívne malé územia, Najprv vznikne "klasický" búrkový mrak. Tento mrak môže prejst ponad viacero údoliami, resp. prejde väcšiu vzdialenost pocas ktorej, za vhodných podmienok, stále do seba akumuluje vodné pary, ktoré vznikajú odparovaním vlhkých údolí, resp. plôch. Takto môže mrak naakumulovat enormné množstvo vodnej pary, ktorá skondenzuje na vodu, ktorej množstvo priamo úmerne závisí od naakumulovanej vodnej pary. Vodné zrážky z takéhoto mraku môžu spôsobit katastrofálne následky, nakolko sa jedná o niekolko centimetrové zrážky za 1 hodinu. (3) „bariérové“ povodne - vznikajúce v dôsledku docasného prirodzeného alebo umelého prehradenia toku V podstate s povodnami sa môžeme stretnút po celý rok. Na jar a pocas jari a leta najcastejšie v dôsledku kombinácie zrážok a topiaceho sa snehu, v lete a na jesen v dôsledku konvekcných búrok, ako aj regionálnych daždov, v zime v dôsledku náhleho topenia sa snehu alebo v dôsledku zámrzu na toku. Ako príklad uvádzame mesiace, v ktorých sa vyskytlo 14 najväcších povodní na Dunaji v Bratislave za posledných zhruba 130 rokov. Z tabulky možno vidiet, že povodne v roku 2002 v nej zaujali hned dve pozície, a to tretiu a desiatu Poradie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9 10. 11. 12. 13. 14. Rok 1899 1954 2002 1897 1991 1965 1883 1975 1923 2002 1920 1892 1876 1890 Mesiac IX VII VIII VIII VIII VII I VII II III IX VI II IX Klimatické zmeny na zemi vo forme oteplovania atmosféry spôsobujú to, že odparovanie vody zo zemského povrchu a vodných plôch je intenzívnejšie » viac tepla » viac energie » viac búrok, ktorých intenzita narastá » stúpajúca tendencia vodných zrážok a sily vetra. Prirodzený kolobeh vody na zemi je nemenný : co sa odparí na zemi sa musí zákonite vrátit opät na zem v podobe dažda, snehu a ladu. Z tohoto pravidla nám logicky vyplýva, že ak sa za jednotku casu odparí viac vody, potom za jednotku casu sa musí aj viac vody vrátit na zemský povrch. Ak zoberieme súcasný vývoj pocasia, od ktorého záleží kde a kolko vody sa vráti na zem, potom k vzniku velkých povodní nie je daleko. Ludstvo už neodvratne cakajú obdobia povodní a dlhotrvajúce suchá. Presnejšie povedané cakajú nás nicivé povodne a nicivé suchá. Ak k tomuto vývoju ešte zoberieme v úvahu silné frontálne systémy sprevádzané silným vetrom, krupobitím a pod., potom pocasie spôsobí to, že velké množstvo ludí bude pomerne casto vo vážnom ohrezení svojho zdravia a života. Nehovoriac o velkých materiálnych škodách. U už 15 centimetrov vysoká vodná hladina tecúcej vody pri väcšej rýchlosti môže cloveka strhnút z nôh. Dalšie faktory príciny povodní • charakteristika dotknutého prostredia - fyzicko-geografické (sklon, tvar povodia, vyvinutost riecnej siete), hydrogeologické a pôdne pomery, vegetácia, percento zalesnenia, lokalizácia lesov v povodí, • pociatocné podmienky - ako napr. nasýtenost povodia predošlými zrážkami, stav ladovej a snehovej pokrývky, množstvo akumulovaného snehu, stav a teplota pôdy, ladochod, fenofáza a iné, • technické podmienky v povodí - stav a spôsob úpravy korýt, inundacné priestory, ich umiestnenie a kapacita, technické stavby na tokoch - hlavne všetky premostenia - ich stav, konštrukcia, prietocná kapacita a umiestnenie, stav hrádzí, ochrana vyššie položených území, stav a údržba prirodzených a umelých rýh (priekopy, jarky), volný materiál v povodí, ktorý voda môže unášat. Možno v súvislosti s klimatickými zmenami povedat, akými budú povodne v budúcnosti?
