Považská Bystrica Rozloha: 463 km Pocet obyvatelov: 65 580 Hustota zaludnenia: 142 obyvatelov na km Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trencínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska Váhom. Je 14. najväcším mestom Slovenska. V okrese Považská Bystrica je 28 obcí, z toho 1 mesto. Cestovný ruch okresu sa sústreduje v okolí vodnej nádrže Nosice. Velmi atraktívna je Manínska tiesnava a celé Súlovské vrchy. Typickými zvieratami považského územia sú divé kacice, potápky, volavky, v pohoriach jariabok hôrny, jelenia, srncia a diviacia zver. K chráneným druhom patria: vydra riecna, hlavátka podunajská, netopier vodný, jason cervenooký, labtuška vrchovská, medved hnedý, tetrov holniak. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužela a nivy riecky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali cloveka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekolko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov. Kaštiel v Považskom Podhradí Bystrický (Považský) hrad Prvá písomná zmienka o Považskej Bystrici sa však viaže až s rokom 1316. Písomná zmienka o hrade z roku 1316 sa spája s menom Matúš Cák Trenciansky. Dejiny mesta sú úzko späté s dejinami Bystrického (Považského) hradu. Najznámejšími majitelmi Bystrického hradu a panstva boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Dalšia známa písomná zmienka o Bystrici pochádza z 13. júla 1330. V roku 1432 bola Považská Bystrica vypálena (nájazdy Husitských vojsk). Plamene pohltili všetky obecné listiny a obyvatelstvo zostalo bez právnych dokumentov. Na ich žiadost král Žigmund obnovil Považskej Bystrici 23. apríla 1435 jej výsadné práva. V 1458-om roku král Matej Korvín darúva mestecko i s šesnástimi dedinami Ladislavovi Podmanickému za jeho verné služby Hunadyovcom i krajine. Tým zacína storocné panstvo rodu Podmanických na hrade Bystrica, rodu, ktorého clenovia zohrali významnú úlohu v dejinách celého Uhorska. Ladislavov syn Ján, bratislavský hlavný župan a kapitán bratislavského hradu, zdedil podla otcovho testamentu i panstvo Bystrica. Dal v mestecku postavit gotický kostol a stal sa jeho prvým súkromným patrónom, cím získal právo volby duchovného s biskupským schválením. Mimoriadne cenným svedectvom vnútorného života mestecka je listina nazvaná "Articuli Podmanickyani" z 2. januára 1506, ktorou Ján Podmanický ustanovuje v 30 clánkoch obecný štatút mesta Bystrica. Okrem iného sa v nej spomínajú cechy: mäsiarsky, tkácsky, cižmársky, Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlucný jazyk cechových majstrov používala slovencina. 29. augusta 1526 padol v bitke pri Moháci Jánov brat Michal i uhorský král Ludovít II. Druhému Jánovmu bratovi Štefanovi, najstaršiemu biskupovi v Uhorsku, pripadla významná úloha - korunovat nového panovníka. A korunoval ich hned dvoch. Na tom istom mieste, tou istou korunou. V Stolicnom Belehrade, v roku 1526 Jána Zápolského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburgského. Epitaf Rafaela Podmanického Poslední z rodu, Ján a Rafael, tažiac z tejto politickej situácie, ako prívrženci Jána Zápolského násilne obsadzovali panstvá svojich protivníkov a potom žiadali od "svojho" krála, aby im na ne udelil donáciu. Po smrti Zápolského sa usilovali o zmierenie s Ferdinandom II. Turecké nebezpecenstvo im dopomohlo k dohode s cisárskym dvorom, takže v decembri 1544 Ferdinandovi prisahali vernost. Rod Podmanických vymrel po meci - smrtou Rafaela roku 1558. Náhrobný epitaf s jeho vyobrazením a slovakizovaným textom je zabudovaný v stene predsália rímsko- katolického kostola v Považskej Bystrici, postaveného v 14. storocí. Zomierajú bezdetní, po ich smrti panstvo prechádza do rúk mocného rodu Balassovcov. S ich príchodom nastáva pre mesto dalšie z tažkých období
- storocie stavovských povstaní. Mesto i okolie postupne drancovali vojská Štefana
Z dobových dokumentov sa môžeme napríklad docítat, že:
"od 23. do 26. augusta 1813 štyri dni ustavicne pršalo, co zaprícinilo rozvodnenie Váhu. Voda dole prúdom strhávala brvná, stromy, celé domy, ludí a dobytok. Škody predstavovali miliónové sumy, v Považskej Bystrici zahynulo viac ako sto ludí." "6.augusta 1831 cholera skosila prvé obete medzi obyvatelmi mesta a utíšila sa až 14. septembra 1831. Celkom zahynulo 135 ludí." " V roku 1832 zhorela jedna cast, v roku 1834 druhá cast mesta. " "15. februára 1858 o 8.hodine vecer bolo silné zemetrasenie v okolí Bystrického hradu, kedy sa zrútila i veža hradnej väznice." Zákon z roku 1886 zlikvidoval všetky výsadné rozdiely medzi obcami, Považská Bystrica ako poddanské mestecko stratila v zmysle zákona svoje postavenie a stala sa malou obcou, avšak len do 1. marca 1914. Župná kongregácia v Trencine ju povýšila na velkú obec. Rozvoj spolocenského života nastal až po roku 1918. Vznikali rôzne spolky, školy, menšie podniky. Velkým prínosom pre mesto bolo preloženie výroby bratislavskej municnej továrne firmy Roth. Základný kamen výstavby nového závodu bol položený 7. júla 1929. Nové pracovné príležitosti a vzrastajúci pocet obyvatelov súvisel aj s výstavbou bytov, kultúrnych, sociálnych a športových zariadení. Pocas druhej svetovej vojny dosiahol rozvoj Považskej Bystrice taký stupen, že sa obec rozhodla požiadat o priznanie charakteru mesta, ktoré mu bolo Zborom povereníkom na zasadnutí 25. júna 1946 priznané. V roku 1948 sa Považská Bystrica stala okresným mestom. Úplná prestavba starého mesta na nové, ktorá sa uskutocnila v 70. a 80. rokoch, zmenila jeho ráz. Postavili sa nové sídliská, pribudli rôzne hotelové a reštauracné zariadenia, zrekonštruovali sa mestské komunikácie a parkoviská. Medzi dalšie dnes už kultúrno-historické pamiatky mesta patrí kaštiel s dvoma nárožnými vežami, vybudovaný pod považskobystrickým hradom, zvaný Burg, renesancný kaštiel v obci Orlové, kde v súcasnosti sídli Vlastivedné múzeum.Na kopci nad mestom vo výške 391 m.n.m. sa nachádza kaplnka sv. Heleny z roku 1728. Zaciatky organizovaného športu v Považskej Bystrici spadajú do rokov skoncenia 1. svetovej vojny. V roku 1920 založila hrstka mladých športových nadšencov športový klub. V mestách a obciach, kde vznikali nové priemyselné závody, sa zakladali telovýchovné jednoty. V Považskej Bystrici zacal kralovat futbal. Prvé ,,oficiálne” stretnutie sa zohralo v roku 1921. Hrávali sa však iba priatelské stretnutia a až v roku 1929 Športový Klub Považská Bystrica po prvýkrát zaradili do 1.B triedy Trencianskej futbalovej župy; klub tu hral až do roku 1934. V roku 1929 sa zacal stavat strojársky závod v Považskej Bystrici. Po likvidácii závodu Patrónka v Bratislave a jeho prestahovaní do Zbrojovky podstatná cast zamestnancov Štatút okresného mesta bol Považskej Bystrici zachovaný aj v rámci nového územnosprávneho clenenia Slovenskej republiky od júla 1996.
POZORUHODNÉ ÚDAJE O VIDIECKYCH OBCIACH
Najstaršia obec: Domaniža (1268) Najmladšia obec: Jasenica (1921) Najnižšie položená obec: Udica (282 m n. m.) Najvyššie položená obec: Vrchteplá (520 m n. m.) S najväcším katastrom obec: Papradno (5582 hektárov) S najmenším katastrom obec: Záskalie (242 hektárov) S najväcším poctom obyvatelov obec: Papradno (2700) S najmenším poctom obyvatelov obec: Pocarová (141)
SLUŽBY
Kiná: Mier, Kino v kultúrnom dome Hotely: Manín, Sparta, Váh ... Športové areály: krytá plaváren, športová hala (usporadúvajú sa v nej viaceré medzinárodné sútaže), futbalový štadión v Považskej Bystrici, futbalové ihriská, zimný štadión, kúpalisko ... _____________ _________
Zaujmav linky k refertu: