Polana

Polana Slovensko je síce malá krajina, ale zato má mnoho prírodných krás, ktoré sa postupne stali súcastou národných parkov. Na území Slovenskej republiky sa nachádza devät národných parkov (NP) a štrnást chránených krajinných oblasti (CHKO). K národným parkom patria: Malá Fatra, Muránska Planina, Nízke Tatry, Poloniny, Slovenský raj, Slovenský Kras, Velká Fatra, Pieninský národný park a Tatranský národný park. Rozlohou o nieco menšie, ale tiež velmi zaujímavé sú chránené krajinné oblasti, ku ktorým patria: Biele Karpaty, Cerová vrchovina, Dunajské luhy, Horná Orava, Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Ponitrie, Polana, Strážovské vrchy, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie a Štiavnické vrchy. Polana je sopecné pohorie s rozlohou približne 200 km2. 90% jej územia pokrývajú lesy, tvoriace velmi pestrý komplex: od dubín s fragmentmi teplomilných rastlinných spolocenstiev, cez jedlové buciny až po prirodzené vrcholové smreciny. K charakteristickým tvarom pohoria patria erózne trosky lávových prúdov, kaldera v závere Hrochotskej doliny i hlboké doliny tvaru V. Súcasne odstredivý (odtok vôd všetkými smermi) i dostredivý (horný tok potoku Hucava) charakter siete potokov nemá na Slovensku obdobu. Na území Polany bola v roku 1981 vyhlásená Chránená krajinná oblast, ktorá bola v roku 1990 zaradená do siete biosférických rezervácií medzinárodného programu UNESCO. Na Polane sa v súcasnej dobe nachádzajú dve svorky vlkov, žije tu orol skalný, je tu znacná hustota výskytu medveda. S tým všetkým ostro kontrastuje 234 (!) naplánovaných a ciastocne už aj zrealizovaných holorubov v BR CHKO Polana i enormne hustá asfaltová lesná cestná siet, jedinecná na Slovensku a v biosférických rezerváciách pravdepodobne aj na celom svete. Polana je velkoplošné chránené územie a zároven najvyššie sopecné pohorie na Slovensku. Má kruhový pôdorys s priemerom 18 km, ako pozostatok pôvodného krátera stratovulkánu. Polana je naše najvyššie sopecné pohorie. Vulkanickou cinnostou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, cím sa zaraduje medzi najväcšie vyhasnuté sopky v Európe. Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej casti územia sa pôsobením eróznych a denudacných procesov zachovala typická kotlovitá prehlbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náucné objekty a vela z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinecná siet potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Osobitostou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrecina na Zadnej Polane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živocíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedlovitý, kukucka vencová, rosicka okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z celade vstavacovitých. Z vtácích druhov môžeme v oblasti pozorovat napríklad orla kriklavého, výra skalného, kuvicka vrabcieho, datla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian cierny. Podpolanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvatelmi územia sú medved, vlk a rys. Pre výnimocné kvality z hladiska polovníctva bola stredná a južná cast chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú polovnícku oblast pre chov jelenej zveri. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO. Oblast Nízkych Tatier a Polany je rajom pre nadšencov turistiky. Nízkotatranská hrebenovka je oblúbená vysokohorskými turistami aj z okolitých krajín. Na hreben možno zacat nástup priamo z kempu Moštenickou dolinou, ale doporucujeme využit na prekonanie dlhých podtatranských dolín naše mikrobusy, ktoré vás po dohode pockajú v cieli. (8 Sk,- km). Nízkotatranskou klasikou je výstup z chaty Trangoška cez chatu M.R.Štefánika na Dumbier, 2043,4 m.n.m, dalej po hrebeni na Chopok 2023,6 m.n.m. Odtial zostúpit cez Kosodrevinu a Srdiecko spät na Trangošku, ( z Kosodreviny na Srdiecko premáva sedacková lanovka ) alebo pokracovat po hrebeni na Dereše, 2003,5 m.n.m, odkial zostúpit na Trangošku. Na Trangoške a Srdiecku je strážené parkovisko. Ak využijete našu ponuku na dopravu, problémy s návratom k autu vám odpadajú a môžete slobodne menit vaše plány za pochodu. Polana je pohorie charakteristické hustými lesmi a lazníckym osídlením. Dominuje mu vrch Polana 1457,8 m.n.m. Zatial co na tatranskom hrebeni stretnete turistov na každom kroku, na Polane ojedinele, ak tak stretnete medveda. Táto šelma je králom tunajších lesov. Pohorie je popretkávané turistickými chodníkmi, z ktorých asi najhlavnejšia je cervená rudná magistrála prechádzajúca centrálnym hrebenom pohoria. Našim rekreantom doporucujeme nasledovnú trasu: mikrobusom do Lubietovej,cast Vcelinec, dalej po modrej turistickej znacke na Chatu na Hrbe. Rudnou magistrálou na Hrb, 1254,7 m.n.m (geomorfoligický stred Slovenska ) cez Vepor 1277,2 m.n.m do sedla Jasenová. Dalej modrou znackou po rázcestie Bukovina, odkial vedie zelená turistická znacka do Strelníkov. Cakanie na mikrobus tam možno spríjemnit kúpaním v miestnom kúpalisku s výhladom na prejdený hreben alebo v príjemnej kolibe na konci dediny pri haluškách. Inak variantov na turistiku na Polane je nespocetné množstvo. Priamo Slovenskou Lupcou prechádza zelená turistická znacka schádzajúca z hôr na železnicnú stanicu od Lubietovej, pokracujúc smerom na Poníky.Vyhlásená: 1981 Pod Polanou píše už pomaly štyri storocia svoju históriu rázovitá obec Detva. Vznikla ako poddanská dedina v husto zalesnenom území na príkaz majitela víglašského zámku a panstva Ladislava Csákyho v roku 1638. Vyvíjala sa ako rozsiahla laznícka oblast a tento charakter si udržala dodnes i ked cast lazov sa neskôr odtrhla a vyvíjala sa samostatne - Hrinová, Detvianska Huta, Kriván. Tažba a spracovanie dreva, chov oviec a rolníctvo boli hlavnými zdrojmi obživy Detvanov. V ich krvi sa miešala krv predkov - valachov zo severných a východných oblastí Slovenska i pristahovalcov z okolitých dedín. Tvrdé životné podmienky na vzdialených izolovaných lazoch a sebestacnost v zabezpecovaní základných životných potrieb podmienili vznik originálnej materiálnej a duchovnej kultúry tunajších obyvatelov, vdaka ktorej sa Detva stala jedným zo symbolov novodobého slovenského národa. Chránená krajinná oblast Polana V srdci Slovenska nad mestom Detva sa týci jedna z najväcších vyhasnutých sopiek v Európe stratovulkán Polana (1458 m.n.m.). Je súcastou Slovenského stredohoria a pýši sa mimoriadnym prírodným bohatstvom, vdaka ktorému sa stala chránenou krajinnou oblastou (rozloha 20079 ha). Ekosystém Polany s množstvom chránených rastlinných a živocíšnych druhov je zároven zaradený do siete svetových biosférických rezervácií UNESCO.V centrálnej casti Polany je rozšírená kaldera - Kyslinky - ktorá je výsledkom intenzívnej sopecnej cinnosti v minulosti a následnej erózie. Z jej okrajových vrcholových castí odtekajú odstredivo na všetky svetové strany povrchové vody, co nemá na Slovensku obdobu. Ako pamiatky na vulkanickú cinnost sú po území roztrúsené zvyšky lávových andezitových prúdov vytvárajúce obdivované skalné útvary. Sú chránené a medzi najzaujímavejšie patrí Kalamárka - vyhladávané tréningové miesto skalolezcov a horolezcov a zároven archeologické nálezisko. Osídlenie skalných hradieb Kalamárky bolo výskumom potvrdené už od mladšej doby bronzovej po raný stredovek. Je to miesto opradené legendami a rozprávkami. K dalším prírodným monumentom patrí Melichova skala a vodopád Bystré - miesta hojne navštevované turistami. Medzi rarity chránenej oblasti patrí výskyt takmer všetkých lesných vegetacných stupnov na pomerne malej ploche, co je spôsobené výškovou clenitostou územia. Od dubín cez zmiešané lesy až po unikátnu vrcholovú smrecinu. Ide o najjužnejší výskyt pôvodných smrecín na andezitovom podklade v Západných Karpatoch. Územie Polany je chránenou polovnou oblastou s možnostou získat cenné trofeje medveda alebo jelena. Privíta každého návštevníka, ktorý don vstupuje s rešpektom a na oplátku ponúka nesmierne prírodné krásy, ktoré liecia a oblažujú telo i dušu. Z Detvy možnou Polanu navštívit po modrej a cervenej turistickej znacke a krásy Polany sprístupnuje aj vybudovaná cyklotrasa okolo Polany. Folklórne slávnosti pod Polanou (konajú sa každorocne pocas druhého júlového víkendu) Folklórny festival, ktorého dejiskom je už od roku 1966 mesto Detva, patrí k najvelkolepejším prehliadkam ludovej kultúry na Slovensku. Nadväzuje na bohaté tradície muzikantského, tanecného i speváckeho umenia Detvanov a ich ludovoumeleckej výroby. Festival je hostitelom ludových umelcov zo všetkých regiónov stredného Slovenska a iestom stretnutí tisícov návštevníkov - milovníkov tradicnej kultúry. Každorocne víta aj krajanské súbory a spolky Slovákov žijúcich v zahranicí, ktorých programy patria medzi najobdivovanejšie. Tri festivalové dni s velkolepými scénickými programami doplnajú sprievodné podujatia - komorné koncerty, výstavy a Jarmok tradicných remesiel v areáli amfiteátra. Na nom sa predstavujú výrobcovia z celého Slovenska a samozrejme z Detvy. Drevorezbu, výšivky krivou ihlou, výrobu ludových hudobných nástrojov, výrobky z kože i kovu zrucne ovládajú mladí i straší Detvania i Detvianky, ktorí sa celý rok pripravujú na toto vrcholné podujatie. Festival sa koná v prírodnom amfiteátri nad Detvou, ktorý rešpektuje jej pôvodnú architektúru. Citlivo vsadený do prírodnej scenérie vyzýva návštevníka, aby neobišiel pohostinný lud i kraj pod Polanou a ocenil všetky jeho prírodné architektonické krásy.