Vývoj budúcej klímy urcujú tri druhy zmien, sú to:
• kolísanie klímy: periodické zmeny klímy, ktoré sú v podstate dlhodobým kolísaním hodnôt meteorologických prvkov okolo urcitého priemeru (ako na jednu, tak druhú stranu), pricom amplitúda môže byt znacná. Prejavuje sa hlavne pri zrážkach, teplotách. Zasahuje rôzne velké oblasti Zeme a dlžka periódy môže byt niekolko desiatok až stoviek rokov. Niekedy tiež hovoríme o sekulárnom kolísaní klímy. Prícinou takéhoto kolísania klímy sú dlhodobé vratné zmeny všeobecnej cirkulácie atmosféry. • klimatické zmeny: zmeny klímy prebiehajúce pocas velmi dlhých období v jednom smere (oteplovanie, alebo naopak ochladzovanie). Dotýkajú sa našej planéty ako celku. V minulosti v rôznych geologických dobách prebiehali výrazné klimatické zmeny, napr. je nám známe, že druhohory boli velmi teplým obdobím, alebo naopak v neogéne zaznamenávame doby ladové. Pocas týchto klimatických zmien zároven dochádzalo ku kolísaniu klímy (napr. v dobe ladovej zaznamenávame striedanie dôb ladových a medziladových). Prícinou týchto zmien môžu byt tak astronomické javy, napr. zmena orbitálnej dráhy Zeme okolo Slnka, alebo telurické zmeny, napr. preskupovanie pevnín a oceánov na Zemi alebo zmeny v zložení atmosféry. • zmena klímy, ku ktorej dáva impulz antropogénna cinnost, a to najmä zmenou zloženia atmosféry: zvýšený prísun CO2 do atmosféry, zvýšené množstvo aerosólov v atmosfére, zvyšovanie koncentrácie dalších tzv. skleníkových plynov atd. Pritom nie všetky prímesi atmosféry pôsobia v smere oteplovania, napr. aerosóly majú opacný úcinok. Výsledná klíma - podnebie - je vlastne ovplyvnená superpozíciou (zložením) všetkých troch procesov, ktoré v podnebí prebiehajú alebo môžu prebiehat. Pretože nie je možné dôsledne odseparovat jednotlivé procesy, je aj velmi tažko kvalifikovane odpovedat na otázku, do akej miery ovplyvnuje klímu clovek a do akej miery sa jedná o prirodzené fluktuácie. Pomôckou tu môže byt do urcitej miery štatistika, rýchlost prebiehajúcich zmien, vedomosti o miere vplyvu cloveka (napr. bilancovaním spalovaných fosílnych palív alebo vedomostami o výrobe iných skleníkových plynov), ale tiež velmi presné, homogénne a dlhotrvajúce merania jednotlivých prvkov atmosféry ale aj hydrosféry. Predpovedanie povodní Predpovedanie povodní úzko nadväzuje na predpoved pocasia, teda na predpoved zrážok. Okrem predpovede zrážok sa do úvahy berú aj dalšie parametre, najmä aktuálna hydrologická situácia na tokoch a nasýtenost povodia predošlými zrážkami. Predstih hydrologickej predpovede je daný predstihom meteorologickej predpovede a postupovými dobami medzi miestom, v ktorom máme informáciu, a miestom, pre ktoré predpovedáme. Iná situácia je pri predpovedaní prívalových povodní. Aj ked poznáme meteorologickú predpoved, je velmi problematické a neisté stanovit presné miesto, kde sa prívalový dážd môže vyskytnút, akú bude mat intenzitu a aké trvanie. Kedže ide o relatívne malé plochy, ktoré takéto dažde zasiahnu, spravidla nám ani „po udalosti“ bodové merania zrážok nepomôžu urcit, kolko zrážok spadlo. V tomto smere jediným východiskom je plošné sledovanie zrážok, napríklad pomocou radarov. Aj to je však riešenie len casti problému. Ak by sme takúto informáciu mali (t. j. ak by sme vedeli kde a kolko zrážok vypadne) museli by sme vediet, aké je to územie, ci je citlivé (náchylné) na vytvorenie prívalovej povodne a akým spôsobom sa spadnuté zrážky pretransformujú na odtok. Preto vydat predpoved je velmi tažké. Existujú však spôsoby, ktoré dokážu nicivý efekt povodní obmedzit. Jedným z nich je vcasná predpoved. Slovenskému hydrometeorologickému ústavu (SHMÚ) pripadla v tomto smere dôležitá úloha - vybudovat do roku 2010 povodnový varovný a predpovedný systém Slovenska (POVAPSYS), ktorý by mal meteorologické a hydrologické predpovede a výstrahy riešit komplexne. Zdá sa, že vláda konecne pochopila, že investícia do prevencie je rozumnejšia ako odstranovanie následkov. V prípade, že parlament schváli kapitolu životné prostredie v podobe, ako ju navrhla vláda, SHMÚ bude v roku 2003 pravdepodobne disponovat ciastkou vyššou ako 600 miliónov Sk. Ide skutocne o historické navršenie, z ktorého približne 250 miliónov bude vyclenených na budovanie povodnového a varovného systému (POVAPSYS). Zámer na vytvorenie tohto dlhodobého a v súcasnosti hlavného projektu ústavu vznikol ako reakcia na prívalovú povoden na rieke Svinka v roku 1998, ktorá si vyžiadala asi 50 obetí na životoch a škody za 12,4 miliardy korún Vtedy nastal ten pravý cas na prehodnotenie prístupov k predpovedi prívalových, ale aj dlhodobejších povodní na Slovensku. V prvej fáze projektu sa zacne s budovaním lokálnych varovných systémov. POVAPSYS sa stavia ako jeden centrálny systém, ktorý by mal monitorovat a tvorit predpovede pre celé územie. V najzranitelnejších castiach územia Slovenska sa vytvoria lokálne systémy, ktoré by v danej lokalite mohli signalizovat zvyšujúce sa riziko povodnovej vlny. Malo by íst o jednoduché automatické zariadenia, ktoré budú pracovat autonómne v danej lokalite. V súcasnosti sa vyberajú miesta v povodí Myjavy, Kysuce, Torysy a Moravy. Nie je zámerom systému POVAPSYS financovat ich budovanie všade, ale odskúšat a prezentovat ich cinnost na pilotnom projekte a ponúknut know-how ohrozeným regiónom. Financie sa využijú aj na zriadenie mobilných staníc na meranie prietokov, integrovaný systém prevádzky POVAPSYS-u, štúdie, vedeckovýskumné projekty, školenia personálu, pracovné semináre a podobne. Sú záplavy a povodne to isté? Záplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto rieky nemá dostatocnú kapacitu, aby previedlo povodnovú vlnu, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje prilahlé územia. Druhým dôvodom môžu byt vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na urcitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohto územia volne odtekat a vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byt napríklad rozsiahle nížiny, ohradzované územia alebo väcšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku záplav môže byt zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody na povrch terénu. Teda záplavy a povodne môžu ale aj nemusia spolu súvisiet. Solidarita Jedinou kladnou stránkou všetkých nicivých katastrof je upevnovanie národa. Jedna z katastrofálnych dunajských povodní v roku 1965 a všetko, co bezprostredne po nej nasledovalo sa stalo obdivuhodným príkladom ludskej solidarity a prejavom spolupatricnosti. Výrazne prevládol humanististický prístup k postihnutým a to bez rozdielu národnosti. Tým, ktorým sa materiálna pomoc poskytla boli prevažne obcania madarskej národnosti a tí, ktorí ju poskytovali, boli práve Slováci. Po pretrhnutí ochranných hrádzí bolo zo zaplaveného územia potrebné evakuovat 60 000 obyvatelov. Nikdy v histórii sa neprejavila taká silná solidarita všetkých obcanov bez ohladu na národnost. Slováci, Cesi a další pomáhali obyvatelom na postihnutom území. Sila tejto solidarity bola naozaj bezmedzná. Úpravy v krajine Takisto ako v upravovanej, tak aj v prirodzenej krajine dochádza k povodniam. Nevhodné úpravy krajiny, prípadne jej úplná zmena, môžu viest (a casto aj viedli) k takým zmenám, ktoré velmi radikálne zmenili charakter a následné využívanie krajiny. Otázka je, ci homo sapiens na prahu 21. storocia je dostatocne poucený, a ci proklamovaný program udržatelného rozvoja životného prostredia aj naplna. Urcite je potrebné krajinu upravovat, o tom niet pochýb. Ved rastie pocet obyvatelstva absolútne, rastie stahovanie do mestských aglomerácií, zvyšujú sa štandardy životnej úrovne, zvyšujú sa nároky na vodu, na ochranu pred vodou a inými prírodnými katastrofami, rastú nároky na pôdu. Co však je alarmujúce, je rast spotreby. Od tej sa odvíja aj oznacenie spotrebná spolocnost. To všetko zosilnuje útok na prírodné prostredie a jeho využívanie „in situ“, pretože v usporiadanom svete do hraníc nie je možné expandovat do nových teritórií. To všetko je všeobecne známe. Preto napríklad vinit vodohospodárov za stavbu priehrad, vodárenských nádrží, za regulovanie tokov nie je zmysluplné. Ak hovoríme o škodách na majetkoch ci životnom prostredí, je tiež potrebné povedat, že ak prírodné extrémy (zrážky, teplota, povodne, suchá, veterné smršte) prekrocia urcité prahové hodnoty, bez ohladu na spôsob meliorácie krajiny, dokonca, bez ohladu na to, ci meliorácia bola robená alebo nie - príroda si vyberá svoju dan na všetkom, co jej stojí v ceste. Možno vinit za katastrofu v Cechách cloveka alebo inštitúcie že ich spôsobili? Zrejme nie. No napriek tomu ku škodám došlo. Na druhej strane treba povedat, že na viacerých miestach sa nevhodný ludský zásah podpísal pod mnohé neštastia: napr. pri zosuvoch pôdy, ktoré zasiahli ludské obydlia (videli sme to na niektorých miestach v povodiach Popradu, Hrona, Nitry), pri katastrofálnych následkoch nicivých prívalových povodní, ktorých úcinok znásobovali nevhodné premostenia, skládky materiálov, predošlá kosba lúk, nevhodné oplotenia, „prisvojenie si“ casti potoka v blízkosti vlastného pozemku, stavanie obydlí priamo pri potoku.. Zásahy do krajiny tu boli a nadalej budú, je to akási civilizacná dan. Zatváraním ocí alebo proklamovaním návratu „do jaskýn“ môžeme narobit viac škody ako úžitku. Tak by sme totiž mohli prenechat zasahovanie nekompetentným. Je potrebné si uvedomit, že aj ked dnes disponujeme znacnými vedomostami z environmentalistiky, zásahy sa neuskutocnujú na zelenej lúke a treba kalkulovat aj s tým, co tu máme, co sme zdedili. Pri zásahoch do krajiny by sme nemali vychádzat len z ekonomických hladísk, aj ked tie vítazia castejšie, ako by sme si želali. Nemali by sme sa zamerat len na jeden aspekt, ale brat do úvahy krajinu ako prírodný a sociálny systém. Pri zásahoch do krajiny by sme mali posudzovat ich pozitíva, ale mat na pamäti aj negatíva, ktoré v urcitých medzných situáciách môžu priniest. A teda otvorene prevziat na seba riziko s tým spojené. Mali by sme mat pamät, vedomosti, cit pre prostredie v ktorom žijeme, byt dôslední, rešpektovat pravidlá, a to nielen tie, ktoré sme si sami postavili, ale aj pravidlá prírody. Potom aj meliorácia krajiny nemusí v nás vyvolávat zbytocné obavy a nemusí nás a priori rozdelovat na ochrancov prírody a tých druhých. Ochrancami prírody a rozumnými hospodármi by sme mali byt totiž všetci. _____________ _________
Zdroje: