Polárné oblasti Neustála tma a teploty v zime hlboko pod nulou vytvárajú z polárných oblastí najmenej hostinnejšie miesta na Zemi. Avšak priaznivejšie podmienky, ktoré prichádzajú s letom, prinútili podivuhodné množstvo rastlín a živocíchov nájst si rôzne spôsoby ako prežít. okolie okolo severného pólu sa nazýva Arktída a oblast okolo južného pólu Antarktída. V lete vystúpi teplota "až" na – 21°C a v zime môže klesnút až na –68°C alebo –88°C. Niekde je lad hrubý až 2 km. Živocíchy v Antarktíde Medzi živocíchy, ktoré žijú v Antarktíde patria: tulen, mrož, tucniak, morské vtáky.. Chudobné rastlinstvo dáva živocíchom iba omedzené živiny. Tucniak a tulen sa casto sami stávajú potravou kosatiek. Lovia výhradne iba v mori, hladajú ryby a iné morské živocíchy. Tulen leopardí: meria 3,6 m, váží 450 kg a má ostré zuby v silných celustiach. Jeho potravou sa stávajú tiež aj iné druhy tucniakov a tulene. Kosatka dravá: je najväcší druh delfínov, samci merajú do 9 m, samice okolo 6 m. Dokážu plávat rýchlostou 60 km/h. Majú cervený chrbát s vysokou chrbtovou plutvou a biele brucho. Vráskavec ozrutny: je to najväcšie zviera, aké žije na Zemi. Meria cez 30 m a váží cez 130 ton. Najviac vráskavcov sa nachádza práve v Antarktíde. Živí sa urcitým druhom rýb, ktorých teraz nie je dostatok, co má na prícine lov rýb. I cez velkú ochranu už je na svete len cez 6000 vráskavcov. V roku 1930 sa v Južnej Georgii zabilo približne 29 000 vráskavcov pre ich tuk. Tundra Na severe, v Grónsku, pokrýva celú krajinu hrubá vrstva ladu. Avšak sú lemované rozsiahlými pásmami tundry, kde pôda na leto trochu rozmrza. Na juhu tundra prechádza cez škandidavské, sibírske, aljašské a kanadské lesy. Táto hranica- medzi pásmom lesa a tundry sa pokladá za hranicu polárných oblastí. Výrazným znakom tundry je trvalo zamrznutá pôda, v ktorej vrchná vrstva v lete rozmrza.To umožnuje rastlinám zakorenit sa, ale nemôže sa u nich vyvinút hlboký korenový systém, pretože v tom im bráni trvalo zamrznutá spodná vrstva pôdy. Kvitnúca tundra je bohatým zdrojom všetkých bylinožravých živocíchov. Medzi najväcšie patria sobi, ktoré sa presúvajú na sever. Vela vtákov používa rovnakú stratégiu, lietajú na sever vo velkých krdloch. Ako sobi, tak aj vtáci sa rozmnožujú v tundre, ale ked prichádza zima, zase sa stahujú na juh. Vela živocíchov tam zostáva. Polární dravci Živocíchy aj vtáci, rozmnožujúci v tundre, sú pod neustálou hrozbou zo strany dravcovmedvedov, ale aj lasíc. Stáda sobov sú pri stahovaní prenásledujúci svorkou psov, ktorí si vyberajú slabé, staré alebo inak oslabené jedince ale aj krdle vtákov napáda polárna líška. Najsilnejším útocnikom polárných oblastí je ladový medved, ktorý loví prevažne na zamrznutých vodách Severného ladového oceánu. Leží na lade a caká na tulena krúžkovaného. Ked sa vynorí z diery ladu hlava tulena, medved zaútocí. Vzhladom na to, že medved sa živí morskými živocíchmi, je schopný preniknút do severných oblastí tundry, do tmavej krajiny ladom pokrytej pustatiny, dokonca aj do niekolko kilometrového pásma samotného severného pólu- dalej , než kam sa dostane hocijaké suchozemské zviera.