Porovnanie štátneho aparátu Dánska a Rakúska

Porovnanie štátneho aparátu Dánska a Rakúska Úvod Rakúsko a Dánsko – krajiny Európskej Únie, ktoré nevynikajú svojou velkostou, ci geopolitickým významom. Sú to však krajiny s rozvinutou demokratickou a štátnou sústavou, z ktorých je jedna predstavitelom modernej formy konštitucnej monarchie a druhá je klasickou parlamentnou republikou. Táto práca má za úcel popísat spojitosti a odlišnosti v politickom zriadení týchto dvoch štátov porovnaním ich základných dokumentov - ústav. Rakúsko Základné údaje Rakúsko je demokratická republika Jej právo vychádza z ludu. Tak znie clánok 1 Ústavného zákona Spolkovej republiky Rakúsko. Ústava Rakúska bola schválená konštituovaným Národným zhromaždením dna 1. októbra 1920 a do súcasnosti rozšírená vo viacerých novelách. Dôležitý podiel na vytváraní Ústavy mal, okrem zástupcov politických strán a odborníkov vtedajšej štátnej kancelárie, univerzitný profesor Dr. Hans Kelsen (1881 – 1973). Ústava bola novelizovaná rozhodnutím Národnej rady dna 7. decembra 1929. S touto novelou boli podstatne rozšírené právomoci spolkového prezidenta. Rakúsko je spolkovým štátom, ktorý je tvorený samostatnými krajinami: • Burgenland • Korutánsko • Dolné Rakúsko • Horné Rakúsko • Salzburg • Štajersko • Tirolsko • Voralberg • Vieden Územie Rakúska zahrna územie spolkových krajín a tvorí jednotnú menovú, hospodársku a colnú oblast. Hlavné mesto a sídlo najvyšších orgánov Spolku je Vieden. Všetci obcania sú si rovní pred zákonom. Základné právo na narodenie, pohlavie, stav, triedu a vyznanie je zarucené. Nemecký jazyk, neškodiac jazykovým menšinám ktoré majú právo zarucené zákonom, je štátnym jazykom republiky. Bundesregierung (Spolková vláda) Spolkovú vládu tvoria spolkový kancelár, vicekancelár a ostatní spolkoví ministri. Vo svojom celku tvoria spolkovú vládu pod predsedníctvom spolkového kancelára. Spolková vláda ako kolektívny orgán vykonáva len niektoré úlohy, ktoré jej výslovne prináležia zo zákona (alebo cez rozhodnutie spolkového prezidenta). Všetky ostatné úlohy sú spracovávané príslušnými rezortnými ministrami alebo rezortnými ministerkami. Zo zákonom daných kompetencií spolkovej vlády je záverecné rozhodnutie o predložených zákonoch najdôležitejšie. Spolková vláda prijíma rozhodnutia jednohlasne. Väcšinové rozhodnutia sa neberú do úvahy. Spolkový kancelár a na jeho návrh ostatní clenovia vlády sú menovaní spolkovým prezidentom. Odvolanie jednotlivých clenov vlády nastáva na návrh spolkového kancelára. Clenovia vlády sú pred vstupom do svojich úradov potvrdzovaní spolkovým prezidentom. Vicekancelár je poverený zastúpením kancelára vo všetkých oblastiach jeho právomoci. Ak je spolkový minister docasne práceneschopný, potom poveruje spolkový prezident iného ministra alebo štátneho sekretára, ktorý zastupuje práceneschopného ministra. Aktuálne kompetentný minister má oprávnenie preniest právomoci na iného ministra alebo štátneho sekretára, co sa týka zúcastnenia sa na rokovaniach Rady Európskej únie a v tomto rámci tiež viest rokovanie k urceným problematikám a odovzdat hlas. Výslovné rozhodnutie Národnej rady o nedôvere spolkovej vláde alebo jej jednotlivým clenom, znamená pozbavenie úradu (odvolanie) spolkovej vlády alebo príslušného ministra. Národná rada má tiež právo obvinit clenov vlády, pred Ústavným súdom, z porušovania zákona. Odsúdenie vedie k strate úradu. Národná rada a Spolková rada sa schádzajú spolu ako Spolkové zhromaždenie na spolocných verejných zasadnutiach. Ich kompetencie zahrnajú príležitosti, ktoré sa týkajú spolkového prezidenta - slub, nariadenie ludového hlasovania k predcasnému odvolaniu, súhlas k úradnému stíhaniu, vyšetrovanie obvinenia pred Ústavným súdom kvôli porušovaniu Spolkovej Ústavy, a okrem toho je Spolkové zhromaždenie zmocnené k tomu, že môže vyslovit vyhlásenie vojny. Predsedníctvo v Spolkovom zhromaždení je striedavo vedené prezidentom Národnej rady a predsedajúcim v Spolkovej rade. Ak Spolkové zhromaždenie predlžuje ludové hlasovanie s cielom odvolat spolkového prezidenta, tak to má vykonat (uskutocnit). Úradné stíhanie spolkového prezidenta je povolené len vtedy, ak s tým súhlasilo Spolkové zhromaždenie. Nationalrat (Národná rada) Zákonodarstvo štátu vykonáva Národná rada spolocne so Spolkovou radou. Sídlo Národnej rady je hlavné mesto. Národná rada je volená ludom na základe rovných, priamych, tajných a osobných volebných práv mužov a žien, ktorí pred 1. januárom roku, v ktorom sa volby konajú, dosiahli 18. rok života, na princípe volby podla pomerného zastúpenia. Územie Spolku je delené podla priestorovo uzavretých volebných obvodov, ktorých hranice (hranice krajín) sa nesmú delit. Tieto volebné obvody sú rozdelené v priestorovo uzavretých regionálnych volebných obvodov. Den volieb musí byt stanovený v nedelu alebo v iný verejne volný den. Volitelní môžu byt všetci muži a ženy, ktorí v stanovenom dni majú rakúske štátne obcianstvo a pred 1. januárom roku volieb dosiahli 19 rokov. Zákonom stanovené obdobie Národnej rady trvá štyri roky. Spolkový prezident zvolá novozvolenú Národnú radu do 30 dní po volbách. Prezident zvoláva Národnú radu v každom roku k pravidelným zasadnutiam, môže tiež zvolat Národnú radu k mimoriadnemu zasadnutiu. Spolkový prezident môže rozpustit Národnú radu, avšak môže tak urobit len raz z rovnakého dôvodu (príciny). Zasadnutia Národnej rady sú verejné Bundesversammlung (Spolková rada) Zákonodarstvo Spolku vykonáva Národná rada spolocne so Spolkovou radou. V Spolkovej rade sú zastúpené jednotlivé krajiny vo vztahu k poctu obcanov v krajine. Krajina s najvyšším poctom obcanov vysiela 12 clenov, každá dalšia krajina tolko clenov, kolko zodpovedá vztahu k poctu obcanov a zároven pomerne zodpovedá poctu obcanov krajiny s najvyšším poctom obcanov. Každej krajine prislúcha zastúpenie najmenej 3 zástupcov. Pocet, ktorý vychádza z každej krajiny, co sa týka vysielaných clenov Spolkovej rady, je urcovaný spolkovým prezidentom po každom všeobecnom scítaní ludu. Clenovia Spolkovej rady sú volení krajinským parlamentom na dobu ich zákonom stanoveného obdobia, na základe princípu volieb podla pomerného zastúpenia. Najmenej jeden mandát musí pripadnút strane, ktorá disponuje v krajinskom parlamente druhým najvyšším poctom sediacich. Clenovia Spolkovej rady nemusia rešpektovat krajinský parlament, ktorý ich vyslal, avšak musia byt volitelný do tohto parlamentu. V predsedníctve Spolkovej rady sa menia krajiny polrocne podla abecedného poradia. Ako predsedajúci pôsobí ten, ktorý bol prvý vyslaný ako zástupca predsedajúcej krajiny. Predsedajúci nesie titul Prezident Spolkovej rady. Spolková rada sa zvolá predsedajúcim na schôdzi Národnej rady. Krajinskí vodcovia sú oprávnení zúcastnovat sa na všetkých rokovaniach Spolkovej rady. Zasadnutia Spolkovej rady sú verejné. Bundespräsident (spolkový prezident) Spolkový prezident patrí tak ako aj spolkoví ministri a štátni sekretári ako aj clenovia krajinských vlád k najvyšším orgánom výkonnej moci. Spolkový prezident je volený na základe rovného, priameho, tajného a slobodného volebného práva. Ak je len jeden kandidát na tento post, prebiehajú volby vo forme hlasovania. Zvolený je ten, kto získa viac ako polovicu všetkých platných hlasov. Ak nikto nezíska takúto väcšinu hlasov, uskutocní sa druhé kolo volieb, pri ktorom proti sebe stoja dvaja najsilnejší kandidáti z prvého kola. Prezidentský úrad trvá šest rokov. Znovuzvolenie na dalšie funkcné obdobie je prípustné len raz. Spolkový prezident nesmie pocas svojho funkcného obdobia patrit do žiadneho zastupitelského telesa ani vykonávat žiadne iné zamestnanie. Úradné stíhanie prezidenta je prípustné len so súhlasom spolkového zhromaždenia. Ak je prezident neschopný vykonávat svoj úrad prechádzajú všetky jeho funkcie najprv na spolkového kancelára. Ak jeho neschopnost vykonávat úrad trvá dlhšie ako 20 dní, vykonávajú jeho funkcie ako kolégium prezident, druhý prezident a tretí prezident Národnej rady. Toto kolégium rozhoduje na základe väcšiny hlasov. Predsedom tohto kolégia ako aj zástupcom na verejnosti je prezident Národnej rady. Bundeskanzler (kancelár) Spolkový kancelár je predsedom spolkovej vlády. Nie je však nemeckým typom kancelára. Vedie rokovania vlády ako „primus inter pares“ (prvý medzi rovnými), nedisponuje právom príkazu voci ostatným clenom vlády. Spolkový kancelár a na jeho návrh zvolení ostatní clenovia spolkovej vlády sú menovaní a odvolávaní spolkovým prezidentom. Ani spolkový kancelár ani ostatní clenovia spolkovej vlády nemusia byt schválení parlamentom. Parlament môže ale jednotlivým clenom spolkovej vlády alebo vláde ako celku vyslovit nedôveru. Potom musí vláda alebo dotycný minister odstúpit. Vicekancelár je poverený zastupovaním kancelára v celom rozsahu jeho pôsobnosti. Ak sú kancelár a vicekancelár súcasne neschopný vykonávat úrad, poverí spolkový prezident clena vlády zastupovaním kancelára. Spolkový kancelár preberá od spolkového prezidenta na podpis schválené spolkové zákony. Ak je spolkový prezident neschopný vykonávat úrad prechádzajú jeho funkcie na dobu 20 dní na spolkového kancelára. Bundesministerien (Spolkové ministerstvá) Spolkové ministerstvá sú najvyššou organizacnou zložkou riadenia špecifických rezortov Rakúska, ich úlohou je pripravovat legislatívne a iné predpisy pre potreby celoštátne, prípadne ako odporúcania pre krajinské ministerstvá. V súcasnosti sú

vytvorené tieto ministerstvá:

 Ministerstvo služieb a športu  Ministerstvo sociálnych vecí, rodiny a ochrany spotrebitelov  Ministerstvo zahranicných vecí  Ministerstvo školstva, vedy a kultúry  Ministerstvo financií  Ministerstvo vnútra  Ministerstvo národnej obrany  Ministerstvo spravodlivosti  Ministerstvo pôdohospodárstva, vodohospodárstva a životného prostredia  Ministerstvo dopravy, rozvoja a technológií  Ministerstvo hospodárstva a dopravy  Ministerstvo pre zdravotníctvo a menšiny Politické strany Zákon o stranách z 2. júla 1975 hovorí: Existencia a rozmanitost politických strán sú základnou súcastou demokratického usporiadania Rakúskej republiky. Zakladanie politických strán je slobodné, pokial Spolkový Ústavný zákon nestanoví nieco iné. Ich cinnost nesmie byt podrobená obmedzeniu ani cez zvláštne úradné predpisy. Na území Rakúska pôsobí viacero strán s celokrajinnou úcastou, podstatne väcšie množstvo je však strán s regionálnou pôsobnostou. Najdôležitejšími stranami sú už tradicne štyri parlamentné strany ÖVP (Rakúska ludová strana), SPÖ (Sociálno-demokratická strana Rakúska), FPÖ (Rakúska strana slobodných) a Grüne (Zelení). Strany s menšou podporou, ktoré sa v posledných volbách nedostali do Národnej rady sú z väcšej miery odšiepeneckými skupinami parlamentných strán - LIF (Liberálne fórum), CWG (Krestanské združenie), KPÖ (Komunistická strana Rakúska), FDP (Nezávislá demokratická strana) Iné Rakúsko má 4 hlasy v Rade ministrov, 1 komisára (Franz Fischler, komisár pre polnohospodárstvo a rybolov), 21 miest v Európskom parlamente a 1 sudcu Európskom súdnom dvore. Dánsko Základné údaje Dánsko a všetky jeho územia (myslí sa tým najmä oblast Grónska) je dedicnou parlamentnou monarchiou založenou na písanej ústave. Táto pochádza z júna 1953, odvtedy nebola výrazne menená. Podla nej je formou vlády obmedzená monarchia následníckej formy, kde možnosti stat sa následníkom trónu upravuje ústave rovnocenný Zákon o nástupníctve trónu z marca 1953. Zákonodarná funkcia prináleží panovníkovi a ludovému snemu (Folketing). Exekutíva spocíva na panovníkovi samotnom a jurisdikcia je v rukách súdnych dvorov. Politická moc panovníka bola obmedzená ústavou z roku 1849. V 1. kapitole Ústavy sa uvádza, že jediným štátom podporovaným náboženstvom je Evanjelicko-luteránske. Štátnym jazykom je Dáncina, zarucené sú všetky moderné demokratické práva. Ústava Pozostáva z 11 kapitol a 89 paragrafov. Kapitoly zahrnajú základné charakteristiky štátneho zriadenia, organizácie a chodu štátu, právomoci panovníka, vlády a Folketingu. K ústave patrí aj Zákon o následníctve trónu, ktorý má 7 paragrafov a nahrádza clánky 28 až 38 Královského zákona z roku 1660. Špecifiká uvedené v ústave konkretizujú zákony a nariadenia. Kapitoly Ústavy dánskeho královstva zahrnajú:  1.kapitola – základné ustanovenia  2.kapitola – funkcia a pozícia krála  3.kapitola – exekutíva  4.kapitola – funkcia Folketingu a volby  5.kapitola – organizácia a zasadania Folketingu  6.kapitola – Štátny súdny dvor  7.kapitola – náboženstvo a jeho pozícia  8.kapitola – osobné slobody obcanov  9.kapitola – volebné právo do samospráv a ich funkcia  10.kapitola – podmienky zmeny ústavy  11.kapitola – záverecné ustanovenia, platnost ústavy Panovník Funkcia panovníka je v dánskej ústave vymedzená najmä v druhej kapitole. Králom sa môže podla predpisov sat clovek, ktorý splna nasledovné kritériá:  je svojprávny a dosiahol vek 18 rokov  musí byt evanjelického vierovyznania  splna dalšie požiadavky urcené Zákonom o následnictve trónu Kedže je funkcia monarchu velmi dôležitá, je urcený aj samotný postup korunovácie a nástupu krála do úradu. Funkcia krála sa zvycajne dedí, pri prípadnom vymretí rodu Folketing zvolí krála nového, ktorý však musí splnat všetky požiadavky. Král v reálnom politickom živote zastáva funkciu predsedu vlády, respektíve vymenúva predsedu vlády a ostatných ministrov. Jeho právomoci zodpovedajú právomociam tzv. silného prezidenta, ciže okrem reprezentatívnej úlohy plní aj úlohy v exekutíve, ci v národnej bezpecnosti. Sme predkladat zákony, respektíve ich zamietnut a vrátit na prerokovanie. Smie udelovat amnestiu, odsúdení, ktorí predtým vykonávali politickú funkciu smú byt amnestovaní len so súhlasom Folketingu. Od roku 1972 vykonáva funkciu monarchu královná Markéta II. Exekutíva Ministri, dosadení králom, sú podriadení Folketingu. Tento im môže vyslovit nedôveru a odporucit monarchovi aby boli odvolaní. Ministri tvoria tzv. Štátnu radu, ktorej predsedajúcim je král. Jej náplnou je predkladanie zákonov, ich prerokovávanie a hlasovanie o postupoch voci zahraniciu. Reprezentantom Štátnej rady je král, co sa týka aj zahranicia. Vláda spolupracuje s Folketingom prostredníctvom špeciálneho výboru, ktorý plní funkciu sprostredkovatela. Vládu tvorí 17 ministrov a premiér. Folketing (Ludový snem) Je zákonodarným orgánom, ktorý sa vytvára na základe výsledkov volieb. Pozostáva zo 179 clenov. Z tohto poctu patria po 2 miesta zástupcom Faerských ostrovov a Grónska. K odsúhlaseniu zákonov je potrebných 5/6 hlasov clenov Folketingu. Ak však zákon nemá takú podporu, môže za istých okolností vstúpit do platnosti a to vtedy, ak s tým súhlasí král a Štátna rada. Poslancom Folketingu sa môže stat každý, kto:  má dánske štátne obcianstvo  má trvalý pobyt na území Dánska  dosiahol zákonom urcený vek 18 rokov a je na prácu duševne a fyzicky spôsobilý Poslancom sa nesmie stat clovek trestaný za precin, ktorý by dehonestoval meno ludového zástupcu. Volby do Folketingu sú všeobecné, priame a tajné. Volí sa na základe pomerného volebného systému, ktorý však zahrna aj isté prvky väcšinového volebného systému. Dlžka trvania mandátu poslanca Folketingu sú 4 roky, môže byt opakovane zvolený do funkcie. V kompetencii krála je možnost kedykolvek vypísat volby predcasné, cí je až do zostavenia nového snemu obmedzená funkcnost smenu a jej úlohy preberá král a Spolková rada. Hlavou Folketingu je predseda a dvaja podpredsedovia. Pre všetkých clenov Folketingu platí obmedzená imunita, o ich súdení rozhoduje snem. Toto neplatí, ak bol poslanec prichytený priamo pri trestnom cine, vtedy je súdený aj bez súhlasu snemu. Folketing je uznášaniaschopný len vtedy ak je prítomná aspon polovica poslancov. Politická strana má zastúpenie vo Folketingu len vtedy, ak prekoná hranicu 2%. Jurisdikcia Štátny súdny dvor pozostáva z 15 služobne najstarších clenov najvyššieho súdneho dvora ako aj z dvoch clenov Folketingu. Do funkcie sú dosadení na 6 rokov. Predseda a podpredseda sú volení priamo všetkými clenmi. K pôsobnosti súdu patria všetky kauzy spojené so zákonmi, poslancami, ministrami, atd. je akousi obdobou Ústavného súdu v SR, má však právomoci súdit ministrov a poslancov Folketingu. Politické strany Politická scéna v Dánsku je relatívne pestrá. Po posledných parlamentných volbách (20.november 2001) sa do Folketingu dostalo 8 politických strán. Vítaz (strana Venestre) vytvorila spolu s kozervatívcami menšinovú vládu, ked nahradili dlhotrvajúcu hegemóniu Sociálno-demokratickej strany Dánska (SDFD). K vláde ešte inklinuje Dánska národná strana (DFP). Ostatné strany tvoria v podstate len akýsi dodatok – Socialistická národná strana (SF) a Sociálni liberáli (RV), Cerveno-zelení (Einheitsliste) a krestanský demokrati (KF). _____________ _________

Zdroje: