Polsko
1. Prehlad údajov.
Štátne zriadenie : republika Hlavné mesto :Warszawa 1,66 mil. Rozloha : 312 681 km2 Pocet obyvatelov: 38 621 000 Úradný jazyk : Polština Kontinent : Európa Najvyšší vrch : Rysy ( Tatry ) 2499m Najnižší bod : pri Gdanskej zátoke - 10m Mena : 1 zloty = 100 grošov HDP : 75,8 mld. USD dolárov
2. Polsko - administratívne clenenie.
Administratívne rozdelenie: Dolnosliezske vojvodstvo (Vratislav ) Kujawsko - pomoranské vojvodstvo ( Bydhošt) Lodžské vojvodstvo ( Lodž ) Lublinské vojvodstvo ( Lublin ) Lubuské vojvodstvo ( Zelená Hora ) Malopolské vojvodstvo ( Krakov ) Mazovské vojvodstvo ( Varšava ) Opolské vojvodstvo ( Opole ) Podkarpatské vojvodstvo ( Rešov ) Podlaské vojvodstvo ( Bialystok ) Pomoranské vojvodstvo ( Gdansk ) Sliezske vojvodstvo ( Katovice ) Svatokrížske vojvodstvo ( Kielce ) Warmínsko – mazurské vojvodstvo ( Olštýn ) Velkopolské vojvodstvo ( Poznan ) Západopomoranské vojvodstvo ( Štetín
3. Poloha, hranice.
Polská republika leží v strednej Európe. Zaberá nížiny na Visle a Odre, prechádzajúce na západ do Severonemeckej a na východ do Východoeurópskej nížiny. Na juhu zasahuje do Západných Karpát a Ceskej vysociny. Celé územie Polska sa mierne zvažuje k severu, K Baltickému moru. Najjužnejší bod územia leží na 490 s. š. Najsevernejší na 540 50´ s. š. Táto vzdialenost dosahuje 649 km. Najzápadnejší – 140 07´ v. d. – a najvýchodnejší – 240 08´ v. d. bod sú Len o málo vzdialenejšie. Poloha Polska je velmi výhodná. Má vlastnosti vnútrozemského a prímorského štátu. Hranica s Nemeckom, na Odre a Nice meria 460 km. Východná hranica zacína na najhornejšom Sane, odtial vedie k rieke Bug a po jeho toku dalej na sever, k Bielovežským Pralesom. Potom sa tocí priamo na západ k pobrežiu Vislanského zálivu. Je dlhá 1244 km. Cesko – Slovensko – Polská hranica meria 1310 km. Severná, morská hranica vedie po brehu Baltického mora v dlžke 524 km.
4. Povrch
Polsko je nížinatá krajina. Stredná nadmorská výška územia je len 169 m. Iba necelé 3% ležia vyššie ako500m. 91,5% plochy štátu má nadmorskú výšku menej ako 300m. Význacným rysom povrchu je rozclenenie územia na geomorfologické pásma rovnobežkového smeru. Pásmo pobrežných nížin sa rozprestiera pri pobreží Baltského mora. Zacína na západe Štetínskou nížinou. Štetínsky záliv je od volného mora oddelený ostrovmi Uznan a Wolin. Slovinsko kašubské pobrežie je nížinaté a vyrovnané akumuláciou piesocných valov. Vislová delta vznikla vyplnením morského zálivu piesocnými nánosmi.Zasahujú tu aj Pruské nížiny na východe. Pásmo jazerných plošín leží vo výške 100 –300 m.n.m. Je charakterizované velkým množstvom jazier ladovcového pôvodu. Je to Mazurská jazerná plošina a Pomoranská jazerná plošina. Sú to pásy celných morén smeru od JZ k SV. Sú tam aj najväcšie polské jazerá Sniardwy a Mamry. Pásmo stredopolských nížin zaberá strednú cast Polska v nadmorskej výške 50 – 150m. K tomuto pásmu patria 2 rozsiahle nížiny. V povodí strednej a dolnej Vatry je to Velko-polsko - kuvajská nížina. V západnej casti sa dvíhajú pahorky Bukoviec(220m) a pahorky Zelenohorské(221m). Južnú obrubu tvoria pahorky Trebnické.(284m).Eróziou subglaciálnych tokov vznikli hlboké ryhy ktoré dnes vyplnujú jazerá ktorých dná ležia casto pod úrovnou morskej hladiny (jaz. Goplo 23,4 km2 ). V povodí strednej Visly a Bugu je Mazovsko-podleská nížina. Je pokrytá glaciálnymi a fluvioglaciálnymi nánosmi. Pásmo starých hôr a vrchovín vyplnuje najväcšiu cast južného Polska. Patria k nej Sudety so Sliezskou nížinou, Malopolská vysocina a Lublinská vrchovina. Sudety sú starou horskou sústavou so zložitou geologickou stavbou. Tvoria ho Krkonoše (1603m.), Sovie hory (1014m.), Stolové hory(919m.), Orlické hory (1084m.), Kladský Snežník(1424m.), Zlaté hory (990m.), Opavské hory (890m.). Malopolská vrchovina sa nachádza medzi Odrou a Vislou. Jej západný okraj tvorí Sliezska vrchovina (385m.) Dalej k východu to je vrchovina Krakovsko-censtnochovská(504). Najväcšia skupina sú Svätokrížske hory(611m.) Pásmo podkarpatských panví je tektonickou zníženinou v severnom predpolí Karpát. Pásmo mladých vrásových pohorí zasahuje na Polskom území horskú sústavu Karpát. Táto cast Karpát sa nazýva Beskydy. Tvoria ju Vysoké Beskydy(1214m.),Nízke Beskydy, Bieszczady(1384m.), Západné Tatry (Bliszcz 2158m) a Vysoké Tatry (Rysy 2499m.) Nachádza sa tu aj množstvo jaskýn a vysokohorských jazier.
5. Geologická stavba a nerastné bohatstvo
Na území Polska sa stýka staré jadro európskej pevniny – Ruská tabula s mladšími vrásnenými oblastami hercínskymi a alpínskymi. Behom vývoja bolo územie vela krát zatopené morom. Pozostatkom týchto záplav sú plošne uložené sedimenty triasu, jury, a kriedy. V pleistocéne pokryl niekolko krát takmer celé polské územie severský ladovec, ktorý tam zanechal až 200m mocné nánosy. Súcastne s ústupom ladovca sa vyvíjala riecna siet. Jej zložkou sú úzke prielomové údolia, ktoré vznikli až po ústupe ladovca, ked si rieky hladali najkratšiu cestu na sever v smere celkového spádu. Nerastné bohatstvo Polska spocíva predovšetkým v zásobách energetických surovín ako sú uhlie a v menšej miere zemného plynu a ropy. Zásobami cierneho uhlia stojí Polsko na jednom z popredných miest v Európe. Hlavný podiel na tom má Hornosliezska panva ktorá sa rozkladá na ploche 5400km2, z coho 4450km2 patrí Polsku. Podstatne menšia je Dolnosliezska panva v rozlohe 530km2. Význam má aj výskyt hnedého uhlia v jurských sedimentoch Krakovsko-censtochovskej vrchoviny a Svätokrížskych hôr. Rašeliny pokrývajú v Polsku 18500km2 (6% územia ). Najviac je ich v Pomorí a prilahlých jazerných plošinách. Ložiská ropy a zemného plynu sú viazané na flyšové sedimenty Vonkajších Karpát. Vyskytujú sa v antiklinálnych klenbách paleogénnnych a kriedových pieskovcov z ktorých sa tažia 200 – 950 m. hlbokými vrtmi. Boli nájdené v Jaselsko-krosnianskej kotline a v okolí Tešína. Železné rudy Polska majú nízky obsah kovu a kryjú len malú cast spotreby. Hlavné ložiská sú v jurských ílovitých bridliciach v pruhu ktorý sa rozprestiera od Olkusza cez Zawiercie, Czetochowou na Wielun. Druhá cast výskytu je vo Svätokrížskych horách. Väcší význam majú pre Polsko oloveno-zinkové rudy, ktorých má dostatok. Nachádzajú sa hlavne v triasových vápencoch Horného Sliezska. Dalej sú to medené, niklové a chrómové rudy, arzénové rudy, kamenná sol, draselné soli, sadrovec, magnezit, fosforit a i.
6. Podnebie
Podnebie Polska je ovplyvnené predovšetkým polohou v miernom pásme medzi 49° až 55° s. š. Je to prechodné podnebie medzi kontinentálnym podnebím východnej Európy a západoeurópskym oceánskym podnebím. Vplyv nadmorskej výšky sa prejavuje iba v južnej casti štátu. Okrem zemepisnej polohy má rozhodujúci význam ešte všeobecná cirkulácia ovzdušia. Polsko patrí do pásma kde prevládajú západné vetry. Teplota vzduchu. Rocná izoterma v nížinatej a rovinatej casti štátu sa pohybuje v rozmedzí od 6° do 9° C. Najstudenšia je východná cast Mazurskej jazernej plošiny (5,9 °C ) a najteplejšia je Sliezska nížina ( 8,7 °C ) a Sadnomerská kotlina (8,8 °C ). Najnižšie stredné rocné teploty sú samozrejme v horských oblastiach vo vrcholovej casti Tatier a Krkonôš (0,2° C ). Priemerné júlové teploty sa v nížinatej casti územia pohybujú medzi 16° až 19 °C. Vyššie sú len v okolí Poznana a v západnej casti Sandomerskej kotliny. Absolútne maximá dosahujú 40° C (Prozkow 40,2°C ). V zime ubúda v nížinatej casti Polska teplota smerom k východu. Absolútne minimá dosahujú – 40 °C. (Ziwiec –40,6 °C ). V rozložení zrážok na Polskom území závisí aj od nadmorskej výšky. V nížinatej casti je priemerné množstvo zrážok za rok 500 až 700 mm. Najmenej ich spadne v dolnom Povislí a vo Velkopolsko - kujavskej nížine. Najviac zrážok majú prirodzene horské oblasti v južnom pohranicí – Sudety a Karpaty – kde rocné úhrny vzrastajú na 800, 1000 mm a viac. Najdaždivejšie oblasti sú horské vrcholy Tatier ( Kasprowy Wierch 1800mm.). Zrážky sú rozložené nerovnomerne na jednotlivé mesiace a rocné obdobia. Najviac ich spadne v Polsku v lete a najmenej v zime, aj ked v zime je viac zrážkových dní. Toto zrážkové maximum však nieje vo všetkých castiach zeme rovnako výrazné. V Pomorí je slabé, ale v Karpatách pripadá na leto 40% rocného množstva. V trvaní snehovej pokrývky sú znacné rozdiely. V západnej casti štátu býva okolo 40 dní v severovýchodnej cez 90 dní a v horách cez 200 dní. 7. Vodstvo Polsko má dobre rozvinutú riecnu siet v prevažne nížinatom území. Jej hustota je najväcšia v jazerných plošinách (0,8 –1 km / 1km2 ) a najmenšia v stredopolských vrchovinách kde miestami klesá až pod 0,2km na ploche 1km2. 99,8 % územia Polska patrí k pomoriu Baltského mora. Nepatrný zbytok k pomoriu Cierneho a Severného mora. Z pomoria Baltského mora patrí 89,9% povodiu dvoch najväcších polských riek Odry a Visly. Zbytok pripadá na rieky Rega, Parseta, Lyna a Czarna Hancza. Vplyvom geomorfologických pomerov polského územia má Odra a Visla asymetrické povodie. Celkový spád k Severovýchodu spôsobil ,že pravobežné prítoky prevládajú nad lavobežnými. Visla, najväcšia polská rieka je 1090 km. dlhá a má povodie v rozlohe 194 000 km2 ( v Polsku 174 000 km2 ). Pramení v Sliezskych Beskydách na svahoch Barania Góry vo výške 1106 m. Preteká velkým oblúkom vypnutým k východu Sandomerskou kotlinou a Mazovsko – podleskou nížinou a ústi deltou do Gdanského zálivu. Jej priemerný prietok pri ústí dosahuje 1020 m3 / sec. Z pravostranných prítokov Visly sú najvýznamnejšie Dunajec, San, Wieprz a Bug. Z lavých je to Pilica, Bzura a Brda. Odra, dlhá 848km., ma znacne menšie povodie ako Visla (118 000 km2 z toho 106 000 km2 na polskom území.). Pramení v Oderskej vrchovine vo výške 652 m. Má nížinný tok, severozápadný smer a malý spád. Jej šírka pri ústí je 190 m. a prietok je 565 m3/sec.,teda zhruba polovica ako u Visly. Zo svahu Sudetov prijíma Odra vela prítokov z ktorých najväcšie sú Nisa Kladská (195 km ), Bóbr (268 km. ) a Nisa Lužická (256 km. ). Z pravých prítokov Odry je významnejší Barycz, Obra a predovšetkým Varta. Varta pramení v Krakovsko – censtochovskej vrchovine. Má väcšie povodie ako Odra. Z lavej strany prijíma Prosnu ( 229 km. ) a z pravej Notec (336 km.). S Vislou je spojená Bydhoštským prieplavom. Polské rieky patria podla vodného režimu k typu riek z topiaceho sa snehu a so zrážkovou vodou. Preto najvyšší vodný stav prichádza na jar v dobe topenia snehu. Druhotné maximum je spôsobené letnými daždami. Rieky v Polsku pravidelne zamrzajú a doba zamrzania sa predlžuje smerom k východu. Jazier väcších než 1 ha je v Polsku
- 9296. Dohromady pokrývajú plochu 317 000 ha, tj. Približne 1% štátneho územia. Sú
- 10. obyvatelstvo
- pravdepodobná dlžka života: muži - 67 rokov
- Prirodzený prírastok – 17,8‰
- ludnatost – 97/ km2
- gramotnost: 99%
- národnosti: Poliaci 97,6%
- jazyky: polština (oficiálny)
- náboženstvá: rímsko-katolícke 95%,
11. Hospodárstvo
V roku 1989 Polsko zahájilo zložitý a nutný prechod k trhovému Hospodárstvu. Došlo k liberalizácii cien a miezd a boli zrušené štátne dotácie. Vysoká inflácia si vyžiadala tvrdé reštriktívne opatrenia, ktoré viedli k vysokej nezamestnanosti a vo svojich dôsledkoch k vítazstvu lavicových síl vo volbách ale aj k obnoveniu hospodárskeho rastu zacínajúc rokom 1992. 11.1 Polnohospodárstvo Skoro polovicu územia Polska zaberá orná pôda. Rozdrobenost týchto polnohospodárskych úsekov spôsobuje neefektivitu Polského polnohospodárstva a preto je v polnohospodárstve zamestnaných 30% všetkých pracujúcich. Hlavnými plodinami sú zemiaky ( 2. Miesto v pestovaní na svete ), obilniny a cukrová repa. Nezanedbatelnými plodinami je aj zelenina, chmel, repka a lan. V živocíšnej výrobe prevláda chov ošípaných a dobytka, ktorý sa ale v poslednej dobe zacal znižovat, hlavne kvôli BSE – Krojtzveld – Jakobovej choroby. Vysoký je stále pocet koní. 11.2 Priemysel Polsko má velké zásoby nerastných surovín. V tažbe cierneho uhlia zaujíma ( Hornosliezska panva ) 4. Miesto vo svete. Svetovo významná ja aj tažba rúd medi ( Legnica ) a síry na juhovýchode. Dalej má Polsko zásoby zinku, olova, striebra, soli a zemný plyn. Väcšinu elektrickej energie vyrábajú tepelné elektrárne na uhlie ( Belchátow v strede Polska zo svojou kapacitou 4300 MW je najväcšia tepelná elektráren v Európe ). V priemysle klesá význam hutníctva železa ( Katowice, Kraków ) a farebných kovov, rastie produkcia dopravných prostriedkov ( Varšava, Bielsko – Biala, Tychy ). Najväcšia rafinéria je v Plocku. Velmi rozsiahla je tažká chémia a výroba cementu. Tradíciu v Polsku má textilný a potravinársky priemysel. Najdôležitejšiu priemyselnú základnu predstavuje Katowická Konurbácia v Hornosliezskej panve s troma miliónmi obyvatelov.
12. Doprava a spoje
Železnice rozsiahle využívané na prepravu osôb a surovín, sú skoro z polovice elektrifikované. Cestná siet nie je príliš kvalitná ( iba 240 km starých dialnic ) a viac ako 1/3 ciest nie je spevnená. Významná je námorná doprava s významnými prístavmi ako Štetín, Gdansk a Gdyne. Pravidelné letecké spojenie má viac než 12 miest.
13. Zdravotníctvo a školstvo
Zdravotná starostlivost je na systéme bezplatného poistenia pre všetkých pracujúcich a ich rodiny, vztahuje sa aj na súkromných polnohospodárov, dôchodcov, invalidov a študentov. Od 7 do 14 rokov je povinná a bezplatná školská dochádzka. Bezplatné je tiež vzdelávanie na všeobecných a odborných Školách, na polytechnikách, a na univerzitách Druhá svetová vojna drasticky obmedzila národnostnú rozmanitost Polska. Po 1. Svetovej vojne tvorili Poliaci 69% populácie Polska. V dnešnej dobe je to skoro 99%. Bol to výsledok deportácii a vyhladzovania židov, ako aj masového exodu Nemcov a rozsiahlych zmien hraníc. Tesne po vojne žilo v Polsku na vidieku 2/3 obyvatelstva, v dnešnej dobe je tento pomer opacný. V posledných rokoch bol zaznamenaný velký pokles pôrodnosti. Aj napriek tomu, že Poliaci boli storocia pod cudzou nadvládou majú bohaté kultúrne dedicstvo, najmä v oblasti literatúry, hudby, filmu a dokonca aj vo vede. K známym a uznávaným osobnostiam patrí astronóm Mikuláš Kopernik, ktorý definoval model heliocentrickej sústavy ( 1473 – 1543 ), skladatel Fryderik Chopin ( 1810 – 1849 ), románopisec Henryk Sienkiewicz a filmový režisér Andrzej Wajda ( 1926 ). 14. Dejiny a spolocnost Polské dejiny sú velmi dlhé a komplikované napriek tomu, že súcasná Polská republika vznikla až po 2. Svetovej vojne. Polsko bolo prvím európskym štátom, ktorý sa v roku 1989 oslobodil spod vlády komunizmu. 14.1 Dejiny Polsko bolo založené v roku 966, ked Mešek I. ( 930 – 992 ) knieža Polanov prijal krestanstvo. Za vlády Boleslava Chrabrého ( 967 – 1025 ) dosiahol Polský štát velký rozmach. Neskôr bol oslabený feudálnymi spormi, nájazdmi Tatárov a výbojmi nemeckých rytierov. V roku 1386 sa Jagiello ( 1351 – 1434 ) Litovské velkoknieža oženil s Jadwigou ( 1373 – 1399 ) polskou královnou a tým založil novú jagollonskú dynastiu. Roku 1466 si Jagelonci podrobili teutónskych rytierov, nemeckých vládcov Pruska, týmto sa Polsku otvoril prístup k Baltskému moru. Roku 1569 lublinskou úniou vznikol Polsko-litovský štát. Ked rod Jagelloncov vymrel, Polsko sa stalo ,, královskou republikou ´´, v ktorom bol král volený snemom šlachticov, nazývaným tiež Sejm. V roku 1587 bol za Polského krála zvolený Žigmund III Vasa ( 1566 – 1632 ). Tento panovník o pät rokov neskôr dedil švédsky trón a pokúšal sa zjednotit prevažne rímskokatolícke Polsko s protestantským Švédskom, co uvrhlo obe zeme do vojny trvajúcej 35 rokov ( 1599 – 1635 ). V polovici 17. Storocia sa zacal politický úpadok Polska. Za 20 rokov vlády Jána II Kazimíra Vasy ( 1609 – 1672 ) bolo Polsko docasne okupované Švédskom a stratilo východ krajiny v prospech Ruska. Na sklonku 18. Storocia bola oblast na juhovýchode obsadená Turkami. Polsko bolo v tomto období znacne oslabená a tak bolo v rokoch 1772, 1793 a 1795 rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko. Pocas Napoleonských vojen sa Poliaci vzbúrili a pomohli Napoleonovi dobyt Varšavu, co viedlo k vzniku Varšavského vojvodstva. Aj to sa však po roku 1813 dostalo pod Ruskú nadvládu. O dva roky neskôr cár Alexander I ( 1777 – 1825 ) Polské kongresové královstvo v snahe získat lojalitu Poliakov, ale úmysel sa nepodaril. Opakované vzbury Poliakov v rokoch 1830, 1846, 1863 viedli ku stále tvrdším represiám zo strany Ruska. Cez 1. svetovú vojnu bolo polské územie napadnuté Rakúskom a Nemeckom. Po ruskej revolúcii v roku 1917 novozvolená bolševická strana uznala právo Polska na nezávislost a tak po skocení vojny v roku 1918 bola založená druhá Polská republika. V roku 1926 prvý polský prezident Jozef Pilosudsky ( 1867 – 1935 ) urobil prevrat a nastolil takzvaný sanacný režim. V roku 1939 bolo Polsko napadnuté nacistickým Nemeckom a rozdelené medzi ZSSR a Nemecko na základe paktu Molotovov – Ribbentrop. Ked Nemecko v roku 1941 zaútocilo na ZSSR tak sa množstvo Poliakov pridalo k sovietskemu vojsku. Polský odboj bol významný na všetkých frontoch okupovanej zeme, pokus o oslobodenie v rámci Varšavského povstania bol kruto potlacený. Vo vojne Polsko utrpelo relatívne najväcšie škody a v dôsledku povojnových zmien hraníc stratilo celkom 11 miliónov obyvatelov. Po vojne sa Polsko stalo satelitom Sovietskeho Zväzu po tom, ako ústava v roku 1952 ustanovila komunistický režim. Protesty a demonštrácie proti komunistickému režimu v rokoch 1956 a v roku 1970 boli potlacené. Napriek krutým represiám a väzneniu komunisti nedokázali vymazat hlboké náboženské cítenie katolíckych Poliakov. Nádej ožila v roku 1978, ked bol za pápeža zvolený Polský kardinál Karol Wojtyla a bol premenovaný na Jána Pavla II. Jeho triumfálna cesta do Polska v roku 1979 zdôraznila sila rímskokatolíckej cirkvi a znamenala nový impulz v boji protikomunistickej nadvláde. Pocas dalšieho roku boli lodenice v Gdansku ochromené sériou štrajkov, ktoré organizoval vodca v tej dobe ilegálneho odborového spolku Solidarita Lech Walesa. Vdaka týmto štrajkom urobila komunistická vláda urcité ústupky, ale onedlho bol vyhlásený výnimocný stav a do cela strany a krajiny sa postavil Wojciech Jaruzelsky. Osem rokov pokracujúceho sovietskeho nátlaku ( 1981 – 1989 ) nedokázalo zastavit postup disidentov. Dalšia vlna štrajkov vedených už v tom case legálnou Solidaritou zacala vo februári 1988 a donútila vládu Jaruzelského k vyjednávaniu. A v júni 1989 sa v Polsku konali prvé aspon ciastocne slobodné volby ( komunisti mali garantovaný urcitý pocet miest ). Kandidáti Solidarity získali všetkých 35% v Sejme vyhradených pre opozíciu. Tadeusz Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom bloku. Reštriktívne opatrenia nutné k oživeniu ekonomiky viedli k rozkolu vnútri Solidarity a Mazowiecky bol nútený odstúpit v strede volebnej kampane. V priamych prezidentských volbách v roku 1990 sa stal Lech Walesa. Z prvých skutocne slobodných volieb v roku 1991 vyšiel Sejm s velkým poctom strán, niekolko koalicných strán a potom nastala politická kríza, ktorá vyústila do vypísania predcasných volieb v roku
1993. V nich zvítazila koalícia lavicových síl.
14.2 Štátne zriadenie Hlavou štátu je prezident vybavený rozsiahlymi právomocami volený obyvatelmi na obdobie piatich rokov. Zákonodarným orgánom je podla ústavy z roku 1989 dvojkomorové Národné zhromaždenie volené na štyri roky. Dolná komora Sejm má 460 poslancov a horná komora Senát má 100 poslancov ( dvaja za každé vojvodcovstvo – Warszava a Katowice majú po troch zástupcoch ) s právom veta voci rozhodnutiam Sejmu. Výkonnú moc má vláda na cele s ministerským predsedom. _____________ _________
Zdroje: